{"guid": "b691ccba-4d7b-4497-bd81-c67032da6947:862eccba-7e8e-4fba-85ca-fa0d245d0ce7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7214224007.1", "spisova_znacka": "16CoE/588/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/588/2015 z 18. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 18. októbra 2016, sp. zn. 16CoE/588/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7214224007.1", "identifikacne_cislo": "7214224007", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/862eccba-7e8e-4fba-85ca-fa0d245d0ce7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7214224007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7214224007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7214224007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/588/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214224007
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214224007.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: HARD
GROUP, s. r. o., Sokolovská 9, Košice, vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho
exekútora JUDr. Atilu Ádama, Čajakova 5, Košice, pod č. EX 562/2014, pre vymoženie pohľadávky vo
výške 233,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
č. k.: 49Er/2937/2014-10 zo dňa 18. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Atilovi Ádamovi, Čajakova 5, Košice, trovy exekúcie vo výške 43,19 eur, a to do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26. 08. 2014
domáhal u súdneho exekútora JUDr. Atilu Ádama vykonania exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky
voči povinnému vo výške 233,77 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - vykonateľného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. 700-3413810413-GC04/13 zo dňa 07. 11. 2013
a č. 700-3414148113-GC04/13 zo dňa 10. 12. 2013. Okresný súd Košice II udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803/150937 dňa 11. 09. 2014.

3.  Súd zistil, že dňa 10. 04. 2015 doručil Exekútorsky úrad súdneho exekútora podnet na zastavenie
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len \"Exekučný poriadok\") z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň súdny
exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 43,19 eur.

4. Citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd uviedol, že v predmetnom konaní
sa ani opakovanou lustráciou ani opakovanou osobnou návštevou nezistil žiadny majetok povinného,
ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný je
právnickou osobou, ktorá sa nenachádza na adrese získanej z Obchodného registra SR a iná adresa
sídla alebo prevádzok povinného nie je uvedená ani v Živnostenskom registri SR. Z uvedeného vyplýva,
že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, nevlastní žiaden majetok, nie je možné ho ani nájsť, de facto
neexistuje.



5. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

6. Následne súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, § 3, § 14 ods. 2, § 15
ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

7. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne :

1. Hotové výdavky (§ 22 ods. 1 vyhlášky)
- poštovné           2,80 eur
Spolu:                           2,80 eur

2. Odmena súdneho exekútora (§ 14 ods. 1 vyhlášky)
- min. odmena    33,19 eur
Spolu: 33,19 eur

Trovy exekúcie spolu:
Spolu bez DPH:     35,99 eur
20 % DPH:                7,20 eur
Spolu trovy s DPH: 43,19 eur

8. Súd zistil, že uplatňované položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne. Preto súd
priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,19 eur. Vzhľadom na to, že v tomto prípade
súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdneho
exekútora zaviazal oprávneného.

9. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote  odvolanie oprávnený.

10. Namietal, že súdny exekútor nepreveril celý majetok spoločnosti. Spoločnosť vykazuje k 31. 12. 2013
majetok v nasledovnej výške : pohľadávky z obchodného styku v sume 81391,-- eur, daňové pohľadávky
416,-- eur, iné pohľadávky v sume 167684,-- eur, peniaze 88,-- eur, účty v banke 14,-- eur. Spoločnosť
ako zamestnávateľ mesačne predkladá mesačný výkaz o zamestnávaní jedného zamestnanca. Na
základe uvedeného je predpoklad, že sa povinný domôže svojich pohľadávok súdnou cestou, preto
vyhlásenie o nemajetnosti spoločnosti je neopodstatnené. Žiadal pokračovať v exekučnom konaní.

11. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

12. K podanému odvolaniu oprávneného podal v stanovenej lehote vyjadrenie súdny exekútor. Uviedol,
že odvolanie oprávneného je v celom rozsahu neopodstatnené. Dodal, že pevne stojí za tvrdeniami,
ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinný nemá absolútne žiadny majetok
na ktorý má exekučné konanie dosah a nevykonáva žiadnu činnosť, teda exekúcia vo svojej podstate,
ktorá spočíva v speňažení majetku povinného, nemá žiadnu šancu byť úspešná. Na tom nič nemení
ani fakt, že povinný vlastní nevymožiteľné pohľadávky z dávnejších obchodných vzťahov s obchodnými
spoločnosťami, ktoré sú v súčasnosti už väčšinou dlhodobo nemajetné, alebo ani neexistujú, alebo
že predkladá mesačné výkazy za zamestnancov, čo samo o sebe vôbec nesvedčí o existencii
zexekvovateľného majetku povinného (zamestnancom firmy je sám konateľ). navrhol, aby odvolací súd
potvrdil napadnuté rozhodnutie.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

14. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k



záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

16. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani
opakovanou lustráciou a ani osobnou návštevou súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného,
ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný je
právnickou osobou, ktorá sa nenachádza na adrese získanej z Obchodného registra SR a iná adresa
sídla alebo prevádzok povinného nie je uvedená ani v Živnostenskom registri SR. Z uvedených dôvodov
teda jednoznačne vyplýva, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, nevlastní žiadny majetok, nie je
možné ho ani nájsť, teda de facto neexistuje.

17. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

18. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

19. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

20. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

21. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

22. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je
spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto
smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.:  II. ÚS 321/09
zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: \"aj na vydanie rozhodnutia o zastavení
exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť
prejavom svojvôle.\"

23. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento
uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá
povinnosť zisťovať, či povinný náhodou nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho
pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné
šetrenia majetku povinného s negatívnym výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je možné zistiť,
v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú skutočnosť je
zrejmé, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku.

24. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

26. Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

27. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.



28. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

29. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

30. Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná
pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

31. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Oprávnený podal odvolanie zo dňa 29. 09. 2015 proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie
na poštovú prepravu dňa 05. 10. 2015, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu.

32. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie
proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013.

33. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie
výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia §386 písm. c)
CSP.

34. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49Er/2937/2014", "guid": "784b6c9d-bb3a-4246-b028-d77742a2b3a2:bca2f522-a7fc-49da-b848-a395182c19d9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7ff394d-0b1e-4938-8545-37bc06ace936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 321/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 321/09 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ff394d-0b1e-4938-8545-37bc06ace936"}], "citovane_v": []}