Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/132/2016 z 12. 10. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 12. októbra 2016, sp. zn. 3Cob/132/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7516211592.1
Krajský súd Košice | 3Cob/132/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7516211592.1 | 2016-10-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3474f31-4065-47e9-a8f9-7a46dd1702e7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7516211592.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/132/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516211592
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7516211592.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr.
Janky Kočišovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: G. Q. s.r.o., IČO. XXXXXXXX,
konajúceho spoločníkom H.. Q. Q., W. jednoty XX, S., zastúpeného advokátkou kanceláriou AK X.. B.
O., s.r.o. Y. 1, S. - Q. časť X., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: 1/ H.. V. Q., nar. X.X.lXXX, bytom
S. R. XXX, 2/ B. s.r.o., S. XX, S., IČO: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice -
okolie č.k. 8Cb/86/2016-36 z 18.8.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému 2/ nariadil
nenakladať s pohľadávkou v sume  437.512,20 eur, ktorej uznanie bolo spísané vo forme Notárskej
zápisnice č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2015 na Notárskom úrade Mgr. B. S., notára
so sídlom v S., S. č. XX a zdržať sa vymáhania tejto pohľadávky v exekučnom konaní až do rozhodnutia
vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
podaný žalobcom spolu so žalobou vo veci samej  (žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov),
ktorou sa domáhal, aby súd určil, že:
- Zmluva o pôžičke č. X/XX/XXXX zo dňa 8.12.2005, zmluva o pôžičke zo dňa 1.1.2007, zmluva o
pôžičke zo dňa 1.1.2008 a zmluva o pôžičke zo dňa 1.1.2009 uzavreté medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným 2/ ako veriteľom sú od počiatku neplatné;
- právny úkon žalobcu ako dlžníka zo dňa 10.12.2015, ktorým bol voči žalovanému ako veriteľovi uznaný
dlh vo výške  855.345,69 eur a úrok vo výške 9% ročne zo sumy 855.345,69 eur je od počiatku neplatný;
- právny úkon žalobcu ako dlžníka zo dňa 10.12.2015, ktorým bol voči žalovanému ako veriteľovi uznaný
dlh vo výške 437.512,20 eur, ako úrok z omeškania je od počiatku neplatný;
- právne úkony žalobcu ako osoby povinnej a to uznanie záväzku v sume 437.512,20 eur ako úroky z
omeškania, súhlas s exekúciou a vykonateľnosťou spísané vo forme Notárskej zápisnice č. N XXXX/
XXXX, Nz XXXXX/XXXX na Notárskom úrade Mgr. B. S., notára so sídlom v S., S. č. XX zo dňa
11.12.2015 sú od počiatku neplatné.

3. Návrh odôvodnil tým, že dňa 21.9.2011 udelil X.. B. X., advokátovi so sídlom Q. 1, S. všeobecné
plnomocenstvo, na základe ktorého zastupoval žalobcu v prebiehajúcich súdnych sporoch na vymáhanie
pohľadávok žalobcu. Bez vedomia spoločníka a konateľa žalobcu H.. Q. Q., za žalobcu ako dlžníka,
podpísal dňa 10.12.2015 uznanie dlhu v prospech žalovaného 1/ ako veriteľa. V zmysle  tohto uznania



mal žalovaný 1/ ako spoločník a konateľ poskytnúť žalobcovi pôžičky bez písomnej zmluvy o pôžičke a
to dňa 1.1.2007 pôžičku vo výške 2.056,11 eur s dátumom splatnosti 31.12.2008, dňa 1.1.2008 pôžičku
vo výške 229.787,73 eur s dátumom splatnosti 31.12.2009, dňa 1.1.2009 pôžičku vo výške 187.099,99
eur s dátumom splatnosti 31.12.2010, ktorá sa po vyplatení istiny znížila na  sumu 153.408,72 eur.
Právny zástupca žalobcu teda uznal dlh žalobcu čo do dôvodu a výšky v celkovej sume 855.445,69
eur. Právny zástupca žalobcu zároveň v uznaní dlhu zo dňa 10.12.2015 podpísal záväzok, že žalobca
odo dňa 1.1.2016 bude ku koncu každého kalendárneho mesiaca vyplácať veriteľovi príslušný úrok vo
výške 9% ročne z istiny 855.345,69 eur a to až do vrátenia všetkých pôžičiek. V ten istý deň právny
zástupca žalobcu uznal za žalobcu záväzok čo do dôvodu a výšky voči žalovanému 1/ ako veriteľovi vo
výške 437.512,20 eur, pričom tento záväzok uznal ako úroky z omeškania z predmetných pôžičiek po
ich splatnosti vo výške 9% ročne podľa splatnosti jednotlivých pôžičiek.

4. Následne na základe týchto uznaní X.. B. X., ako právny zástupca žalobcu po vzájomnej dohode
so žalovaným 1/ podpísal dňa 11.12.2015 za žalobcu ako osobu povinnú  Notársku zápisnicu č. N
XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, v ktorej uznal záväzok žalobcu ako dlžníka voči žalovanému 1/ ako
osobe oprávnenej. V predmetom záväzku boli vyššie uvedené pôžičky v celkovej výške 855.345,69
eur a úroky z omeškania vo výške 9% ročne z týchto pôžičiek odo dňa splatnosti ku dňu 10.12.2015
vo výške 437.512,20 eur. Súčasne žalobca ako osoba povinná sa zaviazal uhradiť osobe oprávnenej
úroky z omeškania vo výške 437.512,20 eur najneskôr do 31.12.2018  v 36 mesačných splátkach vo
výške 12.153,12 eur splatných vždy v posledný deň  príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka bude
splatná 31.1.2016 a posledná 31.12.2018. V prípade, že sa osoba povinná omešká s úhradou akejkoľvek
splátky, nesplatná časť úrokov z omeškania sa stáva splatnou v celej výške, pričom osoba povinná
súhlasila s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.c/
Exekučného poriadku.

5. Žalobca tvrdí, že všetky vyššie uvedené pôžičky ako aj príslušenstvo sú premlčané, že všetky
uznané pôžičky boli len fiktívne a len administratívne vedené v účtovníctve spoločnosti, pretože na
bankovom účte alebo v pokladni spoločnosti sa nikdy uvedené pôžičky nenachádzali a teda k poskytnutiu
peňažných prostriedkov z titulu pôžičky nikdy nedošlo, z čoho vyvodil, že právny úkon je absolútne
neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (absentovala podstatná náležitosť právneho  úkonu
čo do vážnosti vôle účastníkov zmluvného vzťahu).

6. Žalovaný 1/ následne postúpil príslušenstvo vyššie uvedených pohľadávok pozostávajúce z úrokov z
omeškania v sume 437.512,20 eur na žalovaného 2/, pričom žalobca zdôraznil, že jediným spoločníkom
žalovaného 2/ je spoločnosť  U. s.r.o. S. XX, S. a že žalovaný 1/ bol v čase od 28.4.2006 do 26.9.2013
spoločníkom tejto spoločnosti a zároveň bol v čase od 28.4.2006 do 19.7.2011 jediným konateľom tejto
spoločnosti.

7. Samotný návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil žalobca skutočnosťou, že existencia
dlhu žalobcu voči žalovanému 2/ je sporná a existuje dôvodná obava, že  zo strany žalovaného 2/ dôjde
k vymáhaniu týchto sporných pohľadávok, a preto podľa názoru žalobcu je potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov konania vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia. Naliehavosť situácie má
byť daná samotnou povahou  notárskej zápisnice, v ktorej mal žalobca uznať  dlh čo dôvodu a výšky,
pretože táto je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.c/ Exekučného poriadku. Rovnako zdôraznil
žalobca, že žalovaný 2/ vo výzve na úhradu splatných pohľadávok zo dňa 19.7.2016 uviedol, že
ak žalobca začne uhrádzať pohľadávku v mesačných splátkach, vo výške a spôsobom, na ktoré sa
zaviazal, nepodá návrh na vykonanie exekúcie, a teda podľa žalobcu bezprostredne  existuje hroziace
nebezpečenstvo, že žalovaný 2/ bude vymáhať v exekučnom konaní sporné pohľadávky na škodu
žalobcu.

8. Súd prvej inštancie po vysporiadaní sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý je v žalobe
a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označený ako G. Q. s.r.o., v mene ktorej koná spoločník
H.. Q. Q. (a to s poukazom na § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, čl. 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z.



Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II
ÚS 398/2014-27 zo dňa 23.10.2014) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa
§ 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm.d/, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta
prvá a ods. 2 C.s.p. a po oboznámení sa aj  s pripojeným spisom príslušného súdu sp.zn. 8Cb/2/2016 a
listín v ňom obsiahnutých  (keďže ide o totožnú skutkovú situáciu s identickou právnou argumentáciou
pre účely nariadenia neodkladného  (v tom čase predbežného) opatrenia, ktorá je predmetom tohto
konania, avšak ešte pred postúpením pohľadávky na spoločnosť V.O.I.C.E. s.r.o.), uzavrel súd prvej
inštancie, vychádzajúc aj z účtovných súvah žalobcu doložených do spisu 8Cb/2/2016, že v roku 2009
mal žalobca podľa účtovnej súvahy najväčšie záväzky voči  spoločníkom od svojho založenia a to až
vo výške 963.002,00 eur, čo by hypoteticky mohlo zodpovedať výške pôžičiek žalovaného v prospech
žalobcu v rokoch 2006 až 2009, ako sú uvedené v uznaní dlhu zo dňa 10.12.2015 (v súčte  855.345,69
eur) za predpokladu, že k ich úhrade nedošlo. Účtovné súvahy žalobcu signalizovali, že jeho záväzky
voči spoločníkom mali od roku 2010 jednoznačne klesajúcu tendenciu (pokles medzi rokmi 2009 a
2010 predstavoval až 536.045,00 eur). Uviedol tiež, že zo zápisnice z rokovania valného zhromaždenia
spoločnosti G. Q. s.r.o. zo dňa 25.4.2010, ktorú žalovaný H.. V. Q. doložil vo veci 8Cb/2/2016, ako listinný
dôkaz v konaní o odvolaní proti uzneseniu z 29.2.2016 č.k. 8Cb/2/2016-200 vyplynulo, že záväzok
spoločnosti voči spoločníkovi H.. V. Q. sa mal účtovne znížiť o 600.000,00 eur preúčtovaním na účet
XXX/XXX ostatné kapitálové fondy. Súd prvej inštancie zastával názor, že vierohodnosť tvrdení žalobcu
a tiež dôvody, pre ktoré súd vo veci 8Cb/2/2016 nariadil predbežné opatrenie, boli výrazne oslabené
listinnými dôkazmi založenými do spisu 8Cb/2/2016, tieto sú súdu známe (aj žalobcovi boli doručené).
Konštatoval, že z nich vyplýva, že záväzok spoločnosti voči spoločníkovi H.. V. Q. sa mal znížiť v roku
2010 o 600.000,00 eur preúčtovaním na účet XXX/XXX ostatné kapitálové fondy. Zápisnicu z valného
zhromaždenia  spoločnosti G. Q. s.r.o. z 25.4.2010 pritom podpísali na znak súhlasu s jej obsahom
obaja spoločníci a konatelia spoločnosti. Pokles záväzkov spoločnosti voči spoločníkom medzi rokmi
2009 a 2010 podľa účtovných súvah uložených v Zbierke listín mal predstavovať 536.045,00 eur. Tomuto
poklesu by mohlo zodpovedať práve účtovné zníženie  záväzkov spoločnosti voči spoločníkovi H.. V.
Q.  o 600.000,00 eur preúčtovaním. Samotné preúčtovanie záväzkov spoločnosti voči spoločníkovi na
účet XXX/XXX ostatné kapitálové fondy však z právneho hľadiska neznamená zánik tohto záväzku. K
zániku záväzku totiž môže dôjsť len spôsobom predpokladaným zákonom (§ 324 a nasl. Obchodného
zákonníka, § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka).

9. S poukazom aj na vyššie uvedené konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia okrem vlastných tvrdení neosvedčil, že žalovaný 1/ neposkytol žalobcovi
označené pôžičky, prípadne, že by tieto boli žalovanému 1/ vrátené. Naopak označené listiny nateraz
osvedčujú tomu, že pôžičky od žalovaného 1/ v prospech žalobcu poskytnuté boli a záväzok na ich
vrátenie reálne nezanikol. Pokiaľ však ide o skutočnú výšku záväzkov žalobcu voči žalovanému 1/ a
2/ poukázal súd prvej inštancie na to, že to bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na
základe však všetkých vyššie uvedených skutočností mal za to, že v čase rozhodovania o nariadení
neodkladného opatrenia je stav taký, že nie je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a preto
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v znení navrhovanom žalobcom vyhovel. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 365 ods. 1
písm.f/ a h/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnuté uznesenie považoval za nedostatočne odôvodnené, zmätočné a z toho
dôvodu nepreskúmateľné. Poukazujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie ( bod 22, bod 18,
bod 20 napadnutého uznesenia) mal za to, že z týchto záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že výška
záväzkov žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ je sporná a z uvedených tvrdení súdu prvej inštancie rovnako
vyplýva záver,  že výška údajne poskytnutých pôžičiek žalobcu žalovanému 2/ nie je jednoznačná.
Zastával názor, že výška záväzkov žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ tak ako to vyplýva z účtovných
závierok za rok 2006-2014 nezodpovedá výške záväzkov, ktoré boli predmetom uznania dlhu a uznania
záväzku zo dňa 10.12.2015. Poukázal na to, že uvedenými účtovnými závierkami je nepochybne
preukázaná nielen spornosť výšky záväzkov žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ ale zároveň aj skutočnosť,
že všetky pôžičky údajne poskytnuté žalovanému 1/ sú premlčané. Právny zástupca žalobkyne X.. B.



X. uznal tieto premlčané a sporné pôžičky jednoznačne proti záujmom žalobcu a výlučne na prospech
žalovaného 1/, ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom žalobcu. Podľa názoru žalobcu účtovné
súvahy za rok 2006-2014 ani zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 25.4.2010 nijakým spôsobom
nepreukazujú, že záväzok žalobcu skutočne aj vznikol a teda či finančné prostriedky boli skutočne
odovzdané žalobcovi. Pokiaľ  by aj v priebehu dokazovania v konaní vo veci samej bola ustálená výška
záväzkov  žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/, a teda by sa preukázalo, že dlh skutočne vznikol, žalobca
poukazuje na to, že už v podanej žalobe uvádza, že všetky pôžičky sú premlčané, a preto by nikdy z
vlastnej vôle nepristúpil žalobca k právnym úkonom ako je uznanie dlhu, uznanie záväzku a spísanie
notárskej zápisnice. Dobrovoľným uznaním predmetných  pôžičiek by tak žalobca uznal  premlčaný
dlh, čím by sa vystavil riziku finančnej likvidácii v prípade vymáhania predmetného záväzku zo strany
žalovaného 2/. Z uvedeného vyvodil, že v prípade uznania dlhu, uznania záväzku ako aj súhlasu s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice sa jedná o právne úkony absolútne neplatné podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože absentuje podstatná náležitosť každého právneho  úkonu čo do
vážnosti vôle žalobcu a zároveň sú absolútne neplatné z dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože svojim obsahom odporujú zákonu, zákon obchádzajú a priečia sa dobrým mravom. Žalobca je
toho názoru, že preukázal naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami konania aj predložením
ďalších listinných dôkazov a to žiadosťou o vyplácanie úrokov zo dňa 13.1.2016, emailovou správou zo
dňa  21.1.2016, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 18.7.2016 a výzvou na úhradu splatných
pohľadávok zo dňa 19.7.2016. Zastával názor, že naliehavosť úpravy pomerov z vyššie uvedených
dôvodov je daná najmä charakterom notárskej zápisnice z 11.12.2015, ktorá je spôsobilým exekučným
titulom na vymáhanie uznanej pohľadávky. V prípade začatia vymáhania pohľadávok v exekučnom
konaní môže nastať situácia, kedy žalovaný 2/ začne vymáhať pohľadávku, ktorej výška je sporná.
Žalovaný 2/ by sa tak mohol  obohatiť na úkor žalobcu a zároveň by tým došlo k vymáhaniu premlčaných
pohľadávok. V prípade iniciovania exekučného konania žalovaným 2/ by sa toto exekučné konanie
viedlo na základe exekučného titulu, ktorého platnosť napadol žalobca žalobou, ktorá je predmetom
tohto konania a o ktorej doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. Z vyššie  uvedených skutočností podľa
názoru žalobcu jednoznačne vyplýva nevyhnutná a naliehavá úprava pomerov medzi stranami konania.

11.  Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec
prejednal podľa § 379 až 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Žalobca s návrhom vo veci samej, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti zmlúv a okrem iného,
aby súd určil, že právne úkony žalobcu ako osoby povinnej a to uznanie záväzku v sume  437.512,20 eur
ako úroky z omeškania, súhlas s exekúciou a vykonateľnosťou spísané vo forme Notárskej zápisnice
č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX na Notárskom úrade Q.. B. S., notára so sídlom v S., S. č. XX
zo dňa 11.12.2015, sú  od počiatku neplatné, sa domáhal vo vzťahu k žalovanému 2/ aj vydania
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil žalovanému 2/, aby nenakladal s pohľadávkou
v sume 437.512,20 eur, ktorej uznanie bolo spísané vo forme Notárskej zápisnice č. N XXXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2015 a zdržal sa vymáhania tejto pohľadávky v exekučnom konaní až do
rozhodnutia vo veci samej.

13. Súd prvej inštancie o navrhovanom neodkladnom opatrení rozhodoval uznesením z 18.8.2016, teda
za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch
dôvodov a to: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.



16.  Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že existencia dlhu
žalobcu je sporná a existuje dôvodná obava, že zo strany žalovaného 2/ dôjde k vymáhaniu sporných
pohľadávok, pričom naliehavosť úpravy pomerov je podľa žalobcu daná najmä charakterom notárskej
zápisnice, ktorá je spôsobilým exekučným titulom na vymáhanie uznanej pohľadávky. V prípade začatia
vymáhania pohľadávok v exekučnom konaní môže totiž nastať situácia, kedy žalovaný 2/ začne vymáhať
pohľadávku, ktorej výška je sporná a tak by sa žalovaný 2/ mohol obohatiť na úkor žalobcu a zároveň
by tým došlo k vymáhaniu premlčaných pohľadávok.

17. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
neosvedčil zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd prvej
inštancie dôvodne nevyhovel návrhu žalobcu a požadované neodkladné opatrenie nenariadil, teda
vecne správne vo veci rozhodol, aj keď závery odvolacieho súdu vyplývajú z iných dôvodov.

18.  Neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva má svoje obmedzené funkcie, môže sa nariadiť
z dvoch dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia však nie je (ani nemôže
byť) zamedziť výkon exekúcie na základe exekučného titulu. Navrhovaným neodkladným opatrením
žalobcu teda nejde o dočasnú úpravu pomerov, pretože žalobcom navrhovaným predbežným opatrením
by znamenalo znemožnenie exekúcie.

19.  Predložená notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom na vymáhanie uznanej pohľadávky,
čo znamená, že žalovaný 2/ (ktorému bola postúpená pohľadávka) môže návrhom na vykonanie
exekúcie (ako oprávnený) domáhať sa na základe tohto exekučného titulu v exekučnom konaní
peňažného plnenia. V prípade, že žalobca (ako povinný) v exekučnom konaní namieta platnosť
exekučného titulu (čo je zrejmé už z obsahu samotnej žaloby), má možnosť v rámci exekučného
konania uplatniť procesné inštitúty vyplývajúce z Exekučného poriadku, ktorými môže zabrániť
vedeniu (vykonávaniu) exekúcie. Neodkladným opatrením však nemožno odložiť realizovanie exekúcie
(nemožno ním nahrádzať inštitúty vyplývajúce z Exekučného poriadku), neodkladným opatrením
nemožno negovať možné budúce exekučné konanie, nato slúži inštitút  odkladu exekúcie v zmysle
Exekučného poriadku, ktorého sa žalobca (ako povinný) v rámci vedenia exekúcie môže domáhať a
požadovať odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o neplatnosť právneho úkonu.

20.  Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil, lebo mal za to, že žalobca nesplnil zákonom stanovené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovaným predbežným opatrením (neodkladným
opatrením) nejde o dočasnú úpravu pomerov.

21.  O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p..

22. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).