{"guid": "58da1cb0-50ee-4aa5-a8b4-b98fa38b8568:f05d4c86-2732-406c-92dd-16b2ea527c03", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7514212872.1", "spisova_znacka": "2Co/246/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/246/2016 z 28. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 28. decembra 2016, sp. zn. 2Co/246/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7514212872.1", "identifikacne_cislo": "7514212872", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2016-12-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f05d4c86-2732-406c-92dd-16b2ea527c03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7514212872.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514212872.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514212872.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/246/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514212872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514212872.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu BNP Paribas Personal Finance SA,
Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, proti žalovanému X. P., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom G. XXX, XXX XX W. nad I., o zaplatenie 1.209,75 eur s prísl., o odvolaní Združenia -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS\", Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828, proti uzneseniu
10C/254/2014- 52 z 11.12.2015 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením vstup vedľajšieho účastníka, Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa, IČO: 43 343 828, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov,  nepripustil.

2. Vzal do úvahy, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.209,75 €
s prísl.. Uviedol, že občianske  Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa - „POS“ oznámilo dňa 6.8.2014
svoj vstup do konania ako vedľajší  účastník na strane žalovaného.  Poukázal na to, že žalobca podaním
zo 14.1.2015 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania a označil ho len za účelový. Vychádzajúc
z § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., ako aj § 2 písm. a,b, § 25 ods. 1 až 6 zákona č. 250/2007 Z.z. mal za to, že
účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému účastníkovi
konania môže byť naplnený len vtedy, ak účastník s takýmto vstupom súhlasí. Na podporu svojho názoru
citoval aj z rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Cdo/207/2011 a 3Cdo/188/2012. Keďže v danej veci žalovaný svoj
súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nedal, vstup združenia do konania  nepripustil.

3. Uznesenie napadlo včas podaným odvolaním Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so
sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5 (ďalej len „odvolateľ“ alebo „združenie“) a navrhlo námietke
žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nevyhovieť. Uviedlo, že nemá vedomosť o tom, či sa
žalovaný k jeho vstupu do konania vôbec vyjadroval a zastávalo názor, že jeho výslovný súhlas so
vstupom do konania ani nie je potrebný. Zdôraznilo, že svojou činnosťou napĺňa ciele politiky EÚ v oblasti
ochrany  práv spotrebiteľov a na množstve rozhodnutí prvostupňových súdov je možné dokumentovať,
že aj v dôsledku jeho právnej intervencie spotrebitelia dosiahli priaznivejší výsledok. S poukazom na
vybrané rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky bolo toho názoru, že do konania vstúpilo
dňa 4.4.2014, teda do 31.12.2014 a účinky vstupu do konania nastali už týmto okamihom.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka  trval na tom, že žalovaný so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil. Keďže neprejavil žiadnym spôsobom vôľu, aby vedľajší
účastník vystupoval v konaní na jeho podporu, potom povahe a účelu občianskeho súdneho sporového



konania sa jednoznačne prieči vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by mu bol
nanútený.

5. Odvolateľ podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednal v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá
tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z §
379 a § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie
združenia nie je dôvodné.

8. V priebehu odvolacieho konania spoločnosť CETELEM Slovensko a.s. (pôvodný žalobca) zanikla v
dôsledku zlúčenia, dňom 30.6.2016 bola vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa
stala spoločnosť BNP PARIBAS Personal finance SA.

9. Občianske združenie použilo odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. platného a účinného
v čase podania odvolania a za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365
ods. 1 písm. h/ CSP. Tento dôvod je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav, a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť
mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Súd prvej inštancie vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka nepripustil, keďže tento
nedisponoval súhlasom hlavného účastníka - žalovaného s jeho vstupom do konania. Ani samotný
odvolateľ netvrdil, že žalovaný s jeho vstupom do konania súhlasí, avšak zastával názoru, že jeho
výslovný súhlas ani potrebný nebol.

11. Súd prvej inštancie prípustnosť vstupu združenia do konania posudzoval predovšetkým podľa § 93
O.s.p. účinného do 30.6.2016.

12. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník  môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným
predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2
O.s.p.).

13. Vedľajší účastník  (Združenie do  konania vstúpilo 6.8.2014) podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p.
v znení účinnom do 31.12.2014 vstúpi do konania buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka súd rozhodne
len na návrh.

14. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich
súd po uvážení všetkých okolností prípadu.

15. V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, mala oprávnenie vyplývajúce
mu zo zákona vystupovať v konaní a nemuselo pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania.



Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho poskytovaním pomoci.
Robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním
podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní
vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho právnych pomeroch.

16. V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku
účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na
vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku
sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej
procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv,
o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na
niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho
účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci
ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho
činnosti. Vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že
súdu dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd
len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Legitímnou
formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti
prispievajú k sledovanej ochrane práv, je návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania
v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.

17. K vyššie uvedenému výkladu však postupom času prevládajúca súdna prax prijala záver, v zmysle
ktorého podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas hlavného účastníka, na
strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať.

18. Potreba takéhoto súhlasu vyplýva zo samotného účelu a podstaty vedľajšieho účastníctva. Ak
niekto chce v konaní podporovať hlavného účastníka, to automaticky neznamená, že procesná pomoc
hlavnému účastníkovi vyhovuje a že s ňou súhlasí a to v plnej miere platí aj o vedľajšom účastníkovi,
na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. a ani pomoc takéhoto vedľajšieho účastníka
nemožno hlavnému účastníkovi nanútiť. Ani samotný status právnickej osoby, ktorej hlavnou náplňou
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa bez ďalšieho neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto
vôľu vyvoláva vždy ňou sledované účinky.

19. Správnosť výkladu o nutnosti súhlasu hlavného účastníka s účasťou vedľajšieho účastníka na jeho
strane v konaní (keďže súdna prax nebola celkom jednotná v tomto výklade) odobrila sa aj novela
Občianskeho súdneho poriadku účinná od 1.1.2014 vykonaná zákonom č.  353/2014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa novelizovaného znenia § 93 ods. 3 O.s.p. veta druhá
ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
V čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania síce nebolo potrebné priložiť súhlas žalovaného spolu
s  oznámením o vstupe, ale jeho súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka, ktorý má v konaní na jeho
strane vystupovať bol potrebný.

20. Celkom nová situácia nastala po 1.7.2016, kedy sa začal aplikovať zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ktorý už vôbec nepočíta s inštitútom vedľajšieho účastníka tak, ako ho poznal
Občiansky súdny poriadok. Novým procesným predpisom (účinným aj v čase rozhodovania v danej veci)
sa zdôraznil právny záujem intervenienta na výsledku konania a zaviedla sa aj kategória osobitných
subjektov v zmysle § 95 CSP, pri ktorých sa však opätovne vyžaduje súhlas strany, na ochranu práv
ktorej majú vystupovať.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že procesná právna úprava inštitút vedľajšieho účastníctva
už ani nepozná, bolo potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť ako vo výroku vec správne.  Žalobca



si síce uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, jeho výdavky však nemožno pokladať za
účelné vynaložené, keďže dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu pramenili predovšetkým z medzičasom
zmenenej procesnej úpravy a nemali základ v jeho právnej argumentácii (§ 251 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté  senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom  hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/254/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}