{"guid": "91123259-84e0-4643-9c12-ee879898e478:44b90754-5480-4692-9866-ffe3f5cb0265", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7716010051.2", "spisova_znacka": "6To/34/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/34/2016 z 11. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 11. mája 2016, sp. zn. 6To/34/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7716010051.2", "identifikacne_cislo": "7716010051", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Monika Bellová", "sudca_id": 1429, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-bellova-1429", "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2", "nazov": "§ 188 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44b90754-5480-4692-9866-ffe3f5cb0265", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7716010051.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7716010051.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7716010051.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/34/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010051
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7716010051.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. mája 2016, v trestnej
veci obžalovaného W. K., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
17. 3.2016, sp.zn. 3T/16/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por.  z r u š u j e    napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr.por., obžalovanému W. K., nar. X.X.XXXX v K.,  u k l a
d á    podľa § 188 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., za použitia § 36 písm. f), písm. j), písm. k),
písm. l) , § 39 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom okresného súdu  bol obžalovaný W. K. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.,  na tom skutkovom základe, že

dňa XX.X.XXXX v čase okolo 12.50 hod. počas jazdy autobusom spoločnosti O. na trati K. - J., keď
autobus prechádzal po nadjazde na ulici K. v K. pred zastávkou, ktorá sa nachádza pred predajňou
automobilov zn. N., priložil elektrický paralyzér k pravej nohe poškodenej S. T., nar. XX.X.XXXX, ktorá v
tom čase sedela na sedadle v treťom rade na strane za šoférom autobusu a po zasiahnutí paralyzérom
jej odcudzil vak, ktorý mala položený na sedadle vedľa seba, v ktorom mala osobné veci, platobnú
kartu, občiansky preukaz na svoje meno a peňaženku čiernej farby s hotovosťou 100 €, kde následne z
autobusu po tom, ako tento zastavil na zastávke ušiel, čím tak poškodenej spôsobil škodu na odcudzenej
hotovosti a veciach vo výške najmenej 250 €, pričom poškodená neutrpela žiadne zranenia vyžadujúce
si lekárke ošetrenie,

Za to bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), k), l) Tr. zák. odsúdený
k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný čo do výroku o treste, ktorý aj
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní tvrdil, že bol k svojmu konaniu prinútený osobami,



s ktorými mal určité spory vo Veľkej Británii, ktorými bol aj zbitý. Prikázali mu, že musí spáchať trestný
čin lúpeže, inak ublížia jeho rodine. Títo ľudia presne uviedli, kde má skutok spáchať vo vzťahu k
poškodenej a ako táto mala byť aj oblečená. Žiadal, aby krajský súd, vzhľadom na všetky ďalšie okolnosti
v odvolaní uvedené, znížil trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a zohľadnil, že
svoje konanie úplne ľutuje, spôsobenú škodu nahradil a že sa stará o viacčlennú rodinu, deti, pričom
jeho priateľka nikde nepracuje a nemá žiaden príjem. Predložil potvrdenie od zamestnávateľa (závod
G. K.) o tom, že má dobrú pracovnú morálku a s jeho prácou sú spokojní.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa  § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 8. 2. 2016 (č.l. 90 a nasl.) vyplýva, že medzi
Okresnou prokuratúrou Michalovce a obžalovaným W. došlo k dohode vo vzťahu k výroku o vine tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 232 ods. 4 Tr. por., t.j. obvinený spáchanie skutku v celom rozsahu
priznal, oľutoval, ale nedošlo k dohode o treste.

Preto prokurátor podal na okresný súd obžalobu v intenciách vyššie uvedeného Trestného poriadku
s tým, že bolo vykonané hlavné pojednávanie a rozhodnuté o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú
podklad vo výroku o vine.

Pri preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že okresný súd pochybil, pokiaľ obžalovanému uložil
prísny nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák.,
keď správne bolo konštatované, že v predmetnej veci na strane obžalovaného neboli zistené priťažujúce
okolnosti, boli konštatované len poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), k), l) Tr. zák. Zároveň však
nesprávne vyhodnotil okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie o treste, vrátane možnosti mimoriadneho
zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zák.

Krajský súd v zhode s okresným súdom zistil, že obžalovaný sa k skutku dobrovoľne priznal,
spáchanie skutku oľutoval a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu poškodenej S. T., ktorú skutočnosť
je potrebné zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť. Naviac však krajský súd nepovažoval za vyvrátené
tvrdenie obžalovaného, že sa predmetného skutku dopustil pod nátlakom doposiaľ neidentifikovaných
a nevypočutých osôb, pred ktorými mal strach a obavu o svoj život a život svojej rodiny.  O týchto
okolnostiach obžalovaný vypovedal ihneď po svojom zadržaní v pozícii podozrivého (č.l. 7). V tomto
smere možno v hrubých rysoch súhlasiť s argumentáciou uvedenou v odvolaní obžalovaného aj v tom
smere, že v danom prípade bol k svojmu konaniu vyprovokovaný vplyvom hrozby, resp. nepriamo i
nátlaku, o čom vypovedal hneď vo svojej prvotnej výpovedi pred vyšetrovateľom PZ polície (č.l. 28 - 30)
a ktorú výpoveď zopakoval pri ďalšom vypočutí (č.l. 32 - 33) a napokon aj pri konaní o dohode o vine
a treste (č.l. 90 - 92). S týmito skutočnosťami sa okresný súd v podstate nevyrovnal, hoci podľa názoru
krajského súdu mal povinnosť na ne prihliadnuť aj pri rozhodovaní o treste.

Napokon aj okolnosti spáchania skutku, použitie málo účinného paralyzéra a samotného výberu miesta
vykonania činu (autobus, v ktorom sa nachádza viac osôb), teda na mieste, kde je vysoký predpoklad
jeho zadržania pri čine, generujú opodstatnenosť tvrdenia o zrejme skratovom konaní obžalovaného.
Preto podľa názoru krajského súdu v danom prípade tieto skutočnosti možno v súhrne vyhodnotiť ako
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. f) Tr. zák.

V ďalšom je preukázateľné, že na obžalovaného sú odkázaní finančne, aj osobne nielen jeho družka -
priateľka X. J., ale i jeho dve deti, ktoré sú často v starostlivosti lekárov.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. (č.l. 121) vyplýva, že X. J. nepoberá z tohto úradu
dávku v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa a ani inú štátnu sociálnu dávku.

Taktiež je zrejmé z listinných dôkazov v spise obsiahnutých, že obžalovaný v mieste bydliska nemá zlú
povesť a pred zadržaním riadne pracoval.



Berúc do úvahy vyššie uvedené právne relevantné skutočnosti krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo veci v zmysle       § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol rozsudkom
sám. Na strane obžalovaného uznal poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. f), písm. j),
písm. k), písm. l)  Tr. zák. a podrobnejšie skúmal pomery páchateľa, pričom dospel k záveru, že použitie
zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov by bol pre páchateľa
neprimerane prísne.

Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa § 39 Tr. zák. možno považovať viac významných
poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť
mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho
odkázaných a pod..

Za tejto dôkaznej situácie preto krajský súd dospel k záveru, že je možné obžalovanému mimoriadne
znížiť trest odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého, ak súd vzhľadom na
okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom.

Aplikujúc toto zákonné ustanovenie krajský súd po zrušení napadnutého prvostupňového rozsudku vo
výroku o treste (ktorý zahŕňa aj spôsob výkonu trestu odňatia slobody) rozhodol vo veci sám tak, že
obžalovanému W. K. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov nepodmienečne, ktorý trest považuje
za primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Má viesť obžalovaného k tomu,
aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa vyvaroval protispoločenských konaní.
Zároveň má byť výstrahou aj pre ostatných členov spoločnosti, ktorí by v budúcnosti uvažovali nad
spáchaním podobných trestných činov.

Obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v
posledných desiatich rokoch nebol v ústave na výkon trestu pre úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný   prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/16/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}