Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/93/2015 z 7. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 7. februára 2017, sp. zn. 7S/93/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7015200895.4 Krajský súd Košice | 7S/93/2015 | ECLI:SK:KSKE:2017:7015200895.4 | 2017-02-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3b0e8a2-387d-449d-9b78-4f909c416d7d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7015200895.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/93/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200895
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015200895.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu TRYPSY Style s.r.o., so sídlom Slanská
39, Prešov, IČO: 47 457 279, zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/A,
Bardejov, proti žalovanému Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti protokolu žalovaného č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 zo dňa 26.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e protokol žalovaného Inšpektorátu
práce Košice č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 zo dňa 26.05.2015 a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný vydal dňa 26.05.2015 protokol č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 o výsledku
inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorá bola vykonaná 13.05.2015 a 26.05.2015 v kontrolovanom subjekte TRYPSY Style s.r.o., Slanská
39, 080 06 Prešov - stavba LUX Karcher na Bardejovskej ul. v Prešove.

2. Žalovaný v uvedenom protokole uviedol, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte bol
zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

3. Pri výkone inšpekcie práce bolo žalovaným zistené, že predmetom činnosti kontrolovaného subjektu
je uskutočňovanie stavieb a ich zmien a ďalšie činnosti uvedené vo výpise obchodného registra.

4. Dňa 13.05.2015 o 09.55 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku
kontrolovaného TRYPSY Style s.r.o., Slanská 39, 080 06 Prešov - stavba LUX Karcher na Bardejovskej
ul. v Prešove, kde pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu:

-. M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX - uzavretého dohoda o pracovnej činnosti zo dňa
13.05.2015.

5. Žalovaný v protokole citoval doklady, z ktorých boli zistené nedostatky a v časti B/, Zistené nedostatky,
bod 1. uviedol, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.05.2015



o 09.55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX, ktorý
pre zamestnávateľa vykonával prácu pomocného robotníka pri penetrácii fasády na Bardejovskej ul. v
Prešove a mala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu dohodu o vykonaní
práce zo dňa 13.05.2015 a si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne
bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 13.05.2015 o 10.04 hod., teda po
začiatku výkonu práce.

6. Žalovaný v protokole v časti VII. Opatrenia uviedol, že inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12
ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nariadil zamestnávateľovi zabezpečiť, aby nedostatok uvedený v bode B1 sa v
budúcnosti neopakoval.

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného - protokolu č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15 zo dňa 26.05.2015 a súčasne jeho zrušenia a
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

8. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, najmä na
uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, ďalej uznesenie Najvyššieho
súdu SR č. 5Sžf/31/2001 zo dňa 25.08.2011, podľa ktorých protokol o kontrole, resp. protokol o výsledku
inšpekcie práce vzhľadom na charakter ich obsahu možno preskúmať súdom v správnom súdnictve
podľa piatej časti O.s.p. a z tohto prieskumu by nemali byť vylúčené.

9. Žalobca považoval protokol, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní za nezákonný, čo odôvodnil
nasledujúcimi skutočnosťami, a to:

1) zistenia žalovaného uvedené v protokole, ktoré viedli k uloženiu opatrenia žalobcovi, vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu opísaného v časti B/ Zistené nedostatky
bod 1., ktorý je v rozpore s obsahom spisu,
2) protokol je v časti B/ Zistené nedostatky bod 1. nepreskúmateľný, a to pre jeho nezrozumiteľnosť,
3) protokol je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, zmätočný a komplikovaný,
4) v protokole žalobcovi uložené opatrenie v časti VII. Opatrenia, je nezákonné, nezrozumiteľné,
zmätočné, nejasné, nekonkretizované a tým nevykonateľné a protokol je v tejto časti nepreskúmateľný,
a to aj pre jeho nezrozumiteľnosť.

10. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že nezákonnosť vyplýva z toho, že protokol v časti B/ Zistené
nedostatky bod 1) je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázal na to,
že žalovaný uviedol, že žalobca „...si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Žalobca konštatoval, že
žalovaný neuviedol, v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu. Všeobecné odvolanie sa žalovaného
na zákon o sociálnom poistení všeobecným konštatovaním, že žalobca „si nesplnil povinnosť podľa
osobitného zákona o sociálnom poistení“, je nedostatočná a nepostačujúca. Žalovaný bol povinný v
protokole - v rozhodnutí uviesť, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo, toto porušenie konkretizovať,
podrobne a presne ho skutkovo opísať, ďalej uviesť, aké ustanovenie (spolu s jeho paragrafovým
znením) právneho predpisu bolo porušené. Z uvedeného v časti B/ Zistené nedostatky bod 1, nie je
zrejmé, k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť, akú povinnosť mal žalobca svojim konaním
porušiť. Tieto nedostatky robia protokol v tejto časti nezrozumiteľným, nejasným, neurčitým, zmätočným,
nepreskúmateľným.

11. Žalobca ďalej uviedol, že nezákonnosť vyplýva z toho, že protokol v časti Opatrenia je
nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný, nepreskúmateľný čo do výroku o uložení opatrenia
žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b/ ZoIP, ktorým žalovaný žalobcovi nariadil, aby „ako zamestnávateľ
zabezpečil, aby nedostatok uvedený v bode B1 sa v budúcnosti neopakoval“. Poukázal na to, že je



nemožné splnenie tohto opatrenia, pretože ako uviedol pod bodom 1) tejto žaloby, žalovaný neuviedol
v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu, a teda nie je známy ani nedostatok, ktorého by sa mal
žalobca v budúcnosti vyvarovať. Uviedol, že žalovaný nariadil splniť opatrenie, avšak toto opatrenie
nijako nekonkretizoval, bližšie nešpecifikoval, ani

1) neuviedol, k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť,
2) neuviedol, aký nedostatok by mal žalobca odstrániť, resp. akému vzniku nedostatku by mal žalobca
zabrániť do budúca (aby sa v budúcnosti nezopakoval),
3) neuviedol, akým spôsobom by mal žalobca zabezpečiť, aby nedošlo k ďalšiemu pochybeniu u
kontrolovaného subjektu do budúcna, ani
4) nekonkretizoval, akým spôsobom mal žalobca splniť nariadené opatrenie.

Poukázal na to, že tieto nedostatky protokolu ho robia arbitrárnym, formalistickým, nepreskúmateľným
a najmä nevykonateľným.

12. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nezákonnosť preskúmavaného protokolu vyplýva ďalej z
toho, že protokol v časti Záver neobsahuje „Stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu zamestnávateľa“.
Aj keď protokol ho uvádza, inšpektor práce sa nevyjadril. Táto skutočnosť robí protokol nezákonným a
taktiež takýto postup inšpektora práce je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 písm. a/ ZoIP.

13. V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, že postup žalovaného pri vypracovaní protokolu bol
príliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre žalobcu z protokolu vyplývajú. Uviedol,
že protokol musí byť jasný a presvedčivý po obsahovej, ako aj formálnej stránke, a teda mal by byť
perfektným právnym úkonom.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.05.2016 uviedol, že z procesného hľadiska je
protokol, voči ktorému smeruje žaloba, nie je rozhodnutím, ale iba jedným z podkladov pre rozhodnutie.
Na jeho základe bolo inšpektorátom práce vydané rozhodnutie 117/15/O zo dňa 23.07.2015. Účastník
konania mohol využiť opravný prostriedok, v rámci odvolacieho konania by bolo odvolacím orgánom
preskúmané ako samotné rozhodnutie, tak aj konanie, ktoré mu predchádzalo vrátane protokolu. V
prípade, že by žalobca nebol spokojný s rozhodnutím odvolacieho orgánu, mal právo nechať rozhodnutie
aj s konaním preskúmať súdu.

15. Žalovaný z hmotnoprávneho hľadiska k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že porušenie zákona je
v uvedenom protokole formulované jasne a zrozumiteľne. Poukázal na to, že v protokole sa doslova
uvádza, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.05.2015 o 09.55
hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX, ktorý pre
zamestnávateľa vykonával prácu pomocného robotníka pri penetrácii fasády na Bardejovskej ul. v
Prešove a mala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu dohodu o vykonaní
práce zo dňa 13.05.2015 a si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej
poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 13.05.2015 o 10.04 hod.,
teda po začiatku výkonu práce. Žalovaný konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva ako konanie
zamestnávateľa, tak aj skutková podstata správneho deliktu.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade nelegálneho zamestnávania nie je možné uložiť odstrániť
nedostatok, nakoľko tento bol už v čase prerokovania protokolu odstránený - zamestnanec bol prihlásený
v Sociálnej poisťovni. Preto sa nariaďuje zabezpečiť, aby sa nedostatok v budúcnosti neopakoval.
Obdobne sa postupuje aj v iných prípadoch, keď bol zistený nedostatok, ktorý bol už ale odstránený
- oneskorené vyplatenie mzdy a pod..

17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.10.2016 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.05.2016
uviedol, že protokol svojim obsahom je rozhodnutie (odôvodnenie v žalobe pod bodom III.), na základe
ktorého žalovaný následne začína správne konanie o uložení sankcie. Protokol - rozhodnutie - je
podkladom pre toto „sankčné“ konanie, pretože výška uloženej sankcie závisí od zistených nedostatkov
a ich závažnosti počas inšpekcie práce, ktorá je zavŕšená vydaním protokolu. Protokol preto musí spĺňať



všetky podmienky perfektnosti právneho úkonu práve pre jeho závažnosť a záväznosť pre kontrolovaný
subjekt. Preto musí byť aj po materiálnej/obsahovej stránke, aj po formálnej stránke perfektné. Ide o
rozhodnutie štátneho orgánu a svojou povahou je individuálnym správnym aktom, ktorý vydal nadriadený
orgán voči kontrolovanému subjektu/podriadenému.

18. V závere písomného vyjadrenia žalobca uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe pod
bodom IV., ktoré podrobne odôvodnil a na nich aj zotrváva.

19. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po
preskúmaní napadnutého protokolu a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, bez
nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a
priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa
alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a
čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného
zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným
porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam
uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum
prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie
právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide
o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce
alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej
práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu
trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

21. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.), právnická osoba a fyzická osoba, ktorá
je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6).

24. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.



25. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je v správnom konaní správnym
orgánom prvého stupňa.

26. Podľa § 21 ods. 3 veta druhá zákona č. 125/2006 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa
nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

27. V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný v protokole č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15
131 zo dňa 26.05.2015 v časti B/, Zistené nedostatky, bod 1. uviedol, že zamestnávateľ porušil zákaz
nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.05.2015 o 09.55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby
M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu pomocného
robotníka pri penetrácii fasády na Bardejovskej ul. v Prešove a mala s ním založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu dohodu o vykonaní práce zo dňa 13.05.2015 a si nesplnil povinnosť
podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),
čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú
fyzickú osobu prihlásil dňa 13.05.2015 o 10.04 hod., teda po začiatku výkonu práce.

28. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu, pretože v časti B/ Zistené
nedostatky bod 1. je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko žalovaný
neuviedol, v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu. Zároveň uviedol, že všeobecné odvolanie
sa žalovaného na zákon o sociálnom poistení všeobecným konštatovaním, že žalobca „si nesplnil
povinnosť podľa osobitného zákona o sociálnom poistení“, je nedostatočná a nepostačujúca. Podľa
názoru žalobcu žalovaný bol povinný v protokole uviesť, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo, toto
porušenie konkretizovať, podrobne a presne ho skutkovo opísať a aké ustanovenie právneho predpisu
bolo porušené.

29. Správny súd k zisteným nedostatkom uvedeným v protokole v časti B/, bod 1. uvádza, že z
odôvodnenia zistených nedostatkov žalovaným, nie je možné preukázateľne zistiť, akú povinnosť si
žalobca nesplnil podľa osobitného predpisu, pretože žalovaný v odôvodnení zistených nedostatkov
skutkovo nevymedzil k akému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu malo dôjsť, pričom porušenie
povinnosti nie je možné zistiť ani z konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo
na nesplnenie povinností žalobcu, pretože žalovaný nesplnenie povinnosti žalobcu odôvodnil len
všeobecným poukazom na osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov). Pokiaľ teda odôvodnenie zistených nedostatkov nie je skutkovo vymedzené
a taktiež nie je špecifikované, z ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia vyplýva nesplnenie
povinnosti žalobcu, preto nie je možné ani zistiť, nesplnenie akej povinnosti žalobcu je v rozpore s
ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru správneho súdu žalovaný mal v napadnutom protokole konkrétne skutkovo vymedziť,
k akému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu došlo a po skutkovom vymedzení uviesť, z ktorého
konkrétneho zákonného ustanovenia nesplnenie povinnosti žalobcu vyplýva, a teda ktoré zákonné
ustanovenie bolo žalobcom porušené. Strohé konštatovanie nesplnenia si povinnosti žalobcu len so
všeobecným poukazom na osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov) je podľa názoru správneho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

30. Podľa čl. 152 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

31. Účastník konania, ktorý nie je spokojný s vydaným rozhodnutím správneho orgánu, môže využiť
svoje právo, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v II. hlave (základné práva a slobody), v
siedmom oddiele (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

32. Neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej
istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že
príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú
správne vykladať a aplikovať (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 48/97 zo 07. januára 1998).



33. Správne súdnictvo predstavuje inštitút súdnej ochrany zákonnosti právoplatných (aj
neprávoplatných) rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj kontroly zákonnosti postupu tých orgánov,
ktorá sa vykonáva v individuálnych správnych veciach fyzických osôb (tiež právnických osôb).
Pri vydávaní individuálnych správnych aktov musia byť splnené určité zásady, ktoré tvoria základ
európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva.

34. Právo na riadne odôvodnenie a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu je jedným zo
základných princípov právneho štátu a je nástrojom pre zaistenie predvídateľnosti aplikácie práva,
právnej istoty a vylúčenie ľubovôle. Zásada zákazu ľubovôle je jedným z princípov predstavujúcich
súčasť práva na riadny proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní, je nevyhnutná nadväznosť medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré môže záporne ovplyvniť práva alebo záujmy
dotknutej osoby je tiež jedným z dôležitých princípov dobrej správy. Základ európskeho štandardu
všeobecných pravidiel správneho práva, ktoré sú súčasťou súboru princípov dobrej správy, tvorí najmä
základná Rezolúcia č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorej by mali byť správne akty riadne
odôvodňované a preskúmateľné. Povinnosť správnych orgánov riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia
je súčasne obsiahnutá i v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý ustanovuje právo na riadnu
správnu prax. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ majú súdy v správnom súdnictve preskúmavať rozhodnutia
vydané v oblasti verejnej správy, je z povahy veci nutné, aby bolo z daného rozhodnutia zrejmé, z
čoho správny orgán vychádzal a akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil. Zároveň je potrebné
uviesť, že protokol o výsledku inšpekcie je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve, čo vyplýva z
viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo
dňa 25.08.2011).

35. Preto na základe vyššie uvedených úvah možno dospieť k záveru, že napadnutý protokol žalovaného
v časti B/, Zistené nedostatky, bod 1. mal byť odôvodnený skutkovo a právne tak, aby bol preskúmateľný
a taktiež aby jeho odôvodnenie zodpovedalo ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ tieto
požiadavky nespĺňa, správny súd takéto rozhodnutie zruší pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v
nedostatku dôvodov.

36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd protokol žalovaného č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B
15 131 zo dňa 26.05.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

37. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom
správneho súdu a protokol odôvodniť tak, aby bol preskúmateľný.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SPP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne



doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.