{"guid": "431df6f5-23e2-41f2-bb07-c6fa9a250620:0988c3d8-2eb8-46cb-b2fc-38473daa7b10", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7614218548.1", "spisova_znacka": "6Co/379/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/379/2015 z 29. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. decembra 2016, sp. zn. 6Co/379/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7614218548.1", "identifikacne_cislo": "7614218548", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 961, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-961", "datum_vydania": "2016-12-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0988c3d8-2eb8-46cb-b2fc-38473daa7b10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7614218548.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614218548.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7614218548.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/379/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614218548.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika s.r.o.,
Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1/ D. X., S.. X.XX.XXXX, M. X. X, V. Š.,
zastúpenému JUDr. Františkom Pitoňákom - advokátom, so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská
Nová Ves, 2/ W. J., S.. XX.X.XXXX, M. A. XXX, o návrhu žalovaného v 1. rade na povolenie obnovy
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7C60/2011, o odvolaní
žalovaného v 1. rade proti rozsudku (správne malo byť uzneseniu) Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 18.6.2015 č.k. 8C/296/2014-50 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom
(správne malo byť uznesením - viď § 234 ods. 1 O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa
18.6.2015 č.k. 8C/296/2014-50 zamietol návrh žalovaného v 1. rade na obnovu konania. Uložil povinnosť
žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 407,59 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (správne malo byť uznesenia).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Žalovaný doručil návrh na obnovu konania dňa
3.11.2014. Domáhal sa obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.
7C/60/2011, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.2012.
Skutočnosťou, ktorá mala byť dôvodom obnovy, je to, že kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo vozidlo
Škoda 120L (ďalej len predmetné motorové vozidlo), podpísal dňa 10.12.2007 a nie 15.6.2007. Uvedenú
kúpnu zmluvu „získal“ len dva mesiace pred podaním návrhu a preto nenesie zodpovednosť za škodovú
udalosť, ku ktorej došlo dňa 16.9.2007. Návrh na obnovu konania bol doručený súdu dňa 3.11.2014 a
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.2012. Objektívna lehota bola dodržaná. Subjektívna lehota
troch mesiacov na podanie návrhu nebola dodržaná, lebo o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom obnovy,
žalovaný už vedel počas konania vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 7C/60/2011 (dňa 7.9.2011) a
naviac kúpna zmluva, ktorú predložil, sa zhoduje so zmluvou, ktorá sa nachádza v spise 7C/60/2011.
Najneskôr sa žalovaný v 1. rade dozvedel o dôvodoch obnovy konania dňa 7.9.2011, a návrh na obnovu
konania podal až 3.11.2014, teda oneskorene.

3. Súd zamietol návrh žalovaného v 1. rade na doplnenie dokazovania, dotazom na (jeho) bývalého
zamestnávateľa, či mu tento koncom augusta 2014 odovzdal kúpnu zmluvu, ktorá je prílohou návrhu,
poukazujúc na tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 11.5.2011 (v konaní



vedenom pod sp.zn. 7C/60/2011), kedy ohľadom kúpnej zmluvy, ktorú spísal žalovaný v 1. rade s pánom
Kalinom, uviedol, že kúpna zmluva bola spísaná len v jednom vyhotovení, ktoré si ponechal pán Kalina.
Z tohto tvrdenia súd vyvodil, že žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvu k dispozícii nemal, avšak vedel o nej
odo dňa 7.9.2011, kedy sa s ňou oboznámil, a pri nahliadnutí do spisu dňa 16.6.2014, mohol si vyhotoviť
jej kópiu a upraviť dátum uzavretia zmluvy tak, že (by) deň 15.6.2007 preškrtol a nad tento dátum uviedol
dátum 10.12.2007.

4. Zároveň súd uviedol, že neobstoja ani dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo nebolo
preukázané, že by žalovaný v 1. rade v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť kúpnu
zmluvu, ktorá je totožná s kúpnou zmluvou, ktorá sa nachádza v spise 7C/60/2011. Poukázal na to, že
v pôvodnom konaní sa súd so spomínanou kúpnou zmluvou dôkladne zaoberal a vyporiadal sa aj s
pasívnou legitimáciou žalovaného v 1. rade.

5. Konštatoval, že pri hnuteľných veciach, akým je motorové vozidlo, sa vlastnícke právo nadobúda
prevzatím veci, k čomu v danom prípade došlo pred vznikom škodovej udalosti. V tomto konaní žalovaný
v 1. rade neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by neboli ním uvádzané v pôvodnom konaní.
Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 228 O.s.p., § 230 O.s.p., § 232 ods. 1 O.s.p. a §
234 ods. 1 O.s.p. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok (správne uznesenie) a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Označil
odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že nebola
splnená podmienka obnovy konania, lebo žalovaný v 1. rade nepreukázal, že v pôvodnom konaní bez
svojej viny nemohol predložiť kúpnu zmluvu, ktorá je totožná s kúpnou zmluvou nachádzajúcou sa v
spise Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/60/2011.

7. S týmto tvrdením súdu sa nemôže stotožniť, pretože sám svedok Kalina ml. v pôvodnom konaní
uviedol, že kúpna zmluva bola doplnená a podpísaná v mesiaci december 2007 a nie je pravdou
„hypotetické“ tvrdenie súdu, že žalovaný v 1. rade pri nazretí do spisu si mohol kúpnu zmluvu odfotiť a
preškrtnúť dátum jej podpisu. Podľa výpovede samotného svedka Kalinu ml. kúpna zmluva bola reálne
spísaná v decembri 2014; taká, ako ju predložil svedok v pôvodnom konaní s dátumom 15.6.2007 nebola
skutočne podpísaná. Žalovaný v 1. rade v návrhu na obnovu konania poukázal na to, že kúpnu zmluvu
nemohol predložiť v pôvodnom konaní, čo dostatočne objasnil pri svojom výsluchu na pojednávaní,
ktoré poukazuje na to, že všetky náležitosti boli dojednané a spísané až v decembri 2014, vrátane
nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktorým žalovaný v 2. rade spôsobil škodu.
Dňa 15.6.2007 bolo len predbežne dojednané, že žalovaný v 1. rade zrejme predmetné motorové
vozidlo kúpi, avšak ako vypovedal žalovaný v 1. rade, uvedené motorové vozidlo odstavil D. Z. V.. pred
ubytovňou žalovaného v 1. rade, pričom všetky náležitosti mal dotiahnuť jeho syn Z. X.. so žalovaným
v 1. rade. Auto neprevzal žalovaný v 1. rade, aby mohla byť splnená podmienka prevzatia veci, t.j.
motorového vozidla a že by sa stal jeho vlastníkom žalovaný v 1. rade. Až v decembri 2007 sa dotiahli
všetky náležitosti ohľadne kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.

8. Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu dňa 23.7.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Keďže odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania ako aj dôvody
odvolania posúdil odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p.



13. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP) ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného v 1. rade na obnovu
konania, je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak:
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

17. Návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p.).

18. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v:
a) § 228 ods. 1 písm. a/, v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznáva právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisiace s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c/,
d) § 228 ods. 1 písm. d/,
e) § 228 ods. 1 písm. e/.

19. Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením zamietne, alebo obnovu konania
povolí.

20. Ako už bolo konštatované, súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď zamietol
návrh na obnovu konania rozsudkom a nie uznesením, ako to vyplýva z citácie § 234 ods. 1 O.s.p. Toto
pochybenie súdu prvej inštancie ale nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Podrobné, správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Odvolateľom uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech. Odvolateľ v podstatnej
miere v odvolaní opakuje skutočnosti, ktoré už uvádzal v návrhu na povolenie obnovy konania a s ktorými
sa súd prvej inštancie správne a náležite vyporiadal.



23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného
v 1. rade odvolací súd uvádza toto:

24. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

25. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna
lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na
podanie návrhu na obnovu konania je trojročná, a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania
podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami
zákonnými a nie je možné ich predlžiť ani skrátiť.

26. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudícium rescindens) súd skúma, či
obnova konania je procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.

27. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava
súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten,
kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm.
a/ O.s.p.) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods.
1 písm. b/ O.s.p.).

28. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho oprávneho prostriedku podmienená
tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy.

29. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz, existovali už v
pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov
potrebných na ich označenie a na splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v
pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

30. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že novým dôkazom a skutočnosťou, o ktorej nevedel, je kúpna
zmluva zo dňa 10.12.2007, ktorej fotokópia sa nachádza na č.l. 10 spisu Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp.zn. 8C/296/2014.

31. Tvrdí, že až po uzavretí tejto kúpnej zmluvy v decembri 2007, (v odvolaní sa uvádza „dátum“
december 2014) sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla.

32. Toto tvrdenie odvolateľa je málo presvedčivé.

33. V pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 7C/60/2011 na pojednávaní dňa 11.5.2011 právny zástupca
žalovaného v 1. rade tvrdil, že „žalovaný v 1. rade zakúpil motorové vozidlo od pôvodného vlastníka,
pričom bola o tom spísaná aj písomná kúpna zmluva v jednom vyhotovení, ktorú si ponechal Q.. D. Z.“.

34. Žalovaný v 1. rade na tomto pojednávaní tvrdil, že potom, čo Q.. Z. dal zálohu na kúpu vozidla, Q..
Z. mu odovzdal kľúče od auta. On s týmto autom „nechodil“, lebo mal svoje. Zároveň predniesol, že
považuje za deň kúpy auta deň, keď kúpnu zmluvu podpísal.

35. Z obsahu pripojeného spisu, ktorý podrobne preskúmal súd prvej inštancie v tomto konaní, vyplýva,
že Q.. D. Z., S.. X.X.XXXX, ktorý bol vypočutý ako svedok (po zákonnom poučení podľa § 126 O.s.p.),



tento vypovedal, že vozidlo predal dňa 15.6.2007 Q.. X.. Predložil originál kúpnej zmluvy, z ktorej si súd
urobil kópiu. Podrobne popísal ako došlo k uskutočneniu predaja a ako dňa 16.6.2007 došlo k podpísaniu
zmluvy, a že k skutočnému uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 15.6.2007. Fotokópia z originálu kúpnej zmluvy
zo dňa 15.6.2007 sa nachádza na č.l. 93 pôvodného spisu. Na uvedenej kópii nie sú vykonané žiadne
úpravy dátumu uzavretia kúpnej zmluvy, ani dátumu podpísania kúpnej zmluvy; (pretože) je tam uvedený
dátum dňa 15.6.2007. Na origináli kúpnej zmluvy sa nachádza aj číslo „604756296 - ubytovňa závodí“.

36. Neopodstatnené sú teda tvrdenia odvolateľa, že svedok Z. vypovedal v pôvodnom konaní, že kúpna
zmluva bola doplnená a podpísaná v mesiaci december 2007. O opaku svedčí obsah pôvodného spisu
a výpoveď svedka Z. X..

37. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá skutočnosť, že v trestnom konaní proti obžalovanému W.
J. vedenom na Okresnom súde v Beroune pod sp.zn. 1T/11/2008 žalovaný v 1. rade netvrdil, že nebol
vlastníkom predmetného motorového vozidla. Sám vypovedal, že motorové vozidlo Škoda 120 mal na
náhradné diely a v čase dopravnej nehody bol na Slovensku. Poprel, aby vozidlo požičal Q.. J.. Tvrdil,
že vozidlo si vzal sám Q.. J. bez jeho vedomia. Škoda na vozidle mu vznikla, ale vzhľadom na to, že
vozidlo bolo na súčiastky, žiadnu škodu si neuplatňoval.

38. Aj tieto tvrdenia žalovaného v 1. rade, o ktorých vypovedal v trestnom konaní proti obžalovanému
J., svedčia o tom, že bol vlastníkom motorového vozidla v čase dopravnej nehody.

39. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené
podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p., a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

40. Vecne správny bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania a preto odvolací súd potvrdil
aj tento výrok.

41. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1. rade nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a ani žalovanému
v 2. rade a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo    konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422  ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427  ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428  CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/296/2014", "guid": "285eacf2-c9f2-40e9-b697-bf8fd6a15528:5a06bb5f-1f69-4c12-b383-6b90dffce97b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}