Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/433/2015 z 10. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 10. mája 2016, sp. zn. 11Co/433/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203807.2 Krajský súd Košice | 11Co/433/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7813203807.2 | 2016-05-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/210f5d3e-4365-4c91-9327-543ec5085be6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203807.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/433/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203807
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203807.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu CD D., s.r.o., so sídlom V., V. vězňů XXXX/XX, K. Q.,
E. republika, H.: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanej Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom S. V. XXX, S. V., o zaplatenie 247,00,- € s prísl.,
o odvolaní združenia W. so sídlom S., E. 1, zast. X.. X. Dorkinom, advokátom, Rožňava, Nám. baníkov
17/33, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 14.7.2014, č.k. 9C 323/2013-73

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 28.3.2013 žalobu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu.

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom 9C/323/2013-63 z 29.5.2014, právoplatným 22.7.2014,
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 247,- €, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 280,- € od 01.12.2009 do 20.09.2010 čo predstavuje sumu 205,80 € ,zo sumy 247
€ od 21.09.2010 do zaplatenia, 6 % ročným úrok zo zmenkovej sumy, zo sumy 280 € od 15.02.2010
do 20.09.2010, čo predstavuje sumu 10,06 €, zo sumy 247,-€ od 21.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,93 € a nahradiť mu trovy konania vo výške 74,84 € ,
ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Ďalším, v poradí druhým výrokom rozhodol, že v časti náhrady trov žalobcu proti vedľajšiemu
účastníkovi, súvisiacich so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, rozhodne osobitným uznesením.

Uznesením 9C 323/2013-73 z 14.7.2014 súd uložil združeniu Spolok právnej ochrany spotrebiteľa
(SPOS), so sídlom Košice, Čajakova 1 povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 37,66 € do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 147 ods. 1, §137, § 149 ods. 1
O.s.p. a § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. c), §13a ods.2 písm.b),§13a ods.5, §16 ods.3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení vyhlášky č.184/2013 Z.z. a dôvodil tým, že dňa 23.10.2013 oznámil W., že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, proti čomu žalobca namietal. Dňa 22.04.2014 bez
konkrétnejšieho odôvodnenia vedľajší účastník oznámil, že vystupuje z predmetného konania. Žalobca
následne oznámil súdu, že netrvá na podanej námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka a
uplatnil si náhradu trov konania, pretože vedľajší účastník svojím konaním zavinil vznik trov. Tieto trovy
pozostávajú z odmeny za právnu službu za vznesenú námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva
v sume 10,79 €, z vyjadrenia k oznámeniu o vystúpení vedľajšieho účastníka z konania v sume 10,79
€ a režijného paušálu za 2 úkony 8,04 € -16,08 € spolu celkom 37,66 €.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), so sídlom
Košice, Čajakova 1, z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.



h/ O.s.p. Uviedol, že do konania ako vedľajší účastník vstúpil z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mu
boli známe, nasvedčovali tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto na ochranu žalovanej
ako spotrebiteľky považoval za potrebné vstúpiť do konania. Keďže však daný vzťah bol v konečnom
dôsledku posudzovaný ako nie spotrebiteľský, vystúpil z konania. Spolok právnej ochrany spotrebiteľa
(SPOS) bol toho názoru, že pokiaľ ide o trovy konania, mal súd vo veci aplikovať § 150 O.s.p.
Argumentoval, že podľa ustálenej súdnej praxe, aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie § 142
ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania podľa všeobecných zásad náhrady trov konania, súd
nemusí náhradu trov konania, účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznať, ak dôjde k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania právo.

Žalobca a žalovaná boli v odvolacom konaní nečinní.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219
O.s.p.), ani na jeho zmenu (§ 220 O.s.p.), preto uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, i/, ods. 2 O.s.p.
zrušil.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 veta prvá a tretia, ods. 4 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že združenie W. vstúpilo do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovanej z vlastného podnetu dňa 23.10.2013, žalobca 22.11.2013 doručil súdu námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd nerozhodol a dňa 22.04.2014 vedľajší účastník z
konania vystúpil.

Z ustanovenia § 93 O.s.p. (v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. do 31.12.2014) nevyplýva, aby sa
pre vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania vyžadovalo splnenie nejakých osobitných podmienok.
Vedľajší účastník môže z konania kedykoľvek vystúpiť a jeho postavenie vedľajšieho účastníka v konaní
zaniká okamihom, kedy je súdu doručené oznámenie o jeho vystúpení z konania.

Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď súd prvého stupňa napadnutým uznesením (z 14.7.2014) uložil
združeniu Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania,
uvedené združenie už nebolo vedľajším účastníkom tohto konania (z konania vystúpilo 22.04.2014).
V čase rozhodnutia súdu o tejto jeho povinnosti nebol subjektom zúčastneným na konaní, nemal
postavenie vedľajšieho účastníka, preto ho súd nemohol zaviazať na náhradu trov konania, a to ani na
náhradu trov vzniknutých zavinením alebo náhodou, ktorá sa mu prihodila (§ 147 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že Občiansky súdny poriadok v určitých prípadoch
upravuje možnosť súdu uložiť náhradu trov konania aj subjektu, ktorý nemá postavenie účastníka, keď
podľa § 147 ods. 2 a § 148 ods. 2 O.s.p. je možné náhradu trov konania vzniknutých účastníkovi
alebo štátu uložiť svedkom, znalcom, alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, ak zavinili
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ale platná právna úprava neumožňuje súdu uložiť povinnosť
nahradiť trovy konania niekomu, kto v čase rozhodovania súdu nemal už postavenie vedľajšieho
účastníka.



Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí
zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne
zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného
práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky), alebo či sa jedná skôr o zneužitie
tohto práva na úkor protistrany (napr. zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane). Zásada účelnosti
trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a
spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá
je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojich uzneseniach (napr. sp. zn. 6 MCdo 5/2013 z 19.3.2014, 6 MC 9/2013 z 20.6.2014,
viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 739/2014 zo 6.11.2014)) vyslovil záver,
že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Za tejto situácie, s prihliadnutím na skutočnosť, že v
posudzovanej veci ide tiež o žalobu, ktorá má charakteristické znaky hromadných podaní (žalôb), že
právne úkony žalobcu pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania (námietka neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva) sú takisto totožné, nemožno hovoriť o účelnosti vynaložených trov za tento úkon
žalobcu (námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka). Takisto je neúčelný úkon žalobcu súvisiaci s
vystúpením vedľajšieho účastníka z konania, v ktorom si žalobca vlastne len vyčíslil trovy konania.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa uvedenej zásady a vôbec
sa nezaoberal posúdením účelnosti, resp. neúčelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie
žalobcu vo vzťahu k bývalému vedľajšiemu účastníkovi (či zástupca žalobcu vykonal úkony nevyhnutné
pre úspech vo veci, t. j. či poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu) .

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o
trovách konania zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., pretože na jeho vydanie dôvody
neexistovali.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.