{"guid": "8952701f-4c9d-45a7-a46b-dad6ccbf081c:18d8d18a-5834-4397-a67f-cd099b6753f7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7515216103.1", "spisova_znacka": "7CoP/110/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/110/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. októbra 2016, sp. zn. 7CoP/110/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7515216103.1", "identifikacne_cislo": "7515216103", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18d8d18a-5834-4397-a67f-cd099b6753f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7515216103.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7515216103.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7515216103.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515216103
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515216103.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti V.: 1. X. nar. XX.X.XXXX, 2. F. nar. XX.X.XXXX bývajúce u otca zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. detí rodičov: C. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v X. B. na ul. L. č.
X zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na ul. Štúrovej č. 20 a J. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. J. P. na ul. R. č. X zastúpeného JUDr.
Rudolfom Bezákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krmanovej č. 14 o
zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13.4.2016
č.k. 9P 284/2015-162 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. X. na 50 € mesačne a mal. F. na
50 € mesačne od 18.8.2015, ktoré zaviazal matku prispievať otcovi maloletých detí vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 8.8.2015 do 31.3.2016 pre mal. X. 170,41 €, pre mal. F.
170,41 € zaviazal matku zaplatiť otcovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že zvýšil výživné pre mal. X. na 120 € mesačne a mal. F. 120 € mesačne.
Dlžné výživné žiada zaviazať matku zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na
to, že návrh podával z dôvodov zmeny ekonomických pomerov matky spočívajúcich v uzatvorenom
pracovnom pomere a vyplatení sumy 43.000 € titulom predaja spoločnej nehnuteľnosti. Namietal, že
súd prvej inštancie nesprávne sa vysporiadal s vyplatením sumy 43.000 €, ktoré odôvodňujú zvýšenie
výživného od matky. Konštatoval, že matka obdržanú sumu 43.000 € spotrebovala tak, že 28.000 €
použila na kúpu 1-izbového bytu, ktorý je zaťažený vecným bremenom, ktorému zodpovedá právo
doživotného užívania otca matkinho druha. Sumu 7.380 € použila na úhradu matkou tvrdených pôžičiek
a 7.620 € uviedla, že z tejto sumy 3.000 € plánuje investovať do prestavby bytu, sumu 500 € vynaložila
na zabezpečenie pohrebu otca a k zostatku 4.120 € sa nevedela vyjadriť. Z dokazovania súdu prvej
inštancie vyplynulo, že v byte, ktorý si matka zakúpila od sestry svojho druha po podaní návrhu nebýva
a býva naďalej v byte so svojím druhom. Matka z vlastných peňazí v sume 800 € vynaložila na nákup
nábytku do nového bytu, avšak ešte predtým, ako ho zakúpila a týmto nábytkom je v súčasnosti
zariadený byt jej druha. Vyslovil názor, že v záujme detí nemôže akceptovať záver súdu prvej inštancie,
že pokiaľ rodič obdrží sumu 43.000 € a z tejto neprispeje na výživu detí ani 1 €, ale za tieto peniaze



si zakúpi vecným bremenom zaťažený byt, v ktorom nebýva, plánuje investovať do jeho rekonštrukcie
napriek tomu, že v ňom býva iná osoba titulom vecného práva doživotného užívania bytu, splatí údajné
pôžičky svojim veriteľom a zároveň nedokáže vysvetliť, ako spotrebovala sumu, ktorá by sama osebe
postačovala na  úhradu primeraného výživného pre maloleté deti za obdobie cca 3 rokov. Podľa jeho
názoru nie je dostatočným ospravedlnením pre výdavky matky iba jej tvrdenie, že byt, ktorý rekonštruuje,
zakúpila kvôli svojim maloletým dcéram pre prípad, že by ju prišli navštíviť. V čase vyhlásenia rozsudku
matka v zakúpenom byte nežila, žila v ňom cudzia osoba s právom doživotného užívania bytu a matka
ani raz nezavolala svoje deti navštíviť ju do X. B.. Namieta nedostatočné vykonanie dokazovania, pokiaľ
súd prvej inštancie nevypočul svedkov, tvrdených veriteľov matky. Konštatoval, že matka je zamestnaná
od 5.1.2015 a napriek tomu pôžičky začala splácať až potom, čo podal návrh na zvýšenie výživného.
Poukázal na to, že matka v priebehu výsluchu priznala, že z vlastných peňazí nakúpila nábytok v hodnote
800 € ešte pred vyplatením sumy 43.000€, a to namiesto toho, aby svoje údajné dlhy začala splácať a
navyše nábytok sa nachádza v byte jedného z veriteľov matky - jej druha. Citoval § 62 ods. 5 Zákona o
rodine a vyslovil názor, že na strane matky nebolo nevyhnutné vynaložiť výdavok na kúpu bytu za 28.000
€, ktorý neužíva a je zaťažený vecným bremenom - právom doživotného užívania inou osobou, v ktorom
matku jej deti nenavštevujú a býva v byte so svojím druhom. Nebolo podľa jeho názoru nevyhnutné
pristúpiť ku kúpe bytu, nebolo nevyhnutné vynaložiť ani výdavok na kúpu nábytku a spochybňuje, že by
matke bolo požičaných 7.380 €.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že na základe
dohody došlo k vyporiadaniu BSM, avšak napriek tomu, že podiely pri vyporiadaní BSM mali byť rovnaké,
otec obdržal vyššiu sumu, čo ona nenamietala, pretože sa chcela vyhnúť súdnemu konaniu a už v tom
čase nežila v F.. Potrebovala si vyriešiť svoju bytovú otázku a zabezpečiť si najnutnejšie veci pre svoju
existenciu. Konštatovala, že jej byt už nie je zaťažený vecným bremenom, pretože došlo k jeho zániku
na základe zmluvy o zrušení vecného bremena. V čase rozvodového konania už nebola v pracovnom
pomere, nepoberala ani dávky v nezamestnanosti, mala zlý zdravotný stav, bola operovaná a spolužitie s
otcom detí bolo pre ňu v tom čase neúnosné. Po prijatí výplaty z predaja rodinného domu časť finančných
prostriedkov použila na zakúpenie bytu a právo doživotného bývania osoby E. P. bolo dočasné, pokiaľ
sa nevyrieši jeho umiestnenie v inom zariadení. Byt potrebuje rekonštrukciu, preto časť finančných
prostriedkov vyčlenila na investície. Z F. odišla bez akéhokoľvek majetku a zobrala si len ošatenie, a preto
si musela zakúpiť nevyhnutné veci. Konštatovala, že celé manželstvo s otcom detí spočívalo v tom, že
otec bol vo vzťahu dominantný, vždy popieral akékoľvek jej právo, znevažoval ju a v určitých obdobiach
jeho prejavy a správanie vykazovali známky týrania. To bol aj dôvod, prečo začala požívať alkoholické
nápoje ako únik. Z odvolania, ktoré otec podal, vyplýva to, že len on môže rozhodovať o naložení s
jej finančnými prostriedkami a on môže hodnotiť aj to, ako s nimi naloží. Uviedla, že otec si zakúpil
rodinný dom, má vyriešenú bytovú otázku, pričom ona si prispôsobila svoje bytové pomery finančným
možnostiam, pretože chce sa s deťmi stretávať a chce, aby ju mohli prísť navštíviť do jej bydliska. Našla
si prácu a jej zdravotný stav sa stabilizoval. Už dva roky nepožíva alkoholické nápoje a chodí na terapie.
Čo sa týka zakúpenia nábytku, prihliadala na to, čo bude pre deti využiteľné a 800 € na zariadenie
bytu považuje za minimálnu sumu. Konštatovala, že doposiaľ nežije v uvedenom byte, pretože prebieha
tam rekonštrukcia a z toho dôvodu aj deti nezavolala do X. B., keďže doposiaľ nemá vyriešenú bytovú
otázku. Býva u priateľa, s ktorým má dobrý vzťah, deti ho poznajú a doprevádza ju na návštevy do F., kde
trávia s deťmi voľný čas. Konštatovala, že má vyživovaciu povinnosť ešte k dcére C., ktorá je plnoletá
a na Okresnom súde Košice - okolie je podaný návrh, o ktorom súd ešte nerozhodol a je vedený pod
sp.zn. 9C 1032/2015. Uviedla, že si našla trvalé zamestnanie, jej zamestnávateľ je spokojný s jej prácou
a mesačný príjem dosahuje vo výške minimálnej mzdy, keďže pracuje v novinovom stánku. V mieste
trvalého bydliska si však prácu nevedela nájsť a to bol aj dôvod, prečo zmenila miesto trvalého bydliska,
aby odišla z dosahu bývalého manžela. Kúpa bytu bola pre ňu veľmi podstatná, pretože investovala
finančné prostriedky na vyriešenie svojej bytovej otázky tak, ako si ju vyriešil aj otec kúpou rodinného
domu. Vyslovila názor, že dostatočným spôsobom vysvetlila, ako vynaložila s prijatou kúpnou cenou,
finančné prostriedky použila racionálne a nekupovala žiadne veci luxusného charakteru, pretože ide
všetko o veci účelové a pri bývaní nevyhnutné. Pripojila osvedčenie - odpis notárskej zápisnice zmluvy
o zrušení vecného bremena.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky naďalej konštatuje, že kúpa bytu bola účelovým konaním, pretože
k užívaniu bytu matkou doposiaľ nedošlo a reálne ani nedôjde, pretože na pojednávaní 13.7.2016
uviedla, že rekonštrukciu plánuje realizovať, pričom v byte žije otec jej druha, ktorý má nastúpiť do
domova dôchodcov v septembri 2016. Poukázal na to, že on svoju bytovú otázku riešil aj s ohľadom



na bytovú otázku svojich troch dcér, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti. Dcéry s ním žijú v
spoločnej domácnosti doposiaľ, užívajú tento rodinný dom a majú v ňom vlastnú izbu. Považuje za nie
právne ani morálne, aby rodič, ktorý obdrží sumu 43.000 €, z tejto ani 1 € neprispel na výživu svojich detí.
Netvrdí, že kúpa 1-izbového bytu je luxusom, ale ak by matka mala skutočný záujem prispievať na výživu
detí podľa svojich možností a schopností, mohla si bytovú otázku vyriešiť aj lacnejšie a napríklad kúpou
garsónky, ktorá je o 30 % nižšia ako cena 1-izbového bytu a neobstojí podľa jeho názoru ani argument
matky, že byt kupovala za účelom, aby sa stýkala so svojimi dcérami, pretože s týmito sa môže stýkať
aj v garsónke a matka v súčasnosti vôbec neprejavuje taký záujem o styk s deťmi, ktorý by nasvedčoval
o pravdivosti jej tvrdení, nakoľko nemá záujem ani o styk v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím,
pretože s deťmi trávila prvé dva júlové týždne a oznámila im, že najbližšie ich príde navštíviť na Vianoce.
Citoval § 62 ods. 5 B. o rodine a konštatoval, že matka dostatočným spôsobom nevysvetlila použitie
sumy 7.380 € na úhradu pôžičiek, čo však nebolo dostatočným spôsobom preukázané, sumu 3.000 €
matka v čase vyhlásenia rozsudku ešte len plánovala investovať do prestavby bytu, ktorá rekonštrukcia
v súčasnosti neprebieha a k použitiu 4.120 € sa matka nevedela vyjadriť.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.



14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec
a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

15. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom,  a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
(oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu,
nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto
prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení
vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa
nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na
bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a
so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na
tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto
prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa.

18. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Z citovaných
ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených
potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť
matky k maloletým deťom bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn.
9P 343/2013 zo dňa 5.11.2014, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a zo
strany matky bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne. Matka v tom
čase bola nezamestnaná a od 1.11.2014 evidovaná na úrade práce. Otec bol poberateľom výsluhového
dôchodku 667 €, občas brigádoval a okrem toho bol spoločníkom a konateľom spoločnosti C.-V. A.
s.r.o.. V súčasnosti mal. C. a mal. F. navštevujú druhý stupeň základnej školy, v súvislosti s čím došlo k
zvýšeniu ich odôvodnených potrieb, preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že v danom prípade
sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu
ich odôvodnených potrieb a ich náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného podstatne vzrástli v
súvislosti s vyšším vekom, rastom, ale aj nástupom na ďalší stupeň vzdelávania. Matka od 5.1.2015
je zamestnaná ako predavačka s čistým priemerným mesačným príjmom 383,06 €. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že matka titulom vyporiadania BSM obdržala sumu 43.000
€, ktorú použila na vyriešenie bytovej otázky tak, že si zakúpila 1-izbový byt za 28.000 € a uhradila
svoje dlžoby, ktoré jej boli poskytnuté, a to pôžičky, napr. od starostky obce P., od priateľa, ktoré
jej boli poskytnuté z dôvodu, že bola dlhodobo práceneschopná a v dôsledku toho nemala možnosť



zabezpečiť si svoje potreby v dôsledku nedostatku príjmov. Časť finančných prostriedkov ponechala na
rekonštrukciu, na nutné potreby, na zabezpečenie financovania návštev maloletých detí počas styku
a podobne. Otec je v súčasnosti poberateľ výsluhového dôchodku 671,47 € mesačne, okrem toho
je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti C.-V. A. s.r.o., ktorá sa venuje nákupu a predaju
kozmetických výrobkov, žije v spoločnej domácnosti s manželkou v rodinnom dome, na kúpu ktorého
si vzali úver 114.000 € a splácajú ho na polovicu v mesačných splátkach po 491 € mesačne, zároveň
uzavrel poistku v sume 47 € mesačne a poistku na dom v sume 27 € ročne. Manželka pracuje s príjmom
360 až 380 € mesačne a má už zaopatrené deti. Doposiaľ určené výživné nepokrýva výdavky  na deti, na
ich výživu, výdavky v súvislosti so školou, výdavky v súvislosti s ich záujmami, na zabezpečovaní ktorých
sa majú podieľať obaja rodičia. Zvýšené výživné zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb
maloletých detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že matka po rozvode s prihliadnutím na okolnosti, ktoré
viedli k rozvodu a ktoré pretrvávali aj po rozvode manželstva bola bez príjmu, podstúpila operáciu, bola
v zlom psychickom stave, preto bola nútená si usporiadať život odznova, s čím je spojené zabezpečenie
primeraného bývania. Matka dostatočným spôsobom súdu vysvetlila a preukázala dôvody zakúpenia
bytu 1-izbového za 28.000 € a dostatočným spôsobom preukázala, ako naložila so zvyšnými finančnými
prostriedkami, preto v tomto prípade jednoznačne nemožno uvedenú situáciu posudzovať podľa ust. §
75 ods. 1 veta druhá a § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ale pri stanovení výšky výživného bolo potrebné
vychádzať z reálneho príjmu matky. Ďalšie odvolacie námietky otca ohľadne skutočnosti, ako matka
použila finančné prostriedky na splácanie dlhov, súd prvej inštancie správne zistil, že síce matka si
požičiavala peniaze od starostky obce P. a po príchode do X. B. od priateľa, avšak tieto používa na
zabezpečenie životných potrieb pre svoje deti a neskôr pre seba, pretože sa jednalo o výdavky súvisiace
s liečením, bývaním a podobne. Vzhľadom na to, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné
skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok súd prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia sa  v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho  konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52  CMP), keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/284/2015", "guid": "19b0de15-2dfa-43c8-8a5a-0ed680445cc8:81d61c72-dcbf-4143-a06d-35567d8397a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "b0e54140-48c9-4da8-a753-eab3885b65bb:11662498-0f2e-475b-b819-a7dcb880efb8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7519207061.1", "spisova_znacka": "8CoP/4/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/4/2021 z 5. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-07-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7519207061.1"}]}