Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/119/2016 z 15. 11. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 15. novembra 2016, sp. zn. 1Co/119/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7614207093.3
Krajský súd Košice | 1Co/119/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7614207093.3 | 2016-11-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fb361ca-7740-4a4f-92ff-e944cb4bb55c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614207093.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/119/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207093
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207093.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO: 26429705, so
sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanému X. I.,
K.. X.X.XXXX, O. B. J., K. I. XX, o zaplatenie 947,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. januára 2016 č.k. 10C/62/2014-111 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu   n e p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19
%  denne zastavil a v prevyšujúcej časti zamietol žalobu, ktorou sa žalobca v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 947,01 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 957,01 eura
od 30.3.2011 do 10.5.2012, čo predstavuje sumu 976,15 eura, zo sumy 947,01 eura od 11.5.2012 do
zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 957,01 eura od 16.5.2011 do 10.5.2012, čo predstavuje sumu 56,95
eura, zo sumy 947,01 eura od 11.5.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy teda 3,19 eura a náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške
118,98 eura vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so
sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa,
advokáta so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 19.6.2009 na sumu 957,01 eura, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30.3.2011. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ
doposiaľ zaplatil sumu 10 eur, zvyšok neuhradil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Dodal, že do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, ktoré vo svojom písomnom vyjadrení žiadalo návrh žalobcu zamietnuť namietajúc, že
žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, súc si vedomý, že nadobúda zmenku
od spoločnosti poskytujúcej úvery spotrebiteľom, a že veriteľ nesmie prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a



zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške 30 % poskytnutého úveru, pričom v prípade
žalovaného zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá zákonné náležitosti a dohoda o vyplnení zmenky
nebola individuálne dojednaná a je teda neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a pokiaľ
zmenka umožňuje vymáhať zmenkový  úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, takýto úrok je v rozpore
so zásadou dobrých mravov.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca listom doručeným súdu dňa 22.12.2015 zobral čiastočne
návrh späť v časti zmenkového úroku 0,25%  a to o zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne a žiadal
priznať zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne a žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného
späťvzatie nenamietali, preto konanie o zmenkový úrok v časti nad 0,06 % denne zastavil.

4. Konštatoval, že v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručil žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na
uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď, zmenku a obidvom účastníkom
konania uznesenie 5Er/920/2012 a úverovú zmluvu. Na prejednanie veci v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia
potom nariadil vo veci ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním
vyplňovacieho práva na zmenku v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý vznikol medzi pôvodným
veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. a žalovaným, nakoľko v prejednávanom spore samotná zmenka nie
je jediným dôkazom, lebo je potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k zmenke, a vykonal
dôkazy zmenkou a oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Spišská Nová Vec sp.
zn. 5Er/920/2012, úverovou zmluvou, vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka, z ktorých zistil, že
žalovaný dňa 19.6.2009 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.
zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 400 eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s poplatkom vo výške 392 eur  v 12 mesačných splátkach po
66 eur mesačne počnúc dňom 5.7.2009, v celkovej výške 792 eur. Zistil tiež, že v zmluve o úvere
nie sú uvedené úroky, ani RPMN, súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde
podľa čl. 17 - dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní  na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu  4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok bola
vystavená neúplná zmenka (blankozmenka), kde spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vystupovala ako remitent
a žalovaný ako vystaviteľ. Vzhľadom na to, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh
v zmysle dohodnutých podmienok splatný, vyplnila spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zmenku žalovaného
v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 957,01 eura s dátumom začiatku úročenia od 30.3.2011.
Z exekučného spisu 5Er/920/2012 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený podala
návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému ako povinnému na vymoženie zmenkovej sumy vo výške
947,01 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 957,01 eura od 30.3.2011 do 11.5.2012,
zo sumy 947,01 eura od 12.5.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 957,01 eura od 16.5.2011
do 11.5.2012, zo sumy 947,01 eura od 12.5.2012 do zaplatenia a náhradu všetkých trov konania. Súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
1.7.2013. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05865/11 zo dňa
15.7.2011, ktorý rozhodol na základe zmenky. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku na
žalobcu.

5. Po právnom posúdení sporu podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v
znení neskorších zmien a predpisov uzavrel, že žalobcom predložená zmenka spĺňa formálne náležitosti,
lebo obsahuje označenie, že ide o zmenku a je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti,
miesta kde sa má platiť, tiež meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto
vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol



zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola vystavená. Žalobcom uplatnený
nárok následne posúdil aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa, ex offo
preskúmal zmluvné podmienky úverovej zmluvy a po právnom posúdení podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k) a ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2
a 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
v súlade s čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 6 ods. 1 smernice  Rady  93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vychádzajúc zo zistenia, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky dospel k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve
zmenky, ktorá bola uvedená vo formulárových všeobecných úverových podmienkach, ktoré žalovaný
nemal možnosť ovplyvniť, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie
vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, či už pre neplatnosť dohody o zmenkovom úroku
alebo pre chýbajúce obligatórne náležitosti úverovej zmluvy, a je preto neprijateľná zmluvná podmienka
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy, nie je v nej uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, len celková
výška splátky, nie je z nej zrejmé aká suma je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky, chýba údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje a
dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %.
Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K vystaveniu zmenky
došlo v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Ďalej uzavrel, že absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, lebo odporuje § 54 ods.
1. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotná zmenka.
Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca spore nebol úspešný a
úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu nevznikli, priznal vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na jeho strane náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo
výške 118,98 eura, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva účelne vynaložené úkony právnej
služby prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie písomného vyjadrenia po 51,45 eura t.j. spolu 102,90
eura, k týmto úkonom prislúchajúci režijný paušál po 8,04 eura.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. a navrhol
rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci
takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať
len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanom spore súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom
na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Podľa žalobcu súd sám nemôže vznášať
voči zmenke námietky za žalovanú a z vlastnej iniciatívy vykonať dokazovanie preukazujúce charakter
žalovanej ako spotrebiteľa, hoci sa žalovaná tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Z uvedeného mal žalobca za to, že
súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil tiež, že nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, ale je na základe indosamentu majiteľom zmenky, ktorá je platná,
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a tak ju nie je možné podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súdu prvej inštancie vytkol, že ignoroval ust. § 17



zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sama žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná
vznesie námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že
zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný, ani že dohoda o vyplnení zmenky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Z uvedeného mal za zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek. V závere konštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé.

8. Žalovaný ani vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p. zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety
C.s.p., v C.s.p. odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.11.2016 o 9,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 10.11.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa ust. § 219 ods. 3
CSP.

12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), h), t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby predovšetkým na závere, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je neplatná, na jej základe nemohlo preto dôjsť k vyplneniu zmenky
a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej dohody) vzniknúť
právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou uplatnené zmenkové



nároky. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na
dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. 3/ Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveňdohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

19. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon č. 258/2001 Z.z..

20. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj Dohoda o vyplnení zmenky (článok 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiska jej súladu so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

22. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

23. Z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový
ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažmý nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné
strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy



sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú
zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na druhej zo zmeniek remitent ta, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný
zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.“

24. Okrem dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie považoval vyššie uvedenú dohodu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, na ktorú odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje, odvolací súd
dopĺňa, že vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek, čo je
v priamom rozpore s obmedzením vyplývajúcim zo zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Nepochybne takáto dohoda je v neprospech spotrebiteľa, lebo mala zabezpečiť nároky v širšom
než zákonnom rozsahu. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j.
dohoda o vyplnení zmenky v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka, preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo
zmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

25. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

26. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci.

27. Z vyššie citovaných  zákonných ustanovení vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú
vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou
vykonať dôkazy navrhnuté stranami, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

28. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky
súdny poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní
podľa Nariadenia a postup súdu podľa § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc
z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom
predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť
jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o
vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom
na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že
na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený
nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Obč. zák. a



zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať
porušenie práva na spravodlivý proces.

29. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sama žalovaná nemohla vzniesť kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. §
17 zákona č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom
domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 citovaného zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto
je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad
uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s
povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by
v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného
stanoviska č. 93/2015).

30. Súd preto správne skúmal platnosť zmenky, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší
súd Slovenskej republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012
sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto
vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Aj podľa záverov rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn.
C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi) aj v prípade, že sa jedná
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pričom ani samotné ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. výslovne
nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. Neustanovuje výslovne, kto a aké námietky
uplatňovať môže, ale len kedy ich uplatňovať nemôže (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář,
C.H.BECK 2014, str. 96). Napokon ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.
Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí,
že žalobe musí vyhovieť. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b  zákona č. 250/2007
Z.z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Z uvedeného plynie, že nič nebránilo súdu, aby ex offo skúmal, či základom
zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

31. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje zároveň za potrebné dodať, že v čase rozhodovania
odvolacieho súdu je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb.
zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009 Z.z.



32. Podľa ust. § 17 ods. 2  zákona č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda  aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné
ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015.

34. K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobcovi bolo doručené písomné vyjadrenie občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného a ktoré vo
svojom písomnom vyjadrení žiadalo návrh žalobcu zamietnuť namietajúc, že žalobca pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, že v prípade žalovaného zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
zákonné náležitosti a dohoda o vyplnení zmenky nebola individuálne dojednaná a je teda neplatná podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a pokiaľ zmenka umožňuje vymáhať zmenkový  úrok 0,25 % denne,
čo je 91,25 % ročne, takýto úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, tiež mu bolo zo strany súdu
prvej inštancie doručené uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Er/920/2012 a úverová
zmluva a žalobca mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na pojednávaní dňa 15.1.2016, na
ktoré bol riadne a včas predvolaný a z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil, pričom nepožiadal z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý výrok o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane
správneho výroku o trovách konania.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2  v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom  konaní neúspešný, nemá preto nárok
na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd nepriznal
stranám nárok na náhradu trov konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).