Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/584/2016 z 28. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. septembra 2016, sp. zn. 17CoE/584/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7213207365.2 Krajský súd Košice | 17CoE/584/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7213207365.2 | 2016-09-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-389 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c79f53f-c3a2-4a12-8838-5202bfb3b0bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7213207365.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/584/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213207365.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávnenej GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO : 35 838 825, zastúpenej Advokátskou kanceláriou HMG
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 12, IČO: 35 885 459, proti povinnej V. Y.,
bývajúcej v V., F. Č.. X, zastúpenej JUDr. Vojtechom Pettym, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá
č. 21, o vymoženie 7.920,61 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp.zn. Ex 5163/13, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15. októbra 2013, č.k. 38 Er 935/2013-41, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 15.10.2013,
č.k. 38 Er 935/2013-41 námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.

2. Rozhodol s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1, § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 101 OZ, § 110 ods. 1 OZ, § 111 OZ, § 112 OZ. Poukázal na to, že exekučným titulom
bol platobný rozkaz Obvodného súdu Košice 2 z 31.5.1996, č.k. 1 Rob 905/1996-17, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 5.7.1996 a stal sa vykonateľným. Oprávnená si uplatnila pohľadávku u súdneho
exekútora dňa 15.3.2013, teda po uplynutí premlčacej doby bez toho, aby v rámci možnosti vyjadriť
sa k námietkam povinnej preukázala tzv. spočívanie plynutia premlčacej lehoty alebo iné okolnosti, na
základe ktorých by bolo preukázané, že pohľadávka nie je premlčaná. Súd uznal námietku premlčania
ako dôvodnú, a pretože ide o okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, vyhovel námietkam povinnej
proti exekúcii v celom rozsahu.

3. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.3.2014, č.k.
6 CoE 42/2014-70 potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

4. Ako nedôvodné posúdil námietky oprávnenej, ktoré sa týkali nesprávneho právneho posúdenia veci
exekučným súdom v otázke úrokov z omeškania od 1.2.2010 do zaplatenia. Poukázal na ustanovenie §
110 ods. 3 OZ, z ktorého vyplýva, že tie práva na úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím
súdu za dobu minulú (t.j. zročnosť, ktorých nastala do právoplatnosti rozhodnutia súdu) sa nepremlčujú
v trojročnej, ale v desaťročnej lehote. Naproti tomu úroky, ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti
súdneho rozhodnutia, sa premlčujú po troch rokoch. Zároveň ale v dôsledku premlčania pohľadávky
nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, keď došlo k premlčaniu pohľadávky.
Najneskôr sa teda premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal
za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úroku z
omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom, by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu



donucovaný k splneniu hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z
inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva
„vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo). Uviedol, že okresný súd nepochybil, keď v dôsledku
vznesenej námietky premlčania povinnou považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z
omeškania od okamihu, keď márnym uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu istiny (t.j. aj po
5. júli 2006). Účinným vznesením námietky premlčania došlo k zániku nároku, t.j. subjektívne právo
veriteľa prestalo byť súdne vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale
aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania. Odvolací súd ďalej
poukázal na to, že v danom prípade exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 5.7.1996,
preto uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty dňa 5.7.2006 sa právo priznané týmto exekučným
titulom premlčalo. Rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom,
ktorých splatnosť nastala, či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu, alebo po jeho právoplatnosti.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinnej nie je možné priznať ani právo na
zaplatenie úrokov z omeškania po 5.7.1996 tak, ako sa toho domáha(la) oprávnená. Pri inom výklade by
totiž oprávnená mala nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku
v dôsledku jeho premlčania už nedôjde. Nesprávnosť výkladu oprávnenej, podľa ktorého má nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania aj za dobu po premlčaní hlavného záväzku, potvrdzuje tiež judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď rozsudok z 27.3.2003, sp.zn. 4 Cdo 222/2005 a z 29.6.2010,
sp.zn. 1 Cdo 157/2009).

5. Uvedené uznesenie Krajského súdu v Košiciach napadla oprávnená dovolaním. Tvrdila, že v
odvolacom konaní došlo k vadám podľa § 237 O.s.p., t.j. že postupom odvolacieho súdu bola jej
odňatá možnosť konať pred súdom, lebo odvolací súd sa nezaoberal jej argumentáciou ako odvolateľky,
ohľadom spočívania premlčacej doby z dôvodu vedeného súdneho výkonu rozhodnutia voči povinnej.
Išlo o skutočnosť podstatnej povahy, ktorá ak by sa ňou súdy zaoberali, by mala podstatný vplyv na
rozhodnutie v danej veci. Oprávnená v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu (o vyhovení námietkam
povinnej) okrem iného poukázala na to, že o vymoženie predmetnej pohľadávky bol už (skôr) vedený
súdny výkon rozhodnutia a ako dôkaz predložila fotokópiu uznesenia Obvodného súdu Košice 2 z
9.10.1996, sp.zn. E 2212/96-6 o nariadení súdneho výkonu rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.12.1996. Tvrdila, že ide o skutočnosť známu súdu z jeho činnosti, ktorú oprávnená ani nemusí
preukazovať. Súdny výkon rozhodnutia sp.zn. E 2212/96 voči povinnej bol vedený od 9.10.1996 do
11.11.2013, a preto počas tohto obdobia premlčacia doba neplynula, ale spočívala podľa § 112 OZ.
Nárok, ktorý si oprávnená uplatňuje v predmetnej exekúcii, tak nemôže byť premlčaný. Na základe
uvedeného navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s uznesením exekučného súdu a vrátiť vec
exekučnému súdu na ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.8.2015, č.k. 1 Oboer 293/2014-96 zrušil
uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 28.3.2014, č.k. 6 CoE 42/2014-70 a vrátil vec na ďalšie konanie.
V dôvodoch rozhodnutia po citácii článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 157 ods. 2 O.s.p. vyčítal odvolaciemu súdu, že
odôvodnenie uznesenia nezodpovedá požiadavkám, ktoré vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že
zo spisu vyplýva, že oprávnená v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu tvrdila, že pohľadávka nie
je premlčaná, lebo pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. podal dňa 28.8.1996 na Obvodnom súde
Košice 2 návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinnej. Obvodný súd Košice 2
vyhovel návrhu a uznesením zo dňa 9.10.1996, č.k. E 2212/96-6 nariadil výkon rozhodnutia. Fotokópiu
uvedeného uznesenia oprávnená pripojila ako dôkaz k svojmu odvolaniu spolu s fotokópiou uznesenia
Okresného súdu Prešov zo dňa 25.2.2011, č.k. 6 Er 2474/08-20, ktoré malo podporiť jej právny názor, že
počas nariadenia výkonu rozhodnutia voči povinnej premlčacia doba neplynula a vymáhaná pohľadávka
preto nemôže byť premlčaná v celom rozsahu.

7. Uvedenú argumentáciu oprávnená po prvýkrát uplatnila až v odvolacom konaní. Na výzvu súdu,
aby sa vyjadrila k námietkam povinnej proti exekúcii, v určenej lehote neodpovedala. Povinnosťou
odvolacieho súdu bolo k tejto námietke zaujať stanovisko. Dovolací súd prisvedčil dovolateľke, že jej
tvrdenie o spočívaní plynutia premlčacej doby má podstatný význam pre rozhodnutie o jej odvolaní,
nakoľko je spôsobilé privodiť zmenu napadnutého prvostupňového uznesenia, ktoré sa okrem iného
zakladalo na skutkovom zistení, že k spočívaniu premlčacej doby nedošlo, resp., že táto skutočnosť
nebola oprávnenou tvrdená a preukázaná. Dovolací súd poznamenal, že okresný súd nemal povinnosť



z vlastnej iniciatívy skúmať, či v tej istej veci už skôr neprebiehala iná exekúcia alebo konanie o výkon
rozhodnutia.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie oprávnenej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej
je dôvodné.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj
dôvody odvolania, bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania,
teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

12. Ako už bolo konštatované, dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby
bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho
konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods.
1, 2 CSP), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho
práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

13. Ako už bolo vyššie uvedené, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.8.2015,
č.k. 1 Oboer 293/2014-96 bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.3.2014,
č.k. 6 CoE 42/2014-70, v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor a nariadil súdu vyporiadať sa s
argumentáciou oprávnenej v odvolaní ohľadom fotokópie uznesenia Obvodného súdu Košice 2 zo dňa
9.10.1996, č.k. E 2212/96-6.

14. Odvolací súd k vyššie uvedenej argumentácii dovolacieho súdu uvádza, že právo na súdnu ochranu,
okrem Ústavy Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1) Listiny základných práv a slobôd (článok 36 ods.
1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (viď napr. § 41 O.s.p., § 120 ods. 1 až 4 O.s.p.,
§ 129 O.s.p., § 132 a nasl. O.s.p.).

15. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho
vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

16. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím postupom porušil právo oprávnenej na spravodlivý
proces tým, že k argumentácii odvolateľky v odvolaní nezaujal stanovisko.

17. Aby odvolací súd nezaujal nové právne závery, ku ktorým by sa účastníci konania nemali možnosť
vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, odvolaciemu súdu neostalo iné, než zrušiť napadnuté
uznesenie a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd môže
učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

18. V spisovom elaboráte exekučného súdu sa na č.l. 55-56 nachádza slabo čitateľná kópia uznesenia
Obvodného súdu Košice 2 zo dňa 9.10.1996, č.k. E 2212/96-6, ktorá má svedčiť o tom, že na návrh
pôvodne oprávnenej (Slovenskej sporiteľne, a.s.) bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy
povinnej.

19. Povinnosťou exekučného súdu bude zadovážiť spis bývalého Obvodného súdu Košice 2, sp.zn. E
2212/96, oboznámiť sa nielen s návrhom oprávnenej (pôvodne oprávnenej Slovenskej sporiteľne, a.s.)



na nariadenie výkonu rozhodnutia, ale aj tým, ako sa vo veci konalo, a či sú opodstatnené námietky
oprávnenej o spočívaní plynutia premlčacej doby podľa § 112 OZ.

20. Až po takomto dokazovaní a zistení, kedy bol podaný návrh na začatie exekučného konania v tomto
konaní, bude môcť súd posúdiť, či námietky oprávnenej sú dôvodné.

21. Skutkové a na to nadväzujúce aj právne závery exekučného súdu sú zatiaľ v napadnutom uznesení
predčasné a odvolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

22. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že ak by takto nepostupoval, znemožnil by účastníkom konania
realizáciu ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových skutkových
zistení, ako aj právnych záverov a tým by odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a opätovne by
„naplnil“ dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p.

23. Do pozornosti exekučného súdu odvolací súd dáva rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré riešili
problematiku spočívania premlčacej doby, a to R 1/1961, R 29/1967, R 32/1978, R 3/2001, etc.

24. V ďalšom konaní exekučný súd bude postupovať podľa právneho názoru vysloveného v zrušujúcom
rozhodnutí a vyporiadať sa aj s námietkami, ktoré oprávnená uviedla v odvolaní.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).