Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/195/2015 z 1. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 1. marca 2016, sp. zn. 9Co/195/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:8109236121.4 Krajský súd Košice | 9Co/195/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:8109236121.4 | 2016-03-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4b9791b-1f94-4196-94a0-06c047694f2b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:8109236121.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/195/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109236121
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8109236121.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičíkovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu I. Č., T., Y. Č.. XX, zast. JUDr.
Marcelom Jurkom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Dominikánske nám. 11, proti žalovanej
Národná diaľničná spoločnosť a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 45, IČO: XX XXX XXX, za účasti vedľajšej
účastníčky na strane žalovanej QBE Insurance (Europe) limited Košice, pobočka poisťovne iného
členského štátu, Košice, Štúrova 27, IČO: 36 855 472, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 15C/67/2010-182 z 12.12.2014 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom a vedľajšej účastníčke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania
vo výške 100%.

V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
2.355,41 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 02.10.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania , na tom skutkovom základe, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla zn. Hyundai Accent,
že týmto motorovým vozidlom 21.07.2008 o 22.30 hod. prechádzal diaľnicou D1 v smere Prešov -
Košice, kde v úseku cesty 604,1 km mu z ľavej strany náhodou do jazdnej dráhy vbehla lesná zver -
jelenica, ktorú zachytil prednou časťou vozidla. Na miesto nehody privolal hliadku polície, ktorá spísala
záznam o dopravnej nehode. Motorové vozidlo bolo po nehode nepojazdné. Poškodenými časťami
boli predná časť vozidla, pričom predbežne políciou odhadnutá škoda bola vo výške 70.000,- Sk. Na
zistenie výšky škody si nechal žalobca vypracovať znalecký posudok Ing. Jaroslavom Krempašským, z
ktorého vyplýva, že výška škody na vozidle je 70.959,- Sk. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom
16.11.2012 a zaviazal žalovanú na náhradu škody 2.181,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne od 2.10.2008 do zaplatenia , v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal zást. žalobcu náhradu
trov konania . Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach z 20.04.2014 a
vrátený na nové konanie .

Vychádzajúc z § 420 ods. 1 OZ, § 9a ods. 1, 2 zák. č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), §12 ods. 2 § 13 ods. 1, 2 vyhl. č.35/1984 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), urobil záver, že cestný zákon upravujúci v § 9a ods. 2 zodpovednosť
správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k § 420 OZ špeciálnym predpisom, že predpokladom



zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti
komunikácie ako príčina vzniku škody, že závadou v zjazdnosti treba rozumieť zhoršenie zjazdnosti
komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká
stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom ,
že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných
vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada
neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda, že ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak
nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestovného zákona, nie je tým vylúčená
jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Ak však príčinou vzniku škody
je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť
správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka, že
ust. § 9a ods. 1 cestného zákona, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením,
totiž v takých prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za
škodu. Poukázal na to, že v prejednávanej veci žalobca tvrdil a preukazoval, že príčinou vzniku škody
bol nedostatok dopravného značenia, a taktiež neoplotenie diaľnice, ktoré by zabraňovalo migrácii
lesnej zveri, že vybavením komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy sa zahŕňajú nielen dopravné
značky, dopravné zariadenia, ktoré sú jej súčasťou, ale aj bezpečnostné ochranné zariadenia (§ 13
ods. 1 vyhl.), že toto vybavenie nie je nemenným stavom, závisí aj od poznatkov, ktoré vyplývajú z
užívania komunikácie , ako je napr. zvýšený výskyt dopravných nehôd, ktoré umožnia robiť záver, že
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky vyžaduje takéto vybavenie. Zdôraznil, že tieto ustanovenia
treba vykladať aj v súvislosti s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje
správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 315/1996
Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase vzniku škody) a v súvislosti s
povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 15 ods. 1 tohto
zákona), že tieto povinnosti účastníka cestnej premávky sú dané bez ohľadu na to, či je použité dopravné
značenie na určitom úseku, resp. , či sú bezpečnostné a ochranné zariadenia, že nepoužitie dopravného
značenia , resp. bezpečnostného a ochranného zariadenie, nie je závadou v zjazdnosti komunikácie,
ale je súčasťou jej stavebného stavu, že v danom prípade nebol splnený predpoklad žalovanej zo
zodpovednosti za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Zároveň však táto okolnosť, ako tvrdená
príčina vzniku škody, vylučuje vznik nároku na náhradu škody v zmysle § 9a ods. 1 cestného zákona,
a teda aj vznik zodpovednosti žalovanej za škodu. Z obsahu spisu zistil, že oplotenie bolo realizované
v roku 2007, avšak až v roku 2008 bola zrealizovaná iba časť oplotenia na predmetnom úseku, a na
inkriminovanom úseku bolo oplotenie realizované od 1.10. do 24.11.2008, konkrétne sa jednalo o úsek
603,3 km až 608 km. Z uvedeného mu vyplynulo, že žiaden právny predpis, ani žiadna technická norma
žalovanej neukladá povinnosť budovať oplotenia pri diaľniciach , že žalovaná neporušila ani žiadnu
právnu povinnosť, ktorá mala za následok vznik zodpovednosti za škodu voči žalobcovi. Opakovane
uviedol, že žalovaná na úseku diaľnice Prešov - Budimír realizovala oplotenie v priebehu rokov 2007
a 2008, v období októbra a novembra 2007, vybudovala oplotenie v celovej dĺžke 10.872 m, v úseku
kde došlo k dopravnej nehode, bolo realizované oplotenie od októbra do novembra 2008. Z konania
žalovanej mal za zrejmé, že už pred vznikom dopravnej nehody (júl 2008), ale aj v čase jej vzniku,
mala snahu predchádzať vzniku škôd na diaľnici a zvyšovať bezpečnosť jazdy, že vybudovať oplotenie
naraz a na všetkých úsekoch diaľnic , nie je časovo ani finančné možné a reálne uskutočniteľné a
podľa názoru súdu, takéto prevenčné opatrenie, nie je ani rozumné od žalovanej požadovať. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania, ktoré
vyčíslil v súlade s § 157 ods. 7 O.s.p. a priznal ich v rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p. , t.j., že súd vec nesprávne právne posúdil.

V odvolaní , o. i., uviedol, že za spôsobenú škodu jednoznačne zodpovedá žalovaná Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., pretože žalovaná spoločnosť je právnickou osobou odborne sa zaoberajúcou správou,
výstavbou a údržbou diaľnic v Slovenskej republike a spravuje všetky diaľnice v SR - je preto odborne
povolaná starať sa o diaľnice, pričom táto starostlivosť zahŕňa aj prevenciu vzniku škôd na životoch,
zdraví aj majetku, že žalovaná spoločnosť realizovala oplotenie diaľnice v r. 2007 a priamo na
predmetnom úseku v r. 2008 , že si bola vedomá potreby oplotiť diaľnicu, pretože len realizácia oplotenia
dokáže prevenčne zabrániť škodám aj v budúcnosti, takým škodám aká vznikla aj jemu. Nesúhlasil s
názorom súdu na str. 4 ods. 4 napadnutého rozsudku, že nie je možné od žalovanej rozumne požadovať



oplotenie diaľnic naraz na všetkých úsekoch, že toto nie je možné ani časovo ani finančne, pretože objem
prostriedkov potrebných na oplotenie diaľnic je zanedbateľný oproti prostriedkom, ktorými disponuje
žalovaná pri svojich investičných aktivitách na diaľniciach po celom Slovensku. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok zmeniť a zaviazal žalovanú zaplatiť mi náhradu škody vo výške 2.181,77 eura s úrokom
z omeškania 8,5% ročne od 2.10.2008 do zaplatenia a nahradil mu trovy doterajšieho konania.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Uviedla, že rozsudok je vecne správny, že súd sa dostatočne v konaní vysporiadal s argumentáciou
a aj ňou predloženými dôkazmi, ako aj žalobcu, že vec správne právne posúdil (rozhodol v súlade s
právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu v Košiciach z 10.4.2014 a
rozsudok dostatočne odôvodnil). Zdôraznila, že nenesie zodpovednosť za majetkovú škodu vzniknutú
žalobcovi v dôsledku zrážky jeho motorového vozidla s divou zverou a to z dôvodov, ktoré uviedla vo
svojich ústnych a písomným vyjadreniach v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní , že dôvody ktoré
uvádza žalobca v podanom odvolaní nemajú oporu v žiadnych predpisoch Slovenskej republiky a preto
ju nie je možné zaviazať na náhradu škody tak, ako to požaduje žalobca.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom v § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie má podklad
v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože
dôvody rozsudku sú správne na čom nič nemení ani odvolanie žalobcu, v ktorom sa v podstate iba
opakujú skutočnosti ním už uvádzané , s ktorými sa súd správne a výstižne vysporiadal.

Žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. , t.j., že
súd vec nesprávne právne posúdil.

Uvedený odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, v ktorom sa v
podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo
a výstižne vyrovnal.

Odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie, ktoré v podstate prevzal aj súd prvého stupňa z
uznesenia Krajského súdu v Košiciach 5Co 243/2013-158 z 10.4.2014, v ktorom odvolací súd už
vyslovil právny názor, ktorým sa súd prvého stupňa dôsledne riadil (§ 226) , že užívatelia diaľnic, ciest
a miestnych komunikácií - t.j. , aj žalobca v prejednávanej veci nemá nárok na náhradu škody, lebo
mu vznikla zo stavebného stavu diaľnice (§ 9a ods. 1 cestného zákona), že cestný zákon upravujúci
v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k § 420 Obč. zákonníka
špeciálnym predpisom, že ak príčinou vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu nebola závada v
zjazdnosti , teda ak nie nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného
zákona, že nie je tým vylúčená prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč.



zákonníka, avšak ak príčinou vzniku škody je stavebný stav, alebo dopravnotechnický stav komunikácie
(t.j. v prejednávanej právnej veci) , keďže oplotenie diaľnice bolo bezpečnostným vybavením diaľnice
- bezpečnostným zariadením, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škodu
nielen podľa cestného zákona , lebo priamo túto zodpovednosť za škodu priamo vylučuje (§9 a ods. 1
cestného zákona- užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody,
ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych
komunikácií.), ale ani podľa O. z. , lebo § 9a ods. 1 cestného zákona , ktorý je vo vzťahu k O. z. tiež
špeciálnym ustanovením, v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik
zodpovednosti za škodu. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s
chýbajúcim bezpečnostným zariadením - oplotením diaľnice - , ktoré je jej stavebným stavom a je preto
vylúčená zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 9a ods. 1 cestného zákona. Pokiaľ ide o porušenie
právnej povinnosti a to prevenčné povinnosti žalovanej podľa § 420 ods. 1 v spojení s § 415 O. z.,
t.j. počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, je nutné opakovať, že v prejednávanej je vylúčená aj
všeobecná zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 420 a 415 O. z., keďže § 9a ods. 1 cestného
zákona je vo vzťahu k O. z. špeciálnym ustanovením. Uvedené závery vyplývajú aj zo súdnej praxe
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 17/2007 z 21.5.2008) , ide o obdobný prípad - nárok na náhradu
škody , ktorá vznikla v dôsledku stavebného , dopravno-technického stavu komunikácie.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaná, ktorá
mala vo veci úspech si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vedľajšej účastníčke žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta
zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.