Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/188/2016 z 29. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. decembra 2016, sp. zn. 12CoE/188/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7213200552.1 Krajský súd Košice | 12CoE/188/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7213200552.1 | 2016-12-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c44034a-d882-4c1b-a232-6e7dcff3497d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7213200552.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/188/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200552
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213200552.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Q.
poisťovňa so sídlom v B., pobočka A., IČO: XX XXX XXX, G. námestie 1, A., proti povinnému: T., s.r.o.,
so sídlom v A., X. XXXX/X, IČO: XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Judity Jakobejovej,
so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov č. 1, pod sp. zn. EX 2816/2012, o vymoženie 212,24 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 07.01.2016,
č. k. 49Er/85/2013-10, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,99 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor doručil dňa 11.12.2015 podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie k nemajetnosti
povinného uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených zistil,
že aj napriek opakovaným šetreniam vykonaných súdnym exekútorom nebol u povinného zistený žiadny
majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie následne exekúciu
zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na náhradu trov exekúcie v sume 53,99
eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník vyhovel sudca a napadnuté
uznesenie zrušil.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že predmetné uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.
Rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je dostatočne preukázané
relevantnými skutočnosťami, ako aj z dôvodu, že povinný realizoval dobrovoľné platby v rokoch 2013,
2014 a 2015, teda po začatí exekučného konania.



5. Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti
jeho uzneseniu rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že odvolaniu proti výroku o zastavení exekúcie
nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie je dôvodné a zrušil uznesenie vo výroku o
zastavení exekúcie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p a uznesenie vo výroku o trovách exekúcie
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

9. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného
ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

11. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodnil tým, že
aj napriek opakovaným šetreniam vykonaných súdnym exekútorom nebol u povinného zistený žiadny
majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie v tejto časti bližšie
nezdôvodnil.

12. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods. 2 C.s.p. aj na
uznesenie.

13. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na
to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.



14. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní
o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene
skonštatoval, že šetrením sa nezistil žiaden majetok povinného. O aké šetrenie išlo a aké z neho vyplynuli
závery však nie je zrejmé. V rozpore so zásadou danou ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2
C.s.p. súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností
rozhodol o zastavení exekúcie.

15. V posudzovanom prípade teda nie je možno skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia
súd prvej inštancie postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti
nemôžu zistiť účastníci konania, ani odvolací súd, preto je uvedené rozhodnutie potrebné považovať
za nepreskúmateľné.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto
napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a C.s.p.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie
exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje
rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej
inštancie vyporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.

18. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie
nie je oprávnený preskúmavať. V zmysle ust. § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd
posudzoval výrok o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania.

19. V čase podania odvolania podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nebolo prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

20. V čase podania odvolania podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa bolo vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa
považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie ( súdu prvej inštancie); ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

21. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

22. Ako vyplýva z vyššie uvedeného podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné
proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon
neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie
upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v čase podania odvolania proti takémuto rozhodnutiu
odvolanie nepripúšťalo.



23. Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

24. V čase podania odvolania ust. § 374 ods. 4 O.s.p. upravovalo v prípade odvolanie proti
rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom
autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom
vyhovieť. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho
úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo
zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie.

25. Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nebolo prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca
súdu prvej inštancie, avšak už podľa ust. C.s.p..

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v časti trov exekúcie vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné
rozhodnutie.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).