{"guid": "7cd5f9cd-7f25-41c1-9eb0-c912d62832c7:c913697d-9798-487a-8220-ae9071471d2b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2", "spisova_znacka": "8CoP/45/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/45/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. júna 2016, sp. zn. 8CoP/45/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2", "identifikacne_cislo": "7714220401", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Juraj Florovič", "sudca_id": 181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-florovic-181", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c913697d-9798-487a-8220-ae9071471d2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/45/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714220401
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú J. J. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov X. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Q. XX XXXX R.I. R.
zastúpeného JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Mlynárskej ul. č. 19 a R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na R. I. č. XX v konaní o zníženie výživného
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 385/2014-91 z 13.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, ktorým sa
domáhal návrhom z 29.12.2014 z 300 € na 170 € mesačne s odôvodnením, že od posledného
rozhodovania o určení výživného pre maloleté dieťa došlo u neho k podstatnej zmene pomerov. V návrhu
uviedol, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bol jeho priemerný mesačný zárobok vyšší ako
v súčasnosti. Je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa ako v Nórsku ako vodič autobusu v
Unibuss Ekspress Oslo. Zdôraznil predovšetkým, že jeho priemerný mesačný zárobok sa od poslednej
úpravy neznížil, avšak sa zmenil kurz nórskej koruny, čo predstavuje mesačný rozdiel asi 300 €. Konajúci
súd vykonal rozsiahle dokazovanie, porovnal finančné a majetkové pomery otca v čase poslednej úpravy
a zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, porovnal majetkové pomery matky v čase poslednej
úpravy, dôsledne sa zaoberal príjmami otca za obdobie posledných dvoch rokov a jeho odôvodnenými
výdavkami. Na základe takto vykonaného dokazovania právne vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4,
5, § 78 ods. 1 a 3 dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko od doby
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom u otca nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré
by zníženie výživného odôvodňovali. Konajúci súd v odôvodnení konštatoval, že príjem otca sa oproti
predchádzajúcej úprave výživného neznížil, tento sa oproti predchádzajúcej úprave nepatrne zvýšil, a
to o 161,24 nórskych korún. Na strane matky došlo k nepatrnému zníženiu o 9,20 €. Oproti tomu došlo
na strane maloletého dieťaťa k zvýšeniu výdavkov, nakoľko je vekovo staršie a navštevuje 9. ročník
základnej školy a preto matke sa zvýšili výdavky spojené so zakupovaním oblečenia, obuvi, stravy,
ako aj školských potrieb. Konajúci súd ďalej zdôraznil, že priemerný mesačný zárobok otca sa oproti
poslednému rozhodnutiu o výživnom neznížil, ale zmenil sa iba kurz nórskej koruny k euru. Toto zníženie
predstavuje priemerne 300 €. Napriek tejto skutočnosti konajúci súd konštatoval, že priemerný mesačný
zárobok otca je 2.300 €, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje priemerný zárobok v Slovenskej republike.
Otec žije vo vlastnom dome s rozlohou 130 m2, na ktorý spláca úver mesačne 537,29 € a spláca leasing
auta 452,30 €. Súd prvého stupňa na tieto výdavky neprihliadol a zdôraznil, že výživné má prednosť pred
všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, že návrh otca na zníženie
výživného zamietol.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne vyhodnotil
vykonané dôkazy a tým aj vecne a právne nesprávne posúdil stav veci týkajúcej sa zníženia výživného
na maloleté dieťa. Tak ako v priebehu konania na súde prvého stupňa zdôraznil, že k zníženiu jeho
príjmu nedošlo, ale výrazne sa zmenil kurz nórskej koruny k euru, čo ovplyvnilo jeho finančné pomery,
nakoľko táto skutočnosť predstavuje zníženie jeho príjmu v súvislosti s platením výživného o 300 €
mesačne. Z uvedeného dôvodu považuje svoj návrh o zníženie výživného za dôvodný a opodstatnený.
Poukázal aj na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy výživného žil v spoločnej domácnosti s priateľkou
a spoločne sa podieľali na nákladoch súvisiacich s bývaním v Nórsku. Tento vzťah sa však medzičasom
rozpadol, žije sám, to znamená všetky náklady súvisiace s bývaním vrátane splácania úveru musí
znášať výlučne on zo svojho príjmu. Poukázal aj na životnú úroveň v Nórsku, ktorá je síce vyššia ako
životná úroveň na Slovensku, avšak v tejto súvislosti sú aj podstatne zvýšené životné náklady spojené
so žitím v tejto krajine, preto nepovažuje za vhodné porovnávať životnú úroveň v Nórsku, náklady a
výdavky so životnou úrovňou  na Slovensku a tiež životnými nákladmi a výdavkami. Vytkol konajúcemu
súdu, že nezohľadnil jeho výdavky spojené s plácaním leasingu a splácaním úveru za dom, pretože
zakúpenie domu a zakúpenie auta boli pre neho životne dôležité, nakoľko nemal kde bývať a do práce
dochádza denne z dôvodu veľkej vzdialenosti do miesta výkonu práce. V tejto súvislosti poukázal na
to, že prenájom domu v Nórsku, resp. bytu stojí priemerne mesačne viac ako samotné splácanie úveru.
Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dostatočne nezohľadnil ani skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči synovi D. J., ktorý pochádza z jeho prvého manželstva. Na základe uvedeného preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Vyslovila názor, že súd dostatočne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Návrh otca považuje za nedôvodný a jeho dôkazy k tomu, že
došlo k podstatnej zmene pomerov, považuje za nepodstatné a zavádzajúce. Je toho presvedčenia, že
osobné, zárobkové a majetkové pomery otca mu umožňujú, aby na maloletú naďalej prispieval určeným
výživným 300 € mesačne. Zdôraznila, že 300 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého
dieťaťa a ona ako matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný
rozvoj, čo znamená, že jej podiel na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletú sa
navyše osobne stará a dobrovoľne si svoju vyživovaciu povinnosť plní v rozsahu zodpovedajúcom jej
príjmu. Poukázala na to, že otec si dobrovoľne znížil svoje majetkové pomery, keď sa vzdal podielu
vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území J., konkrétne na rodinnom dome, do
ktorého počas ich trvania ich manželstva investovali väčšie množstvo peňazí a na priľahlých pozemkoch
previedol v roku 2014 na svoju matku, ktorá ich následne predala. V tejto súvislosti poukázala na to, že
otec si mohol z predaja nehnuteľnosti vyrovnať svoje dlžoby na výživnom. Navrhla preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako správny a predovšetkým rozsudok v prospech maloletého dieťaťa
potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na  zníženie výživného
zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy relevantné pre rozhodnutie, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,
pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu



odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2
dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, pri určení
ktorej súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má bez ďalšieho
prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri
určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že u
otca od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zníženie
výživného, naopak došlo k síce nepatrnému, ale k nárastu jeho príjmu. Na druhej strane súd prvého
stupňa správne v odôvodnení konštatuje, že od poslednej úpravy je možné konštatovať, že nastala
zmena pomerov u maloletého dieťaťa, ktorého náklady plynutím času narástli, a preto ani z hľadiska
záujmu dieťaťa nie je dôvodné výživné znížiť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil
o ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/385/2014", "guid": "68ac1eea-d9ea-43c0-9a7d-553096db99de:3b14fb60-2dcd-4d12-9761-f7bada4ec30c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}