Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/373/2016 z 28. 12. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. decembra 2016, sp. zn. 14CoE/373/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7615213550.1
Krajský súd Košice | 14CoE/373/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7615213550.1 | 2016-12-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-37.odsek-3, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-396.odsek-3, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-37
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f88b5fdf-6792-4446-a0aa-781289bab75d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7615213550.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/373/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213550
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615213550.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a členov senátu
JUDr. Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: S. G., J.. X.X.XXXX, J. G. N. J. I.,
Z.. T. XXXX/XX, v konaní zastúpený opatrovníkom Mgr. Miroslavom Krakom, zamestnancom okresného
súdu Rožňava o vymoženie 2.627,11 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou
Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX 5979/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Er/713/2015-13 zo dňa 10.9.2015
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie a vec vracia súdu prvej  inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že mu bola doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky  oprávneného
pozostávajúcej z istiny vo výške 2.627,11 eur s prísl.  na základe exekučného titulu, ktorým  je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom
v Bratislave  sp. zn.  IA-C/0314/0015  zo dňa  30.4.2014.   Podľa odôvodnenia rozsudku bol vydaný
na  základe  zmluvy o úvere  č.  XXXXXXXXXX uzavretej  dňa  17.5.2011  medzi Poštovou bankou
a.s. a povinným.  Z  uvedenej  zmluvy  súd zistil, že jej súčasťou sú obchodné podmienky pre úver a
Všeobecné  obchodné podmienky , v ktorých je v článku  10. bod 10.2. uvedená  rozhodcovská doložka,
podľa ktorej všetky spory zo zmluvy budú rozhodované  rozhodcovským súdom.  Súd prvej inštancie
vec právne posúdil podľa   ustanovenia   §  243d  ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 2  zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti  (Exekučný poriadok), § 45  ods. 1, 2, 3  zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,    § 2  písm. a/,  § 3  ods. 1, 2  zákona č. 258/2001  Z. z.  o
spotrebiteľských  úveroch, § 52 ods. 1 až  3, § 53 ods. 1,  4 písm. r/, 5,  § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, smernice  Rady č. 93/13/EHS  a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe
zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom podľa  všeobecných  ustanovení Občianskeho zákonníka, čo
aj odôvodnil. V obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, je v bode   10.2  uvedená
rozhodcovská doložka  a je zrejmé, že obchodné podmienky povinný, ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť,
osobitne ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť ani rozhodcovskú doložku vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, a už vzhľadom k tomu súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti
spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom.  Takáto doložka sa prieči  dobrým  mravom  a  výkon práv



a povinnosti  odporuje dobrým mravom.  Z uvedených dôvodov  súd  prvej inštancie  zamietol žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie  na ďalšie konanie. Oprávnený
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37  zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný.  Zdôraznil, že exekučný súd preto
nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského
súdu, ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal
na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť predložiť povinnému ako
klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto
zákonom stanovenú ponuku. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka  a tiež
na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol,  že súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,
proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie
iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že predmetná
zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola
zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha
dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal
na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje
prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil,
že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom
exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu
rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho
v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v
základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu.
Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná  podľa zákona  a  ako taká
nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.  Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73
ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdna exekútorka a povinný  sa  k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie  bolo doručené
súdnej  exekútorke  a oprávnenému dňa  15.1.2016, opatrovníkovi povinného dňa 29.3.2016.

5. Odvolací súd  zo súdneho spisu zistil, že dňa  11.12.2015 bol na súd prvej inštancie   doručený
návrh  na  zmenu účastníka konania a súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného. V
uvedenom podaní spoločnosť  PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom v Bratislave,
Vajnorská  100/A oznámila, že dňa 25.6.2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT
INVESTMENTS  LIMITED,  ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z
exekučného titulu voči povinnému. Dňa 26.6.2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok



medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou
spoločnosťou  PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv
vyplývajúcich z exekučného titulu voči povinnej (por. č. pohľadávky voči povinnému v prílohe zmluvy je:
117) na spoločnosť  PRO CIVITAS s.r.o.. Zároveň uvedená spoločnosť ako nový oprávnený vyslovila
súhlas so vstupom do predmetného konania.

6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

8. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že ak došlo k prechodu alebo prevodu
práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti po začatí exekučného konania, exekučný súd sa
musí vysporiadať so zmenou uznesením podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

9. V prejednávanej veci  súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako oprávnený bola v napadnutom uznesení uvedená
Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4. Pred rozhodnutím
odvolacieho súdu, bolo súdu prvej inštancie a následne aj odvolaciemu súdu oznámené, že právo z
exekučného titulu prešlo zmluvou o postúpení pohľadávok   zo dňa  26.6.2015 z Poštovej banky, a.s. na
spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a ďalšou zmluvou na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.,
teda ešte v čase konania na súde prvej inštancie.

10. Na  základe  uvedeného  je preto  súd prvej inštancie  povinný  rozhodnúť o zmene účastníka konania
na strane oprávneného.

11. Z týchto dôvodov odvolací  súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §  389 ods.  1 písm.
c/  Civilného  sporového  poriadku  (C. s. p.)  a vec vracia súdu prvej inštancie  na ďalšie konanie a
rozhodnutie o zmene účastníka konania na strane oprávneného podľa  § 37 Exekučného poriadku  a
následne o žiadosti súdneho exekútora  o udelenie poverenia  na vykonanie exekúcie.

12. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

13. Toto   rozhodnutie   prijal   senát   Krajského  súdu  v Košiciach    pomerom    hlasov  3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je  prípustné  dovolanie,  ak  to  zákon  pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p.  dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie  znovu  od  doručenia  opravného  uznesenia  len v rozsahu vykonanej  opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).



V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní  zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).