Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/792/2015 z 21. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. novembra 2016, sp. zn. 5Co/792/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7613206099.3 Krajský súd Košice | 5Co/792/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7613206099.3 | 2016-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/acad8214-7a05-41d8-9620-95687eeed62a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7613206099.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/792/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206099
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613206099.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Ľ. E., A. V. X. XX, o zaplatenie
1 454,57 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/298/2013-95 zo 7.10.2015 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e
rozsudok v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žiadal v uňho podanom návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) a, čo uviedol
v časti údaje o pohľadávke a, že podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia bolo zaslané žalovanej tlačivo C na
odpoveď, ktoré jej bolo doručené 9.7.2015, že žalovaná na uvedené tlačivo neodpovedala. Citujúc
znenie čl. 5 ods.1 Nariadenia a vychádzajúc z uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa
zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala, resp.
zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval nariadenie pojednávania za
potrebné aj napriek vyjadreniam žalovanej a vo veci nariadil termín pojednávania na 7.10.2015, že
tento procesný postup zvolil aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves a umožnenie
účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na § 123 O. s. p., pričom nebolo možné vzhľadom
na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania
vo veci a, že vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou z 15.1.2009,
obsahom uznesení z dôkazného spisu OS Spišská Nová Ves 9Er/550/2011 [pripojeného k spisu 11C
235/2012, predloženého Krajskému súdu (ďalej len KS) v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní] a
zistil tento skutkový stav: Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky (jej údaje
reprodukoval) vystavenej žalovanou 15.1.2009. Ďalej uviedol, čo bolo zistené z uznesení OS Spišská
Nová Ves 9Er/550/2011 a zo Zmluvy o úvere č.7731257 z 15.1.2009. Citujúc znenie Dohody o vyplnení
zmenky, obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), čl. 2 ods.1,



čl. 5 ods.1,2, čl. 7 ods.1, čl. 16 a čl. 19 Nariadenia, § 52, § 53 ods.1,2,3, ods.4 písm. k), ods.5,
§ 54 ods.1,2 O. z., platného k 15.2.2010, § 2 písm. a), § 3 ods.1,2, § 4 ods.2 písm. g), h), i), j),
k), ods.3, ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného k 15.2.2010, a § 39 O. z.,
uviedol ďalej: „Prevedeným“ dokazovaním, predovšetkým za použitia dôkazných uznesení vydaných v
exekučnom konaní 9Er 550/2011, dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný. V súvislosti
s vykonaným dokazovaním poukázal na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si
dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z čl.8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou
hodnotou sporu je zachovaná jeho možnosť vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. § 120 ods.1 O. s. p. umožňuje mu pritom vykonať aj dôkazy, ktoré neboli
navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danej
veci bolo nevyhnutné posúdiť zmenku predloženú žalobcom aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za
týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu oboznámením sa so Zmluvou o úvere č.7431257 z
15.1.2009 a VPPÚ, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou. Vykonaním dokazovaním dospel
jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č.7431257 z 15.1.2009 uzavretá medzi predchodkyňou
žalobcu ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ust.
zák.č.258/01 Z. z., ako aj všeobecných ust. O. z., platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu
zmluvy je totiž zrejmé, že „sa jedná“ o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodkyňou
žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastníčka zmluvy vystupovala žalovaná, ktorá
nekonal pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
na strane druhej vystupovala ako účastníčka zmluvy predchodkyňa žalobcu, teda právnická osoba
konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské
zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť
tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme aj v danej
veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanej poskytnutý na výkon
povolania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver
s výkonom povolania a či žalovaná skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konala v rámci nejakej svojej
podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
veriteľka, resp. jej právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.
Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi predchodkyňou žalobcu a žalovanou bol
konštatovaný aj v uvedenom exekučnom konaní vedenom proti žalovanej na návrh predchodkyne
žalobcu a v tomto konaní, vzhľadom na uvedené, nemal dôvod odchýliť sa od tohto názoru exekučného
súdu. Základný právny vzťah medzi pôvodnou majiteľkou zmenky a žalovanou má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená
zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde
sa má plniť a tiež meno, resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis
vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa § 75 zák.č.191/50 Zb. zmenkový
a šekový zák. Napriek uvedenému, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, je však
nevyhnutné vo veci, poukazujúc na čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými
právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Preto zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské
úvery musia spĺňať okrem všeobecných „náležitosti“ podľa zák.č.191/50 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa
Zák. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy. Účastníci konania mali vedomosť
o tom, že bude posudzovať nárok žalobcu uplatnený v návrhu aj z hľadiska predpisov o ochrane práv
spotrebiteľa. Účastníci konania boli tiež ním poučení podľa § 120 ods.4 O. s. p. písomne uznesením,
ktoré bolo doručené zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanej. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená
na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodkyňou žalobcu
a žalovanou tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, t.j. Dohody o vyplnení zmenky,
ktorá je súčasťou VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená vo VPPÚ. Je súčasťou dlhého textu,
ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo
odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu
zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre
komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah nie je ani schopný v
krátkom čase pochopiť a zvážiť. Má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho
znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ, resp. blankozmenky a



to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky
nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ust., pretože aj keď žalovaná by mala možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohla ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní
nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie jeho
práv a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere podľa spotrebiteľských
predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak, poukazujúc na § 53 ods.1,5 O. z., neplatná. V dôsledku
neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodkyni žalobcu tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky
a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo nevyhnutné návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukázal aj na rozpor konania predchodkyne žalobcu
s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na
sumu, ktorá je v rozpore s cit. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., platným v čase uzavretia zmluvy, čo je
ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu. Na základe úverovej zmluvy poskytla právna predchodkyňa
žalobcu žalovanej úver 700 €, ktorý mala splácať v 11 mesačných splátkach po 120 €. Úver veriteľka
zabezpečila blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok
úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Pokiaľ aj
zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., lebo veriteľka
poskytla žalovanej úver 700 €, z ktorých 30 % je 210 €. Je tak zjavné, že veriteľka mohla od žalovanej
prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 910 € a nie na sumu 1 454,57 €, ako bolo vyplnené v tomto
prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v
rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom,
súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodkyňa žalobcu zabezpečovala spotrebiteľské úvery
zmenkami v rozpore s uvedeným ust. zák.č.258/01 Z. z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39
O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák. a k nej prihliada i bez návrhu z úradnej
povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne, čo
ročne predstavuje úrok 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške považoval za úrok v rozpore s dobrými
mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej
povinnosti. Takéto dojednanie zmenkového úroku považoval za neplatné podľa § 39 O. z. v spojitosti s §
3 ods.1 O. z. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č.7431257
z 15.1.2009 uzavretá medzi jeho predchodkyňou a žalovanou nespĺňa všetky náležitosti uvedené § 4
ods.2 zák.č.258/01 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia úveru v 11
mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma
z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj
o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov. Podľa § 4 ods.3 cit. zák. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods.2
písm. a/,b/,d/-j/ a k/,l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má
vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou
predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda
bezúročný a bez poplatkov. Na záver uviedol, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým
aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zák. O obchádzanie zák. ide,
ak právny úkon neodporuje jeho výslovnému zneniu, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právna predchodkyňa žalobcu
snažila vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zák. o spotrebiteľských úveroch a
dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže
požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti návrh žalobcu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval). Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a preto
poukazujúc na § 151 ods.1 O. s. p., o náhrade trov konania žalovanej nerozhodoval.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s.
p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm.
f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm.



f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. On, a podľa dostupných informácií ani žalovaná, však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo
alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže
rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup
musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.
5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako
indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
6. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §
120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti
práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho
podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala,
svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom
smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda
neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny
záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. 9. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 10. Je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb.
(ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné
zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby
išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 12. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho
znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného



vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli
žalovanej) prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter,
preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1
O. s. p.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 15. Záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto
v konaní nevzniesol ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Súd dospel k záveru, že na zmenke
napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný a takisto dojednanie dohody o
vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku považuje za podmienku, ktorá je nekalá, keďže ide o
podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého prísl. pohľadávky. 16. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila
žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového
úroku jednoznačne súhlasila. 17. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo
3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 18. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR
25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z
odôvodnenia ktorého citoval. 19. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala.
20. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý
je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na
základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť presahujúca
zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku
a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 21. Súd však zamietol celý zmenkový úrok,
a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým
mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove: 10Co/79/2013 z 5.9.2013,
ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho
rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici: 43CoZm/l0/2013 z 21.11.2013, ktoré
bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS
ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k
záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný
zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je
zrejmé, že zákonodarca pripúšťal že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by
použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného
preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale
najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú poukazuje
v tomto odvolaní a ktorá má byť súdu známa. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho



právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu
na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania:
71,37 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o
DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013 z
5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Žalobca podaním (č.l. 126) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa
čl. 7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v
nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup
s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo
k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7
Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
8. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.
9. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 16.9.2016 (doručenka pri č.l. 127), avšak sa k
nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/792/2015-127 z 13.9.2016, ktoré jej bolo
doručené tiež 16.9.2016 (doručenka pri č.l. 127).
10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody
sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.
11. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
12. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
13. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších



nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom na
to, že na zmenke (fotokópia na č.l. 4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods. 6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
20. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,



aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.