{"guid": "7fbf3a60-70f4-4b83-ac37-74e793f68570:3285d36b-7e1f-4ad4-90da-090191150763", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203740.2", "spisova_znacka": "6Co/422/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/422/2015 z 27. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. júna 2016, sp. zn. 6Co/422/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203740.2", "identifikacne_cislo": "7813203740", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2016-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3285d36b-7e1f-4ad4-90da-090191150763", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203740.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203740.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203740.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/422/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203740.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci navrhovateľa : CD Consulting s.r.o., so sídlom
v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO : 26 429 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporcovi : S. A.,
J.. XX.X.XXXX, bytom vo I., H. XXX, o uplatnenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/371/2013-70 zo dňa 31.3.2015

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a  späťvzatie návrhu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 436,55
€ od 2.9.2009 do 20.6.2010,  z r u š u j e  rozsudok č.k. 10C/371/2013-70 zo dňa 31.3.2015 vo výroku
o zamietnutí návrhu v tejto časti a konanie v tejto časti  z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti  p o t v r d z u j e  rozsudok.

Účastníkom  n e p r i z n á v a  náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol
žalobu a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.  Rozhodol tak o návrhu
na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje  európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia  zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 436,55 € od 13.5.2010 do 20.6.2010, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 436,55 € od
13.5.2010 do 20.6.2010, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá  sumy
1,46 € a zároveň si uplatnil náhradu trov konania, pričom navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom zistil, že táto bola vystavená odporcom dňa 24.2.2009 na
zmenkovú sumu 436,55 € a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške 0,25 % denne od 2.9.2009.
Zmenka bola vystavená v Rožňave a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla
zmenku indosamentom (rubopisom) na navrhovateľa, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný
písomný záznam. Tým sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ. Zmenka obsahovala všetky zákonom
predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem údaja
o splatnosti. V súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo však preukázané, že by odporca od
vystavenia zmenky a ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov posudzoval
zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Sb..



Konštatoval, že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou na videnie a táto je splatná pri
predložení, pričom za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.
V zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. vystaviteľ zmenky ustanovil zúrokovanie zmenkovej sumy
a úroková miera bola uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový
zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový
zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov
na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri
posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39
Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s
dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky,
preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných
prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju
prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských
a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 91,25 % ročne  viacnásobne prevyšuje, z ktorého dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke
považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi  v zmysle ust. § 39 Obč. zák.. Na absolútnu
neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného
zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol.

Rovnako zamietol aj žalobu v časti o zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 436,55 € od
13.5.2010 do 20.6.2010 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy - sumy 1,46 €, pretože
navrhovateľ nepreukázal, kedy bola zmenka predložená k zaplateniu, kedy sa stala splatnou, pričom
zaplatenia 6 % úrokov zo zmenkovej sumy sa domáhal za obdobie pred podaním návrhu na súd.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal,
pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b/, 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so
záverom súdu, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zmenku
vystavil odporca, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového
úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca teda mal vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačne súhlasil. Poukázal ďalej na nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť. Nespornosť
záväzku odporcu sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový
úrok nevynímajúc. Záväzok odporcu zaplatiť aj zmenkový úrok je teda platný a má byť priznaný v súdnom
konaní, a to o to viac, že odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. K nepriznaniu
6% ročného úroku zo zmenkovej sumy (z dôvodu, že nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu
predložil zmenku odporcovi k zaplateniu) uviedol, že opísal okolnosti predloženia zmenky na platenie v
samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil,
že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na to, že žiadny účastník túto skutočnosť nespochybňoval,
teda nejde o spornú skutočnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia iných
okresných súdov, ktoré priznali navrhovateľovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, že
súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Navrhovateľ v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

Odporca voči späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).



Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 436,55 € od 2.9.2009 do 20.6.2010,
zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.6.2016 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa  22.6.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Navrhovateľ namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tieto dva odvolacie dôvody
navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol, akým postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať a neuviedol ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci -
poznámka odvolacieho súdu) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvého stupňa a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka
predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), pričom zaplatenia 6 % úrokov zo zmenkovej sumy sa
navrhovateľ domáhal za obdobie pred podaním návrhu na súd.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.



II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex
offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku
nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje odmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia, do
akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo
ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. vo februári 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 Obč. zák. ako celok.

Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má
na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku
dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí
návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.



Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné navrhovateľovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48 ods.
1 zák. 191/1950 Sb., navrhovateľ nepreukázal v konaní, kedy bola odporcovi predložená zmenka na
platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz
preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou 13.5.2010, pričom dôkazné bremeno v toto
smere bolo na navrhovateľovi a zaplatenia 6 % úrokov zo zmenkovej sumy sa domáhal len za obdobie
pred podaním návrhu na súd (od 13.5.2010 do 20.6.2010). Za obdobie do zročnosti zmenky tento
zákonný úrok nepatrí, preto správne súd návrh na zaplatenie zákonného úroku zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a odporca ju
nespochybňoval, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka doby),
za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku z tohto
hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky odporcu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa  nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1,2 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a to aj v časti, v ktorej došlo k
zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, nemá preto právo na náhradu
trov konania,  úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/371/2013", "guid": "2a1cdef9-c9cf-4903-8432-fb81c2746a99:896411d8-a5df-4c13-a0e8-f9183ee77a1d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}