{"guid": "0b5f1050-fdae-4af7-ae2c-3f811d5ac5c0:e707369a-f352-4413-ad27-87d200a522ab", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7613235570.3", "spisova_znacka": "7CoP/298/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/298/2015 z 30. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. mája 2016, sp. zn. 7CoP/298/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7613235570.3", "identifikacne_cislo": "7613235570", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2016-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e707369a-f352-4413-ad27-87d200a522ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7613235570.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7613235570.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7613235570.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/298/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613235570
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613235570.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky P. O.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. K. B. K. T.. X.. C. Č.. XX/XX a maloletej K. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej
u matky a zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves deti rodičov: Mgr. Q. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej W. K. B. na ulici J. C. Č.. XX/XX a W. O. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcom H. Č.. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 10.9.2015 č.k. 7P 207/2014-139 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletú P. na 100 € mesačne
od 01.09. 2013 a pre maloletú K.  na 80 € mesačne od 01.09.2013 do 31.08.2015 a od 01.09. 2015 na
100 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za
obdobie od 01.09. 2013 do 31.08. 2015 na mal. P. v sume 806,64 € a na mal. K. v sume 645,36 € povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 60 € splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti
rozsudku matke, pod následkami straty výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav. Poukázal na
zaujatosť súdu voči jeho osobe, pretože súd zisťoval jednostranne náklady maloletých detí, ktoré nie
vo všetkých prípadoch sú opodstatnené, ako aj životné náklady matky detí napriek tomu, že táto má
novú rodinu. Uviedol, že o maloleté deti má záujem, zabezpečuje ich starostlivosť, prispieva na ich
výživu aj nad rámec súdom určeného výživného. Poukázal na problémy v rámci  styku s maloletými
deťmi, pretože v minulosti sa ho musel domáhať súdnou cestou, keďže matka a jej rodina mu v ňom
bránili. Poukázal na to, že ako živnostník má príjem zo svojej práce, v ktorej v súčasnosti nepribúda,
znovu sa oženil a pribudli mu ďalšie tri vyživovacie povinnosti.  Uviedol, že zákazky neodmieta, aj keď
na túto okolnosť v priebehu prvostupňového konania poukazovala matka detí. Namietal špecifikáciu
odôvodnených potrieb maloletých detí, najmä ohľadne výšky vreckového, dobíjania kreditu na mobilný
telefón a taktiež aj nákladov na cestovné, pretože má vedomosť o tom, že dcéry do školy vozí starý
otec keď ide do práce, príp. partner matky. Namietal odôvodnenie rozsudku ohľadne jeho príjmu, ako aj
celkového príjmu jeho rodiny, keďže podľa názoru súdu jeho predpokladaný príjem je podstatne vyšší
a aj jeho majetkové pomery sú podstatne lepšie ako sám uvádza, a to napriek tomu, že v priebehu
prvostupňového konania predložil listinné doklady ohľadne svojho príjmu a taktiež aj podklady k príjmu
jeho manželky, čo však namieta ohľadne zisťovania príjmových pomerov matky detí. Namieta zisťovanie
hodnoty motorových vozidiel a malotraktora s prívesným vozíkom, ktorého hodnota v porovnaní s



vreckovým maloletých detí je minimálna. Nesúhlasil s citáciou rozsudku ohľadne vlastnenia spolu s jeho
bratom malého hospodárstva, kde pestuje zemiaky, ovocie, pretože jeho rodičia už desaťročie v ich
rodinnom dome a na záhrade sa snažili pestovať zemiaky pre svoju potrebu aj pre brata a s úrodou sa
delia aj s ním. Poukázal na to, že jeden rok je silnejšia úroda a ďalší slabšia, závisí to od priaznivosti
poveternostných podmienok. Vytkol odôvodnenie rozsudku ohľadne nepresností splátok hypotekárneho
úveru, pretože raz sa uvádza suma 158 € a raz 160 €, preto nie je zrejmé, či skutočne došlo k dôslednému
prevereniu úveru, ktorý spláca matka detí. Za nesprávny považuje aj údaj o príjme matky detí, pretože
raz je uvedená sume 470 € a k tomu daňový bonus, teda v úhrnnej sume by príjem matky mal činiť 540
€. Poukázal na to, že daňový bonus pre rok 2015 je 21,41 € na jedno dieťa, teda spolu na štyri deti
táto suma činí 85,64 € a keď túto sumu odráta od príjmu matky detí 540 € aj s bonusom, tak výsledná
suma vychádza 454,36 €  a nie 470 €, preto sa domnieva, že príjem matky detí je podstatne lepší
ako bolo konštatované v odôvodnení rozsudku, a preto opätovne žiada prehodnotiť listinnými dôkazmi
odôvodnené potreby detí, ako aj príjmové pomery rodičov.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Odvolanie otca považuje za nedôvodné,
pretože mal. P. sa začala pripravovať na budúce povolanie na strednej škole a mal. K. nastúpila do 8.
ročníka základnej školy, teda rozsah zvýšeného výživného zodpovedá zmeneným pomerom aj vzhľadom
na majetkové, finančné a zárobkové pomery otca. Vyslovila názor, že za 10 rokov vzrástli odôvodnené
potreby maloletých detí tak na zabezpečovanie školských pomôcok, cestovného hromadnou dopravou,
využitia komunikačných prostriedkov ako internet, mobil a taktiež aj úhrady rôznych mimoškolských
aktivít. Uviedla, že maloleté deti sú v období rastu, kedy sú zvýšené ich odôvodnené potreby aj na
hygienu a vzhľadom na zameranie študijného odboru u mal. P. manažment cestovného ruchu sa zvýšili
náklady spojené s rôznymi výletmi, exkurziami, nie len na území SR, ale aj do susedných krajín, napr.
Rakúsko, Poľsko. Namietla argumentáciu otca ohľadne cestovania a dochádzky maloletých detí do
školy, čo neobstojí, pretože v prvom rade maloleté deti do školy sa dopravujú hromadným prostriedkom,
avšak to nebráni, aby samotný otec, ak má cestu za prácou do mesta Spišská Nová Ves ich neodviezol v
ranných hodinách, ak ich má skutočne rád. Taktiež náklady súvisiace s telekomunikačnou činnosťou sa
v prvom rade odvíjajú od ich veku a nemožno 15-ročnému dievčaťu, takmer dospelej žene určiť mesačný
limit na mobilný telefón 3 €, avšak otcovi nič nebráni, aby vo forme daru dobil dobíjacím kupónom alebo
inou formou deťom kredit, prípadne ako podnikateľ za výhodných podmienok môže uzavrieť zmluvu s
mobilným operátorom a tým znížiť náklady detí na telekomunikačnú činnosť. Otcove argumenty ohľadne
vedenia detí k skromnosti neobstoja, pretože z výpovede svedkyne jeho manželky na pojednávaní
vyplynulo, že najstaršiu dcéru neumiestnila do školského zariadenia v obci Iliašovce, ale 4-krát do dňa
ju dopravuje do obce Smižany za účelom vyučovania a mimoškolských aktivít a poukázala na to, že
otec pozná svoje povinné výdaje ktoré súvisia s odvodovou povinnosťou, ale nemá prehľad o výdavkoch
svojich detí a ani predstavu o tom, aké výdavky sú vo všeobecnosti na 15-ročné a 18-ročné deti, ktoré
sa pripravujú na budúce povolanie. Listinné doklady ohľadne jeho príjmu si súd zabezpečil a tieto boli
prečítané na pojednávaní a z nich je zrejmé, aký príjem mala do novembra 2014 (rodičovský príspevok)
a od novembra 2014 vo forme platu, ktorý bol zdokladovaný na základe jej pracovného dekrétu. Uviedla,
že jej priateľ je štátnym zamestnancom a jeho príjem je tiež určený platovým dekrétom. Uviedla, že ak by
sa potvrdilo, že príjem otca od januára do augusta 2015 z vykonávanej podnikateľskej činnosti bol nižší
ako odvody, ktoré platí za seba ako za podnikateľa do sociálnej a zdravotnej poisťovne, preto má za to,
že asi tieto odvody platí z nejakej pôžičky, teda z toho je zrejmé, že príjmy otca musia byť vyššie, pretože
v minulosti s ním žila v manželstve a vie, že nie všetky príjmy boli zdokladované v daňových priznaniach
na daň z príjmu fyzickej osoby - podnikateľa. Uviedla, že vzhľadom na jej nízky príjem do roku 2014 jej v
jej finančnej situácii, keďže bola matkou štyroch detí, začali vo veľkej miere vypomáhať jej rodičia, ktorí sa
aj osobne starali o výchovu a finančné zabezpečenie maloletých detí a nakoniec aj sám otec uviedol, že
pri troch jeho terajších maloletých deťoch mu výraznou mierou pomáhajú rodičia a svokrovci. Motorové
vozidlo, ktoré majú v držbe, by malo byť nadobudnuté z peňazí iných osôb. Ako dôkaz navrhovala
zabezpečiť na pojednávaní za mesiac jún 2015 výpisy z listov vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území obce H., ktoré preukazovali, že otec je vlastníkom 1/4 rodinného domu a 1/4
zastavanej plochy patriacej k rodinnému domu. Z ďalších výpisov z listu vlastníctva sa malo preukázať,
že je výlučným vlastníkom trvalého trávnatého porastu vo výmere 800 m2 a podielovým spoluvlastníkom
na iných trvalo trávnatých porastoch. Na pojednávaní v mesiaci september 2015 boli tieto listiny súdom
prečítané a k týmto listinám otec uviedol, že nekorešpondujú so skutočným stavom, pretože v priebehu
mesiaca júl 2015 všetky majetkové podiely týchto nehnuteľností účelovo previedol na svoju terajšiu
manželku, a preto vyslovila názor, že týmto konaním došlo zámerne k zníženiu jeho schopnosti do
budúcna platiť výživné vo výške ako stanovil súd. Sám otec na pojednávaní uviedol, že je bezdomovcom



a jeho majetok sa rovná nule. Z jeho strany teda došlo k obštrukciám a manipulovaním s majetkom,
čo považuje za účelové, čoho dôkazom je aj predchádzajúce konanie o výživnom, kedy s úmyslom
manipulovať dôkazmi, ktoré by mali vplyv na posúdenie schopností a možností. Daroval ich spoločný
byt neznámej osobe z Balkánu a dokonca za ňu zaplatil prevodný poplatok. V krátkom časovom odstupe
od darovania bytu si zakúpil nové motorové vozidlo. Otec opakovane aj pri vyporiadaní BSM poukazuje
na nemalé investície od svojho otca, napr. do rekonštrukcie rodinného domu v ktorom býva, do nákupu
motorových vozidiel, nákupu poľnohospodárskych strojov, do kúpy hospodárskych zvierat a navyše
jeho rodinu finančne podporuje, preto navrhovala, aby bola vyžiadaná správa od sociálnej poisťovne, v
akej výške poberá dôchodok jeho otec a jeho matka, ktorá je dlhodobo invalidná. V obci, v ktorej otec
býva, je všeobecne známa skutočnosť, že pri oprave spotrebičov zákazníkom nevyhotovuje príjmový
doklad s výhovorkou, že takéto doklady nemá k dispozícii a dlhodobo jeho príjmy sú nižšie ako jeho
náklady napriek tomu, že má taký životný štandard, ktorý svedčí o tom, že prezentované príjmy sú
jeho skutočnými príjmami, avšak jeho štandard nesvedčí o tom, že v stave jeho chudoby investuje
do maloletých detí, ktoré vzhľadom na ich vek ani neočakávajú a nie sú ani žiaduce - angličtina v
predškolskom veku a základná umelecká škola a napriek jeho nízkemu príjmu má značne finančne
nákladné hobby a to poľovníctvo a paragliding, pri ktorom už utrpel ťažký úraz a stav jeho účtovníctva
jednoznačne nezodpovedá jeho skutočným pomerom. Poukázala na výdavky na pohonné hmoty v
súvislosti s podnikaním otca, ktorý podniká buď na základe telefonického kontaktu so zákazníkom, príp.
na základe osobného kontaktu zákazníka, alebo na základe spolupráce s ďalším kolegom A. I. a je
nevierohodné, aby výdavky na palivo boli vyššie ako príjem z vykonanej práce. Poukázala na to, že
osoby jemu blízke nie malou mierou uspokojujú jeho životné náklady a vyslovila názor, že namiesto
jazdiť na koni a vychádzok v prírode by si mal nájsť doplnkový zdroj príjmu, keďže má dostatok voľného
času z dôvodu údajne nízkeho množstva zákaziek. Jeho manželka je toho času na materskej dovolenke
a napriek tomu umiestnili druhé dieťa v poradí do predškolského zariadenia, čím sa im zvýšili výdavky
oproti stavu, ak by dieťa ostalo doma s matkou. Poukázala na to, že napriek tomu, že otec demonštruje,
že je bezdomovec a nemajetný, ešte v čase, keď žil s terajšou manželkou v družobnom pomere
jej bezodplatne odovzdal majetok, v jeho domácnosti sú štyri motorové vozidlá napriek tomu, že ich
vlastníkom nie je otec, čo svedčí o vysokej životnej úrovni otca detí a preto aj ich spoločné deti majú
právo profitovať na takejto vysokej životnej úrovni, keďže majú rovnaké právne postavenie ako deti z
jeho terajšieho manželstva. Zároveň špecifikovala malé hospodárstvo, o ktorom sa vyjadroval otec v
priebehu prvostupňového konania a jeho hobby je jazda na koni, ktorého má vo vlastníctve, čo zvyšuje
jeho výdavky a s koňom dokonca vykonáva agroturistiku, teda z pasienkov, ktorých sa účelovo zbavil a
previedol na inú osobu a z poľnohospodárskych strojov, traktora, prívesov, ktoré tiež nemá vo vlastníctve.
Hospodári takým spôsobom, že niekoľkokrát v roku pokosí trávnatý porast, trávu vysuší na seno a ďalej
ho predáva iným hospodáriacim roľníkom a dokonca si zabezpečil lis, ktorým sušené seno lisuje do
tvaru kvádra a v takejto podobe seno predáva, čo zvyšuje príjem jeho rodiny, preto jeho argumentácia
ohľadom dopestovania zemiakov a ovocia neobstojí. Uviedla, že otec neuniesol zo svojej strany dôkaznú
núdzu a nevedel preukázať skutočnú výšku jeho príjmu, preto súd prvého stupňa správne vychádzal z
ust. § 62 Zákona o rodine a  navrhuje rozsudok potvrdiť.

Kolízny opatrovník  vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako
vecne správny, pretože súd vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy ohľadne oboch rodičov, ako
aj odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorých odôvodnené potreby sa zvýšili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 os. 1



Zákona o rodine je zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí
sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu
o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného, t.j. ust. § 62 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené
potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného
je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv,
náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby,
t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov aj zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam
povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v
skutočnosti dosahuje, či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne.
V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že u maloletých detí za obdobie od
poslednej úpravy výživného uplynutím desiatich rokov nepochybne došlo k podstatným a trvalým
zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko ich odôvodnené
potreby sa podstatným spôsobom zvýšili v dôsledku ich veku 18. a 15. rokov, rastu a školskej dochádzky.
V čase predchádzajúcej úpravy výživného mal. P. navštevovala 2. ročník základnej školy a mal. K.
materskú školu a rodičia okrem maloletých detí nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka pracovala
s čistým priemerným mesačným príjmom 10.408,- Sk a otec mal živnostenské oprávnenie a z tejto
činnosti vykazoval príjem 7.164,- Sk mesačne. K podstatnej a kvalifikovanej zmene pomerov došlo
aj  v príjmových pomeroch rodičov od predchádzajúcej úpravy výživného v tom, že matka do práce
nastúpila v novembri 2014, kedy mala čistý mesačný príjem 117,91 € a od decembra 2014 doposiaľ
dosahuje 598,451 €. Podľa Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, otec maloletých detí
za zdaňovacie obdobie  2013 vykázal príjmy vo výške  8.367,39 € a výdavky vo výške 5.040 €. Základ
dane mal vo výške  3.327,39 € a daň neodvádzal. Za zdaňovacie obdobie 2014 príjmy vykazoval vo
výške  9.097,92 €, výdavky vo výške 5.916,41 € a základ dane vo výške 3.181,51 €, daň neodvádzal. Z
predložených výpisov z Katastra nehnuteľností zo dňa  14.06. 2015 súd zistil, že otec je spoluvlastníkom
nehnuteľností a to rodinného domu v k.ú. H. v 1/4 - ine, ako aj pozemku, na ktorom je postavená bytová
budova v k.ú. H. v 1/4 - ine.  Je spoluvlastníkom aj pozemkov umiestnených mimo zastavaného územia
obce k.ú. H.. Podľa správy od OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves, otec
maloletých detí je držiteľom a vlastníkom nákladného prívesu továrenskej značky Wiola EČ : W. XXXYE
od  08.03. 2013,  nákladného prívesu vlastná výroba EČ: C 21216 od 04.02. 2014 a kolesového lesného
traktora továrenskej značky MITSUBISI, EČ: D. XXXXX od  24.03. 2015. Podľa predloženého písomného
dôkazu o príjmoch otca za rok  2015, otec maloletých detí podľa knihy pohľadávok v mesiaci január
2015 mal pohľadávku od partnera Fintex s.r.o. v sume  122  € za opravu plynového kotla, v mesiaci
február  2015 od Matrix Slovakia s.r.o. v sume  220 €, v mesiaci marec  2015 od firmy Matrix Slovakia
s.r.o.  369 € za službu, v mesiaci apríl  2015 od A. P. v sume 668,29 € za revízie a v mesiaci máj od Vajlant
Group Slovakia s.r.o. v sume 217 € za poskytnutie informácií o výrobkoch na základe dohodnutých
zmluvných podmienok a v mesiaci jún  2015 od A. P. v sume  789,16 € za revízie. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič
má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadne
nepreukázania odôvodnených potrieb maloletých detí odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú
v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa
nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, nie je možné ich považovať za všeobecne známu
skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať (§ 121 O.s.p.). Vychádzajúc z vyššie uvedených



úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené
potreby maloletých detí, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého
konkrétneho prípadu, sú závislé, ako už bolo uvedené od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej
vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné
zdôrazniť, že miera uspokojovania potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov
a ich životným štandardom. Na strane povinných osôb, teda rodičov dieťaťa, je potrebné vychádzať
z ich príjmov a majetkových pomerov a prihliadať aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti,
ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o maloleté detí tým ktorým z rodičov, nakoľko osobnou
starostlivosťou o maloleté deti sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť dieťaťa, ktorý túto
starostlivosť zabezpečuje a spontánne a dobrovoľne si zároveň aj plní vyživovaciu povinnosť voči nim
v rozsahu potrieb maloletých detí. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré
rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov
aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom
fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného
rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti
dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,  pracovné skúsenosti a podobne.
V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že u maloletých detí došlo od poslednej
úpravy výživného za obdobie 1 rokov k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu
doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko ich odôvodnené potreby sa podstatným spôsobom zvýšili
v dôsledku ich veku, rastu a školskej dochádzky. Matka v priebehu konania pred súdom prvého stupňa
prezentovala výdavky maloletých detí, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a
na rovnakom stupni školskej dochádzky, preto nebolo potrebné ich osobitne dokazovať a o ich výške
nemal pochybnosti ani odvolací súd. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa
o možnostiach a schopnostiach otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť a dodáva, že otec je
podnikateľom, čo znamená, že uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom
dosiahnutia zisku, v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného
rodiča, ktorý je podnikateľom, je takzvaná vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 O.s.p. prelomená
ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného
minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto
prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi,
že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo
zvýšenom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na to, že Zákon o rodine je špeciálnym
právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskom a
usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine, to
znamená, že daňové priznanie, či už fyzickej alebo právnickej osoby, nie je pre zhodnotenie výsledkov
činnosti podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. Odvolací súd konštatuje, že
v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané schopnosti, možnosti
a majetkové pomery otca podstatné pre rozhodnutie v merite veci, príjmové pomery matky boli zisťované
odpismi mzdových listín od jej zamestnávateľa a keďže matka zabezpečuje výchovu a výživu detí aj
osobnou starostlivosťou a spontánne zabezpečuje ich odôvodnené potreby tak ako vznikajú, je v tomto
smere odvolacia námietka otca o spresnenie špecifikácie jej príjmov irelevantná, preto súd prvého
stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd
nemal pochybnosti o správnosti zvýšeného výživného pre navrhovateľku P. a mal. K. a konštatuje, že
odôvodnené potreby pln. P. a mal. K.Á. sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované
a je v ich záujme, aby ich intelektové schopnosti boli rodičmi podporované. Rozsudok súdu prvého
stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym
vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti zvýšeného rozsahu výživného.
Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací
súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa
ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil
ďalšie dôvody.



Na záver odvolací súd dodáva, že výživné je osobným právom dieťaťa a nakoľko navrhovateľka P.
dovŕšila plnoletosť XX.X.XXXX, zaniklo jej zákonné zastúpenie matkou, a preto bežné výživné, ako aj
dlžné výživné splatné priamo navrhovateľke, ktorá je zároveň oprávnená výživné preberať, prípadne
vymáhať exekučne vo vlastnom mene.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/207/2014", "guid": "d1e579e0-ac99-4b6b-8f19-439760d9917d:3a19a3ed-afee-4167-87c8-b78e8f8bbc12", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}