{"guid": "ad862f8e-a49c-4ef1-9b4c-ace8259ccbf8:3c0196cd-1191-46dd-893a-6c3d7076074d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203495.2", "spisova_znacka": "5Co/309/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/309/2015 z 6. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 6. apríla 2016, sp. zn. 5Co/309/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203495.2", "identifikacne_cislo": "7813203495", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2016-04-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c0196cd-1191-46dd-893a-6c3d7076074d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203495.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203495.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203495.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/309/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203495
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203495.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město,
Praha 1, Česká republika, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Z. Z., Q., G. XXXX/XX, o zaplatenie
pohľadávky 1088,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/348/2013-74 z 9.12.2014
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e       rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia   v r a c i a     vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 1 088,13 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 9.12.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,63 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe
0,25% denne zo zmenkovej sumy, ako aj voči výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ podľa čl. I.
§ 5 v spojení s § 77 ods.2 zák.č.191/50 Sb. Zákona zmenkového a šekového ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy, že úroková miera  bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 %
ročne, že zmenkový zák. výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vistazmenke, neupravuje, jej
určenie ponecháva na vystaviteľa, rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok, že v prípade, ak
zmenkový zák. ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých
zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ust. O. z. o právnych úkonoch, že pri posudzovaní úrokovej
miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z  § 39 O. z., skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný, že zmenkový úrok, rovnako ako
úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška
musí zodpovedať danému účelu, že za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však
nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, že pri
tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované
bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako  14 % ročne (údaj zistený
z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne,
viacnásobne prevyšuje a preto  úrokovú doložku na zmenke  považoval za  neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi, podľa § 39 O. z., že podľa prvej vety čl. I. § 16 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového
zák. o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým
radom indosamentov, a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom, že žalobca zmenku
nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa  čl. I. § 48
ods.1 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového zák. postihom žiadať od žalovanej zaplatenie 6 % úrokov odo
dňa splatnosti zmenky a odmenu 1/3 % zmenkovej sumy, že na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky



na zmenke, podľa § 39 O. z. prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného
zmenkového úroku zo zmenkovej sumy  zamietol a žalovanú zaviazal len na zaplatenie 6 % ročného
úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po
doručení návrhu žalovanej z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala
zmenka zročnou, preto mu 6 % ročný úrok z omeškania priznal od 20.9.2013, dňom nasledujúcim po
doručení návrhu žalovanej a nie od 13.4.2011, ako si to uplatnil v návrhu. Výrok o trovách konania oprel
o § 142 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo
do priznanej zmenkovej istiny 245 € a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného
zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto
o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s
poukazom na cit. ust.
Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania
bližšie uviedol: 1. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne je v rozpore s
dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi. 2. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne
podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a
bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového
úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. 3. V
tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008
(z jeho odôvodnenia citoval). 4. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z
22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia
citoval). 5. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jej
záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje
na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj
zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný
o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 6. Zároveň poukázal na
podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných súdov (ďalej len OS) v skutkovo a právne
obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne: rozsudok OS Lučenec
13C/88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C/153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014
(z ich odôvodnenia citoval). 7. Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Nitra 5Co/l6/2010 z
3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 % z istiny za každý deň
omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje.
Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť,
aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia sa
nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako pokuta,
a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. Citoval z odôvodnenia uvedeného rozsudku.
8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaná je okrem iného povinná k zaplateniu 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu žalovanej z dôvodu, že nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku žalovanej
k zaplateniu. 9. Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie odporcu na tlačive C a tým zmaril
možnosť na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom prvého stupňa a ak žalovaná tvrdí, že predložené
doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, žiada, aby svoje tvrdenie v konaní preukázala, a
to predovšetkým tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda už bola
žalovanému predložená na platenie. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností
leží na pleciach žalovanej. 10. On popísal okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom
návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže
zmenková listina je opatrená doložkou \"bez protestu\" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou\". 11. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je známe, že by
niektorý z účastníkov túto skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť.
Zároveň poukázal na to, že aj v prípade, že by žalovaná (nie súd, ktorý nie je oprávnený v konaní
vznášať hmotnoprávne námietky) takú námietku vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo na
žalovanej a to s poukazom na čl. I §46 ods.1,2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového zákona.
II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 61,41 € bez



DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok OS Revúca 3C/153/2013
zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C/198/2013.
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania, nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§
219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f)
O. s. p., keďže sa žalobcovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa
§ 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p.  zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Napokon je zo súdnej praxe známe, že vystavením zmenky žalovanou nebol dodržaný právny princíp
štátu, ktorý vychádza zo zákonnosti postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu do ČR, čím
sa využila neinformovanosť spotrebiteľa.
Zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sú dané dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) a f) O. s. p.,
t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo žalobcovi sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm. h) O. s. p.].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom  rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je



preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava),Čl.36 ods.1 Listiny základných
práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.; ďalej len Listina) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné
dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Napadnutý rozsudok, čo sa týka výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný
a tak musel byť v uvedenom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania zrušený a vec musela byť v
rozsahu zrušenia vrátená súdu na ďalšie konanie.
Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnené úroky zo zmenkovej sumy ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku - podľa úvahy súdu - takýto exces dosahuje. Súd má právo a povinnosť
vyhodnotiť, v akej miere sú dohodnuté úroky zo zmenkovej sumy primerané, a nad rámec primeranosti
návrh v časti takýchto úrokov zamietnuť (SPOLOČNÉ STANOVISKO občianskoprávneho kolégia NS SR
a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejnené pod č.93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015).
Povinnosťou súdu bude preto vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo
presvedčivé a preskúmateľné.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.
Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.



Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ÚS SR vyplýva, že tak základné
právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na
rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý
súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov SR a ak je
toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1
Listiny a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva
na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon
pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/348/2013", "guid": "b0254f8f-29b5-4683-9eaa-f4603d223054:4dd844e7-f436-4354-a42e-32f67433c68a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}