Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/671/2015 z 2. 11. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 2. novembra 2016, sp. zn. 5Co/671/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203346.3
Krajský súd Košice | 5Co/671/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7813203346.3 | 2016-11-02 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49378875-c459-4e26-a043-d32213a2f0bf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203346.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/671/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203346
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203346.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému P. P., P., C. XXXX/X, o zaplatenie
420 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/330/2013-71 zo 16.12.2014 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e  rozsudok
v uvedenej časti a  konanie z a s t a v u j e.
V ostatnej časti  p o t v r d z u j e  rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 420 € spolu so 6 % ročným úrokom od 20.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,40 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, voči
výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému, ako aj
voči výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako
zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného
peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak
dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný
prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto
zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne
vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť
obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na
rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom).  Dlžníkovi nič nebránilo,
aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil  s doložkou nie na rad.  Z
obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka
existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol
dlžník použiť svoje kauzálne námietky. Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového
veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so
zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje 3 zák. požadované zložky, a to tzv. indosačnú
(prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j.
nového majiteľa zmenky a podpis  indosanta. Týmto spôsobom  indosatár nadobúda právo zo zmenky,



nie právo predchádzajúceho majiteľa. V čase vystavenia zmenky 20.1.2010 bolo možné zabezpečenie
úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti podľa platných predpisov už možné nie je. Za
daných okolností musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi,
ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom
zák. Z úradnej moci môže skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s § 75 uvedeného
zák. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z
náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zák., nie je zmenkou. Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom
vystavenia zmenky bolo Mesto Rožňava, dátum vystavenia - 20.1.2010, na sumu 420 €. V ďalšej
časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad
Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09  Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu štyristodvadsať € (zmenková
suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 26.6.2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť
slovom), splatné: Pohotovosť  s. r. o., Pribinova 25, 811 09  Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje žalovaného, vyplnené ručne, jeho
podpis a označenie č. zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 705800243. Na druhej strane zmenky sa
nachádzal text Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika,  IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky Pohotovost-i s. r. o., a  podpis.
Z obsahu zmenky je zrejmé, že obsahovala všetky zák. predpokladané náležitosti vyplývajúce z § 75
Zák.č.191/50 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o splatnosti a takto Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný
veriteľ previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný
písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy
pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti
s indosovaním zmenky, vyplýva  z § 17 Zák.č.191/50 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala
žalovanému, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka
(žalovaného), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (žalobcovi), je daná len vtedy,
keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase  nadobúdania vedome na jeho
škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na žalovanom.
Nebolo preukázané, že by žalovaný od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké
námietky. Z týchto dôvodov teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky podľa Zmenkového  zák.
Citoval znenie § 4 ods.6 Zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vystavenia
zmenky. Zák. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, v cit. § 4 ods.6
vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským
úverom. Z uvedeného ust. vyplýva, o. i., aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi
porušením v ods.6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri
vyplňovaní zmenky vyplývajúcu „s“ 4 ods.6 Zák. o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú
zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla.
Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa žalovaného, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi  náhradu škody.
V prejednávanej veci si žalobca uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak
okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75  Zák. zmenkového a šekového
č.191/50 Sb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže podľa čl. I. § 76 ods.2 zmenkového zák. o
vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie
je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do 1 roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ
môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového
zák.). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky
odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že remitent predložil žalovanému zmenku na platenie. Doložka
bez protestu, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie
a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané  na žalovaného (čl.
I. § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zák.). Za predloženie zmenky na platenie sa
všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods.1 v spojení s § 77 ods.1
zmenkového zák. o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo
nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom. Žalobca
zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa
čl. I. § 48 ods.1 v spojení s  § 77 ods.1 zmenkového zák. postihom žiadať od žalovaného zaplatenie
zmenkovej sumy, 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ podľa čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods.2 zmenkového
zák. ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25
% denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zák. výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo
vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa.  Rovnako neupravuje koniec lehoty na



úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do
splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6
% úrok. V prípade, ak zmenkový zák. ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych
úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ust. O. z. o právnych úkonoch. Pri
posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z § 39 O. z., skúmať,
či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový
úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky,
preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju
prevyšuje. Pri tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby
uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne
(údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok 0,25 % denne, resp. 91,25 %
ročne, viacnásobne prevyšuje a preto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 O. z. Žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy, „zmenovej“
odmeny a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t. j. v danom prípade
odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy
pred podaním návrhu predložil zmenku žalovanému k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou,
pritom vychádzal z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie
na súde, preto žalobcovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to uvedené od 20.9.2013, dňom
nasledujúcim po doručení návrhu žalovanému a v prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6 %
úrokov zo zmenkovej sumy zamietol. Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods.2 O. s. p. (jeho znenie
citoval). Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny 420 €, čiastočne
ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku
0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom
uplatneného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na cit. ust.
4. Žalobca v odvolaní uviedol: Podáva ho z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol: 1. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne je v
rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi. 2. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne
podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a
bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového
úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 3. V tejto
súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR)
5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 4. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004;
aj z jeho odôvodnenia citoval). 5. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť
sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. 6.
Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných súdov (ďalej len OS)
v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne:
rozsudok OS Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C/153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin
8C/198/2013 z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia citoval). 7. Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu Nitra 5Co/16/2010 z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 %
z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací
inštitút zabezpečuje. Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu,
ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane,
slúžila ako sankcia sa nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má
rovnakú funkciu ako pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. Citoval z
odôvodnenia uvedeného rozsudku. 8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaný je, o. i., povinný k
zaplateniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade
odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému z dôvodu, že nepredložil dôkaz, kedy pred



podaním návrhu mu predložil zmenku k zaplateniu. 9. Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie
žalovaného na tlačive C a tým zmaril možnosť na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom a ak žalovaný
tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, žiada, aby svoje tvrdenie v
konaní preukázal, a to predovšetkým tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad
už splatná, teda už mu bola predložená na platenie. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie
týchto skutočností leží na pleciach žalovaného. 10. „Ppísal“ okolnosti predloženia zmenky na platenie
v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v 3. odseku, pričom zároveň vysvetlil,
že keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. 11. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je známe, že by
niektorý z účastníkov túto skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť.
Zároveň poukázal na to, že aj v prípade, že by žalovaný (nie súd, ktorý nie je oprávnený v konaní
vznášať hmotnoprávne námietky) takú námietku vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo
na ňom a to s poukazom na čl. I § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového
zák. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 29,88 € bez
DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok OS Revúca 3C 153/2013
zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C 198/2013.
5. Žalobca podaním (č.l.107) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom
konaní preskúmavaný.
8. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
9. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
10. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.
11. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému 12.9.2016 (doručenka pri č.l.108), avšak
žalovaný sa k nemu nevyjadril, aj keď na to bol vyzvaná uznesením 5Co/671/2015-108 zo 7.9.2016,
ktoré mu bolo doručené tiež 12.9.2016 (doručenka pri č.l.108).
12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody
sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.
13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.



14. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
15. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
16. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
17. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP]  sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
20. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 zák.č.191/50 Sb. Zákona zmenkového a šekového a z údaja
o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky
a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu),
výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z.  v
znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka
zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7
cit. zák.č.258/01 Z. z.
22. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.



23. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
24. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanému v ňom žiadne trovy nevznikli.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.