{"guid": "ffe52d23-9c8f-4fa2-958b-51fba0dd9bd2:ddc9b4ca-6cd6-4928-9128-2c2ba424f941", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7614217848.1", "spisova_znacka": "9Co/577/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/577/2015 z 30. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 30. októbra 2016, sp. zn. 9Co/577/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7614217848.1", "identifikacne_cislo": "7614217848", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Krišťáková", "sudca_id": 1316, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomira-kristakova-1316", "datum_vydania": "2016-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddc9b4ca-6cd6-4928-9128-2c2ba424f941", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614217848.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614217848.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614217848.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/577/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217848
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614217848.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a členov senátu
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o.,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14,
Bratislava, proti žalovanej L. Č., Q. F. P., D. X, o zaplatenie 283,48 eur s prísl., o odvolaní Združenia na
ochranu spotrebiteľa OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi zo dňa 18. 5. 2015 č.k. 13C/236/2014-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením nepripustil vstup  Združenia na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 do konania  ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného.

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 93, § 100 ods. 1 prvá veta a § 101 ods. 3 O.s.p., pričom
vychádzal z toho, že predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú a/ výzva účastníka konania
alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší
účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak
nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona, d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti
vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva),
e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka
konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší
účastník. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka
konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník,
súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či
vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci
jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné
oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa
nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v
procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť,
aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo
prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z
účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do
konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým
prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. V prípadoch, na ktoré
dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní
skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka
do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.),
tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Števček / Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok - Komentár,



Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len \"zákon č. 250/2007 Z.z.\"). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. V oboch prípadoch, na
ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva
v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba
súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty
a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu \"ním podporovaného\" účastníka; svoj
nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. To, že niekto chce v konaní
pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka,
automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu
vyhovuje. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods.
2 O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas, resp. súhlas s jeho vstupom do konania.
Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013). V danom
sporovom prípade súd žalovaného vyzval, aby sa  vyjadril, či súhlasí, prípadne nesúhlasí so vstupom
Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane,
avšak žalovaný sa nevyjadril.  Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 09.
02. 2015 vyslovil svoj nesúhlas so vstupom Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Takýto procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili zodpovedá zákonu. Súdom vyzvaní účastníci tak môžu vyjadriť svoje nesúhlasné
stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky  sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013). Súd v danom prípade nemohol vyzvať odporcu na
vyjadrenie súhlasu, resp. nesúhlasu so vstupom predmetného združenia do konania  postupom podľa §
101 ods. O.s.p. Táto výzva adresovaná účastníkom konania sa totiž netýka \"postupu a vedenia konania\",
a z tohto dôvodu sa nemôže prípadne uplatniť domnienka v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. Výzva súdu
podľa tohto ustanovenia neprichádza totiž do úvahy vtedy, keď má viesť k vyriešeniu otázky procesného
postavenia subjektov zúčastňujúcich sa konania. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013). Pokiaľ však ide o námietku navrhovateľa, že podstatnou
podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a
2 Občianskeho súdneho poriadku) je aj  súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník
chce vystupovať, s touto námietkou sa súd stotožnil. Keďže súd nemôže v danom prípade uplatniť
postup v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. a zadovážiť si tzv. fikciu súhlasu od nečinného odporcu, pričom jeho
nečinnosť nemôže súd považovať za súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a poukazujúc
na námietku vstup vedľajšieho účastníka do konania žalobcu, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto uznesenia a nepripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov Obrana ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného do tohto konania.

3. Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolalo Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA s návrhom, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného pripustil, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd prerušil konanie a podal na ústavný súd
návrh na začatie konania o súlade § 93 ods. 6 účinného od 01. 01. 2015 s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR,
keďže pri absencii intertemporálne ustanovenia tohto zákona ustanovenie nerieši situáciu, podľa ktorej
právnej normy sa majú dokončiť konania, ktoré sa začali a do ktorých vstúpili vedľajší účastníci do 31.



12. 2014. V tento súvislosti poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sž/20/2010, ako aj na nález
Ústavného súdu SR II.ÚS 14/2001.

4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe podaného odvolania vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p.), podľa ust. § 380 ods. 1, 2 C.s.p. preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

5. Správne, výstižné a  presvedčivé sú aj dôvody tohto uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje
aj odvolací súd. Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú v celom rozsahu neopodstatnené, s týmito
odvolacími námietkami sa v odôvodnení uznesenia v celom rozsahu vyporiadal súd prvej inštancie a na
tieto dôvody odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

6. K týmto správnym dôvodom odvolací súd ešte dodáva, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 bol prijatý
nový procesnoprávny predpis, a to zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p.,
ktorý procesný inštitút vedľajšieho účastníka zrušil a nahradil ho komplexnou úpravou intervienta ako
nového právneho inštitútu. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia tejto účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Pri zmene právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada, že nové procesné právo platí
odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy i pre konania začaté pred nadobudnutím jej
účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
novej právnej úpravy zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.).

9. Vzhľadom na to, že nový Civilný sporový poriadok nestanovil výnimky z tejto zásady okrem výnimky
v § 471 ods. 2 veta druhá C.s.p.) a združenie ako subjekt, s ktorým súd prvej inštancie do 30. 06.
2016 konal ako s vedľajším účastníkom, resp. o pripustení ktorého do konania rozhodoval, ako je to
v prejednávanej veci, po 1. 7. 2016 viac v súdnom spore ako vedľajší účastník vystupovať nemôže,
lebo jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka zaniklo. Odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako
podľa § 387 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa
o nepripustení takéhoto účastníka, ktorý nemôže do konania vstúpiť, je vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/236/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}