{"guid": "5618b84a-1d30-4786-b591-68d406a3cbe1:aee05cc3-8a66-4842-8df1-144f63c1dcc3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7014201321.2", "spisova_znacka": "7S/119/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/119/2014 z 12. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. septembra 2017, sp. zn. 7S/119/2014, ECLI:SK:KSKE:2017:7014201321.2", "identifikacne_cislo": "7014201321", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aee05cc3-8a66-4842-8df1-144f63c1dcc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7014201321.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7014201321.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7014201321.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/119/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201321
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014201321.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Z.. Š. U., bytom E., Z. X, zast.
advokátskou kanceláriou Brostl & Čentík, s. r. o., Košice, Rázusova 1, za účasti účastníkov: 1. P.. Q.
C., bytom E., Z. X, 2. O. C., bytom E., Z. X, 3. Z.. B. E., bytom E., Z. X, 4. P.. Z. E., bytom E., D. XX,
5. G. N., bytom E., Z. X, 6. P.. C. N., bytom E., Z. X, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 08. 2014 č. OU-KE-OCDPK-2014/024748/8/KHD, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím špecifikovanom v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. (ďalej správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 02. 0. 2014 č. A/2014/02367-2, ktorým bolo podľa § 88 ods.
1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej stavebný zákon) nariadené žalobcovi
odstránenie stavby „terénneho prístupového chodníka“ na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. s
tým, že pre odstránenie stavby boli podľa § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, určené podmienky špecifikované
v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe podnetov P.. Z. E., vlastníka bytu Č.. X H.
Z. X N. E., ktoré boli doručené stavebnému úradu dňa 05. 11. 2013 a 12. 06. 2013, a ktorými žiadal
stavebný úrad o preverenie skutočností k stavebnej činnosti realizovanej bez stavebného povolenia, ako
aj bez súhlasu ďalších vlastníkov dotknutého pozemku, správny orgán prvého stupňa vykonal dňa 04.
07. 2013 štátny stavebný dohľad na Z. V. N. E., kde boli prizvaní všetci vlastníci dotknutého pozemku.  Na
miestnom šetrení a miestnou ohliadkou v rámci štátneho stavebného dohľadu bola zistená prebiehajúca
stavebná činnosť na terénnom prístupovom chodníku dĺžky cca 30 m, šírky cca 1,20 m, konštrukčnej
skladby - betónová dlažba na betónovom podklade pri bytovom dome v Košiciach na Mengusovskej ulici
č. 6 tak, ako to bolo premietnuté v zápisnici z miestneho šetrenia zo dňa 04. 07. 2013 č. A/2013/16068-5.
Vlastným šetrením stavebný úrad zistil, že stavba terénneho prístupového chodníka je postavená na
pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z., ktorá je vedená na LV č. XXXXX a je v podielovom vlastníctve
8 spoluvlastníkov. Stavebníkom tohto chodníka bol žalobca, čo bolo potvrdené do zápisnice. Špeciálny
stavebný úrad na danú stavbu nevydal žiadne stavebné povolenie, hoci podľa rozsahu stavebných
prác si táto stavba vyžaduje vydanie stavebného povolenia. Keďže táto stavba bola postavená bez
stavebného povolenia, stavebný úrad dňa 23. 10. 2013 listom č. A/2013/21348-1 oznámil vlastníkovi



stavby - žalobcovi, že začína z vlastného podnetu podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona konanie o
dodatočnom povolení predmetnej stavby, resp. konanie o jej odstránení podľa § 88 ods. 1 písm. b/
stavebného zákona. Vlastník stavby bol vyzvaný, aby v lehote 6 mesiacov od doručenia výzvy predložil
špeciálnemu stavebnému úradu doklady o tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v
rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného
plánovania a osobitnými predpismi. Vlastník stavby mal doložiť doklady v zmysle výzvy na predloženie
dokladov pre konanie vedené podľa § 88a stavebného zákona. Zároveň bol upozornený na to, že
ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na jeho podklade preukáže rozpor
stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Predmetom konania bol terénny
prístupový chodník, ktorý prekleňuje výškový rozdiel cca 3 metre od ulice Z. do dvora bytového domu.
Lehota na predloženie požadovaných dokladov márne uplynula 30. 04. 2014, čím bolo naplnené ust. §
88a ods. 2 stavebného zákona. Preto bolo špeciálnym stavebným úradom nariadené vlastníkovi stavby
jej odstránenie tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

3. Účastník konania svoje odvolanie, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
odôvodnil tým, že na terénnom prístupovom chodníku, ktorý podľa jeho názoru nevyhovoval
podmienkam bezpečnosti, sa v roku 2013 vykonali udržiavacie práce (§ 16 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb.)
a stavebné povolenie ani ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu sa nevyžaduje. Ďalej uviedol, že na
udržiavacích prácach terénneho prístupového chodníka sa spoluvlastníci pozemku finančne nepodieľali,
do ich práv sa preto nezasiahlo a súčasný stav nie je v rozpore s verejným záujmom. Z dôvodu, že
ide o viacerých účastníkov konania, špeciálny stavebný úrad upovedomil ostatných účastníkov konania
o obsahu podaného odvolania a zároveň ich vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu proti rozhodnutiu
podanému žalobcom.

4. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal obsah predloženého spisového materiálu, napadnutého
rozhodnutia a dôvody odvolania a zistil, že prvostupňový správny orgán vyžiadal od stavebníka - žalobcu
vo výzve zo dňa 13. 10. 2013 predloženie dokladov potrebných k dodatočnému povoleniu terénneho
prístupového chodníka v zmysle § 88a stavebného zákona.

5. Prvostupňový stavebný úrad rozhodol po miestnej ohliadke, že na predmetný terénny prístupový
chodník podľa rozsahu stavebných prác malo byť vydané stavebné povolenie. Z dôvodu objasnenia
realizovaných stavebných prác terénneho prístupového chodníka na predmetnom pozemku zvolal
odvolací orgán miestnu ohliadku na deň 07. 08. 2014, z ktorej bola spísaná zápisnica, ktorej súčasťou
boli doložené stanoviská účastníkov konania a z tejto bola spracovaná aj fotodokumentácia. Odvolací
orgán na miestnej ohliadke zistil, že predmetný prístupový chodník bol vedený v pôvodnej trase, ale
výškovo navýšený oproti pôvodnému chodníku. Hlavný vstup do objektu bol zvýšený cca o 1 metra
od pôvodného chodníka. Podľa vyjadrenia spoluvlastníkov pozemku vplyvom zlého spádovania sklonu
chodníka smerom k hlavnému vstupu do objektu v období dažďov dochádza k zatekaniu a podmáčaniu
pivničných priestorov. Z bezpečnostného hľadiska pri chodisku chýba zábradlie, čím  môže dôjsť k úrazu
a pádu. Šírka schodiskového stupňa je väčšia a nie je prispôsobená na krokový rytmus. Prvostupňový
orgán trval na svojom postupe v konaní o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby, pretože
postupoval podľa stavebného zákona.

6. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 13. 08. 2014 uviedol, že bezpečnostné zábradlie bude
osadené v dohľadnej dobe, sklon chodníka bude opravený, vlhnutie hlavnej stavby bolo dlhodobé
už aj pred realizáciou chodníka a v súčasnosti sa rieši spádovanie chodníka, ktoré zabráni vniknutiu
povrchovej vody do zrážok, dlhodobé vlhnutie múrov vzlínavosťou spodnej vody je nutné riešiť drenážou,
čo je súčasťou komplexnej obnovy bytového domu, ktorej bránia spoluvlastníci, pôvodný chodník
nevyhovoval z bezpečnostných dôvodov. Preto zotrval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací
správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil.

7. Dňa 15. 08. 2014 bolo stavebníkom zaslané mailom doplnené vyjadrenie, v ktorom žalobca uviedol,
že predmetný chodník, konkrétne jeho časť pred vstupom do bytového domu je vyspádovaná správne,
kvôli bezbariérovému vstupu sa nachádza v rovnakej výške ako časť schodiska za vstupnými dverami
a k zatekaniu zrážkovej vody dochádza z dôvodu havarijného stavu vstupných dverí, ako aj odstránenia
protidažďovej striešky pred vstupom do domu. Uvedené príčiny budú odstránené komplexnou obnovou
bytového domu akonáhle jej vlastníci bytov č. 4 a 5 prestanú brániť.



8. Odvolací orgán skonštatoval, že na zrealizované stavebné práce na stavbe terénneho prístupového
chodníka na pozemku parc. č. 6224/167 v k. ú. Severné mesto bolo potrebné v súlade s § 16 ods.
1 cestného zákona a § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie. Podľa jeho názoru teda
správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď v prípade nepredloženia podkladov na základe
predchádzajúcej výzvy nariadil odstránenie stavby v súlade s § 88a ods. 2 stavebného zákona. Odvolací
orgán dospel k názoru, že predmetným terénnym chodníkom nedošlo k zmene šírkového usporiadania,
ani k zmene smerového priebehu trasy, ale došlo k zmene výškového priebehu trasy, k zmene počtu
stupňov a ich šírky, sklonu schodiska. Stavebník teda okrem údržby stavby menil stavbu, pričom zasiahol
do jej konštrukcie. Stavebník v priebehu dodatočného konania nijakým spôsobom nekomunikoval
so stavebným úradom, nepredložil žiadne podklady, dokumenty, na základe ktorých by predmetný
terénny prístupový chodník mohol byť dodatočne povolený. Argumentoval tým, žeby nedostal súhlas
spoluvlastníkov. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, že vlastník zastavaného pozemku alebo jeho
časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad v súlade s § 88a ods. 3 stavebného zákona
odkáže vlastníkov pozemku na súd a konanie preruší. Vzhľadom na to, že stavebník nevyužil túto
možnosť, stavebný úrad konal tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. K snahe stavebníka je
potrebné dodať, že v prípade, že stavba si z dôvodu opotrebenia vyžaduje údržbu, stavebník môže
vykonať bežnú údržbu stavby bez zmeny šírkového usporiadania, smerového alebo výškového priebehu
trasy. Pokiaľ ide o inú, ako bežnú údržbu stavby, ak je preukázané, že stavba nezodpovedá základným
požiadavkám na stavby a tým ohrozuje užívateľov stavby a stavebný úrad sa o tejto skutočnosti dozvie,
vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe. Na základe takto
rozvedeného skutkového stavu teda správny orgán v odvolacom konaní rozhodol tak, že rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

9. Včas podanou žalobou zo dňa 06. 11. 2014 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 06.
11. 2014 žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

10. Uznesením zo dňa 15. 12. 2014 č. k. 7S/119/2014-7 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podanej
žaloby pre absenciu podstatných náležitostí tejto, na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 06. 01. 2015,
v ktorom žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia, jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež z dôvodu,
že konanie správneho orgánu má takú vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Konštatoval, že žalovaný nesprávne právne posúdil to, že na vykonané práce na terénnom prístupovom
chodníku sa vyžadovalo stavebné povolenie, pričom v tejto súvislosti poukázal na znenie § 16 ods. 3
zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zastáva názor, že v danej veci boli splnené všetky
zákonom predpokladané podmienky umožňujúce vykonať udržiavacie práce na prístupovom chodníku
bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia. Žalovaný náležitým spôsobom nezdôvodnil, akou metódou,
resp. akým odborným spôsobom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky uvedené v § 16 ods.
3 cestného zákona. Jeho samotné konštatovanie, že došlo k zmene výškového priebehu trasy bez
bližšieho vysvetlenia a podloženia konkrétnymi dôkazmi považuje za nepostačujúce.

11. Namietal, že žalovaný neposudzoval práce na prístupovom chodníku vo svetle § 16 ods. 2 cestného
zákona, kde sú upravené situácie, kedy sa nevyžaduje stavebné povolenie, ale postačuje ohlásenie.
Z dikcie ods. 1 a 2 cit. zák. ustanovenia vyplýva, že stavebné povolenie je potrebné iba vtedy, ak
nepostačuje ohlásenie. Záver žalovaného o potrebe stavebného povolenia považuje v tomto smere
za unáhlený a neodôvodnený. Správne orgány žiadnym spôsobom neodôvodnili, z akého dôvodu
sa vyžadovalo stavebné povolenie, aj keď to žalobca výslovne namietal, pričom podľa jeho názoru
sa žalovaný s touto námietkou relevantným spôsobom nevysporiadal. V napadnutých rozhodnutiach
absentuje údaj o subsumpcii pod konkrétnu právnu normu, v zmysle ktorej sa vyžaduje stavebné
povolenie, a podľa ktorej sa rozhodlo o tom, že sa vyžadovalo stavebné povolenie. Uvedené považuje
za podstatnú náležitosť odôvodnenia.

12. Poukázal na to, že z fotodokumentácie prístupového chodníka je zrejmé, že na chodníku
boli vykonané výlučne udržiavacie a rekonštrukčné práce, vzhľadom na ktorú skutočnosť nebolo
potrebné stavebné povolenie. Základným predpokladom o dodatočnom povolení stavby je neexistencia
stavebného povolenia v prípade, kedy stavebné povolenie na určitú činnosť výslovne požaduje zákon.
Keďže v danom prípade podľa jeho názoru stavebné povolenie potrebné nebolo, nebolo možné vo veci
postupovať spôsobom, akým postupovali správne orgány.



13. Poukázal tiež na znenie § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého odstránenie stavby
sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
Zastáva názor, že udržiavacie práce na prístupovom chodníku boli v súlade s verejným záujmom, boli
vykonané z dôvodu, že pôvodné schody neboli vyhovujúce z bezpečnostných dôvodov a boli život
ohrozujúce vzhľadom na ich pôvodný a zanedbaný stav. Túto situáciu bolo naliehavé riešiť ich úpravou,
pretože prístupový chodník je jedinou prístupovou  cestou k bytovému domu. Žalovaný sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia otázkou posudzovania verejného záujmu vôbec nezaoberal. Naopak, rozhodnutím o
odstránení stavby vznikne stav, ktorý bude v rozpore s verejným záujmom, pretože sa tým sťaží prístup
k bytovému domu.

14. V záujme účelnosti a hospodárnosti mal žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán posudzovať
vykonané stavebné práce a ich potrebu v kontexte ust. § 86, 87 a 94 stavebného zákona, podľa ktorých je
stavebný úrad povinný nariadiť nevyhnutné úpravy, resp. neodkladné zabezpečovacie práce. Považuje
za neúčelné a nehospodárne nariadiť odstránenie stavby, ktorá sa v dôsledku jej odstránenia vráti do
pôvodného stavu, ktorý bol nevyhovujúci, pričom následne bude potrebné opäť uviesť stavbu do stavu,
ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám a ktorý už bol raz nastolený. Ak žalovaný zastával názor, že
z pohľadu verejného záujmu bolo potrebné uskutočniť nevyhnutné úpravy na prístupovom chodníku,
mal v takom prípade právomoc nariadiť vlastníkovi stavby vykonanie stavebných prác z dôvodu, že
stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje užívateľov stavby a nie iniciovať
konanie o jej odstránení.

15. Poukázal tiež na neprimerané dôkazné bremeno na preukázanie verejného záujmu vo vzťahu k
povahe udržiavacích prác na prístupovom chodníku.  Výzva na predloženie dokladov bola podľa jeho
názoru šikanózna a smerujúca k objektívnej nemožnosti preukázať súlad s verejným záujmom. Bola tiež
neurčitá a všeobecná, nebolo z nej možné vyselektovať, ktoré konkrétne doklady je potrebné predložiť.
Túto je treba považovať za nezákonnú.

16. Namietal tiež právomoc mesta Košice ako špecializovaného stavebného úradu pre miestne
komunikácie a účelové komunikácie, pretože v správnom konaní nebolo odôvodnené a preukázané, že
prístupový chodník napĺňa legálnu definíciu miestnej alebo účelovej komunikácie.

17. Žalovaný sa svojím postupom a rozhodnutím dopustil tiež porušenia základných pravidiel správneho
konania, keďže sa svedomito a zodpovedne nezaoberal vecou, ktorá bola predmetom konania a
nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu vybaveniu veci a  jeho rozhodnutie
nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Konanie prvostupňového správneho orgánu
je postihnuté procesnou vadou, ktorú svojím rozhodnutím neodstránil ani žalovaný a to, že správne
konanie malo byť vzhľadom na nesúhlas s dodatočným povolením spoluvlastníkov pozemku v súlade s §
88a ods. 3 stavebného zákona prerušené a títo vlastníci mali byť odkázaní na súd, pričom konanie malo
zostať prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Konštatoval nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré je v zmysle platnej judikatúry dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 02. 2015 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj
správneho orgánu prvého stupňa. Zdôraznil, že správne orgány posúdili vec správne a svoje rozhodnutia
dostatočne odôvodnili. V odôvodnení rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby je výslovne uvedené,
že prvostupňový správny orgán na miestnom šetrení a miestnou ohliadkou v rámci štátneho stavebného
dohľadu zistil skutkový stav, o čom bola spísaná zápisnica, posúdil stavbu a skonštatoval, že je možné ju
realizovať iba na základe stavebného povolenia. Odvolací správny orgán v záujme overenia si uvedenej
skutočnosti rovnako nariadil ohliadku na deň 07. 08. 2014, z ktorej bola spísaná zápisnica a pri ktorej
bolo zistené, že predmetný prístupový chodník bol vedený v pôvodnej trase, ale výškovo navýšený oproti
pôvodnému chodníku. Hlavný vstup do objektu bol zvýšený o približne 1 metra od pôvodného chodníka
a podľa vyjadrenia spoluvlastníkov pozemku vplyvom zlého spádovania sklonu chodníka smerom k
hlavnému vstupu do objektu v období dažďov dochádza k zatekaniu a podmáčaniu pivničných priestorov.
Na zrealizované stavebné práce na stavbe podľa názoru žalovaného bolo potrebné v súlade s § 16 ods. 1
cestného zákona a § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie, keďže došlo k zmene výškového
priebehu trasy (k zmene počtu stupňov a ich šírky, sklonu schodiska), pričom stavebník menil stavbu a
zasiahol do jej konštrukcie. Tieto zistenia a tvrdenia sú súčasťou odôvodnenia napadnutých rozhodnutí.



Tým, že došlo k zmene výškového priebehu trasy je zrejmé, že na predmetnú zmenu stavby bolo v
súlade s cit. zák. ustanovením potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie. Z miestnych ohliadok aj
fotodokumentácie je zrejmé, že odstránením pôvodných stupňov a ich novovybudovaním v novom počte
a šírke, s novým sklonom schodiska, došlo k zásahu do nosnej konštrukcie stavby schodiska (bola
odstránená a postavená nanovo, odlišne ako pôvodne) a tiež k zmene vzhľadu stavby. V takomto prípade
nepostačuje ohlásenie stavebných úprav. Na zrealizovanie bolo potrebné vydať stavebné povolenie.

19. K námietkam žalobcu obsiahnutým v podanej žalobe v súvislosti s tým, že v danom prípade išlo
zo strany žalobcu o udržiavacie práce žalovaný uviedol, že k udržiavacím prácam dochádza vtedy,
ak je potrebné z dôvodu opotrebovania zlepšiť zlý stavebný stav stavby, t. j. poškodené časti stavby
nahradiť novými v rovnakej dispozícii a bez zásahu do nosných konštrukcií a ovplyvnenia stability
stavby, požiarnej bezpečnosti stavby, jej vzhľadu alebo životného prostredia. Pojem rekonštrukčné
práce stavebný zákon nepozná, pozná iba pojem zmena stavby, kam patrí nadstavba, prístavba a
stavebné úpravy. V tomto prípade je zrejmé, že stavebník zrealizoval zmenu stavby, tzn. stavebné
úpravy. Na realizovanie stavebných úprav, ktorými sa mení vzhľad stavby a zasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby nemôže postačiť ohlásenie. Zdôraznil, že stavebné úpravy sú takou zmenou stavby,
pri ktorej sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Podstatný je tu fakt, že
stavebnými úpravami dochádza k zmene stavby, vizuálnej, výškovej a materiálovej. Pri udržiavacích
prácach je snahou predĺžiť životnosť stavby v takej podobe, vzhľade, výške, rozsahu a materiáloch,
ako bola pôvodne zrealizovaná bez zmeny stavby. To je základný rozdiel medzi stavebnými úpravami a
udržiavacími prácami, pričom tieto pojmy nie je možné zamieňať.

20. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca vo svojej žalobe zjavne opomenul, že § 88a ods. 2 stavebného
zákona uvádza dva možné dôvody nariadenia odstránenia stavby, tzn., že nejde iba o prípad, kedy sa
na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, ale aj o prípad, ktorý
nastal v tejto veci, t. j., že stavebník požadované doklady nepredložil v určenej lehote. Šesťmesačná
lehota na predloženie dokladov o tom, že nie je rozpor stavby s verejným záujmom bola dostatočne
dlhá na to, aby stavebník stihol obstarať a predložiť požadované podklady a táto uplynula 30. 04. 2014.
Stavebný úrad neinicioval konanie o odstránení stavby, ako to tvrdí žalobca, tento iba po zistení, že
došlo k realizácii nepovolenej stavby bol povinný konať v súlade s § 88a ods. 1 stavebného zákona,
čo aj urobil. Konanie o dodatočnom povolení stavby inicioval priamo samotný žalobca ako čierny
stavebník s tým, že zrealizoval nepovolenú stavbu. Keďže v určenej lehote požadované podklady
nepredložil, nekomunikoval so stavebným úradom, stavebný úrad nemohol konať inak, ako nariadiť
odstránenie stavby. Výzva na predloženie dokladov obsahuje podrobný výpis všetkých konkrétnych
podkladov, ktoré mal stavebník doložiť na účely predmetného dodatočného povolenia stavby. K námietke
žalobcu v súvislosti s obsahom výzvy žalovaný uviedol, že všeobecný výpočet podkladov ku konaniu
o dodatočnom povolení stavby vychádza z § 8 a 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona. Porovnaním výpočtu podkladov z vyhlášky a zo žiadosti z
23. 10. 2013 je zrejmé, že výzva obsahuje konkrétny výpočet podkladov, vzťahujúcich sa k predmetu
konkrétneho konania.

21. K spochybneniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie
vo veci povolenia predmetnej stavby žalovaný uviedol, že podľa § 22 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov účelové komunikácie slúžia
k spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými
pozemnými komunikáciámi alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
Povoľovaná stavba napĺňa znaky účelovej komunikácie, preto príslušným stavebným úradom je Mesto
Košice ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie. Podľa § 7 vyhlášky č. 35/1984
Zb. , ktorou sa vykonáva zákon  o pozemných komunikáciách, miestne komunikácie sa rozdeľujú na
komunikácie 4. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (cestičky,
chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky a pod.) a preto predmetná stavba spĺňa
vyššie uvedené podmienky.

22. K použitiu ust. § 415 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že v danom prípade je použitie
tohto ustanovenia irelevantné, pretože stavebný zákon rieši skutočné havárie a mimoriadne udalosti v §
127a. Ak vlastník stavbu dlhodobo neudržiava, v dôsledku čoho sa zhorší jej stav, to ešte neznamená,
že je oprávnený realizovať zmenu stavby bez stavebného povolenia. V prípade, žeby stavebník čiernej
stavby v lehote určenej stavebným úradom doplnil požadované podklady, stavebný úrad by určil okruh



účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby, oznámil by jeho začatie, súhlas, resp. nesúhlas
spoluvlastníkov pozemku sa zisťuje až v priebehu konania ako to vyplýva z § 88a ods. 3 stavebného
zákona. V prípade nesúhlasu s dodatočným povolením stavby v konaní by stavebný úrad postupoval
tak, žeby odkázal vlastníka pozemku na súd a konanie by prerušil. Rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o nariadení odstránenia stavby z dôvodu nedoloženia požadovaných dokladov
čiernym stavebníkom si nevyžaduje žiadne rozsiahle odôvodnenie ani komplikovanú správnu úvahu.
Pokiaľ ide o zmenu výškového priebehu trasy, táto je zrejmá z fotodokumentácie, ktorú má stavebný
úrad k dispozícii. Žalobca mal možnosť spochybňovať názor stavebného úradu v tejto veci, ak by bol so
stavebným úradom komunikoval a predložil dôkazy, ktoré by názor stavebného úradu popreli. Keďže sa
tak nestalo, stavebný úrad bol nútený v súlade so zákonom rozhodnúť o nariadení odstránenia stavby.

23. V replike zo dňa 10. 11. 2016 žalobca zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v podanej žalobe
a jej doplnení.

24. Žalovaný v duplike zo dňa 30. 11. 2016 zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v písomnom
vyjadrení, ako aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

25. Účastník vo 4. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa považuje za vecne správne, odborné a nestranné
s tým, že tieto dokumentujú zistený skutkový stav, o čom svedčí aj fotodokumentácia pripojená
k tomuto vyjadreniu. Zastáva názor, že stavebné povolenie v danom prípade bolo potrebné na
realizáciu stavebných prác na predmetnom pozemku. Poukázal tiež na to, že samotný pohyb po
stavebnom úseku tzv. terénneho chodníka, ktorý bol realizovaný žalobcom bez stavebného povolenia je
nebezpečný z hľadiska výškového pádu do oboch strmých strán z hľadiska dĺžky jednotlivých schodov
vo vzťahu k stavebným normám, z dôvodu nezabezpečenia zábradlia, odstránenia predchádzajúceho
bezpečnostného zábradlia a neochoty zo strany stavebníka vôbec komunikovať s ďalšími majiteľmi
pozemku obytného domu už pred začatím prác v priebehu stavebného šetrenia a ani v súčasnosti.

26. Účastníci v 5. a 6. rade rovnako navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že
s napadnutým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu
súhlasia. Poukázali na to, že v priebehu správneho konania predložili ako účastníci správneho konania
dostatok podkladov, z ktorých vyplýva záver vyvodený správnymi orgánmi. Zastávajú názor, že žalobca
zastúpený svojim právnym zástupcom nevychádza zo skutočností, ktoré sa udiali a snaží sa odviesť
pozornosť od nedodržania stavebného zákona a právnych povinností žalobcu voči ostatným vlastníkom
tohto areálu.  V danom prípade nešlo o bežnú údržbu a stavebník zavádza všetky orgány. I napriek
upozorneniam spoluvlastníkov pozemku a bytového domu konal svojvoľne, snažil sa ich a stavebné
orgány zaviesť pojmom, že ide o udržiavacie práce na pôvodnom prístupovom chodníku. Rovnako sa
ohradzoval slovami, že má na to stavebné povolenie. Poukázali tiež na to, že na tomto chodníku už
opakovane spadli, tento stavebný zásah zo strany žalobcu považujú za hrubý bez predloženia projektu
stavebného povolenia a stavebného dozoru. K uvedenému podaniu pripojili títo účastníci listiny, ktoré
už tvoria obsah administratívneho spisu.

27. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich správneho súdneho poriadku (SSP) po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi
žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

28. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd
zistil, že dňa 05. 06. 2013 bol Mestu Košice, referátu špecializovaného stavebného úradu pre
miestne a účelové komunikácie Magistrátu Mesta Košice doručený podnet účastníkov v 3. a 4.
rade k realizovanej nepovolenej stavebnej činnosti bez súhlasu ďalších spoluvlastníkov pozemku bez
stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavby v E. H. Z. X. Podnet sa týkal realizácie stavby účelového
prístupového chodníka k predmetnej nehnuteľnosti. Prílohou tohto podnetu bola fotodokumentácia
uvedeného chodníka. Listom zo dňa 11. 06. 2013 menovaní účastníci doplnili svoj podnet, týkajúci sa
predmetného chodníka, ako aj fotodokumentáciu, ktorá bola Mestu Košice doručená 12. 06. 2013.

29. Súčasťou administratívneho spisu sú výpisy z listov vlastníctva č. 14423 k. ú. K. Z. obec Sever,
okres Košice I, na ktorom je evidovaný pozemok č. 6224/167 ako zastavané plochy a parc. č. 6224/168
zastavané plochy a nádvoria, ktorých vlastníkmi sú účastníci tohto konania. Z LV č. XXXXX toho istého



katastrálneho územia vyplýva, že na tomto je zapísaný bytový dom na Z. V.. X, súpisné č. 1036
stojaci na parc. č. 6224/168, ktorého spoluvlastníkmi sú rovnako účastníci tohto konania. Súčasťou
administratívneho spisu je aj informatívna kópia katastrálnej mapy.

30. Listom zo dňa 17. 06. 2013 Mesto Košice ako špeciálny stavebný úrad pre miestne účelové
komunikácie oznámilo účastníkom a spoluvlastníkom predmetného bytového domu a pozemku, že dňa
04. 07. 2013 o 10.00 hod. vykonajú poverení zamestnanci Mesta Košice špeciálneho stavebného úradu
pre miestne a účelové komunikácie štátny stavebný dohľad na základe už citovaného podnetu.

31. Súčasťou administratívneho spisu je zápisnica z miestneho šetrenia v rámci štátneho stavebného
dohľadu zo dňa 04. 07. 2013, ktorého sa zúčastnili žalobca, ako aj účastníci O. C., G. N., P.. N. B. P.. Z.
E., pričom z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že pri miestnom šetrení bola zistená prebiehajúca stavebná
činnosť na predmetnom chodníku dĺžky 25 m, šírky cca 1,20 m, skladby - betónová dlažba na betónovom
podklade, pričom terénny chodník ako plytké schodisko preklenuje výškový rozdiel od Z. ulice do dvora
bytového domu. Výškový rozdiel je cca 3 m. Stavebník - žalobca uviedol, že k stavebnej činnosti
nemá povolenie stavebného úradu a stavbu uskutočňuje bez tohto povolenia s tým, že k písomnému
stanovisku manželov N., predloženému na tomto miestnom šetrení,  sa vyjadrí do troch dní. P.. E. uviedol,
že bol odstránený pôvodný funkčný chodník bez vyžiadania súhlasu spoluvlastníkov. Špeciálny stavebný
úrad konštatoval, že stavebná činnosť na predmetnom chodníku sa uskutočňuje bez povolenia  s tým,
že bude začaté konanie o dodatočnom povolení stavby a zrealizovaná výzva stavebníka, aby predložil
všetky doklady k dodatočnému stavebnému povoleniu v zmysle platnej právnej úpravy a súbežne bude
vedené konanie o riešení priestupku v zmysle stavebného zákona a zákona o priestupkoch.

32. Žalobca reagoval na stanovisko vlastníkov bytu č. 5 manželov N. vo vyjadrení zo dňa 04. 07. 2013,
v ktorom uviedol, že k rekonštrukcii prístupového chodníka a priemyselných oceľových schodoch, ktoré
boli súčasťou prístupovej cesty k bytovému domu na Z. X N. E. ho donútila skutočnosť, že pôvodné
schody, ako aj chodník vytvorený z betónových panelov boli nevyhovujúce a najmä v zimnom období
životu nebezpečné. Uvedený chodník nefiguroval na liste vlastníctva ani v katastrálnej mape priľahlého
pozemku, takže de iure neexistoval. Stavebná činnosť bola oznámená na vývesnej tabuli bytového
domu, čo svedčí o opaku tvrdenia menovaných, že neboli informovaní. Pokiaľ ide o financovanie stavby,
túto financuje z vlastných prostriedkov a zotrváva na svojom stanovisku, že ostatných spoluvlastníkov
stavba nebude stáť ani cent. Projekt, ktorý spomínajú bol vypracovaný na komplexnú obnovu bytového
domu.

33. Písomným podaním zo dňa 23. 10. 2013 prvostupňový stavebný orgán žalobcu vyzval na predloženie
dokladov pre konanie vedené v zmysle § 88a stavebného zákona v súvislosti so stavbou terénneho
prístupového chodníka na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. bez stavebného povolenia a
užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia, pričom touto výzvou vyzval stavebníka aby v lehote
do 6 mesiacov od doručenia výzvy predložil tamojšiemu úradu doklady o tom, že dodatočné povolenie
predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä
cieľmi a zámermi územného plánovania osobitnými predpismi. V tejto výzve špecifikoval doklady, ktoré
bolo potrebné predložiť pod bodmi 1 - 16. Výzva zároveň obsahuje poučenie, že ak vlastník stavby
požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s
verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného
zákona. Táto výzva bola žalobcovi doručená 30. 10. 2013 tak, ako to vyplýva z pripojenej doručenky.

34. Dňa 02. 05. 2014 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v
spojení s § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby terénneho prístupového chodníka
na pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. vlastníkovi stavby - žalobcovi s určením podmienok.

35. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že na prístupovom
chodníku, ktorý bol v užívaní do roku 2013 a nevyhovoval podmienkam bezpečnosti, sa v roku 2013
vykonávali udržiavacie práce, ktorých výsledkom je súčasný stav, pričom s poukazom na § 16 ods.
3 zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách stavebné ohlásenie ani povolenie na realizáciu
udržiavacích prác podľa jeho názoru potrebné nie je. Poukázal na to, že keďže spoluvlastníci pozemku
sa na udržiavacích prácach na terénnom chodníku finančne nepodieľali, do ich práv sa nezasahuje
vo vyššej miere než doposiaľ a súčasný stav nie je v rozpore s verejným záujmom, lebo predmetný
terénny prístupový chodník je jedinou prístupovou cestou k bytovému domu. Preto žiadal, aby odvolací



správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. Účastníci P.. C. N., G. N., Z.. B. E. vo
svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu zo dňa 11. 06. 2014 a 13. 06. 2014 navrhli napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na to, že tieto boli vydané na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a že zistenia správneho orgánu prvého stupňa zodpovedajú
skutočnosti. Tieto ich vyjadrenia korešpondujú s vyjadreniami, ktoré boli doručené súdu. K odvolaniu sa
vyjadril aj účastník P.. Z. E. a to podaním zo dňa 15. 06. 2014 v rovnakom zmysle.

36. Žalovaný na základe predloženého spisového materiálu doručil účastníkom konania oznámenie
o miestnej ohliadke zo dňa 18. 07. 2014, ktorú nariadil na deň 07. 08. 2014 o 10.00 hod., a to na
pozemku s parc. č. 6224/167 v k. ú. K. Z. na Z. V.. Priebeh tejto ohliadky bol zaznamenaný v zápisnici z
miestneho šetrenia zo dňa 07. 08. 2014, z ktorej vyplýva, že správny orgán na miestnom šetrení zistil, že
predmetný terénny chodník dĺžky cca 30 m, šírky cca 1,20 m bol vedený v pôvodnej trase ale výškovo
navýšený oproti pôvodnému chodníku. Vstup do objektu bol zvýšený o približne 1 metra od pôvodného
chodníka, výškový rozdiel od začiatku chodníka po koniec chodníka je približne 3 m. Vplyvom sklonu
chodníka smerom k hlavnému vstupu je ohrozovaná hlavná stavba. Nie je dobre odvodnená predmetná
plocha a dochádza k podmáčaniu obytného domu. Účastníci konania predložili na tomto šetrení svoje
stanoviská a fotodokumentáciu, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu. Správny orgán konštatoval,
že z bezpečnostného hľadiska chýbajú bezpečnostné zábradlie, dĺžka stupňa nie je prispôsobená na
krokový rytmus. Konštatoval, že účastníkom uplynula lehota na doplnenie podkladov, na základe ktorých
by mohla byť dodatočne povolená stavba.

37. Dňa 13. 08. 2014 žalobca doručil správnemu orgánu svoje stanovisko k miestnej ohliadke, ktorá sa
uskutočnila dňa 07. 08. 2014, v ktorom uviedol, že sklon chodníka bude v dohľadnej dobe opravený,
bezpečnostné zábradlie bude osadené takisto v krátkej dobe, vlhnutie hlavnej stavby bolo dlhodobé
už aj pred realizáciou chodníka a v súčasnosti sa rieši spádovanie chodníka, ktoré zabráni vlhnutiu
z povrchovej vody zo zrážok. Dlhodobé vlhnutie múrov bolo spôsobené vzlínaním spodnej vody a je
nutné riešiť ho drenážou, čo je súčasťou komplexnej obnovy bytového domu, ktorej bránia spoluvlastníci.
Zároveň uviedol, že pôvodný chodník nevyhovoval z bezpečnostných dôvodov a vlastník najväčšej
nelegálnej stavby na ulici, dvojgaráže na spoločnom pozemku na Z. X S. N. s manželkou v spolupráci
K. P.. E. zaťažujú kompetentné úrady zbytočnou agendou a udaniami, hoci ich stavba chodníka nestála
ani cent. Trval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a žiadal, aby odvolací správny orgán vo
veci rozhodol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil.

38. Dňa 15. 08. 2014 vydal žalovaný rozhodnutie, ktoré tvorí predmet súdneho prieskumu.

39. Súčasťou administratívneho spisu je rozsiahla fotodokumentácia, ktorá zachytáva priebeh výstavby
predmetného chodníka, ako aj jeho pôvodný stav.

40. Na pojednávaní dňa 13. 09. 2017 právny zástupca žalobcu zotrval na všetkých podaniach, ktoré boli
súdu doručené a z dôvodov obsiahnutých v žalobe, ako aj v písomných vyjadreniach navrhol žalobe
vyhovieť. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že toto považuje za nezrozumiteľné, keďže sám žalovaný
ani správny orgán v napadnutých rozhodnutiach nešpecifikovali, či predmetná komunikácia je účelová
alebo miestna, uvedené nie je zrejmé ani z obsahu spisového materiálu, pričom v § 16 ods. 1 cestného
zákona sa účelové komunikácie ani nespomínajú. V ostatnom sa pridržiava dôvodov žaloby. Žalobca sa
pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu a v jeho zmysle navrhol žalobe vyhovieť.

41. Účastník G. N. uviedol, že zotrváva na svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené s
poukazom na to, že predmetný chodník a stavba je nebezpečná, čo je on oprávnený vyhodnotiť ako
technický stavebný dozor.

42. Účastník P.. Z. E. Q.ovnako zotrval na písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené a zároveň
predložil súdu aj fotografie predmetného chodníka, ktoré boli vyhotovené 12. 09. 2017 a z ktorých
vyplýva, že tento chodník je v nezmenenom stave oproti stavu, kedy bola vykonaná ohliadka správnymi
orgánmi.

43. Účastník P.. Q. C. uviedol, že pokiaľ ide o predmetnú stavbu, k jej realizácii došlo po prisťahovaní
sa žalobcu do predmetného bytového domu, kde z jeho strany bola vznesená požiadavka na opravu a
rekonštrukciu tejto stavby, podľa jeho názoru táto stavba spĺňa požiadavky bezpečnosti, schodisko je



funkčné a vhodné pre všetkých obyvateľov predmetnej nehnuteľnosti bez ohľadu na vek a zdravotný
stav. Zastáva názor, že celé prostredie sa touto stavbou skultivovalo, nikomu sa nezasiahlo do jeho
práv a navyše vo vzťahu k žiadnemu z vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu neboli
vznesené žiadne finančné požiadavky. S napadnutými rozhodnutiami preto nesúhlasí.

44. Podľa § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ak
stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne
z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi
a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného
stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejným záujmom
na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

45. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

46. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) cit. zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

47. Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie
predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak pri stavbách každého druhu bez zreteľa na
ich stavebno-technické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

48. Podľa ods. 2 písm. b) a c) citovaného zákonného ustanovenia ohlásenie stavebnému úradu postačí
- pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy  spoločnosti,
- pri udržiavacích prácach , ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej
vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou.

49. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na začatie
stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné povolenie, ktoré vydáva
špeciálny stavebný úrad, ak nie je ďalej ustanovené inak.

50. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na stavebné
úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje do ich nosnej
konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob užívania,
b/  udržiavacie práce na cestnom telese a na súčastiach pozemných komunikácií, ktoré by mohli
ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie
c/  udržiavacie práce na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.

51. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia stavebné povolenie ani ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu
sa nevyžaduje na udržiavacie práce
a/ ktorých vykonávanie nemôže ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad ani životné prostredie v okolí
pozemnej komunikácie,
b) ktorými nedochádza  k zmene šírkového usporiadania pozemnej komunikácie ani
k zmene jej smerového alebo výškového priebehu trasy,
c) ktoré nevyžadujú uzávierku pozemnej komunikácie,
d) ktorými sa nezasahuje do práv vyplývajúcich:
1. zo styku pozemnej komunikácie s dráhou alebo inou komunikáciou, s vedeniami
- každého druhu alebo s vodnou stavbou alebo
2. s pripojení na cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie a s vjazdom na
- susedné nehnuteľnosti a s výjazdom z nich.



52. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia na stavebné konanie podľa ods. 1 a na ohlasovanie podľa ods. 2 sa
vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ak tento zákon neustanovuje
inak.

53. Podľa § 87 ods. 1 stavebného zákona ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a
tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi
vlastníkom stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené
úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

54. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. , ktorou sa vykonáva cestný zákon miestne komunikácie
sa rozdeľujú na
a) miestne komunikácie I. triedy, medzi ktoré patria hlavné mestské komunikácie vyhovujúce technicky
všetkým druhom dopravy (napríklad komunikácie, po ktorých sa vedie aj hromadná verejná doprava,
zberné, výpadové a iné zvlášť významné mestské komunikácie),
b) miestne komunikácie II. triedy, medzi ktoré patria ostatné mestské komunikácie a komunikácie pokiaľ
vyhovujú premávke všetkých druhov motorových vozidiel,
c) miestne komunikácie III. triedy, medzi ktoré patria ostatné miestne komunikácie, pokiaľ sú aspoň
obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami,
d) miestne komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami
(napríklad cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody a podobne).

55. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa
a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba
správne orgány postupovali  v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia
sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke.

56. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol
vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného.

57. Pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s nimi je stavebný úrad povinný
vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Ustanovenie § 88a stavebného
zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup
stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z ods. 1 a 2 citovaného zák. ustanovenia vyplýva, že
dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v
rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby,
keďže sa dopustil porušenia zákona. Tento na základe výzvy stavebného úradu si sám na vlastné
náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých
orgánov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi,
všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem
a podobne.

58. Zásadnou námietkou vznesenou proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobcom v podanej
žalobe bola námietka, ktorá sa týkala posúdenia vykonaných prác na terénnom prístupovom chodníku,
pre realizáciu ktorých podľa názoru žalobcu nebolo potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie s
poukazom na § 16 ods. 3 cestného zákona. Vychádzajúc z cit. zák. ustanovenia súd konštatuje, že túto
námietku nie je možné akceptovať, pretože ako to vyplýva z dôkazov vykonaných v priebehu správneho
konania, obsiahnutých v administratívnom spise, t. j. zápisníc o vykonaní ohliadky tak správnym orgánom
prvého, ako aj druhého stupňa, ako aj rozsiahlej fotodokumentácie, v danom prípade ide o stavebné
práce, ktorých vykonaním došlo k zmene výškového priebehu trasy, k zásahu do nosnej konštrukcie
stavby (odstránením pôvodných stupňov a ich novo vybudovaním, v novom počte a šírke, s novým
sklonom schodiska), k zmene vzhľadu stavby a preto sa na tieto práce ods. 3 cit. zák. ustanovenia
nevzťahuje. V danom prípade na realizáciu predmetných prác vzhľadom na ich už špecifikovaný
charakter nepostačuje ani ohlásenie stavebnému úradu v zmysle § 16 ods. 2 cestného zákona.

59. Aj keď žalobca tvrdí, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom nezdôvodnil,
akou metódou alebo akým odborným spôsobom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky uvedené



v cit. zák. ustanovení, uvedené jednoznačne vyplýva z fotodokumentácie aj zo stanoviska správnych
orgánov na základe vykonanej ohliadky. Súd zastáva názor, že v danom prípade neboli potrebné ďalšie
konkrétne dôkazy, špeciálne merania, ktoré by uvedené preukazovali. Z týchto dôkazov nepochybne
vyplýva, že došlo k zmene výškového priebehu trasy, k zásahu do nosnej konštrukcie stavby ako aj
k zmene vzhľadu tejto stavby. Preto v zmysle platnej legislatívy bolo potrebné na realizáciu stavby
stavebné povolenie.

60. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že k odstráneniu stavby možno pristúpiť iba v prípade, ak
dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom. Z ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného
zákona jednoznačne vyplýva, že k nariadeniu odstránenia stavby môže stavebný úrad pristúpiť v dvoch
prípadoch, a to ak vlastník stavby doklady, ktoré sú požadované v zmysle ods. 1 cit. zák. ustanovenia
nepredloží v určenej lehote a v druhom prípade ak ich predloží, avšak na ich podklade sa preukáže
rozpor stavby s verejným záujmom. V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa prvej
alternatívy, pretože stavebník v stanovenej lehote na základe výzvy, ktorá mu bola preukázateľne
doručená, potrebné doklady pre dodatočné povolenie stavby v určenej lehote nepredložil. Preto nebol
dôvod zaoberať sa skutočnosťou, či táto stavba je alebo nie je v rozpore s verejným záujmom. Uvedené
by prichádzalo do úvahy za predpokladu, žeby stavebník potrebné doklady predložil a stavebný úrad
by ich z tohto hľadiska musel posúdiť.

61. Neobstojí ani námietka žalobcu týkajúca sa všeobecnosti a neurčitosti výzvy na predloženie
dokladov, keďže táto výzva obsahuje konkrétny výpočet podkladov, ktoré sa vzťahujú k predmetu
konkrétneho konania. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že niektoré podklady, ktoré mal predložiť neboli
relevantné, túto skutočnosť bolo potrebné na základe vzájomnej komunikácie doriešiť so stavebným
úradom. Tento však so stavebným úradom na základe predmetnej výzvy vôbec nekomunikoval a
nepredložil mu vôbec žiadne doklady.

62. Námietka týkajúca sa právomoci Mesta Košice ako špecializovaného stavebného úradu pre miestne
komunikácie a účelové komunikácie rovnako nie je akceptovateľná, pretože aj keď žalobca tvrdí,
že z obsahu napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, či ide o účelovú komunikáciu alebo miestnu
komunikáciu, podmienky pre nutnosť stavebného povolenia, resp. ohlásenia sa vzťahujú rovnako na
miestne aj účelové komunikácie. Predmetná stavba bola realizovaná na  komunikácii, ktorá je miestnou
komunikáciou v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách, v ktorom je uvedené rozdelenie miestnych komunikácií s ich špecifikáciou,
preto Mesto Košice ako špecializovaný stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie
bol kompetentný v tejto veci konať a rozhodnúť.

63. Rovnako neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že správne orgány boli povinné
vzhľadom na nesúhlas spoluvlastníkov s dodatočným povolením prerušiť konanie a odkázať
spoluvlastníkom na konanie vo veciach občiansko-právnych. K uvedenému postupu by správny orgán
pristúpil v prípade, ak by žalobca predložil požadované doklady a ak by účastníci s dodatočným
povolením stavby nesúhlasili, konanie by prerušil a odkázal by ich na občiansko-právne konanie. V
danom prípade však neboli predložené potrebné doklady pre dodatočné povolenie stavby a preto sa
ďalšími skutočnosťami správny orgán nebol oprávnený zaoberať.

64. Konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté na základe zistenia, že predmetná stavba bola
stavebníkom realizovaná bez stavebného povolenia. Keďže žalobca na základe výzvy požadované
doklady príslušnému stavebnému úradu v určenej lehote nepredložil, čo je výslovným dôvodom pre
nariadenie odstránenia stavby podľa  § 88a ods. 2 stavebného zákona, pre rozhodnutie správneho
orgánu v tejto súvislosti nebolo podstatné posudzovať účel a hospodárnosť nariadenia odstránenia
stavby z hľadiska § 86, 87 a 94 stavebného zákona, ako na to poukazoval žalobca.

65. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení
účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol.

66. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani



sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

67. Ostatným účastníkom v konaní nebola uložená súdom žiadna povinnosť, s ktorou by im vznikli trovy
konania a keďže tu neboli ani dôvody hodné osobitného zreteľa, súd im právo na náhradu trov konania
nepriznal v súlade s § 169 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}