{"guid": "c9dd1cdb-fb47-4a70-a67a-b42ce32a5176:fc90923f-983f-498a-aec8-7f02fe1fe296", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7815200731.1", "spisova_znacka": "3CoPr/7/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoPr/7/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. novembra 2016, sp. zn. 3CoPr/7/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7815200731.1", "identifikacne_cislo": "7815200731", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc90923f-983f-498a-aec8-7f02fe1fe296", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815200731.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7815200731.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7815200731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200731
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815200731.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu G. M., A.. X. X. XXXX,
W. Q. Q., O. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom Advokátskej kancelárie v
Rožňave, Ul. Hviezdoslavova 4, proti žalovanému eurobus, a. s., Staničné námestie 9, Košice, IČO:
36 211 079, zastúpeného IURISTICO, s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 26, Košice, v spore
o určenie neplatnosti výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
5Cpr/1/2015-101 zo dňa 27.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok a vec   v r a c i a  na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava  (ďalej  len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27.7.2015 určil, že  výpoveď
daná  žalobcovi  žalovaným dňa XX.X.XXXX  je  neplatná. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 573,82 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že  z výpovede danej žalovaným žalobcovi dňa XX.X.XXXX vyplýva, že
výpoveď bola daná v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť v tomto znení:
„Predstavenstvo akciovej spoločnosti rozhodlo dňa XX.X.XXXX o organizačnej zmene a znížení stavu
THP pracovníkov v závode Rožňava s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rozhodlo zrušiť funkciu
referent IV. - vedúci prevádzkový majster. Organizácia ponúkla pracovnú pozíciu vodiča CMV, ktorú
žalobca odmietol prijať. Vzhľadom k tomu, že iné voľné pracovné miesta žalovaný nemá, stal sa žalobca
pre organizáciu nadbytočným. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína Vám plynúť od X.X.XXXX.“
Pracovný pomer Vám končí XX.XX.XXXX. Výpoveď je podpísaná generálnym riaditeľom DZ Rožňava
G.. Ľ. L..

3. Z rozhodnutia predstavenstva spoločnosti eurobus, a. s. k organizačným zmenám v spoločnosti zo
dňa XX.X.XXXX s účinnosťou k XX. X. XXXX vyplynulo, že organizačná zmena sa týkala dopravného
závodu Rožňava - k XX. X. XXXX sa ruší: Technický pracovník IV - vedúci prevádzkový majster.

4. Zo správy od MUDr. G. L. kardiológa Kardiologickej ambulancie v Rožňave mal súd za preukázané, že
žalobca je v ich ambulancii dispenzarizovaný od XX.X.XXXX pre diagnózy: M. hypertonicus II. s obrazom
hypertonického srdca s poruchou diastolickej funkcie LK, teda pre stredne ťažkú chorobu vysokého
krvného tlaku s orgánovými zmenami na srdci. T. č. je pacient na liečení trojkombináciou liekov. Pri
posudzovaní spôsobilosti na prácu profesionálneho vodiča, pacient s takýmito závermi nie je schopný
vykonávať prácu profesionálneho vodiča, je schopný len ako vodič amatér za príslušných kontrol u
lekára. Z pripojeného spisu 10Cpr/1/2013 súd zistil, že konanie o určenie neplatnosti výpovede bolo
zastavené uznesením zo dňa 30.7.2013 z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť, nakoľko žalovaný
výpoveď odvolal.



5. Po právnom posúdení veci podľa§ 61 a nasl. Zákonníka práce považoval súd  výpoveď danú žalobcovi
za neplatnú, keďže  výpovede vyplýva len to, že výpoveď bola daná z organizačných dôvodov, avšak
nie je uvedené, kedy boli prijaté organizačné zmeny, s akou účinnosťou a koho sa tieto organizačné
zmeny týkajú. Žalobca nebol oboznámený s organizačnými zmenami a žalovaný mu ich neposkytol na
nahliadnutie ani po požiadaní. Okrem toho výpoveď bola daná žalobcovi dňa XX.X.XXXX a organizačné
zmeny nadobudli účinnosť dňa XX.X.XXXX.  Čo sa týka ponúknutej práce (práca vodiča autobusu)
vyjadrením lekára bolo potvrdené, že žalobca zo zdravotných dôvodov túto prácu vykonávať nemôže.
Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je podľa súdu aj to, že výpoveď podpísal len jeden štatutárny
zástupca organizácie, pričom podľa ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce v mene spoločnosti podpisujú
najmenej dvaja členovia predstavenstva. Tvrdenie žalobcu, že organizačná zmena, ako aj výpoveď daná
žalobcovi nebola vopred prerokovaná s príslušným odborovým orgánom nebolo preukázané, pretože
žalovaný predložil súdu zápis, z ktorého vyplýva, že výpoveď prejednaná bola. Výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol zrušiť rozsudok Okresného súdu Rožňava a
vec postúpiť Okresnému súdu Košice I ako súdu miestne príslušnému. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..

7. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval výpoveď za neplatnú z dôvodu: 1/ že vo výpovedi „nie je uvedené,
kedy boli prijaté organizačné zmeny, s akou účinnosťou a koho sa tieto organizačné zmeny týkajú a
žalobca nebol oboznámený s organizačnými zmenami a žalovaný mu neposkytol ich na nahliadnutie
ani po požiadaní, žalovaný v dôvodoch odvolania uviedol, že z výpovede jednoznačne vyplýva, že
o organizačnej zmene týkajúcej sa zníženia stavu technicko-hospodárskych zamestnancov v závode
Rožňava rozhodlo predstavenstvo akciovej spoločnosti dňa XX. U. XXXX a rozhodlo zrušiť funkciu
referent IV. - vedúci prevádzkový majster, teda pracovnú pozíciu žalobcu „Predstavenstvo akciovej
spoločnosti rozhodlo dňa XX.X.XXXX o organizačnej zmene a znížení stavu TH pracovníkov v závode
H. s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rozhodlo zrušiť funkciu referent IV. - vedúci prevádzkový
majster, teda Vašu pracovnú pozíciu\" vo výpovedi zo dňa XX. Y. XXXX. Z výpovede teda podľa
odvolateľa jasne vyplýva, kedy boli prijaté organizačné zmeny, ako aj to, koho sa týkajú. Samotné
neuvedenie účinnosti organizačnej zmeny je podľa žalovaného irelevantné, pretože absencia tohto
údaja nemá vplyv na platnosť výpovede. Žalovaný tvrdil a preukázal zápisom z pohovoru zo dňa XX.
Y. XXXX, že žalobca bol písomne informovaný ešte pred doručením výpovede o organizačnej zmene,
o tom, v čom táto organizačná zmena spočíva, ako aj o tom, kedy nadobúda účinnosť (dňa XX. Y.
XXXX). V tomto zápise sa totiž uvádza: „Menovaný je zaradený na funkciu technický pracovník IV.
- vedúci prevádzkový majster. Predstavenstvo akciovej spoločnosti svojím Rozhodnutím č. 9/14 zo
dňa XX.X.XXXX rozhodlo o organizačných zmenách a táto pracovná pozícia sa v závode H. ruší od
XX.X.XXXX.“ Pokiaľ súd považoval výpoveď za neplatnú 2/ z dôvodu predčasnosti výpovede, lebo
bola daná žalobcovi dňa XX.X.XXXX, pričom organizačné zmeny nadobudli účinnosť dňa XX.X.XXXX,
závery súdu prvej inštancie, ktoré sa týkali predčasnosti výpovede sú podľa žalovaného  v rozpore s
ustálenou súdnou praxou, ktorú okresný súd bez bližšieho zdôvodnenia odignoroval. Na rozhodnutie o
organizačných zmenách totiž zákon nevyžaduje, aby tieto zmeny boli zrealizované v čase, keď sa dáva
výpoveď; musí však byť o nich už určeným spôsobom rozhodnuté. V tomto smere poukázal  odvolateľ na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/4/2000, publikovaný v časopise Zo súdnej
praxe č. 4/2002, č. 37, s. 80. Rovnako poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/102/2009, taktiež publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2010, č. 48,
s. 170 v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že zamestnanec nemusí byť vždy pre zamestnávateľa
nadbytočným už v dobe podania výpovede; rozhodnutie o organizačnej zmene však musí byť prijaté pred
podaním výpovede. Ak dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, je zamestnávateľ povinný aj v priebehu výpovednej doby
prideľovať zamestnancovi práce podľa pracovnej zmluvy; prideľovanie práce zamestnancovi podľa
pracovnej zmluvy nevylučuje nadbytočnosť zamestnanca.

8. Nakoľko v čase dania výpovede existoval výpovedný dôvod (organizačná zmena bola prijatá) a
táto nadobudla účinnosť najneskôr deň po skončení pracovného pomeru dotknutého zamestnanca -
rozsudok NS SR 4Cdo 102/2009 (v danom prípade podstatne skôr), rozhodne výpoveď nebola dávaná
predčasne a žalobca sa o organizačnej zmene dozvedel ešte pred doručením výpovede, ako aj zo
samotnej výpovede, a teda závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia



veci. K ďalšiemu dôvodu pre ktorý súd uzavrel, že výpoveď je neplatná 3/ k tvrdenej nesplnenej
ponukovej povinnosti žalovaný uviedol, že iné pracovné miesto okrem miesta vodiča, ktoré žalobca
odmietol, žalovaný voľné nemal, preto nemohol splniť ponukovú povinnosť. Žalovaný súdu a aj žalobcovi
predložili organizačné schémy spoločnosti pred a po organizačnej zmene. Z týchto organizačných schém
nepoukazuje ani súd prvej inštancie a ani samotný žalobca na žiadne konkrétne voľné pracovné miesto,
ktoré by mohla spoločnosť žalovaného  žalobcovi ponúknuť. Pritom sa vyžaduje, aby žalobca a následne
aj súd prvej inštancie  vo svojom rozsudku špecifikovali voľné pracovné miesta, ktoré mali byť žalobcovi
ponúknuté, pokiaľ žalobca a v zhode s ním aj súd prvej inštancie vytýkajú, že k splneniu ponukovej
povinnosti nedošlo.  V tomto smere poukázal žalovaný aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 6Cdo/138/2012, publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2014, č. 4 na s. 24 a
nasl., podľa ktorého nepostačuje, ak žalobca napr. len všeobecne uvedie počet voľných pracovných
miest zistených ku koncu kalendárneho roka (nie ku dňu výpovede), ale je na žalobcovi, aby tvrdil, koľko
z týchto voľných pracovných miest sa týkalo príslušného pracoviska, kedy mali byť tieto pracovné miesta
voľné a konkrétne, o ktoré pracovné miesta išlo, čo sa však nestalo. V danom prípade ani žalobca a
ani súd nešpecifikovali, aké voľné pracovné miesto mohla spoločnosť žalovaného žalobcovi ponúknuť
- iné okrem toho, ktoré mu ponúknuté bolo a ktoré on odmietol, pričom ako žalobca, tak aj súd prvej
inštancie mali k dispozícii organizačné schémy žalovanej spoločnosti pred organizačnou zmenou a po
organizačnej zmene. K samotnej otázke nevhodnosti ponúknutého pracovného miesta, čo je vzhľadom
na jeho odmietnutie žalobcom, ako aj neexistenciou iných voľných pracovných miest len otázkou
vedľajšieho významu žalovaný poukázal na to, že o nevhodnosti ponúknutého pracovného miesta v
čase dania výpovede spoločnosť žalovaného nevedela, nakoľko predložené lekárskej potvrdenie, na
ktoré sa nešpecificky odvoláva súd prvej inštancie bez dátumu, nebolo doručené spoločnosti ani zo
strany žalobcu, ani zo strany súdu (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.)
a bolo predložené žalobcom iba súdu až v rámci súdneho konania, k čomu poukázal žalovaný aj na
ust. § 40 ods. 8 Zákonníka práce. Dokonca ani pri pohovore v súvislosti s organizačnými zmenami
žalobca neuvádzal, že nemá zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie vodiča, čo môžu potvrdiť všetci
prítomní zamestnanci, vrátane P. P., ktorý spísal záznam z pohovoru zo dňa XX. Y. XXXX (nachádzajúci
sa v spise). Žalovaný považuje za zaujímavé je aj to, že žalobca vykonával aj funkciu referentského
vodiča vozidla Avia a z pozície svojej funkcie jazdil autobusom (pristavovať vozidlo do dielne a pod.).
Preto mu zamestnávateľ zabezpečil posudky jeho psychickej a zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie
vodiča motorových vozidiel. Posudok o zdravotnej spôsobilosti žalobcu je zo dňa XX. C.Á. XXXX, t.
j. z doby, keď už mali nastať súdom prvej inštancie konštatované poruchy vylučujúce výkon práce
profesionálneho vodiča. Ako dôkaz žalovaný predložil doklad o psychickej spôsobilosti vodiča, ktorý sa
podrobuje preskúmaniu psychickej spôsobilosti, zo dňa XX.X.XXXX (platnosť do 17.6.2015) a posudok
o zdravotnej spôsobilosti zo dňa XX.X.XXXX (platnosť do 17.6.2015). Pre úplnosť žalovaný uviedol, že
dokazovanie v danom prípade nebolo ukončené (§ 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

9. Pokiaľ súd prvej inštancie založil neplatnosť výpovede na tom, že ju podpísal len jeden štatutárny
zástupca organizácie, teda, 4/ že výpoveď bola podpísaná neoprávnenou osobou, žalovaný v dôvodoch
odvolania uviedol, že listinu o výpovedi podpísal G.. Ľ. L. v pozícii generálneho riaditeľa. V zmysle § 9
ods. 1 tretej vety Zákonníka práce môžu za zamestnávateľa robiť právne úkony aj iní zamestnanci, najmä
vedúci jeho organizačných útvarov a to v rozsahu ich funkcií určených organizačnými predpismi. Je
zjavné, že generálny riaditeľ spoločnosti môže činiť všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch,
čo ďalej zvýrazňuje aj osobitné poverenie generálneho riaditeľa na také konanie. Toto splnomocnenie
súdu prvej inštancie žalovaný predložil (splnomocnenie zo dňa 3.5.2011 ev. č. 23/07/GR), ale v rozsudku
sa o jeho existencii neuvádza žiadna zmienka. Navyše žalovaný pripomenul, že aj podľa judikatúry
môže v pracovnoprávnych vzťahoch, nakoľko sa jedná o konanie dovnútra spoločnosti, konať aj len
jeden člen štatutárneho orgánu, hoci v obchodných vzťahoch má podľa výpisu z obchodného registra
konať spoločne s ďalším členom štatutárneho orgánu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25. novembra 1998, sp. zn. 4Cdo/118/98, publikovaný v zbierke súdnych rozhodnutí
pod č. R 85/2001). Navyše ani ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce nestanovuje, že v mene spoločnosti
podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva, ako to uvádza okresný súd. Práve naopak, uvedené
ustanovenie uvádza, že v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je
právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Keďže ku všetkým bodom, o ktoré
oprel svoje rozhodnutie súd prvej inštancie sa žalovaný vyjadroval už v podaní zo dňa 16. apríla 2015,
na ktoré však súd vôbec nereagoval a nevysporiadal sa s nimi, uplatňuje žalovaný aj odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Žalovaný odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. odôvodnil najmä tým, že Okresný súd



Rožňava prejednal žalobu a rozhodol vo veci samej bez toho, aby mal na to miestnu príslušnosť, čo bolo
namietané zo strany žalovaného hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril (podanie zo dňa 17. marca 2015).
Miestnu príslušnosť danú na výber nemohol súd použiť, nakoľko v danom prípade v obvode Okresného
súdu Rožňava má svoje stále pracovisko žalobca, nie však žalovaný. Ust. § 87 písm. a/ O.s.p. uvažuje
len o stálom pracovisku odporcu. Preto súd nebol správne obsadený, keď konajúca sudkyňa nebola,
vzhľadom na miestnu nepríslušnosť súdu, ktorý vo veci rozhodol, zákonnou sudkyňou na prejednanie
a rozhodnutie vo veci.

10. Odvolateľ zároveň namietal, že rozhodnutie vo veci samej je v extrémnom nesúlade s obsahom
spisu a ustálenou a publikovanou judikatúrou najvyššieho súdu a vzhľadom na priznanie trov konania
aj za úkon, o ktorom nemohol súd prvej inštancie vedieť, že sa zo strany žalobcu uskutoční (účasť na
pojednávaní dňa 27. júla 2015, na ktorom bol len vyhlásený a doručený rozsudok), okolnosť, že konal
nezákonný sudca miestne nepríslušného súdu, ako aj v neposlednom rade minimálne duplicitné podanie
žaloby zo strany žalobcu, konanie o ktorej bolo pre litispendenciu zastavené, má žalovaný za to, že
sudkyňa nebola v danom prípade nestranná, preto rovnako uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. pre rozhodnutie veci vylúčeným sudcom.

11. K odvolaniu pripojil žalovaný posudok o zdravotnej spôsobilosti žalobcu vydaný súkromnou
praktickou lekárkou MUDr. B. P.Á. a doklad o psychickej spôsobilosti vodiča, ktorý sa podrobuje
preskúmaním psychickej spôsobilosti.

12. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že v danom v danom prípade
miestna príslušnosť Okresného súdu v Rožňave bola daná na prejednanie tejto veci podľa § 87/c O.s.p.,
pretože v súdenej veci ide o spor týkajúci sa organizačnej zložky žalovaného ako právnickej osoby,
pričom sa spor týka tejto zložky (dopravného závodu H., Š. XX, H.), u ktorej zložky žalobca pracoval.
Navyše označený súd už aj minulosti rozhodoval o právnej veci tých istých účastníkov konania v konaní
sp. zn. 10Cpr/l/13, v ktorom konaní bol činný aj Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací. Už aj zo
záhlavia samotnej výpovede vyplýva, že túto dáva spoločnosť eurobus, a.s., Staničné námestie 9,
Košice, T. N. H.. Š. XX, H.. Preto žalobca zastáva názor, že Okresný súd v Rožňave je miestne príslušný
na prejednanie a rozhodnutie aj v tejto veci.

13. K ďalšej námietke žalovaného, že výpovedný dôvod bol formulovaný v intenciách Zákonníka práce
žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene malo byť ako neoddeliteľná súčasť
výpovede jej prílohou, aby  bola žalobcovi poskytnutá možnosť sa s týmto podrobne oboznámiť a len v
takomto prípade by bolo možné konštatovať súlad postupu žalovaného s ust. § 61/2 Zákonníka práce.
Navyše ani samotné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene nie je vo výpovedi jednoznačne
vymedzené, absentuje presné označenie dátumu platnosti a účinnosti predmetného rozhodnutia a
dátumu účinnosti organizačnej zmeny, takže z výpovede nie je možné vyvodiť, či v čase doručenia
výpovede existoval výpovedný dôvod. Ak by totiž predmetné rozhodnutie ešte nebolo účinné, nebol by
daný výpovedný dôvod. Keďže z napadnutej výpovede žiadna takáto informácia nevyplýva, nie je možné
uzavrieť, že by výpovedný dôvod v čase doručenia výpovede nebolo možné modifikovať. Naviac vo
výpovedi absentuje skutkové vymedzenie organizačnej zmeny vo vzťahu ku konkrétnemu pracovnému
miestu, teda odôvodnenie výpovede nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami,
požiadavkou zvýšenia efektívnosti práce a nadbytočnosťou zamestnanca. Žalobca zastáva názor, že
žalovaný vo výpovedi neuviedol presnú, určitú a ničím nezameniteľnú organizačnú zmenu, na základe
ktorej došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu tak, ako to ustálil aj súd prvej inštancie. Navyše
ani samotný žalovaný netvrdí, že by bol umožnil žalobcovi oboznámiť sa s predmetným rozhodnutím
predstavenstva, vyjadruje sa len v tom zmysle, že žalobcu písomne informovali o tomto rozhodnutí
(podľa názoru žalobcu je podstatný rozdiel medzi rozhodnutím, ktoré zakladá výpovedný dôvod a
medzi informovaním o ňom). Rovnako nesúhlasí s názorom žalovaného ohľadne splnenia si ponukovej
povinnosti.

14. Čo sa týka názoru žalovaného na konanie menom spoločnosti podľa žalobcu zrušenie pracovného
pomeru zamestnanca nie je možné považovať za konanie smerom dovnútra spoločnosti, ale ide
o jednostranný právny úkon, na ktorý sa ale viaže zánik osobitného právneho vzťahu medzi
zamestnávateľom a jeho zamestnancom. Navyše žalovaný zavádza, ak spochybňuje zdravotnú
spôsobilosť žalobcu byť vodičom motorového vozidla, pretože zamieňa výkon funkcie vodiča z
povolania s výkonom funkcie vodiča - referenta, ktorý nepreváža cestujúcich na hromadnom dopravnom



prostriedku a odjazdí za rok minimálny počet kilometrov na krátkom úseku. Z vykonaného dokazovania
pritom nepochybne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu nedovoľuje vykonávať len prácu profesionálneho
vodiča.

15. Pokiaľ prejednávajúca sudkyňa priznala právo na náhradu trov právneho zastúpenia aj za účasť na
pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, konajúca sudkyňa evidentne postupovala správne,
pretože pojednávania sa zúčastnil právny zástupca, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Nakoľko
bolo zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa pojednávania zúčastní, uplatnil si písomne náhradu aj za
tento úkon právnej služby.

16. Pokiaľ žalovaný namieta duplicitné podanie žaloby, žalobca podal len jednu žalobu a to najprv
elektronicky a potom ju doplnil aj jej písomným podaním doručeným súdu. Omylom však sa tieto žaloby
zapísali do príslušného registra ako osobitné podania. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania.

17. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k problematike miestnej nepríslušnosti súdu uviedol,
že ust. § 87 písm. c/ sa týka organizačnej zložky právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa
spor týka tejto zložky. Organizačná zložka je pritom v slovenskom právnom poriadku vymedzená v
§ 7 Obchodného zákonníka tak, že sa ňou rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar
podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka
podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri; iná organizačná zložka má
obdobné postavenie ako odštepný závod, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
Z uvedeného vyplýva, že organizačná zložka musí byť zapísaná v obchodnom registri, resp. musí byť za
tzv. inú organizačnú zložku uznaná zákonom. V danom prípade žalovaná spoločnosť nie je členená na
organizačné zložky a Dopravný závod Rožňava nie je ani odštepným závodom, ani inou organizačnou
zložkou. Vyplýva to aj z tej okolnosti, že v obchodnom registri nie je zapísaný. V minulosti sa pritom
jednalo o odštepný závod, ktorý bol zapísaný v obchodnom registri, avšak toto organizačné členenie
a zápis v obchodnom registri boli zrušené. Nie je preto  daná miestna príslušnosť Okresného súdu
Rožňava na prejednanie a rozhodnutie danej veci podľa § 87 písm. c/ O.s.p.. Pre úplnosť žalovaný
uviedol, že o ust. § 87 písm. a/ O.s.p. opieral miestnu príslušnosť Okresného súdu Rožňava samotný
žalobca vo svojej žalobe (posledná veta žaloby). Pokiaľ ide o vysvetlenie duplicitného podania žaloby,
ktoré malo byť omylom súdu prvého stupňa zapísané ako dve osobitné podania, žalovaný uvádza, že
obe podané žaloby majú odlišný obsah. Konkrétne poukázal žalovaný  na rozdielne znenie v čl. II žaloby,
kde v žalobe sp. zn. 8Cpr/l/2015 chýba od druhého odseku celý zvyšný text tohto článku. Nemožno teda
toto písomné vyhotovenie považovať za doplnenie prvého, pretože obsah podaní je rôzny. Vzhľadom
k uvedenému má žalovaný za to, že súd prvého stupňa konal o písomne nedoplnenej elektronicky
podanej žalobe, ktorá zjavne nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom a preto postupoval
nesprávne, keďže na toto podanie vôbec nemal prihliadať (§ 42 ods. 1 O.s.p.).

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len \"C.s.p.\") prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,  bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a  § 380 C.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov ( § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2
prvej vety C.s.p.,  v C.s.p. odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, c/, f/, g/ a h/ C.s.p., doplnil
dokazovanie zadovážením  a oboznámením sa so spisom Okresného súdu Rožňava 8Cpr/1/2015 a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.

19. Žalovaný podal odvolanie dňa 3.8.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

20. V zmysle ust. § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti 1.7.2016).

21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.



22. Z obsahu spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5Cpr/1/2015 vyplýva, že žalobca podal žalobu dňa
29.1.2015 doručenú Okresnému súdu Rožňava elektronickým podaním bez zaručeného elektronického
podpisu, na ktoré podanie podľa odvolateľa nemal súd prihliadať (§ 42 ods. 1 O.s.p.).

23. Z obsahu odvolacím súdom oboznámeného spisu 8Cpr/1/2015 vyplýva, že dňa 2.2.2015 (teda v
zákonnej lehote 3 dní) doručil žalobca písomným podaním žalobu o určenie neplatnosti výpovede,
ktorého písomné vyhotovenie je potrebné považovať za doplnenie prvého napriek námietkam
žalovaného o rozdielnom znení čl. II. žaloby. Napriek tomu, že žalobca podanie obsahujúce žalobu vo
veci samej, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami doplnil do 3 dní s predložením jeho originálu,
originál žaloby okresný súd zapísal ako novú žalobu pod sp. zn. 8Cpr/1/2015 a následne uznesením č.k.
8Cpr/1/2015-15 zo dňa 23.3.2015 konanie pre prekážku litispendencie zastavil. Z dôvodov uznesenia
Okresného súdu Rožňava č.k. 8Cpr/1/2015-15 zo dňa 23.3.2015 vyplýva, že Okresný súd Rožňava zo
spisu okresného súdu sp. zn. 5Cpr/1/2015 zistil, že medzi tými istými účastníkmi prebieha konanie s
rovnakým obsahom, t.j. o určenie neplatnosti výpovede, ktorá žaloba bola skôr uplatnená dňa 30.1.2015
a predchádza predmetnej žalobe, ktorá bola podaná na súde dňa 2.2.2015 a preto s poukazom na ust.
§ 104 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci 8Cpr/1/2015 zastavil. Aj keď žalobca v zastúpení  advokátom JUDr.
Ladislavom Csákóom proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal a nenamietal mylný zápis v konaní
8Cpr/1/2015 teda, že originál žaloby bol doplnený a mal byť zažurnalizovaný do spisu 5Cpr/1/2015,
vzhľadom aj na pochybenie okresného súdu, považuje odvolací súd nedostatok doplnenia žaloby
originálom za zhojený.

24. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. odôvodnil
žalovaný tým, že Okresný súd Rožňava vec prejednal a rozhodol vo veci samej bez toho, aby mal na
to miestnu príslušnosť, čo bolo zo strany žalovaného namietané hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril
(podanie zo dňa 17.3.2015). Žalovaný teda namietal, že súd nebol správne obsadený, keď konajúca
sudkyňa nebola vzhľadom na miestnu príslušnosť súdu, ktorý vo veci rozhodol zákonnou sudkyňou na
prejednanie a rozhodnutie veci. Zároveň uplatnil žalovaný tento odvolací dôvod z dôvodu, že sudkyňa
nebola v danom prípade nestranná, k tomuto nasvedčovalo jej tendenčné rozhodnutie vo veci samej,
ktoré je v extrémnom nesúlade s obsahom spisu a s ustálenou a publikovanou judikatúrou Najvyššieho
súdu a „podivuhodného“ priznania trov konania a to aj za úkon, o ktorom nemohol súdu prvej inštancie
vedieť, že sa zo strany žalobcu uskutoční (účasť na pojednávaní dňa 27.7.2015), na ktorom bol len
vyhlásený a doručený rozsudok).

25. Konanie vo veci na súde prvej inštancie sa začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a
v súlade s prechodným  ust. § 470 ods. 4 C.s.p. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo.

26. Podľa § 11 ods. 1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Pre
určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú až do skončenia konania rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú
v čase začatia konania a trvajú až do jeho skončenia (zásada perpetuatio fori).

27. V preskúmavanom prípade sa konanie vo veci začalo  podaním žaloby. V čase podania žaloby o
neplatnosť výpovede mal žalovaný sídlo v obvode Okresného súdu Košice I (všeobecný súd žalovaného
podľa § 85 ods. 2 O.s.p.). Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber (§
87 O.s.p.) patrí výlučne žalobcovi. Žalobcovi sa príslušnosti danej na výber nemusí v žalobe na
začatie konania výslovne dovolávať, ale je povinný v žalobe uviesť skutočnosti rozhodné pre miestnu
príslušnosť. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že miestnu príslušnosť súdu odvodzuje od ust. § 87
písm. a/ O.s.p. (t.j. v obvode ktorého má žalovaný svoje stále pracovisko). Pretože v danom prípade
v obvode Okresného súdu Rožňava mal svoje stále pracovisko žalobca, nie žalovaný, voľba miestnej
príslušnosti daná na výber podľa ust. § 87 písm. a/ O.s.p. neprichádza do úvahy.

28. Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 O.s.p.. Ak však žalobca
vystupuje v rôznych veciach opätovne ako žalobca alebo ak miestnu príslušnosť namieta žalovaný, súd
skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87 O.s.p.. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne
konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatnil najneskôr pri prvom
úkone, ktorý účastníkovi patril.



29. Zo spisu vyplýva, že žalovaný nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Rožňava namietal
pri prvom úkone, ktorý mu patril, t.j. vo vyjadrení k žalobe doručenej Okresnému súdu Rožňava
17.3.2015 (č.l. 22 spisu). Po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcu žalobca podal písomné
stanovisko (č.l. 36 spisu), v ktorom uviedol, že so vznesenou námietkou miestnej príslušnosti Okresného
súdu Rožňava nesúhlasí, lebo jeho miestna príslušnosť je daná podľa § 87/c O.s.p., pretože v danom
prípade ide o spor týkajúci sa organizačnej zložky žalovanej ako právnickej osoby, pričom spor sa týka
tejto zložky (T. N. H., Š. XX, H.), u ktorej zložky pracoval. Preto zastáva názor, že Okresný súd v Rožňave
je miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie v tejto veci. Stanovisko žalobcu z č.l. 36 spisu nebolo
žalovanému doručené.

30.  Z princípu koncentrácie uplatneného v občianskom súdnom konaní vyplýva, že určité úkony
účastníkov konania zákon môže koncentrovať do určitej fázy konania. Pokiaľ žalovaný  by po začatí
konania vo veci samej miestne nepríslušným súdom nenamietal nedostatok miestnej príslušnosti pri
svojom prvom úkone, ktorý mu patrí, došlo by v prípade nevyužitia tejto možnosti ku konvalidácii
nedostatku miestnej príslušnosti. V danej veci však bolo povinnosťou okresného súdu skúmať miestnu
príslušnosť vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného, ktorú vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu
patril. Okresný súd teda pochybil, ak neskúmal námietku žalovaného o nedostatku miestnej príslušnosti
Okresného súdu Rožňava uplatnenú pri prvom úkone, ktorý mu patril.

31. Ústavne  garantované právo na zákonného sudcu sa spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného
sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť je spätá so sústavou súdov, ktorú upravuje zák. č. 757/2004
Z.z.. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodnúť upravená do 30.6.2016
Občianskym súdnom poriadkom a tým aj osôb zákonného sudcu, za ktorého treba považovať sudcu
určeného v súlade s rozvrhom práce  vecne a miestne príslušného súdu (I. ÚS 52/97, II. ÚS 87/01, III.
ÚS 116/06). Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému
sudcovi  je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej príslušný
vecne, miestne i funkčne (viď vyššie citované ust. § 11 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

32. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v spore postupovať podľa ust. § 41 až 43 C.s.p..

33. Námietka odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vydala vylúčená sudkyňa
(odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.) odôvodňoval žalovaný
tým, že sudkyňa nebola v danom prípade nestranná s poukazom aj na priznanie trov konania za úkon
o ktorom nemohol súd prvej inštancie, že zo strany žalobcu sa uskutoční (účasť na pojednávaní dňa
27.7.2015 na ktorom bol len vyhlásený a doručený rozsudok). Odvolací súd poukazuje na to, že právny
zástupca žalobcu vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia (č.l. 97 spisu) uplatnil aj úkon právnej služby
za účasť na pojednávaní (vyhlásenie rozsudku dňa 27.7.2015) vo výške 32,27 eura s poznámkou, že
vyhlásenia rozsudku sa zúčastní.

34. Žalovaný v odvolaní namieta aj odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. t.j.,
že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania
odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 C.s.p.) ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p..

35. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP ( do 30.6.2016  s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

36. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo



malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,  § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016  z ust.  §
133 až 135 O.s.p.).

37. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva  ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

38. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce účinného v čase dania výpovede zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách.

39. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca  ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec,
alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo
znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet
svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov
a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti
použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo
u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z
hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje
výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.
Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Predpokladom
použitia výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je teda existencia
organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou zamestnanca.

40. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že rozhodnutie o organizačnej zmene
bolo prijaté pred daním výpovede žalobcovi, teda organizačná zmena bola prijatá dňa XX.X.XXXX
predstavenstvom akciovej  spoločnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uvádza, že vo
výpovedi nie je uvedené, kedy boli prijaté organizačné zmeny odvolací súd poukazuje na znenie odseku
2/ výpovede: „Predstavenstvo akciovej spoločnosti rozhodla dňa XX.X.XXXX o organizačnej zmene
a znížení stavu TH pracovníkov v závode H. s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rozhodlo zrušiť
funkciu referent IV - vedúci prevádzkový majster - teda Vašu pracovnú pozíciu.“ Z výpovede preto naopak
nesporne vyplýva, kedy boli prijaté organizačné zmeny a koho sa týkajú. Pokiaľ súd prvej inštancie
za dôvod neplatnosti výpovede považoval absenciu uvedenia účinnosti organizačnej zmeny, odvolací
súd poukazuje na to, že absencia tohto údaja nemá vplyv na platnosť výpovede, keďže predpokladom
uplatnenia tohto výpovedného dôvodu je písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré musí byť
prijaté pred daním výpovede.

41. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je aj to, že výpoveď
podpísal jeden štatutárny zástupca organizácie, pričom podľa ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce  v mene
spoločnosti výpoveď podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva odvolací súd uvádza, že podľa
§ 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Namiesto nich môžu
robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho
organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne
úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

42. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce  môže zamestnávateľ písomne poveriť ďalších svojich
zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom
poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.



43. Žalovaný doložil do spisu ako dôkaz Splnomocnenie zo dňa 3.5.2011 pod ev. č. 23/07/GR, z ktorého
vyplýva, že splnomocnenec eurobus, a.s., Staničné námestie, Košice, štatutárny orgán, predseda
predstavenstva G.. Ľ. L. a člen predstavenstva G.. Š. L. splnomocnili G.. Ľ. L. na všetky právne úkony
v pracovnoprávnych vzťahoch č.l. 39-40 spisu. Obsah tejto listiny nebol súdom oboznámený, ani v
dôvodoch rozsudku obsah tejto listiny súd nevyhodnotil. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že v danom
prípade písomná výpoveď bola vyhotovená v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce podpísaná konajúcou
osobou spĺňajúca formálnu podmienku platnosti tohto právneho úkonu.

44. Rovnako neobstojí záver súdu prvej inštancie o nesplnení ponukovej povinnosti, keďže žalovaný
predložil organizačné schémy spoločnosti pred a po organizačnej zmene a ani žalobca v žalobe
neuvádza žiadne konkrétne voľné pracovné miesto, ktoré žalovaný mohol žalobcovi ponúknuť.

45. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedodržal  obligatórnu činnosť súdu
podľa § 118 O.s.p.. Po skončení dokazovania mali účastníci právo tzv. záverečného slova podľa § 118
ods. 4 O.s.p.. Ide o stručné zhrnutie svojich skutkových tvrdení a právnej argumentácie z pojednávaní
ako i z písomných podaní. Účastníci (strany sporu) mali právo vyjadriť sa ku všetkému, čo na pojednávaní
odznelo. Na záver súd uznesením mal vyhlásiť dokazovanie za skončené. V danom prípade súd prvej
inštancie neumožnil účastníkom konania využiť právo záverečného slova.

46. Zo Zápisnice o pojednávaní č.l. 94 spisu zo dňa 2.7.2015 vyplýva, že „právny zástupca žalobcu
predložil súdu vyjadrenie žalobcu k výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX kde na záver uviedol, že ponúknutú
prácu vodiča nemôže vykonávať zo zdravotných dôvodov.“ Toto vyjadrenie bolo doručené generálnemu
riaditeľovi G.. Ľ. L.. Poukázal na predchádzajúce konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde pod sp. zn.
10Cpr/1/2013 o určenie neplatnosti výpovede. Práca, ktorú predtým vykonával žalobca bola zrušená a
potom ako neprijal túto ponuku, napriek tomu bol na túto pozíciu prijatý iný pracovník. Potom mu bola
daná výpoveď z organizačných dôvodov, pričom si myslí, že je to v rozpore s dobrými mravmi. Následne
súd prvej inštancie protokoloval, že bol vypočutý právny zástupca žalovaného, ktorý sa k veci vyjadril.
Podľa jeho názoru  výpoveď daná žalobcovi je platná, pri daní výpovede nebola iná práca, ktorú by
zamestnávateľ žalobcovi ponúkol, preto nie je podstatné, či ponúknutá práca bola vhodná pre žalobcu
alebo nie. O tom, ktorého zamestnanca zamestnávateľ prepustí z organizačných dôvodov je čisto jeho
rozhodnutie. Okrem toho žalobca bol upozornený na nedostatky v práci, pretože jeho prácu vykonávali
jeho podriadení. Na pojednávaní bola oboznámená pracovná zmluva U.A. Q. a dohoda o zmene
pracovnej zmluvy č. 2 Q. D.. Na to bol vypočutý opäť právny zástupca žalobcu, ktorý k veci uviedol:
„Ja poukazujem na to, že bol uzavretý nový pracovný pomer krátko predtým, ako žalovaný uvažoval
o organizačných zmenách. Aj z tohto dôvodu si myslím, že konanie zamestnávateľa má vady.“ Potom
bol vypočutý právny zástupca žalovaného, ktorý sa k veci vyjadril nasledovne: Obsah jeho vyjadrenia
v Zápisnici o pojednávaní nie je uvedený a na to bolo vyhlásené uznesenie, že teda súd pojednávanie
odročuje na 27.7.2015 o 12.30 hod. č. dv. 30 na vyhlásenie rozsudku. Právni zástupcovia a žalobca berú
termín na vedomie, predvolaní nebudú. Dňa 27.7.2015 č.l. 99-100 spisu súd pred vyhlásením rozsudku
vyhlásil dokazovanie za skončené a vyniesol rozsudok v mene Slovenskej republiky.

47. Občiansky súdny poriadok v ust. § 120 a nasl. upravoval postup súdu pri dokazovaní. Súd podľa §
131 ods. 1 O.s.p. mohol nariadiť výsluch účastníkov. Prednesy právnych zástupcov účastníkov konania
(od 1.7.2016 strán sporu) možno v zápisnici o pojednávaní formulovať len ako vyjadrenia.

48. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. §
389 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v zmysle od 1.7.2016 účinných procesných ustanovení  C.s.p., ktoré sa týkajú dokazovania,
ako aj hodnotenia dôkazov súdom so zreteľom k napádaným skutočnostiam v odvolaní, ako aj vyjadrení
žalovaného.

49. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cpr/1/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/01 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d5ae0a64-4329-49a6-9f1a-14eab911b2c5"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "486f1083-43c3-4697-950b-f8d8312d3448:a8f14496-60bc-4de4-b75e-bf4ad5b16037", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cpr/1/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5Cpr/1/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/486f1083-43c3-4697-950b-f8d8312d3448:a8f14496-60bc-4de4-b75e-bf4ad5b16037"}, {"guid": "b6642418-b9ce-4667-88e9-5d375f825b08:43e6a69c-ab06-4181-ab3b-bce216c7eaca", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cpr/1/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 8Cpr/1/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b6642418-b9ce-4667-88e9-5d375f825b08:43e6a69c-ab06-4181-ab3b-bce216c7eaca"}, {"guid": "41a151e9-0a9e-4d48-9530-ddae516adf0e:a3a0f514-59bd-420c-a689-efdf44b941fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cpr/1/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10Cpr/1/2013 z 21. 8. 2013", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2013-08-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/41a151e9-0a9e-4d48-9530-ddae516adf0e:a3a0f514-59bd-420c-a689-efdf44b941fc"}], "citovane_v": []}