Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sd/13/2014 z 5. 9. 2017 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 5. septembra 2017, sp. zn. 10Sd/13/2014, ECLI:SK:KSKE:2017:7014201518.6 Krajský súd Košice | 10Sd/13/2014 | ECLI:SK:KSKE:2017:7014201518.6 | 2017-09-05 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94c21388-620d-4acc-90dd-63cb37320c93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7014201518.6 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sd/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201518
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014201518.6

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky T. X. D. R. C.
Š. C. P. Q. Y. , X. Č. XXX, zast. JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou, so sídlom kancelárie
v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o
invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne
zo dňa 11.11.2014 č. XXX XXX XXXX a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 803,34 eur v lehote 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet zástupkyne navrhovateľky JUDr. Marianny Lechmanovej
v UniCreditbank, a.s. , pob. Košice, číslo účtu : 1174211005/1111.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.11.2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 259 ods.1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (v ďalšom texte aj : zákon o sociálnom poistení") a §
37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte :
"zákon o sociálnom zabezpečení") zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo
dňa 24.09.2014, čo odôvodnila tým, že aj keď bola navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 24.09.2014 uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods.3
písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č.
107/1999 Z.z. od 26.09.1989, nárok na invalidný dôchodok jej nevznikol, pretože k 26.09.1989 nezískala
žiadne dni obdobia dôchodkového zabezpečenia.

2. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti
označeného rozhodnutia odporkyne. Namietala, že rozhodnutie bolo vydané následkom nesprávneho
aplikovania právneho predpisu ako aj nesprávneho postupu pri posudzovaní, k akému dátumu bola
navrhovateľka uznaná za invalidnú. Zdôraznila, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod
sp.zn. 1Sd/50/2013 bol vykonaný kontrolný posudok druhostupňového posudkového lekára Sociálnej
poisťovne Bratislava, ústredie so sídlom v Košiciach, podľa ktorého je navrhovateľka invalidná s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %, a to od 01.01.2004. Z
odborného posudku o invalidite zo dňa 24.09.2014 vyplýva, že navrhovateľka je hluchonemá, bez
vzdelania, negramotná a nechodila v detstve na žiadne lekárske vyšetrenia. Bola posúdená podľa
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s výsledkom, že jej stav nepodmieňuje priznanie
invalidity z mladosti, vzniká však čiastočná invalidita pre sťažené všeobecné podmienky s dátumom
vzniku 26.09.1989. Podľa posudku môže vykonávať práce len v prostredí bez práce na rizikových
pracoviskách. Podľa záveru tohto posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods.3 zákona č.
100/1988 Zb. na účely § 33 ods.2 tohto zákona, lebo je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj
bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok. Od 26.09.1989 je navrhovateľka podľa
posudku čiastočne invalidná (§ 37 ods.3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.), lebo pre dlhodobo nepriaznivý



zdravotný stav má značne sťažené všeobecné podmienky, pričom invalidita z mladosti nevznikla. Ďalej
v opravnom prostriedku poukázala na ustanovenie § 70 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak
sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatrením dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok takejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Po citácií ust. § 72 ods. 1,2 a 3 zákona o sociálnom poistení uviedla, že od januára 2005
došlo v ustanovení § 70 v doplneniu ods. 2, v ktorom sa upravujú podmienky nároku na invalidný
dôchodok osobe, ktorá sa stane invalidná v období, v ktorom sa považuje za nezaopatrené dieťa.
Vznik nároku na invalidný dôchodok sa ustanovil najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku. K takejto
úprave došlo z toho dôvodu, že v čase od 01.01.2004 do 01.01.2005 uvedené osoby nárok na invalidný
dôchodok nemali. Išlo pritom o zásadnú zmenu v porovnaní so zákonom č. 100/1988 Zb., ktorý bol
účinný pred 01.01.2004. Platná právna úprava preto má za cieľ zabezpečiť invalidným dôchodkom
každú osobu, ktorá sa stane invalidnou v období , v ktorom sa považuje za nezaopatrené dieťa, t.j.
v období v zásade do dovŕšenia najviac 26 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok takýchto osôb
sa nepodmieňuje splnením podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a jeho vznik
je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku. Suma invalidného dôchodku sa určuje podľa §
73 ods.3 a 4 zákona o sociálnom poistení a výdavky na tieto dôchodky sa financujú z prostriedkov
štátneho rozpočtu. Zdôraznila, že od januára 2005 bol v § 72 doplnený odsek 3 tak, aby nárok na
invalidný dôchodok nezaopatreného dieťaťa nebol podmienený splnením podmienky potrebného počtu
rokov dôchodkového poistenia. Keďže navrhovateľka je invalidnou od skorého detstva, preto nemohla
naplniť podmienku zamestnania na účely priznania invalidného dôchodku. Invalidnou sa stala už v
období, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, preto bolo povinnosťou odporkyne aplikovať ustanovenie §
70 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého
fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. V závere navrhovateľka prostredníctvom
právnej zástupkyne poukázala aj na tú skutočnosť, že pri hodnotení jej veľmi ťažkého zdravotného stavu
neboli zobrané do úvahy lekárske správy z psychiatrickej ambulancie MUDr. Svetlany Jágerovej.

3. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 22.06.2015 žiadala
napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.11.2015 ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení zdôraznila, že
námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že podľa § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach a nárokoch na dávku
a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do
tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky za obdobie pred
01.01.2004, sa rozhoduje podľa predpisov účinných do 31.12.2003. V tej súvislosti poukázala na
ustanovenie § 37 ods.11 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ods. 4 označeného zákona
a poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice
zo dňa 24.12.2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa
24.09.2014, kedy bola navrhovateľka uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37ods.3 písm.c/ zákona
č. 100/1988 Zb. v znení zákona Národnej rady SR č. 194/1994 Z.z. a zákona Národnej rady SR č.
107/1999 Z.z. od 26.09.1989. Nárok na čiastočný invalidný dôchodok tak navrhovateľke nevznikol,
pretože k 26.09.1989 nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, a preto bola žiadosť
o invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Odporkyňa poukázala, že na základe
podaného opravného prostriedku bol opätovne zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky a posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku,
že navrhovateľka nie je invalidná (§ 29 ods.3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov na účely § 33 ods.2 zákona v znení zákona č. 235/1992) lebo je
schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a
vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity.
Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej
zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Odporkyňa vo vyjadrení uzavrela, že navrhovateľke sa
nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok.



4. Prvostupňový Krajský súd v Košiciach v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), po oboznámení sa s obsahom
opravného prostriedku navrhovateľky ako aj s administratívnym spisom odporkyne rozsudkom zo dňa
11.01.2016 č.k. 10Sd/13/2014- 52 rozhodol tak, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.11.2014 č. XXX
XXX XXXX X potvrdil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Odôvodnil to tým, že navrhovateľke
sa podaným opravným prostriedkom nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
odporkyne. Ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku, že u navrhovateľky bol nesprávne zistený dátum
vzniku invalidity a neobstojí ani jej námietka, že odporkyňa pri posúdení nároku použila nesprávny právny
predpis. Uzavrel, že odporkyňa pri svojom rozhodovaní vychádzala z objektívne zisteného skutkového
stavu, kedy bolo príslušnými posudkovými lekármi sociálnej poisťovne zistené zdravotné postihnutie
navrhovateľky ako aj skutočnosť, že bola uznaná čiastočne invalidnou od 26.09.1998. Vyslovil názor,
že pri správnej aplikácii v napadnutom rozhodnutí označených právnych predpisov na zistenie skutkový
stav odporkyňa prijala správny záver o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014,
a to z dôvodu, že navrhovateľka k 26.09.1989 nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia.

5.Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
poukázala na odborný posudok o invalidite zo dňa 24.09.2014, z obsahu ktorého vyplýva, že
navrhovateľka je hluchonemá, bez vzdelania, negramotná a nechodila v detstve na žiadne lekárske
vyšetrenia, pričom jej stav nepodmieňuje priznanie invalidity z mladosti, ale podmieňuje čiastočnú
invaliditu podľa zákona č. 100/1988 Zb., lebo je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez potreby
zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok. Poukázala aj na tú skutočnosť, že podľa vyjadrenia
rodinných príslušníkov je navrhovateľka hluchonemá od detstva, preto nie je možné, aby jej invalidita
nevznikla z mladosti. Zdôraznila, že podľa ustanovenia § 70 ods.2 a § 72 ods.3 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pre navrhovateľku ako invalidnú z mladosti
vzniká nárok na invalidný dôchodok bez podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.
Namietala aj tú skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s pravou a nepravou retroaktivitou namietanou
v konaní.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením zo dňa 19.04.2017 sp.zn.
10So/33/2016 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 10Sd/13/2014 - 52 zo dňa
11.01.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v označenom uznesení konštatoval,
že súd sám nemôže posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom
pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, ale musí
rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.
Odvolací súd nepovažoval za presvedčivý najmä záver posudkových lekárov, že u navrhovateľky sa
nejedná o invaliditu z mladosti, keď z viacerých predložených lekárskych správ, ktoré tvoria obsah
posudkového spisu vyplýva, že navrhovateľka je hluchonemá od narodenia, je analfabet, nikdy nechodila
do školy, intelekt má na úrovni debility a je sociálne zanedbaná, čo viedlo k ustáleniu miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % (v odbornom posudku o invalidite zo dňa
24.09.2014). Rovnako nepresvedčivo vyznieva aj konštatovanie, že navrhovateľka nie je invalidná
podľa zákona č. 100/1988 Zb., lebo je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez potreby
zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok (hluchonemý analfabet, podľa posudku psychiatra z
05.08.2013 s ťažkou recidivujúcou depresívnou poruchou s nepriaznivou prognózou, ovplyvňujúcou jej
pracovný a sociálny potenciál, pri záťaži by došlo k zhoršeniu - táto skutočnosť navyše ani nebola
zohľadnená pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možným navýšením
percentuálnej sadzby za iné zdravotné postihnutie). Odvolací súd hodnotil, že ani postup odporkyne,
ktorá každé rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok vydala z iných dôvodov neprispieva
k presvedčivosti jej rozhodnutí a vyvoláva dôchodkovú pochybnosť, podľa ktorého právneho predpisu
bolo potrebné rozhodovať o žiadosti navrhovateľka. Z týchto podstatných dôvodov Najvyšší súd SR
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. s tým,. že v novom konaní
krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutie odporkyne, a vo veci opätovne rozhodne
(vrátane trov odvolacieho konania).



7.Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) konania podľa tretej
hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

8. V tomto konaní ide o preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl.
O.s.p., t.j. o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. na základe opravného prostriedku, ktorý bol
doručený súdu dňa 19.12.2014, teda konanie v tejto veci v súlade s ust. § 492 ods. 1 SSP bude
dokončené v právnom režime procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

9. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení
sa s dávkovým a posudkovým spisom odporkyne, rešpektujúc právne názory Najvyššieho súdu SR
vyslovené v zrušujúcom uznesení v tejto veci dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
podaný prostredníctvom právnej zástupkyne a doručený Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.12.2014
je dôvodný.

9. Tak ako to je vyššie uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia odporkyňa preskúmavaným
rozhodnutím zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014 z dôvodu, že
aj keď navrhovateľka spĺňa medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, pretože bola uznaná
invalidnou ku dňu dosiahnutia veku osemnástich rokov ( t.j. 26.09.1989), k uvedenému dátumu
nespĺňa zákonnú podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, pretože k uvedenému
dátumu nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia.

10. Z napadnutého rozhodnutia odporkyne ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu
vyplýva, že odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014
vychádzala z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 24.09.2014,
ktorým bola navrhovateľka uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods. 3 písm. c/ zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. od 26.09.1989.
Zároveň z posudku vyplýva, že navrhovateľke invalidita z mladosti nevznikla. Z obsahu pripojeného
Odborného posudku o invalidite z toho istého dňa vyplýva, že navrhovateľka je hluchonemá od detstva,
je bez vzdelania, negramotná a v detstve na žiadne lekárske vyšetrenia nechodila.

11. V rámci konania o opravnom prostriedku u odporkyne z lekárskej správy a zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 27.04.2015, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vyplýva, že na základe
opravného prostriedku navrhovateľky bol opakovane zhodnotený zdravotný stav navrhovateľky s tým,
že bolo opakovane konštatované, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods.2 na účely § 33 ods.2
zákona č. 100/1988 Zb., invalidita nevznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí návšteva základnej
školy. Zároveň bola uznaná občiankou so zmenenou pracovnou schopnosťou. Navrhovateľka je bez
vzdelania, negramotná, v detstve na žiadne lekárske vyšetrenia nechodila. Bola jednorázovo vyšetrená
psychiatrom v roku 1990. V roku 2011 a 2012 bola preliečená pre TBC pľúc a v roku 2012 a 2014
absolvovala audiometrické vyšetrenie s konštatovanou hluchonemotou. Psychológom bola opakovane
vyšetrená v roku 2012 a 2014, keď bolo konštatované, že posudzovaná je od detstva výchovne
zanedbaná, absentovala edukácia, čo sa prejavilo v osobnostnom regrese a je u nej prítomná aj sociálna
retardácia. Možno preto naďalej konštatovať, že zdravotný stav posudzovanej na účely § 33 zákona
č. 100/1988 Zb. naďalej v zhode s predchádzajúcim zhodnotením zdravotného stavu posudkovými
komisiami v roku 1990 a 1992 ako aj v zhode s nálezom posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice zo dňa 24.09.2015 nezdôvodňuje invaliditu a invalidita z mladosti u posudzovanej
nevznikla. Podľa tohto posudkového záveru navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods.3 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely § 33 ods.2 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb., lebo je schopná vykonávať
sústavné zamestnanie aj bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok.

12. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne ako aj pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1Sd/50/2013 vyplýva, že o predchádzajúcej žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa
29.05.2013 bolo rozhodnuté rozhodnutím odporkyne zo dňa 12.06.2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým
bola žiadosť navrhovateľky podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá. Na základe
navrhovateľkou podaného opravného prostriedku v tomto konaní bol vypracovaný kontrolný posudok
II. stupňového posudkového lekára Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredie, vysunuté pracovisko v
Košiciach, zo dňa 08.08.2013, ktorý v posudkovom závere konštatoval invaliditu navrhovateľky s



mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % od 01.01.2014. Následne, na
základe späťvzatia opravného prostriedku navrhovateľkou (z dôvodu, že podľa kontrolného posudku
druhostupňového posudkového lekára bol posunutý dátum vzniku invalidity) súd uznesením zo
dňa 06.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04.10.2013, konanie o opravnom prostriedku
zastavil. Opätovne o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 29.05.2013 bolo rozhodnuté
rozhodnutím zo dňa 19.09.2013 č. XXX XXX XXXX X tak, že odporkyňa žiadosť navrhovateľky
zamietla, čo odôvodnila tým, že navrhovateľka nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
na nárok na invalidný dôchodok ( § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
Zo spisu odporkyne ďalej vyplýva, že navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu odporkyne opravný
prostriedok nepodala.

13. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní pred súdom dňa 20.04.2015 upresnila, že podstatou ich
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku je skutočnosť, že
aj keď navrhovateľka z medicínskeho hľadiska spĺňa podmienku invalidity, pretože miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej stanovená v rozsahu 60 % a túto skutočnosť
odporkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje, podľa príslušných zákonných ustanovení pre priznanie
invalidného dôchodku musí byť splnená aj druhá podmienka, a to je obdobie dôchodkového poistenia,
ktoré v prípade navrhovateľky musí trvať menej ako jeden rok. Táto druhá podmienka však u
navrhovateľky splnená nie je, pretože nikde nepracovala.

14. Zástupkyňa navrhovateľky na tento prednes reagovala tým, že podľa ich právneho názoru
odporkyňa pri právnom posúdení nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok postupovala nesprávne
a odvolala sa na argumentáciu uvedenú v opravnom prostriedku.

15. Z obsahu jednotlivých listín obsiahnutých v administratívnom spise odporkyne vyplýva, že
navrhovateľka je hluchonemá od narodenia, nechodila do školy, je analfabet, sociálne zanedbaná a
má intelekt na úrovni debility (napr. lekárske správy a odborné lekárske posudky odporkyne zo dňa
29.05.2013, dňa 08.08.2013, dňa 24.9.2014, dňa 19.02.2015, dňa 27.04.2015, zápisnice o rokovaní
Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia OSSZ Košice - vidiek zo dňa 30.03.1992, zo dňa
10.10.1990 a 15.03.1990 ).
16. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky
a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto
dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, za obdobie pred 01.01.2004,
aj keď o uvedenej dávke sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003.

17. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal :
a/ čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok alebo
b/ čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.

18. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pre
dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne § 29 ods. 4 až 6.

19. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej
ako 1 rok.

20. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

21. Podľa ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.



22. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred
vznikom invalidity.

23. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej
osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej
forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená
v odseku 1 považuje za splnenú.

24. Úlohou súdu v súdnom preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
správneho orgánu v medziach opravného prostriedku, s tým, že v prípade rozhodovania v
dôchodkových veciach súd sám nemôže posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,
ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vrátane
stanovenia samotného okamihu vzniku invalidity u žiadateľa o invalidný dôchodok. Tak ako aj správny
orgán musí súd vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov a tieto
konfrontuje aj s námietkami účastníka konania. Tak ako vo svojom rozhodnutí skonštatoval aj Najvyšší
súd SR, ako nepresvedčivé sa javia závery posudkových lekárov najmä vo vzťahu k tomu, že
u navrhovateľky sa nejedná o invaliditu z mladosti, pretože sám odporca vo svojich posudkoch a
odborných lekárskych správach, ktoré sú vyššie označené konštatuje u navrhovateľky hluchonemotu
od narodenia, jej nízky intelekt na úrovni debility, sociálnu zanedbanosť, analfabetizmus ako aj ťažkú
recidivujúcu depresívnu poruchu.

25. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel
k záveru, že navrhovateľka podaným opravným prostriedkom ako aj jej jednotlivými podaniami
spochybnila vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne a to vo vzťahu k skutkovému záveru,
že navrhovateľka nie je invalidná z mladosti, ktorá skutočnosť môže mať podstatný vplyv na priznanie
nároku navrhovateľke na invalidný dôchodok. V zmysle vyššie uvedeného tak krajský súd ako dôvodnú
hodnotí námietku navrhovateľky, pretože podľa názoru súdu odporkyňa dospela k predčasnému
skutkovému záveru, že u navrhovateľky nevznikla invalidita z mladosti, ak odporkyňa pri svojom
rozhodovaní nezobrala do úvahy všetky okolnosti danej veci (zistenia týkajúce sa zdravotných postihnutí
navrhovateľky, ktorými trpí od narodenia ), s ktorými sa naviac v podaných posudkoch tvoriacich
základ pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014 aj nedôsledne
vysporiadala. O nedôslednosti postupu odporkyne svedčí aj skutočnosť, že každé rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok vydala z iných dôvodov, čo neprispieva k presvedčivosti jej
rozhodnutí a vyvoláva dôvodnú pochybnosť, podľa ktorého právneho predpisu mala rozhodovať.

26. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 v spojení
s ust. § 250j ods. 2 písm. c/ za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporkyni na
ďalšie konanie.

27. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, dôsledne za zaoberať
okamihom vzniku invalidity u navrhovateľky pri zohľadnení všetkých jej zdravotných postihnutí (vrátane
tých, ktorými trpí od narodenia), zohľadniť pritom komplexne všetky lekárske správy a potvrdenia o
zdravotnom stave navrhovateľky vrátane dokladu predloženého navrhovateľkou na pojednávaní dňa
06.09.2017 - potvrdenia ošetrujúceho lekára, špecialistu zo dňa 13.03.2017 a opätovne vo veci
zákonným spôsobom rozhodnúť.

28. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p.).

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p.
navrhovateľke náhradu trov účelne vynaložených v tomto konaní v súvislosti s jej právnym zastúpením
vo výške 803,34 eur za tieto úkony právnej služby (podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - prevzatie a príprava
zastupovania dňa 18.02.2014, spísanie návrhu na začatie konania dňa 18.12.2014, štúdium súdneho
spisu dňa 14.04.2015 (3 x 61,87 eur), účasť na súdnom pojednávaní v dňoch 20.04.2015, 29.05.2015,
19.10.2015, účasť zástupkyne navrhovateľky u odporkyne pri posúdení invalidity dňa 27.04.2015,



vyjadrenie navrhovateľky k stanovisku odporkyne 14.09.2015 (5 x 64,53 eur), účasť na súdnom
pojednávaní v dňoch 11.01.2016, 06.09.2017, podanie odvolania proti rozsudku súdu dňa 07.03.2016
(3 x 66 eur), 2 x režijný paušál 8,04 eur, 6 x režijný paušál 8,39 eur, 2 x režijný paušál 8,58 eur, 1
x režijný paušál 8,84 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).