Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/429/2016 z 1. 11. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 1. novembra 2016, sp. zn. 2Co/429/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7616209685.1
Krajský súd Košice | 2Co/429/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7616209685.1 | 2016-11-01 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65a3575c-8692-4377-9084-0f64b9eb853e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7616209685.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/429/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209685
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7616209685.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne X. X., Q.. X.X.XXXX, bytom J., R.
XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 472 344
66, proti žalovanému BENCONT INVESTMENT, s.r.o., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 364 321 05,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova
13, IČO: 50 361 368, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
9C/219/2016-12 z 28.6.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Súd prvej inštancie uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1,
Bratislava 25, IČO: 31320155 dňa 21.12.2005 na základe bodu 5 vyhlásenia držiteľa obsiahnutého v
Žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., schválenej Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,
Mlynské Nivy 1, Bratislava 25, IČO: 31320155 dňa 21.12.2005, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy,  obdobnú povinnosť uložil zamestnávateľovi žalobkyne,
tiež do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keď súčasne
žalobkyni uložil povinnosť podať návrh na začatie konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 21.12.2005 do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a žalovaného
zaviazal zaplatiť na svoj účet súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške
33 € s tým, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

2. Vychádzal z návrhu, ktorým žalobkyňa navrhla  uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
práva na zrážky z jej  mzdy na podklade dohody o zrážkach uzavretej medzi ňou a právnym
predchodcom žalovaného, keď podľa nej právny vzťah zo zmluvy o úvere čerpanom od právneho
predchodcu žalovaného bol spotrebiteľským vzťahom, keď súčasťou formulovanej zmluvy bol aj jej
súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy, ktorá podľa jej názoru predstavovala neprijateľnú zmluvnú
podmienku, individuálne nedojednanú a tak aj neplatnú, spôsobujúcu tiež značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z dokladov predložených žalobkyňou
zistil, že dňa 21.12.2005 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou  bola uzavretá zmluva
o vydaní kreditnej platobnej karty, ktorá v bode  5 obsahovala aj vyhlásenie klienta o tom, že súhlasí
so zrážkami zo mzdy. Z dokazovania mu vyplynulo aj to, že žalovaný listom z 21.8.2015 zaslaným
Univerzitnej nemocnici Bratislava vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy do
úplného uspokojenia jeho pohľadávky evidovanej vo výške  2.356,74 €. Vychádzajúc z § 74 ods. 1, § 75
ods. 6,8 a § 76 ods. 1 a 4 O.s.p. mal za preukázané, že žalovaný pristúpil k realizácii zabezpečovacieho



prostriedku a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody,
pričom žalobkyňa spochybnením dohody o zrážkach zo mzdy osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy vo forme znižovania jej majetku. Stotožnil sa s právnymi a skutkovými dôvodmi podaného
návrhu a v celom rozsahu mu vyhovel.

3. Uznesenie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť
a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. S poukazom na aktuálnu
judikatúru ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj Najvyššieho súdu SR vytkol
napadnutému uzneseniu nedostatočné odôvodnenie a nepresvedčivosť. Podľa jeho názoru na daný
spotrebiteľský vzťah je vylúčené aplikovať § 53 ods. 4 Obč.zákonníka a je naň nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.5.2014 určil výnimku, že
spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obč.zákonníka. Namietal svoj nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie, keďže spolu s pôvodným veriteľom tvorí podľa jeho názoru nerozlučné
procesné spoločenstvo, keď navyše na strane žalobkyne neexistuje ani naliehavý právny záujem, ako
ďalšia procesná podmienka konania. Zdôraznil, že žalobkyňa žiadosťou o aktiváciu / vydanie kreditnej
platobnej karty navrhla jeho právnemu predchodcovi bankovej spoločnosti VÚB a.s. uzatvorenie zmluvy
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a predmetom zmluvy bol aj jej súhlas s vykonávaním
zrážok zo mzdy. Platnosť tejto zmluvy žalobkyňa vo svojom návrhu nepoprela, keďže ju uzatvorila
dobrovoľne na základe   slobodnej vôle.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Trvala na názore, že na predmetný právny vzťah je nutné
uplatniť ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, o čom svedčia
aj vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež uznesenie Európskeho súdneho
dvora vo veci C 76/2010 Pohotovosť s.r.o. proti Z. X.. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá s právnym
predchodcom žalovaného podľa nej predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, bola neurčitá
a neprimerane zhoršovala jej postavenie voči dodávateľovi. Keďže dohoda nebola ani individuálne
dohodnutá, je neplatná. Iba  vyhovujúce rozhodnutie súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok z jej mzdy,
nakoľko podľa obsahu dohody nemá oprávnenie ju vypovedať, odstúpiť od nej, ani iným spôsobom ju
jednostranne ukončiť.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Dňa 01.
07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Tento zákon
platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470
ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP).

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia, ktorý následne aj správne
právne posúdil, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Ani počas odvolacieho konania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne
normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.



10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo
znášala.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Z vyššie cit. zákonných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že
tieto upravujú pomery  strán sporu iba predbežne (dočasne),  resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne
nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených
práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je
1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

15. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.  Z dočasného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že  pred jeho nariadením nemusí súd  zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce  záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov
strán sporu, by bolo právo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v
dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a
právom chránených záujmov.

16. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

17. K dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení odvolací súd udáva:

18. Žalobkyňa v danom prípade osvedčila danosť nároku, keďže z listinných dôkazov ňou predložených
vyplýva, že s právnym  predchodcom žalovaného bola v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o
úvere, pričom súčasťou uzavretej formulárovej zmluvy bol aj inkorporovaný súhlas žalobkyne - ako
spotrebiteľky s výkonom zrážok z jej mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy spočívajúce v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu zmlúv v rozpore s ochranou
spotrebiteľa. Žalobkyňa sa v samostatnom konaní vo veci samej (vyvolanom aj týmto konaním o
nariadenie neodkladného opatrenia) bude domáhať určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá s
právnym predchodcom žalovaného je neplatná. Nárok žalobkyne vo veci samej pritom evidentne bude
vychádzať z tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy došlo k
uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, zabezpečujúcimi
ochranu spotrebiteľa.

19. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto
skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je



v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných
zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje právo
žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným nebola
popieraná skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby
finančnej ujmy, došlo k vzniku ťažko zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu
k žalobcovi boli ďalej realizované.

20. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, tieto budú
predmetom dokazovania vo veci samej.   Naproti tomu na strane žalovaného významná  ujma nevzniká,
pretože ak v konaní vo veci samej bude mať úspech, bude môcť pokračovať vo vykonávaní zrážok na
základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Z hľadiska zásady proporcionality tak môže žalovaný
znášať takéto dočasné obmedzenie.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP vo všetkých žalovaným napadnutých výrokoch.
22. Rozhodnutie  bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).