Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/443/2015 z 8. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. novembra 2016, sp. zn. 11Co/443/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7713204829.3 Krajský súd Košice | 11Co/443/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7713204829.3 | 2016-11-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 389 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae493932-caa4-4295-8c60-aec704bf8f9c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204829.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/443/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204829
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713204829.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu CD A. s.r.o., so sídlom v Y. 1, Y. vězňů
XXXX/XX, V. R., Z. republika, S. : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie
370,97 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C 215/2013-70 z 24.4.2015 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j
e rozsudok 10C 215/2013-70 z 24.4.2015 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto
časti z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zamietol žalobu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorou sa žalobca
domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 370,97 €, zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo sumy 402,97 € od 2.3.2010 do 22.6.2010, čo predstavuje sumu 113,84 €, zo sumy 392,97 €
od 23.6.2010 do 22.8.2010, čo predstavuje sumu 59,93 €, zo sumy 382,97 € od 23.8.2010 do 27.9.2010,
čo predstavuje sumu 34,47 €, zo sumy 370,97 € od 28.9.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške
6 % ročne zo zmenkovej sumy 402,97 € od 17.5.2010 do 22.6.2010, čo predstavuje sumu 2,46 €, zo
sumy 392,97 € od 23.6.2010 do 22.8.2010, čo predstavuje sumu 3,95 €, zo sumy 382,97 € od 23.8.2010
do 27.9.2010, čo predstavuje sumu 2,27 €, zo sumy 370,97 € od 28.9.2010 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,34 € a náhrady trov konania na základe zmenky, ktorú
vystavila žalovaná dňa 21.11.2008, pričom žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z
tejto zmenky. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že túto vystavila žalovaná dňa 21.11.2008 (súd nesprávne
uviedol dátum 25.10.2010, pozn. odvolacieho súdu) v Michalovciach na sumu 12.139,87 Sk, pričom sa
v nej zaviazala, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: Y., s.r.o. IČO:35 807 598, Pribinova
25, Bratislava, sumu 12.139,87 Sk, a zmenkový úrok 0,25 % denne od 2.3.2010. Na zmenke je taktiež
uvedené, že je splatné: Y., s.r.o., Pribinova 25, Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD A. s.r.o., K červenému
dvoru XXXX/XXa, XXX XX Y., Z. republika, IČO: 264 29 705. Následne pod tým je uvedené: Y., s.r.o.,
J. Z., konateľ, a nečitateľný podpis.

3. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX (súd si ju zabezpečil z exekučného spisu vedeného na Okresnom
súde Michalovce pod sp. zn. 19Er 570/2010), uzavretej dňa 21.11.2008 medzi spoločnosťou Y., s.r.o.,



Y. XX, P., IČO: 35 807 598 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou súd prvej inštancie zistil, že veriteľ
poskytol dlžníčke úver vo výške 10.000,-Sk (331,94 €) a dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 9.680,- Sk (321,32 €), teda celkovo 653,26 €, v 12 mesačných
splátkach po 54,44 €.

4. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky mal súd preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko sa touto zmenkou zabezpečuje záväzok žalovanej
vo vyššej miere než to dovoľuje uvedené zákonné ustanovenie. Zmenka bola zjavne vystavená nad limit
prípustný zákonom, preto je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z
tohto dôvodu žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, lebo si ich náhradu neuplatnila.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a písm.
f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany
súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k
porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007.
Podľa jeho názoru súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania
neboli splnené podmienky Nariadenia. Namietal tiež, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom
strany takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami a
vykonať len dôkazy nimi navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté
vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči
zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter
žalovanej ako spotrebiteľa, pričom táto sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal,
hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17
citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak nemôže urobiť sama žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná vznesie námietky,
je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie je
možné ho preniesť na žalobcu. Napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé rozhodnutie, čo
predstavovalo odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplynula zo skutočnosti, že žalovaná
uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplynula z
rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na
ktorú žalobca poukázal v odvolaní a ktorá mala byť súdu prvej inštancie známa. Žalobca nesúhlasil
ani s posúdením dohody o vyplňovacom práve blanko zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods.
6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca
pripúšťal, že zmenky budú vyplnené dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase
vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Na základe uvedeného uviedol, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.



7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný voči
späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

9. Podľa ustanovenia § 370 ods. 2 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“)
súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Žalovaná sa k
čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila, teda neuviedla vážny dôvod nesúhlasu s čiastočným späťvzatím
žaloby, preto Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 CSP rozhodol o pripustení čiastočného
späťvzatia žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo súm uvedených v bode 1.
odôvodnenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie zastavil.

10. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že rozsudok
je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 389 ods.1 písm. c/ CSP.

12. V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. (odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

13. Predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie zmenkovej sumy 402,97 € spolu so
zmenkovým úrokom (po čiastočnom späťvzatí žaloby) vo výške 0,06% denne zo sumy 402,97 € od
2.3.2010 do 22.6.2010, čo predstavuje sumu 113,84 €, zo sumy 392,97 € od 23.6.2010 do 22.8.2010,
čo predstavuje sumu 59,93 €, zo sumy 382,97 € od 23.8.2010 do 27.9.2010, čo predstavuje sumu
34,47 €, zo sumy 370,97 € od 28.9.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo
zmenkovej sumy 402,97 € od 17.5.2010 do 22.6.2010, čo predstavuje sumu 2,46 €, zo sumy 392,97 €
od 23.6.2010 do 22.8.2010, čo predstavuje sumu 3,95 €, zo sumy 382,97 € od 23.8.2010 do 27.9.2010,
čo predstavuje sumu 2,27 €, zo sumy 370,97 € od 28.9.2010 do zaplatenia, ako aj zaplatenia zmenkovej
odmeny vo výške 1,34 €. Žalobca si túto pohľadávku uplatnil na základe zmenky, vystavenej žalovanou
dňa 21.11.2008 v Michalovciach na zmenkovú sumu 402,97 €. Okrem zmenkovej sumy sa žalovaná
zaviazala zaplatiť aj zmenkový úrok 0,25% denne od 2.3.2010 do zaplatenia. Zmenka bola vystavená
na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX.

14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko
sa touto zmenkou zabezpečuje záväzok žalovanej vo vyššej miere než to dovoľuje uvedené zákonné
ustanovenie. Zmenka bola zjavne vystavená nad limit prípustný zákonom, preto je neplatná.

15. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje, keďže vyplnenie zmenky zodpovedá ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

16. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenkou je možné



zabezpečiť nároky zo spotrebiteľského úveru len v zákonom určenom rozsahu, čo v preskúmavanej veci
je splnené.

17. Vychádzajúc z poskytnutého úveru 331,94 € mohla byť vyplnená zmenková suma maximálne 431,52
€ (331,94 € + 30 %), pričom bola vyplnená zmenková suma 402,97 €, teda v nižšej, než zákonom
dovolenej výške. Keďže zmenka bola vyplnená v súlade s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,
nemožno dospieť k záveru, že práva uplatnené z takejto zmenky, ktorá nebola vyplnená v rozpore s §
4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z., sú uplatnené v rozpore so zákonom.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že zmenkou sa zabezpečuje zmenkový úrok až
do zaplatenia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmenkový úrok nie je premietnutý v samotnej
zmenkovej sume (v tejto je premietnutá iba istina úveru a úrok z úveru) a dohoda o zmenkovom úroku
predstavuje samostatnú dohodu, ktorej platnosť súd môže posudzovať ex offo z hľadiska jej súladu s
dobrými mravmi, pokiaľ ide o dohodnutú výšku zmluvného úroku (viď stanovisko Občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 bod III.).

19. Aj v prípade neplatnosti dohody o zmenkovom úroku pre jej rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na
dohodnutú výšku zmenkového úroku a dohodnutý čas, po ktorý sa mal tento zmenkový úrok plniť, táto
skutočnosť nemá sama osebe za následok neplatnosť zmenky, ako to nesprávne uzavrel súd prvého
stupňa. Neplatnosť zmenky z uvedeného dôvodu nemožno ustáliť.

20. Treba však zdôrazniť, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v prvom rade zaoberať sa otázkou
(ne)platnosti zmenkovej dohody, obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, a to z
hľadiska, či táto dohoda je v súlade s ust. § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z.

21. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spoločné stanovisko k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa
v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

22. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

23. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.7.2009.

24. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo



šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenkou je možné
zabezpečiť nároky zo spotrebiteľského úveru len v zákonom určenom rozsahu.

25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

26. Z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu mu je známe, že zo všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a spoločnosťou Y., s.r.o., je zrejmé,
že zmenková dohoda bola obsiahnutá v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a v zmysle
tejto zmenkovej dohody, zmenková suma má pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Uvedená dohoda umožňuje vyplniť
zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplatenia zmenky, pričom súd pominul skúmať, či táto dohoda nie je v priamom rozpore s
obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,
podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Táto
otázka je pritom rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci, pretože v prípade neplatnej zmenkovej dohody,
už bez ohľadu na to, či zmenka bola vyplnená v súlade s citovaným ustanovením § 4 ods. 6, právo zo
zmenky vyplnenej na základe neplatnej zmenkovej dohody nie je možné priznať.

27. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude preto riadiť sa vyššie vysloveným právnym názorom a na základe
výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne aj doplneného po vrátení veci posúdiť platnosť
zmenkovej dohody obsiahnutej v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru z hľadiska jej súladu
s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., teda či táto dohoda rešpektuje obmedzenie vyplývajúce z vyššie
citovaného zákonného ustanovenia a v závislosti od záveru od (ne)platnosti zmenkovej dohody opätovne
rozhodnúť o uplatnenom nároku po späťvzatí žaloby.

28. Z vyššie uvedeného hľadiska súd prvej inštancie vec neposudzoval v dôsledku nesprávneho záveru
o vyplnení zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., preto v záujme zachovania zásady
dvojinštančného konania odvolací súd nemal inú možnosť, než napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

29. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).