{"guid": "5846363c-4d06-4a67-8d0e-c12dc9bf99f3:40b81b04-5e15-4c71-818b-8c1d54d8e367", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7614214802.1", "spisova_znacka": "5Co/58/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/58/2015 z 18. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 18. januára 2016, sp. zn. 5Co/58/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7614214802.1", "identifikacne_cislo": "7614214802", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Andrej Šalata", "sudca_id": 1347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrej-salata-1347", "datum_vydania": "2016-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40b81b04-5e15-4c71-818b-8c1d54d8e367", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614214802.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614214802.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614214802.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 5Co/58/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7614214802\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614214802.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.\nSlávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu Quantum Credit, a. s., Bratislava,\nTomášikova 23/C, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., Bratislava, Tomášikova\n23/C, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému S. H., X., U.. Q. XXX/XX, o zaplatenie 331,94 € s prísl., o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/267/2014-25 z 29.10.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  rozsudok.\nŽalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov konania.\nV odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca svojou žalobou podanou uňho 21.8.2014\ndomáhal, čo v jej odôvodnení uviedol (reprodukoval celý obsah žaloby), že vo veci vykonal dokazovanie,\na to na základe listín predložených žalobcom, že zo zmluvy o pripojení z 20.5.2010 zistil, že žalovaný\nuzavrel s právnym predchodcom žalobcu predmetnú zmluvu o pripojení a prevzal mobilný telefón  za\n1 € s účastníckym telefónnym číslom XXXXXXXXXX, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými\nby preukazoval, na základe akých porušení jeho právny predchodca vystavil žalovanému faktúru na\núhradu 331,94 €, titulom zmluvnej pokuty (ďalej len pokuta), že z doterajšej súdnej praxe však má zato,\nže tak, ako žalobca konštatuje v odôvodnení, žalovaný zrejme porušil zmluvné povinnosti, a to tým, že\nnedobíjal kredit na SIM-karte (žalobca však žiaden dôkaz o tom nepredložil) a zrejme z tohto dôvodu sa\nprávny predchodca podľa zmluvných dojednaní domáha zaplatenia pokuty, avšak aj pri takejto dedukcii\nmá zato, že v danom prípade nárok žalobcu je nedôvodný a požadovanie pokuty od žalovaného nemá\noporu v zák. Ďalej uviedol, že predmetný záväzkový vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania podľa §\n497 a n. Obch. zák., podľa v žalobe cit. zákonných ust. posudzuje ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52\na § 54 a n. O. z. Citujúc znenie § 52 ods.1 a § 53 ods.1 O. z. uzavrel, že zmluva o pripojení s dodatkom\nuzavretá medzi účastníkmi konania je podľa cit. zák. ust. spotrebiteľskou zmluvou a tieto ust. sa na ňu\nvzťahujú. Ďalej, citujúc znenie § 544 ods.1,2,§ 420 ods.1 a § 442 ods.1 O. z., konštatoval, že právo\nna pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku k zmluve o pripojení, ktorý uvádza, že porušenie zmluvných\npovinností zo strany žalovaného má za následok platenie pokuty žalobcovi, že ide o formulárovú zmluvu,\ndo ktorej sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť, že nerovnováhu v zmluvných\nvzťahoch medzi účastníkmi konania spôsobuje práve skutočnosť, že pokuta pre právneho predchodcu\nžalobcu - poskytovateľa služieb, dohodnutá nebola, že táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť a v\nďalšom aj neplatnosť zmluvnej podmienky, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna\nzo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky,\nktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu, že spotrebiteľ má\nobjektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na drobné\n\npísmo, akým sú všeobecné zmluvné podmienky, ale aj Zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj\npre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah nie je spotrebiteľ\nani schopný v takom krátkom čase pochopiť a zvážiť, že v dohodnutých zmluvných podmienkach v\ndodatku v čl. 1 bod 4 navyše zaväzuje pokuta žalovaného počas celej doby viazanosti, a to aj v prípade,\nžeby porušil zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti, aj vtedy platí pokutu v plnej výške a,\nže takú istú pokutu musí zaplatiť aj v prípade, žeby dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytované\ndodávateľom služieb. V tomto poukázal na obdobné rozhodnutia všeobecných súdov v Slovenskej\nrepublike (ďalej len SR), ktoré sa týkajú pokuty, kde ako žalobca vystupuje T - Mobile a následne Slovak\nTelekom, Orange Slovensko, ktorými bola vyslovená neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky\npredmetných spoločností [rozsudok 16Co/31/2012 a 18Co/136/2010 Krajského  súdu (ďalej len KS) v\nPrešove, rozsudok 15C/ 7/2011 Okresného súdu (ďalej len OS) Prievidza). Uviedol ďalej, že § 53a ods.1\nO. z. (jeho znenie citoval) je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods.1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu\nneprijateľných zmluvných podmienok, že pokiaľ bola vyhlásená zmluvná podmienka súdom právoplatne\nza neprijateľnú, táto zmluvná podmienka je neplatná podľa § 53 ods.5 O. z., pričom ide o absolútnu\nneplatnosť, že priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zák. a ak\nby takéto plnenie priznal, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a\npopieranie vysokého záujmu Európskej únie (ďalej len EÚ) a práva EÚ na ochranu práv spotrebiteľa, že\nzmluvnú podmienku uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať,\npretože tomu bráni jej neplatnosť, preto neprichádza do úvahy ani zníženie pokuty podľa všeobecného\n§ 545a O. z., ktorý sa týka iba platne uzavretej pokuty, že všeobecný súd v tomto konaní má povinnosť\npoužiť pre spotrebiteľa, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, právo pre neho výhodnejšie a vzhľadom „k\ntomu“, že nárok žalobcu sa opiera o neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, je právne irelevantné\nakékoľvek uznanie dlhu zo strany žalovaného a, že ako už bolo uvedené, žalobca sa domáha od\nžalovaného zaplatenia pokuty, na ktorú podľa cit. zák. ust. v žiadnom prípade nemá nárok, a preto\nžalobu o zaplatenie 331,94 € v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.  Zároveň považoval za potrebné\nkonštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tej časti žaloby, kde tvrdí, že podnik (jeho\nprávny predchodca) vyfakturoval dohodnutú pokutu z dôvodu, že žalovaný si nedobíjal kredit na SIM-\nkarte, že o tomto tvrdení mu nepredložil žiadne dôkazy, a preto nie je možné posúdiť, či pokuta bola\nvyfakturovaná žalovanému zákonne a či z jeho strany došlo k takému porušeniu zmluvných povinností,\nktoré by malo za následok fakturovanie pokuty. Napokon uviedol, že podľa § 52-§ 54 O. z., za použitia\n§ 43 zák.č.610/03 Z. z. vyhovel žalobe v časti o zaplatenie dlžných platieb, ktoré predstavujú mesačné\npoplatky za hlasové a nehlasové služby vo výške, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a nakoľko\nžalovaný sa nezaplatením uvedených dlžných platieb dostal do omeškania, za použitia § 517 ods.1,2\nO. z. v spojení s § 3 vl.nar.č.87/95 Z. z. priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania.\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal,\nnakoľko žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, sa pojednávania nezúčastnil a náhradu trov konania\npísomne nepožadoval (vzhľadom na jeho nečinnosť mu žiadne trovy v tomto konaní ani nevznikli).\nProti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a uviedol: Nesúhlasí s rozsudkom. Nesúhlasí s tvrdením\nsúdu, že skutočnosť, že pokuta je upravená iba pre prípad porušenia povinností zo strany spotrebiteľa,\nsama o sebe predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je síce pravda, že ust. o pokute\nznevýhodňuje spotrebiteľa, ale len do takej miery, aby vyrovnalo ekonomickú nerovnováhu medzi\nzmluvnými stranami. Jeho právny predchodca totiž investoval do zmluvy tým, že poskytol žalovanému\nmobilný telefón LG BL20. Navyše, predmet tejto zmluvy je aj predmetom podnikateľskej činnosti tejto\nspoločnosti, preto nie je v jej záujme zo zmluvy neplniť, či už v snahe zachovania dobrého mena u\nzákazníkov, ale najmä kvôli snahe dosiahnuť zisk zo zmluvy, do ktorej vopred investovala. Na druhej\nstrane, keďže sa jedná o synalagmatickú zmluvu, spotrebiteľovi by v prípade porušenia zmluvy zo\nstrany Slovak Telekom, a.s. stačilo prestať platiť zo zmluvy. V prípade porušenia na strane spotrebiteľa\nvšak tomuto jeho právny predchodca neprestane poskytovať služby ihneď, ale až po pár mesiacoch,\nna základe nerešpektovania výziev na plnenie. Navyše, vo sfére dispozície spotrebiteľa zostane aj\nprísl. poskytnuté jeho právnym predchodcom. O týchto skutočnostiach, ako aj o ochrane spotrebiteľa,\nktorú súdy spotrebiteľom často priznávajú, sú títo dostatočne informovaní a zneužívajú svoje právne\npostavenie. Preto dojednanie pokuty má slúžiť na zabezpečenie plnenia na tej strane, u ktorej je\nmenší ekonomický záujem na plnení zmluvy a takáto pokuta nespôsobuje nerovnováhu v právach a\npovinnostiach, ale len vyrovnáva ekonomický záujem na plnení zo zmluvy. Z tohto dôvodu potom nemá\nopodstatnenie ani tvrdenie súdu, že ide o neplatnosť podmienky, pretože jedna zo zmluvných strán\nzneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď\nbezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Táto adhéznosť zmlúv však sama o\n\nsebe nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na to, aby sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, musí popri adhéznosti zmluvy nastať aj skutočnosť, že ust. spôsobuje nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka písma a spôsobu vyjadrenia pokuty\nv Dodatku, táto je vyjadrená vo vrchnej časti Dodatku hneď pod zmluvnými stranami a je písaná\nväčším písmom ako ostatný text Dodatku. Pokuta je navyše dohodnutá len pre prípad podstatného\nporušenia zmluvy, ktorým je najmä neplnenie zo zmluvy, tak ako k tomu došlo na strane žalovaného.\nKaždý, aj priemerný spotrebiteľ, vie, že jeho základnou povinnosťou zo zmluvy o poskytovaní mobilných\ntelefónnych služieb je platiť za službu, ktorú využíva, a preto predmetná pokuta nebola dohodnutá\npre prípad, ktorý by spotrebiteľ nevedel predpokladať. Čo sa týka názoru súdu, že ust. o pokute je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že nezohľadňuje okamih, kedy k prípadnému porušeniu\ndošlo, či mieru porušenia, pokuta predstavuje inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý má donútiť zmluvnú\nstranu plniť po celú dobu trvania povinnosti, nielen v jej časti. Je toho názoru, že je právne irelevantné,\nkedy a v akej miere zmluvná strana porušila povinnosť, podstatné je, že sa nesprávala tak, ako bola\nzo zmluvy zaviazaná. V právnej praxi sa používa ako fixne určená suma pre prípad nezaplatenia\nzáväzku, teda takéto jej určenie je všeobecne akceptované spoločnosťou ako správne. Čo sa týka §\n53a ods.1, predmetné rozsudky o neprijateľnosti boli vydané v r.2011 a neskôr, pričom Zmluvu uzavrel\nžalovaný v r.2010, teda ešte predtým, než boli niektoré ust. o pokute vyhlásené za neprijateľné. V tejto\nsúvislosti upozornil na uznesenie KS v Košiciach 6Co/325/2012-59 a následný rozsudok OS v Rožňave\n4C/106/2012, podľa ktorého je súd povinný posudzovať každý prípad individuálne s prihliadnutím\nna všetky okolnosti a osobitosti daného prípadu. Každý konkrétny prípad je súd povinný riadne\nprejednať a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť s prihliadnutím na všetky skutočnosti,\nktoré za konania vyšli najavo. Jeho právny predchodca uzatvára zmluvy na rôzne programy „z“\nrôznymi pokutami a povinnosťami zmluvných strán, preto aj pomer práv zmluvných strán, v ktorých\nby zmluvná podmienka eventuálne mohla spôsobiť nerovnováhu, sa rôzni. Nakoniec, ako súd správne\nnapísal, ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, dodávateľ je povinný zdržať sa jej\npoužívania v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Ide teda o zákaz používania pri formulovaní ďalších\nzmlúv. Z tohto však nevyplýva zákaz uplatňovania nároku zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená pred\nvyhlásením podmienky za neprijateľnú. Nesúhlasí ani s názorom súdu, že v tomto prípade nemožno\npokutu moderovať. Neprijateľnosť výšky pokuty v zmysle § 53 ods.4 písm. k) O. z. sa vzťahuje na\nvýšku pokutou zabezpečenej povinnosti, ktorá bola 12 € mesačne, čo počas celej 24 mesačnej doby\nviazanosti predstavuje 288 €. Žalovanému bol navyše poskytnutý mobilný telefón LG BL20, ktorý mal\nv čase uzavretia zmluvy hodnotu 219 €. Skutočnosť, že žalovaný zo zmluvy sčasti plnil, nespôsobuje\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky ako takej, ale práve odôvodňuje využitie moderačného práva súdom.\nČo sa týka dôkazného bremena v súvislostí s nedobitím kreditu žalovaným, v zmysle uznesenia\nNajvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 6Cdo 81/2010 z 31.5.2010 neexistencia (niečoho) majúca trvajúci\ncharakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu\nneexistenciu určitej právnej skutočnosti. Z tohto dôvodu bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného,\nktorý pri každom dobití kreditu obdŕžal doklad, ktorého neexistenciu nie je možné dokázať. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhol rozhodnutie\nsúdu zmeniť tak, že ním podanej žalobe sa vyhovie v plnom rozsahu a „žalovaná“ sa zaviaže na úhradu\ntrov konania, pozostávajúce z trov právneho zast. 124,56 € (ktoré špecifikoval) a súdneho poplatku\n19,50 €.\nOdvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených\nv § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v\nrozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je\nvecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v\nzistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody\nrozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.\nAni jeden zo žalobcom uplatnených dôvodov  nie je daný.\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu\nveci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho\nrozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej\nstránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi\nchybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou\nnesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku\nktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové\nzistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132\n\nO. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo\nprednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne\nsú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický\nrozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli\nnajavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď\nvýsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z  § 132-\n§ 135 O. s. p.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu\nskutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové\nzistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá\ntomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.\nŽalobca tvrdí, že nemôže preukázať reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, ale to sa od neho ani\nnečakalo. Nepreukázal však ani to, kedy žalovaný naposledy dobil kredit a, že žalovaného na nedobitie\nkreditu upozornil a vyzval ho na plnenie jeho povinností.\nNie je  dôvodné ani tvrdenie žalobcu o primeranosti pokuty, lebo tá nijako nezávisí od doby trvania\nzmluvného vzťahu. Zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá 20.5.2010\na  pokuta bola uplatnená faktúrou, tykajúcou sa  obdobia od 8.7.2011-7.8.2011, teda je dôvodné\npredpokladať, že k porušeniu povinnosti a nedobitiu karty došlo približne po roku od uzavretia zmluvy.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci\npodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak\npoužil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne\nho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu\npod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a\npoužitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému\nskutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad\no tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil\nzistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného\nskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto\nvec rozhodnutá.\nSúd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.\nzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach\núčastníkov konania.\nÚčelom pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.\nPokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť,\nvznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná pokuta\nmá teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená\npovinnosť plnená, bola hlavná funkcia pokuty vyčerpaná. Okrem toho pokuta má aj funkciu reparačnú\n(uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku\nporušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré\npredstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom pokuta je nezávislou od vzniku škody\n(rozsudok NS SR 2Cdo 172/2007 z 30.9.2008).\nJe potrebné poukázať tiež na to, že vysoký počet súdnych sporov operátorov so spotrebiteľmi indikuje\npotrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a ich postupu, a to v súlade s čl.169 Zmluvy\no fungovaní EÚ, čl.38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Océano Gruppo,\nCofidis, POHOTOVOSŤ). Pokuta je pre spotrebiteľa aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou - <http://\nantonak.eu/>, neprijateľnou sankciou pre jej neurčitosť (porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti) a\npre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas\nzostáva do konca doby viazanosti. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej\nneplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová pokuta\nv spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa\n\na subjektívny postoj zmluvných strán. Podmienky, za akých mobilný operátor dohaduje pokutu v\nštandardných zmluvách uzavieraných so spotrebiteľmi poškodzujú spotrebiteľa.\nPri pluralite zabezpečených povinností (čl. 3 Dodatku k Zmluve o pripojení) sa vyžaduje, aby žalobca\npresne označil, vo vzťahu k porušeniu ktorej povinnosti sa pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť\nči, resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia pokuty.\nDostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má pokuta zabezpečovať,\nje primárnou podmienkou platnosti dohody o pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti\nfaktúra, ktorou bola pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť za čo, t.j. za porušenie ktorej\npovinnosti si ju žalobca účtuje a ani to kedy a akým konaním k tomuto porušeniu došlo. Dôvody jej\nuplatnenia nemožno meniť, či dokonca až následne, hlavne v súdnom spore prispôsobovať podľa toho,\nčo je veriteľa výhodnejšie.\nPokuta nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná a zmluva a jej dodatok sú typickými\nštandardnými formulárovými zmluvami, ktoré zásadne podliehajú súdnej kontrole. V prejednávanej veci\nprávny predchodca žalobcu zabezpečoval pokutou (v plnej výške) plnenie povinností žalovaného počas\ncelej doby viazanosti, pričom nezanedbateľnou je skutočnosť, že pokuta sa vzťahovala na akékoľvek\nporušenie zmluvnej povinnosti, bez možnosti zmeny zo strany žalovaného (spotrebiteľa), preto nedošlo\nk individuálnemu dojednaniu podmienky. Tento záver je aj v súlade s rozhodovacou prax väčšiny súdov\nv analogických veciach, keď ako neprijateľná bola vyhodnotená podmienka, keď spotrebiteľ bol viazaný\nrovnakou výškou pokuty, bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo\nna konci viazanosti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu ponúkol\nžalovanému svoje služby štandardnou typovou zmluvou, ktorá bola vopred pripravená a žalovaný nemal\nmožnosť zmluvné podmienky ovplyvniť, keďže do obsahu samotnej zmluvy nemohol žiadnym spôsobom\nzasiahnuť a ovplyvniť ju a mohol celú zmluvu iba prijať alebo ju odmietnuť.\nPodľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie\nkonanie.\nPodľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nŽalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný si žiadne\ntrovy neuplatnil.\nVýsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/267/2014", "guid": "83a1e0fe-ea19-4b24-bd77-5058b02263f7:e4ac16c3-1f36-45f6-93e7-52c4c2108968", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0c595a94-4832-4ae0-9adf-53aa912e08e3:fd256937-7eb4-43cc-8d0e-f1326eaa106b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8211206007.1", "spisova_znacka": "16Co/31/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/31/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8211206007.1"}], "citovane_v": []}