Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/106/2016 z 27. 9. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 27. septembra 2016, sp. zn. 7CoP/106/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7215211461.1 Krajský súd Košice | 7CoP/106/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7215211461.1 | 2016-09-27 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/212cdc08-5a04-408d-9991-0420e27c8764 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7215211461.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/106/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215211461
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215211461.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. C. nar.
XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov Mgr. Š. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na Z. ul. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou
advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. O. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v D.
C. A. Z. č. XXX/X v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaniach matky a otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 11.3.2016 č.k. 27P 160/2015-52 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Košice II z 14.3.2012 č.k. 23P 350/2011-74 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
30.10.2012 č.k. 7CoP 165/2012-99 od otca pre mal. Z. zo 190 € mesačne na 200 € mesačne od 1.9.2015
do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné
výživné za obdobie od 1.9.2015 do 31.3.2016 spolu vo výške 70 € zaviazal otca uhradiť matke maloletej
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na zvýšenie výživného pre mal. Z. od 1.8.2015 do
31.8.2015 zamietol. Návrh na zníženie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.

3. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné pre maloletú
od 1.8.2015 do budúcna zo 190 € mesačne na 250 € mesačne a určil dlžné výživné, ktoré uloží otcovi
uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže súd síce zistil správne príjem a majetkové pomery otca dieťaťa,
dostatočne zistil aj výšku oprávnených potrieb dieťaťa, ale z týchto zistení nevyvodil správne skutkové
závery. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného došlo u maloletej k zmene pomerov, nakoľko
nastúpila na druhý stupeň základnej školy a primerane tejto okolnosti, ako aj jej veku vzrástli aj jej
odôvodnené potreby. Okrem toho sa maloleté dieťa venuje aktivitám, ktoré vyžadujú zvýšené výdavky a
ktorou aktivitou je predovšetkým krúžok moderného tanca na základnej umeleckej škole, v rámci ktorého
sa venuje tejto aktivite aj súťažne, s čím sú spojené náklady nielen v podobe pravidelného polročného
poplatku, ale aj sústredení, súťaží, na ktoré treba uhrádzať štartovné aj dopravu a náklady na oblečenie
a tréningy, ako aj vystúpenia a súťaže. Ďalšou aktivitou je doučovanie angličtiny, o potrebe ktorého
nemožno mať v súčasnosti žiadne rozumné pochybnosti. Na druhej strane, ako vyplýva z výdavkov
predložených otcom v konaní, tento mesačne uhrádza len za svoje poistenie 45 €, ďalších 25 € uhrádza
na poistenie jeho manželka. Ďalšími výdavkami sú úvery v celkovej výške 386,27 € a navyše otcovi
sa od poslednej úpravy výživného zvýšil jeho príjem približne o 80 €. Napriek tomu, že otcovi pribudla



vyživovacia povinnosť a z tohto dôvodu podal návrh na zníženie výživného, táto okolnosť neobmedzila
otca vo vynakladaní nie nevyhnutných výdavkov akými sú poistenie a úvery. Z uvedeného je zrejmé,
že zvýšenie výživného o 10 € v situácii, keď bol nesporne preukázaný výrazný nárast odôvodnených
potrieb maloletej, nezodpovedá týmto potrebám a na druhej strane nedostatočne prihliada na možnosti
a schopnosti povinného. Za tohto stavu súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil neodôvodnenosť
zmienených výdavkov otca. Poznamenala, že spolu s maloletou zdieľa byt so svojimi rodičmi, a preto
je v rozpore s ust. § 62 ods. 2 a 5 Zákona o rodine, aby súd v tomto konaní nezohľadnil skutočnosť, že
otcove možnosti a schopnosti mu umožňujú vynakladať nie nevyhnutné výdavky vo výške viac ako 430
€. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 1.8.2015 do 31.8.2015, uviedla,
že je všeobecne známa skutočnosť, že výdavky spojené so začiatkom školského roka sa nevynakladajú
počnúc 1. septembrom, ale školské pomôcky sa zabezpečujú už v priebehu mesiaca august.

4. Otec v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil výživné pre
mal. Z. zo 190 € na 160 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna, ktoré bude povinný prispievať matke vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, zrušil rozsudok v 2. až 4. výroku v celom rozsahu a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd v tomto rozsahu
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm.a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a uviedol, že rozsudok považuje za vecne nesprávny v celom rozsahu.
Namietal, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy to, že sa jeho príjem za posledných 7 rokov
zvýšil len o 4 %, aj to až od 1.1.2016, pričom jeho čistý príjem za 3. a 4. kvartál roku 2015 bol v priemere
vyšší, z čoho mu potom automaticky vyšiel plat až na 1.150 € mesačne. Už na súdnom pojednávaní
deklaroval, že takýto príjem by chcel mať a na dôkaz opaku svojimi výplatnými páskami dokladoval,
aká je skutočnosť, pretože práve v 4. kvartáli roku 2015 mu rapídne vyskočili nahor príjmy za prácu
nadčas a odmenu za vykonanú prácu. V tom čase bola totiž zlá dopravno-bezpečnostná situácia v rámci
Slovenska, boli teroristické útoky v Paríži a začiatkom tohto roku aj Bruseli a v neposlednom rade to boli
a aj sú migranti. To bolo dôvodom, prečo všetci príslušníci policajného zboru nepretržite pracovali pri
opatreniach na obranu štátu a na základe toho boli uvoľnené nadčasové hodiny ministrom vnútra SR na
pokrytie týchto opatrení pre všetky zložky policajného zboru do odvolania. Konajúci súd teda nesprávne
konal, keď automaticky vychádzal z jeho čistého príjmu, ktorý sa podľa jeho zistenia zvýšil od 1.9.2015
z 1.022,98 na 1.100,08 €. Jeho čistý nárokovateľný príjem aj s daňovým bonusom je v súčasnosti
1.040 €. V tejto súvislosti poukázal na judikát R 15/1968. Ďalej uviedol, že v čase pôvodného určenia
vyživovacej povinnosti mal. Z. nastupovala do 1. ročníka základnej školy, pričom v tom čase bol slobodný
a sám. Návrh na zníženie výživného podával po dôkladnom zvážení, nakoľko 12.7.2014 sa oženil a
z tohto manželstva sa im narodila X.X.XXXX dcéra I.. Z uvedeného dôvodu mu teda pribudli ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, nakoľko manželka je na rodičovskej dovolenke. Zdôraznil, že mal. Z. berie
každý druhý víkend v mesiaci pravidelne od doby, keď nie sú nepretržite spolu. Podotkol, že za dcérou
by išiel aj častejšie, keby mu to bolo umožnené. Namietal, že súd nebral do úvahy ani skutočnosť, že
matka v čase, keď maloletá nastúpila do 1. ročníka základnej školy, zmenila dobre platené zamestnanie
v Istrobanke za miesto vychovávateľky na Základnej škole Laca Novomeského č. 2 v Košiciach, to
znamená za horšie platené miesto s odôvodnením, že chce byť častejšie so svojou dcérou. To však nie
je pravda, nakoľko maloletú do školy vozia starí rodičia, zo školy chodí domov a na krúžky sama alebo
s rodičmi svojej kamarátky z tanečnej. Vďaka nezištnej a neoceniteľnej pomoci od jeho rodiny dokázal
zabezpečiť bývanie svojej manželke a svojim maloletým dcéram Z. a I., pričom zariadil aj samostatnú
detskú izbu pre mal. Z., v ktorej sa cíti dobre. Navyše medzi oboma sestrami sa vytvoril krásny vzťah
a v blízkej budúcnosti sa bude snažiť o zmenu osobnej starostlivosti o mal. Z., a to formou striedavej
starostlivosti. Na základe uvedeného má za to, že súd pri rozhodovaní neprihliadal na všetky zákonom
stanovené podmienky a skutočnosti, najmä na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti, dôvody a povahu
jeho zvýšeného príjmu o necelých 80 € v krátkom období a ďalšie jeho výdavky spojené s výživou
maloletých detí, na splácanie úverov a podobne, na ktoré musí pri rozhodovaní prihliadať zo zákona.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že mu nedá, aby nereagoval a neupozornil na niektoré
fakty. K svojej osobe a rodine uviedol, že všetko, čo v živote získal a nadobudol, bolo vlastnou poctivou
prácou, tak tomu bolo napríklad aj pri výstavbe rodinného domu, s ktorou sa spolu s otcom trápia už 12
rokov bez akejkoľvek inej pomoci a ktorý stojí na rodičovskom pozemku. Predmetný dom je zapísaný v
liste vlastníctva na jeho osobu, ale patrí vlastne celej jeho rodine vrátane staršej dcéry Z.. V policajnom
zbore pracuje 22 rokov, v priebehu ktorých si štúdiom zvyšoval kvalifikáciu tak, aby spĺňal všetky



predpoklady kariérneho postupu v rámci policajného zboru, a to externým štúdiom na VŠ Technickej
v Košiciach, ktorú ukončil záverečnou štátnou skúškou v roku 2002 a potom na poddôstojníckej škole
na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Svoj príjem sa snažil zvýšiť aj formou práce inštruktora
autoškoly, avšak zamestnávateľ jeho žiadosť o povolenie k vykonávaniu ďalšej práce zamietol. Podotkol,
že nepozná nikoho v okruhu svojich známych a kolegov, ktorý by platil také výživné ako on platí pre
mal. Z.. Za posledných 7 rokov sa mu príjem zvýšil len o 4 %, a to od 1.1.2016, čo je čiastka vo výške
cca 28 € v čistom, preto návrh matky považuje za nehorázny. K dcére Z. uviedol, že od narodenia ju
celá rodina miluje, je naďalej súčasťou ich rodiny, trávia spolu celé víkendy v rámci úpravy styku, s
čím sú spojené i ďalšie náklady, nakoľko maloletá je len to, čo má rada, taktiež cesta autom pre ňu
ho niečo stojí, nehovoriac o oblečení, ktoré má doma matka maloletej od nich, keďže Z. kupujú veci
rôzneho druhu podľa potreby, naposledy pred troma týždňami jej kúpili vak a pred nástupom do školy
v septembri minulého roka to boli nohavice, predtým botasky značky Adidas na tanečnú a iné. Minulé
leto boli po prvýkrát ako rodina na spoločnej dovolenke vo Vysokých Tatrách cez policajný zľavnený
poukaz. Pred dvoma rokmi bola s jeho rodičmi na dovolenke v Chorvátsku, nakoľko on si to dovoliť
nemôže. Aj minulý rok mohla ísť, ale matka ju nepustila. Týmto rozhodnutím však matka ublížila viac
maloletej ako jemu. Maloletá má už 11 rokov, veľa vecí chápe, je inteligentná a už sa s ňou rozprávali aj
o možnej striedavej starostlivosti, s ktorou všetci súhlasili. K matke maloletej uviedol, že ju spoznal, keď
pracovala ako vychovávateľka na Základnej škole v obci Páňovce, kde bola nespokojná jednak kvôli
vzdialenosti a jednak kvôli nechuti pracovať s deťmi. Nakoľko aj jeho matka pracuje v školstve, vybavila
jej prácu vychovávateľky v školskej družine na ZŠ Jaltská v Košiciach, kde tiež nepracovala príliš dlho z
rovnakých dôvodov, následne na to nastúpila na rodičovskú dovolenku, kedy po roku a pol chcela ísť do
zamestnania, ale už nie do školskej družiny, ale niekde mimo práce s deťmi. Jeho otec jej vtedy vybavil
prácu v Istrobanke, kde sa zdržala cca 4 roky a opäť bola s niečím nespokojná. Vtedy už nežili v spoločnej
domácnosti. Vtedy opäť odišla pracovať do školstva za vychovávateľku na ZŠ Laca Novomeského a
ako dôvod pred súdom uviedla, že je to kvôli dcére, lebo nastupuje do 1. ročníka. Domnieva sa, že
žiadna poctivá pracujúca žena, ktorá býva sama a stará sa o dieťa by si nemohla dovoliť odísť z lepšie
platenej práce do práce platenej horšie. Tiež poukázal na to, že bola s dcérou dvakrát na zahraničnej
dovolenke a k tomu všetkému vlastní aj drahý mobilný telefón značky Iphone. Domnieva sa, že keď on
platí 190 € mesačne na dcéru, tak aj matka by mala prispievať adekvátnou čiastkou z jej platu, napríklad
len 80 € mesačne, čo je spolu 270 € teda niekedy čiastka pokrývajúca živobytie obyčajnej slovenskej
rodiny. Pokiaľ ide o namietané nezvýšenie výživného od 1.8.2015 do 31.8.2015, uviedol, že argumenty
matky sú už bezcharakterné, pretože nikdy nebude spokojná s tým, čo dostane. Podotkol, že maloletá
k nemu chodí cez letné prázdniny s tým, že do roku 2012 to bol celý júl, teda mesiac, avšak po dohode
s matkou maloletej chodí prvé dva týždne v júli a posledné dva týždne v auguste, teda s matkou je celý
mesiac. Zmena nastala aj s vianočnými sviatkami, pretože maloletá je stále prvé vianočné sviatky so
svojou matkou, o čo ho matka požiadala s argumentmi, s ktorými on súhlasil pod podmienkou, že už mu
dá pokoj a nebude ho stále zdierať. Pokiaľ je maloletá u neho cez prázdniny, od matky nedostane nič a
ešte mu povedala, že ak nemá peniaze, tak nech si maloletú neberie. Tým chce povedať to, že matka
má za júl a august dostatok finančných prostriedkov z výživného aj na nákup vecí do školy pre maloletú.
Pokiaľ ide o jeho úvery, uviedol, že v dnešnej dobe si málokto môže dovoliť kúpiť byt bez úveru alebo
hypotéky a domnieva sa, že vo veku 42 rokov a po 23 rokoch poctivej práce by bola hanba, keby mal
bývať u rodičov a neriešil svoje bývanie. Matke maloletej sa to zdá celkom normálne, keď už 9 rokov od
ich rozchodu žije a býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Pokiaľ ide o životné poistky, uviedol,
že by bolo nezodpovedné, keby vzhľadom na svoje vyživovacie povinnosti, v prípade nepredvídateľnej
udalosti bola jeho rodina vrátane mal. Z. nezabezpečená. K údajnému zvýšeniu platu o 80 € zopakoval
svoju odvolaciu argumentáciu a podotkol, že potom, čo sa im narodila dcéra I. už týždeň pred výplatou
nevedia vyžiť. Pokiaľ ide o doučovanie z angličtiny maloletej dcéry, má od nej samotnej vedomosť, že
jej doučovanie je len sporadické, raz za týždeň, ale nie je to pravidlom a je to formou cez známych, teda
matkou uvádzaná čiastka nie je pravdivá. K vyjadreniu pripojil rozpis mesačných výdavkov jeho rodiny.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel
k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti
o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a
úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery
zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia
zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom
nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.
Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené
na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z
dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného
stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z
dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa.
V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo
posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne
o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, prípadne
rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu výživného, pričom musí ísť o zmenu trvalú a nielen prechodnú
a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že k zmenám
pomerov došlo jednak u maloletého dieťaťa, ako aj u otca, pričom vznik ďalších vyživovacích povinností
otca k dieťaťu pochádzajúcemu z jeho terajšieho manželstva a manželke, ktorá je toho času na materskej
dovolenke, je vyvážený podstatnou zmenou pomerov u dieťaťa, ktoré je toho času už na druhom stupni
základnej školskej dochádzky, s čím sú nepochybne spojené podstatne vyššie náklady ako v čase,
keď dieťa začalo navštevovať 1. ročník základnej školy (v čase predchádzajúcej úpravy výživného).
Za danej situácie odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že
zmeneným pomerom účastníkov konania zodpovedá zvýšené výživné len o 10 € mesačne, teda 200 €
mesačne, ktoré je primerané jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam,



schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, teda zodpovedajúcim zákonným kritériám určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je
vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Odvolací súd zároveň
považoval za čiastočne nevyhnutné náklady otca súvisiace so zabezpečením bývania jeho rodiny, avšak
náklady na poistky a mobilné telefóny nemohol považovať za výdavky, ktoré by mali mať prednosť
pred plnením vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil príjem otca vychádzajúc
z jeho priemerného čistého príjmu, čo je v súlade i s judikátom R 15/1968, na ktorý otec v odvolaní
poukazuje s tým, že ním prezentované nadčasové hodiny (1 či 5 hodín mesačne) si zjavne nevyžiadali
podstatne zvýšené náklady na regeneráciu jeho pracovnej sily. Odvolacia argumentácia otca vo vzťahu
k zmene zamestnania matky maloletého dieťaťa, ako aj plneniu jeho vyživovacej povinnosti počas
styku s maloletou zjavne nie je aktuálna, nakoľko k uvedeným skutočnostiam odvolací súd zaujal
stanovisko už v predchádzajúcom konaní o zvýšení výživného (rozsudok Krajského súdu v Košiciach
7CoP 165/2012-99) i s poukazom na tú skutočnosť, že k zmene zamestnania matky maloletej došlo ešte
v čase predchádzajúcej úpravy výživného a z toho dôvodu nepovažoval za potrebné opätovne svoju
argumentáciu opakovať. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu matky vo vzťahu k určeniu počiatku plnenia
zvýšenej vyživovacej povinnosti, odvolací súd dodáva, že z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva,
že zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o výživnom je možné len od času, kedy dôjde k preukázateľnej
zmene pomerov, prípadne odo dňa podania návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom, ak nie sú
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne (§ 77 ods. 1 Zákona o
rodine), preto nie je relevantné, kedy údajne matka mala zabezpečiť potreby dieťaťa pre nástup do
vyššieho stupňa školskej dochádzky, ale kedy nastala podstatná a trvalá zmena pomerov u dieťaťa.
Navyše v konaní matka ani nepreukázala, že by nejaké zvýšené náklady pre dieťa zabezpečovala už
v auguste 2015. Z uvedeného dôvodu bol teda záver súdu prvej inštancie aj o určení počiatku plnenia
zvýšenej vyživovacej povinnosti správny a v súlade so zákonom.

15. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zmene vyživovacej povinnosti otca
k maloletému dieťaťu, správne ustálil aj dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).