{"guid": "a9a14c9b-a22b-45df-88c9-e5789efd8c1b:3eede858-7988-4dec-bcc9-984ff346bfcc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7214229241.1", "spisova_znacka": "8Co/77/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/77/2015 z 28. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. februára 2016, sp. zn. 8Co/77/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7214229241.1", "identifikacne_cislo": "7214229241", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Juraj Florovič", "sudca_id": 181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-florovic-181", "datum_vydania": "2016-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3eede858-7988-4dec-bcc9-984ff346bfcc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7214229241.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7214229241.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7214229241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/77/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229241
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214229241.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky H. D.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na E. ulici č. X zastúpenej JUDr. Ondrejom Lučivjanským advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie na Murgašovej ulici č. 3 v Košiciach, proti odporcovi P. D. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v O. na O. ulici č. X zastúpeného JUDr. Rolandom Kovácsom advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej ulici č. 30 v konaní o zníženie a zvýšenie
výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41P 152/2014-206
z 29.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na zníženie výživného,
mení rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného navrhovateľky pre odporcu tak, že návrh o
zvýšenie zamieta a výrok o dlžnom výživnom zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na zníženie výživného,
zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 270/2013-61 z 2.4.2014 tak, že zvýšil výživné
navrhovateľky pre odporcu počnúc dňom 4.2.2015 do budúcna zo sumy 120 Eur na 150 Eur mesačne,
ktoré ju zaviazal platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám odporcu. Dlžné výživné 90 Eur za obdobie
od 4.2.2015 do 30.4.2015 uložil navrhovateľke zaplatiť v lehote 30. dní od právoplatnosti rozsudku
odporcovi. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, znižuje  vyživovaciu povinnosť navrhovateľky pre
odporcu zo 120 Eur mesačne na 50 Eur mesačne počnúc dňom 4.2.2015 do budúcna a tým zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 270/2013-61 z 2.4.2014. Vyslovila presvedčenie, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vytkla konajúcemu súdu, že dostatočne nezohľadnil jej reálnu
majetkovú situáciu, ktorá jej neumožňuje platiť výživné už v doteraz určenej výške 120 Eur mesačne a
už vôbec nie zvýšené výživné na 150 Eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a znížil výživné na 50 Eur mesačne. Zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného v apríli
2014 došlo u nej k  podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného zo 120 Eur na 50
Eur mesačne predovšetkým s prihliadnutím na jej príjem, ktorý bol za obdobie mesiacov júl až september
2014 priemerne 410 Eur, pričom jej reálne výdavky a životné náklady sú 510 Eur mesačne. Vyslovila
presvedčenie, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil jej majetkové pomery a z príjmu, ktorý dosahuje,
nie je schopná platiť ani doteraz už  určené výživné. K odôvodneniu súdu prvého stupňa ohľadom
jej majetkových pomerov týkajúcich sa zakúpeniu bytu, ktorý si zakúpila z finančných prostriedkov



získaných z vyporiadania BSM a na ktorú skutočnosť konajúci súd prihliadol uviedla, že aj u otca odporcu
sa podobným spôsobom zvýšili majetkové pomery, keďže sa stal výlučným vlastníkom trojizbového
bytu. K zakúpeniu svojho bytu uviedla, že po rozvode manželstva odišla zo spoločného bytu kde ostali
bývať otec s odporcom, bola nútená riešiť svoju bytovú situáciu, preto si zakúpila byt na P. ulici č. 9 v
O.. Tento byt financovala z časti finančných prostriedkov z vyporiadania BSM a zvyšok jej zapožičala
jej teta, ktorá s ňou predmetný byt obýva. Práve ona jej poskytla zostávajúcich 30.000 Eur, ktoré jej
bude postupne nutné vrátiť. Uviedla, že športové aktivity, ktoré odporca uvádzal vo svojom vyjadrení
ako vysoko nákladné, a to športové korčuľovanie nemôže byť u odporcu za daných finančných okolností
nevyhnutnou záležitosťou, keďže ona nie je schopná prispievať vyšším finančným výživným a otec tak
ako prezentoval vo svojich vyjadreniach nemá dostatočný príjem na financovanie týchto mimoškolských
športových aktivít. Súčasne uviedla, že otec, keďže má príjem taký, ako uvádzal, má možnosť získať
iné zamestnanie, finančne výhodnejšie, prípadne získať prácu navyše, keďže je zdravý, fakticky bez
záväzkov a bez akéhokoľvek  iného obmedzenia.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého
stupňa v celom rozsahu súhlasí. Rozsudok považuje za správny a odôvodnený na základe dostatočne
vykonaného dokazovania. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení z 3.2.2016 predložila odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že
predchádzajúci pracovný pomer ukončila k 30.8.2015 u zamestnávateľa Q. P. a dňom 31.8. uzavrela
pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Y. S., s.r.o., kde jej priemerný mesačný príjem za obdobie od
augusta do novembra 2015 bol 410,85 Eur.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku, správne a zákonne rozhodol
o návrhu navrhovateľky, ktorý zamietol. Vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v
odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľka ani
v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné
rozhodnutie. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti o zamietnutí návrhu
na zníženie výživného dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj po dovŕšení
plnoletosti pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonná povinnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov neberie do
úvahy výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil pomery u navrhovateľky aj u odporcu, keď
konštatoval, že už v čase posledného rozhodnutia bola zamestnaná a dosahovala priemerný mesačný
príjem 537,15 Eur, pričom k skončeniu pracovného pomeru v tejto firme došlo na základe vzájomnej
dohody, avšak následne sa matka opätovne zamestnala tak, ako to uviedla v dodatočnom vyjadrení
k odvolaniu a jej priemerný mesačný zárobok u nového zamestnávateľa nie je výrazne odlišný od
priemerného mesačného zárobku, ktorý dosahovala u predchádzajúcej firmy. Odvolací súd nepovažoval
v danom prípade potrebné prihliadnuť k spôsobu vyporiadania BSM, pretože tak, ako navrhovateľka
získala vyplatením BSM za finančnej pomoci svojej tety svoje vlastné bývanie, trojizbový byt, na druhej
strane aj otec odporcu získal do svojho výlučného vlastníctva byt, približne rovnakej hodnoty. Tak
navrhovateľke ako aj odporcovi vznikol ďalší finančný záväzok v podobe splácania úveru u otca, ktorý
získal od banky a u navrhovateľky vypožičaním si peňazí od rodinného príslušníka, ktorý takisto bude
splácať v budúcnosti na základe dohody. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatuje, že od



poslednej úpravy výživného nedošlo k tak výraznej a trvalej zmene pomerov u navrhovateľky ako ani
u odporcu, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného. Z uvedeného vychádzal aj pri odvolaní
navrhovateľky proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zvýšil výživné zo 120 Eur na 150 Eur mesačne
a takisto dospel k záveru, že u navrhovateľky aj u odporcu nedošlo k tak výraznej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Odvolací súd pripúšťa, že v danom prípade
vzhľadom k veku odporcu, jeho finančným nákladom spojených s návštevou školy a v súvislosti s
mimoškolskými športovými aktivitami  by odôvodňovali zvýšenie výživného, ale dôsledne vychádzajúc
z ust. § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným
zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy
limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne
vyššie, nemohol odvolací súd potvrdiť zvýšenie výživného, pretože dospel k záveru, že finančné a
majetkové pomery na strane navrhovateľky nie sú dostatočné na zvýšenie výživného vo výške 150
Eur mesačne. Takisto prihliadol k uplynutiu doby od posledného rozhodnutia v apríli 2014, za obdobie
ktoré ani na strane odporcu nedošlo k tak výraznej zmene pomerov, ktorá by takto zvýšené výživné
odôvodňovala.  Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil výrok o zvýšení výživného v zmysle ust.
§ 220 O.s.p., kedy odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení ak nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) a návrh odporcu o zvýšenie výživného
zamietol. V dôsledku takto zmeneného výroku o zvýšenie výživného súčasne zrušil v zmysle ust. § 221
ods. 1 písm. h/ výrok o dlžnom výživnom, keďže v dôsledku zmeny  výroku o zvýšení výživného dlžné
výživné nevzniklo.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 224 ods.  1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý žiadal náhradu trov
odvolacieho konania náhradu trov nepriznal, keďže v odvolacom konaní nemal úspech a navrhovateľka
trovy odvolacieho konania nežiadala.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41P/152/2014", "guid": "9e503ecd-6197-42d1-a7c8-f4d13598dd86:4552bcdd-92ee-492a-8a6b-caba8fcec0db", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}