{"guid": "ddc2476e-a35e-4e58-ad40-c9bacfb01a8c:99ca49ac-29fd-4039-a1fb-7c41bb3b428f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814203740.2", "spisova_znacka": "5Co/595/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/595/2015 z 17. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. októbra 2016, sp. zn. 5Co/595/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7814203740.2", "identifikacne_cislo": "7814203740", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2016-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99ca49ac-29fd-4039-a1fb-7c41bb3b428f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814203740.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814203740.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7814203740.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/595/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203740
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203740.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1, Nové
Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému M. N., C., Č. XX, o zaplatenie 343 € istiny
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 4C/89/2014-56 z 26.2.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e  rozsudok
v uvedenej časti a  konanie z a s t a v u j e.
V ostatnej časti  m e n í  rozsudok a žalobu z a m i e t a.
Stranám sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 343 €, zmenkový úrok 0,25 % denne: zo sumy 428 € od 30.4.2011 do 30.8.2011, čo
predstavuje 131,61 €, zo sumy 413 € od 31.8. 2011 do 27.9.2011, čo predstavuje 28,91 €, zo sumy 398
€ od 28.9.2011 do 14.11.2011, čo predstavuje 47,76 €, zo sumy 388 € od 15.11.2011 do 28.12.2011, čo
predstavuje 42,68 €, zo sumy 378 € od 29.12.2011 do 23.2.2012, čo predstavuje 53,87 €, zo sumy 373
€ od 24.2.2012 do 15.4.2012, čo predstavuje 48,49 €, zo sumy 368 € od 16.4.2012 do 15.11.2012, čo
predstavuje 196,88 €, zo sumy 363 € od 16.11.2012 do 26.6.2013, čo predstavuje 202,37 €, zo sumy
353 € od 27.6.2013 do 29.9.2013, čo predstavuje 83,84 €, zo sumy 343 € od 30.9.2013 do zaplatenia,
6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, zo sumy 428 € od 14.7.2011 do 30.8.2011, čo predstavuje 3,45
€, zo sumy 413 € od 31.8.2011 do 27.9.2011, čo predstavuje 1,90 €, zo sumy 398 € od 28.9.2011 do
14.11.2011, čo predstavuje 3,14 €, zo sumy 388 € od 15.11.2011 do 28.12.2011, čo predstavuje 2,81
€, zo sumy 378 € od 29.12.2011 do 23.2.2012, čo predstavuje 3,54 €, zo sumy 373 € od 24.2.2012 do
15.4.2012, čo predstavuje 3,19 €, zo sumy 368 € od 16.4.2012 do 15.11.2012, čo predstavuje 12,95
€, zo sumy 363 € od 16.11.2012 do 26.6.2013, čo predstavuje 13,31 €, zo sumy 353 € od 27.6.2013
do 29.9.2013, čo predstavuje 5,51 €, zo sumy 343 € od 30.9.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,43 € a nahradiť mu trovy konania 138,49 €, ktoré je povinný
zaplatiť jeho zástupcovi, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podal uňho návrh na predtlačenom formulári podľa bodu
4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č.861/2007 z 11.7.2007 o európskom konaní vo
veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len Nariadenie), ku ktorému priložil zmenku. Ďalej uviedol, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorému bol doručený návrh a čo v návrhu uviedol žalobca. Citoval znenie
čl.5 ods.1,2,3,6, čl.7 ods.1,3 a čl.19 Nariadenia. Konštatoval, že posudzoval nárok žalobcu podľa zák.
zmenkového a šekového (zák.č.191/50 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov),
citoval znenie jeho čl. I, § 5,§ 10,§ 11 ods.1,§ 17 ods.1 prvá veta,§ 34 ods.1,§ 48 ods.1,§ 75, ako aj znenie
§ 495 O. z. a § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného k 28.4.2009 a uviedol: V



čl. I § 10 Zák. zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu ktorej
predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou neúplnou
a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ, ktorý do nej
dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako keby bola
táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením sa udeľuje
právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo formálne
či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie smeruje preto
na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená. Zmenka je cenným papierom vydaným v zák.
stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase
uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný
a abstraktný. Zák. dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak
neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť
na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala
byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka
bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo
sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému
bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu.
Ak však nebola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí
dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň
hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť
nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju
vyplní nesprávne, príp., že ju nadobudol ne preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť
voči pôvodnému majiteľovi remitentovi kauzálne námietky. Pri vystavení blankozmenky nie je možné
ručiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v
rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku naplatenie označenej osobe predložiť. Zmenku
je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju
ten, komu je predložená podľa § 34 Zák. zmenkového a šekového, uvidí. Aj keď § 34 cit. zák. upravuje
povinnosť predložiť zmenku na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil
túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy
bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenia, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia
uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zák. zmenkového a šekového. Práve pri zmenkách na videnie
- vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná vista zmenka, ktoré nemajú
pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa
pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej žalobcom je stanovená úroková
miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom
tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok
úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vstavenia zmenky. Zo Zák. zmenkového a šekového
nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy sa zmenková suma určí. Nevyplýva to ani z
čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zák. zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou
za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až do zaplatenia, t. j. do doby, dokedy sú
finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenovej sumy a súbežne
vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia
stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala
do tejto doby splatnou. Podľa § 11 Zák. zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť
indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo
zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z toho dôvodu môže
žalovaný ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome
konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok
jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Predmetom sporu
nie je nárok zo spotrebiteľskej  zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej
zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo
význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na
jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky,
čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila
právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods.6 zák.č.285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do
11.6. 2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie



svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo
výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená
do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., v dôsledku
čoho bola vyplnená v rozpore so zák. mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody,
avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu
zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák.č.191/50 Zb. zmenkového a šekového tak, ako to vyplynulo z
odôvodnenia jeho rozhodnutia okresného súdu, pretože aplikácia § 4 ods.6 zák.č.258/2001 Z. z. in fine,
kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ust., ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky by prichádzala do úvahy len v prípade posudzovania vzťahu žalovaného
ako dlžníka k pôvodnému majiteľovi zmenky, voči ktorému jedine by mohol vznášať kauzálne námietky
takéhoto obsahu, ktorého opodstatnenosť by musel preukázať, čo však neurobil. § 17 Zák. zmenkového
a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky
ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí
aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá
vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii.
Je to výlučne žalovaný, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia žalovaný, potom
má podľa § 120 ods.1 O. s. p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia. Z § 17 Zák.
zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho
nadobúdateľa zmenky, ktorým je žalobca, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku
zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že
nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti „je treba“ zdôrazniť, že práve § 17 Zák.
zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky,
a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ
podľa Zák. zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa
zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy.
Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ,
ktorý je profesionálom s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu
dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k
zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných
strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka
vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne
pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä
zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou
(§ 495 O. z.) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie
a p. Zo zmenky predloženej žalobcom (overená fotokópia v spise, originál v úschove OS Rožňava)
zistil, že žalovaný vystavil 20.9.2010 v Rožňave blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal.
Na zmenke je uvedené, že žalovaný má zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. 428 € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 30.4.2011. Splatnosť bola dohodnutá bez
protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
Pohotovosť s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu bez uvedenia dátumu. Pretože žalovaný za zmenku
zaplatil žalobcovi iba 85 €, žalobca si uplatnil voči nemu zaplatenie zmenkovej sumy 343 € vrátane
dohodnutého úroku 0,25 % zo zmenkovej sumy, aj zákonný úrok 6 % a odmenu. Zmenka indosáciou
stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Preto rozhodol
podľa návrhu žalobcu. O trovách rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval). Trovy konania
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 20,50 € a „nákladov“ právneho zast. 117,99 € s DPH
podľa vyhl.č.655/04 Z. z. (§ 10 ods.1), špecifikované: prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady
s klientom, 1 úkon 26,56 € bez DPH, písomné podanie na súd (návrh), 1 úkon 26,56 € bez DPH, 2
x paušálna náhrada 8,04 € bez DPH, písomné podanie 26,56 € bez DPH a 8,39 € bez DPH režijný
paušál, spolu trovy konania 138,49 €. O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy konania zástupcovi žalobcu
rozhodol podľa § 149 ods.1 O. s. p.
3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a uviedol: Nesúhlasí s rozsudkom z
nasledovných dôvodov: - súd sa nezaoberal dôsledne použitým dôkazom a to zmenkou, v ktorej je
uvedená suma Pohotovosťou, s.r.o. 428 €, pričom výška pôžičky bola iba 300 €, z ktorej už bolo
uhradených 292 €, teda úroky vypočítané Pohotovosťou s.r.o. sú viac ako 100%, - podľa neho -
úžernícke, - súd vydal rozsudok bez pojednávania a bez toho, aby sa k veci mohol vyjadriť a predložiť
dôkazy o zaplatených sumách v prospech Pohotovosti, teda neoveril si všetky dôkazy predtým ako o



veci rozhodol a oprel svoje rozhodnutie len o dôkazy predložené žalobcom, - plnenia zo zmenky sú
úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi, preto - podľa neho - ho súd nemôže zaviazať k takémuto plneniu,
- žiada o ochranu v tomto súdnom konaní tým spôsobom, že mu bude pridelený obhajca, na ktorého
nemá finančné prostriedky, pretože osobne sa nevie kvalifikovane brániť.
4. Žalobca v odpovedi na odvolanie žalovaného voči rozsudku uviedol nasledovné: 1. Vo svojom návrhu
uplatnil nárok zo zmenky. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Predložil súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 2. Predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zák.č.191/50 Sb (Zák. zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli
vznesené žiadny námietky. 3. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom,
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. 4. Upozorňuje na § 17 ZŠZ
(jeho znenie citoval). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám
súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR)
5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 5. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné
za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal
súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.).
K otázke zmenkového úroku je nevyhnutné uviesť, že žalovaný zmenku podpísal dobrovoľne, išlo o
prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase
vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje
0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasil. V tejto súvislosti je na mieste poukázať
na rozsudok NS SR 5Obo 3/21)08 z 22.10.2008 ( z jeho odôvodnenia citoval). Poukázal aj na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a
stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia ktorého citoval. V okolnostiach námietok žalovaného je potrebné
poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Žalovaný namieta, že nemal
možnosť sa vyjadriť a predložiť dôkazy zaplatených sumách v prospech Pohotovosti. K uvedenému je
potrebné uviesť, že žalovanému bol návrh doručený a následne sa k nemu aj písomne vyjadril 5.11.2014.
Z uvedeného je nesporné, že mal možnosť predložiť všetky dôkazy, ktoré považoval za nevyhnutné
na vykonanie, preto je potrebné jeho námietky považovať za irelevantné. Zároveň doplnil svoju právnu
argumentáciu o uznesenie KS v Banskej Bystrici: 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v
jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza. II. Vzhľadom na uvedené a na argumentáciu uvedenú v jeho vyjadrení
voči napadnutému rozsudku žiadal potvrdiť rozsudok súdu. III. Týmto si uplatnil nárok na náhradu trov
konania aj za toto podanie, a to 26,56 € bez DPH a 8,39 € bez DPH režijný paušál a to všetko navýšené
o DPH.
5. Žalobca podaním (č.l.82) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods. 1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa
čl. 7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v
nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup
s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo
k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7



Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
6. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
8. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.
9. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému 13.9.2016 (doručenka pri č.l.83), avšak sa
k nemu nevyjadril, aj keď na to bol vyzvaný uznesením 5Co/595/2015-83 zo 6.9.2016, ktoré mu bolo
doručené tiež 13.9.2016 (doručenka pri č.l.83).
10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a
v ostatnej časti rozsudok zmenil podľa § 388 CSP, tak, že žalobu zamietol, lebo zistil, že nie sú splnené
podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie.
11. Na zmenke (fotokópia na č.l.7) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, preto žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu). Výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák. č. 258/01 Z. z.  v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
12. Uvedený záver je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393 ods.3 CSP)
formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho
kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke stanovísk NS a
súdov SR 8/2015.
13. Podľa § 396 ods.2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
14. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
15. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Žalobca nemal v konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný žiadne
trovy neuplatnil.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/89/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}