Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/116/2015 z 8. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. mája 2017, sp. zn. 6S/116/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7015201155.3 Krajský súd Košice | 6S/116/2015 | ECLI:SK:KSKE:2017:7015201155.3 | 2017-05-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c477fd6e-05e6-4d9e-8eca-8cbf5ddbf514 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7015201155.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/116/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201155
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201155.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne A. Š., bývajúcej v F.
Z. B., Q. XX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Petrovom, so sídlom Košice, Kukučínova 7,
proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o žalobe na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 27.07.2015 č. 43952-3/2015-BA, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 27.07.2015 č. 43952-3/2015-BA v časti, v ktorej potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 29.04.2015 č. 65860-135/2015-KEM o povinnosti
žalobkyne vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške 1.051,50 eur v súvislosti s pracovným úrazom,
ktorý utrpela 29.01.2009.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 29.04.2015 č. rozhodnutia 65860-135/2015-
KEM správny orgán rozhodol, že podľa § 99 a § 111 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) má žalobkyňa nárok na náhradu
za bolesť v sume 3.850,50 eur v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29.01.2009 určenej podľa § 5
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a
o zmene zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Správny orgán ďalej rozhodol, že
poškodená nemá nárok na výplatu náhrady za bolesť v sume 3.850,50 eur v dôsledku pracovného úrazu
zo dňa 29.01.2009, a zároveň jej uložil podľa § 236 ods.1 zákona o sociálnom poistení povinnosť vrátiť
neprávom vyplatenú sumu vo výške 1.051,50 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
na účet Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice.

2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán konštatoval, že si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu
za bolesť žiadosťou zo dňa 27.07.2009 a posudku, ktorý vyhotovil posudzujúci traumatológ v počte
1505 bodov. Žalobkyni bol rozhodnutím z 19.02.2010 č. KEM-19827/2010 priznaný nárok na náhradu
za bolesť v dôsledku pracovného úrazu v počte bodov 365. Rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím
odvolacieho orgánu zo dňa 24.06.2010 č. BA-83741/2010, ktorým bolo čiastočne vyhovené odvolaniu
žalobkyne a bol priznaný nárok za bolesť v počte bodov 452 v celkovej sume 4.902,-- eur. Rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso/41/2011 zo dňa 25.08.2011 boli rozhodnutia zrušené a vec bola vrátená
na ďalšie konanie.



3. V ďalšom konaní organizačné zložky Sociálnej poisťovne vychádzali z vysloveného právneho názoru
v spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu SR a pre posúdenie odbornej otázky pojmov „amputácia a
strata končatiny“ bol ustanovený znalec F.. V. F., ktorý vo svojom znaleckom posudku z 31.05.2012 č.
6/2012 stanovil bodové hodnotenie za bolesť spolu v počte 355 bodov. Znalec odpovedal na dve otázky, v
ktorých uviedol, že žalobkyňa utrpela devastačné poranenie pravej ruky a predlaktia so semiamputáciou
ruky v oblasti zápästia. V lekárskom posudku, ktorý vypracoval F.. J. B., posudzujúci lekár, boli hodnotené
bolesti žalobkyne počtom 1505 bodov s tým, že posudzujúci lekár neprihliadol na zásady uvedené v § 9
ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., a z toho dôvodu pristúpil znalec k zmene bodového hodnotenia tak, že
stanovil bolestné nasledovne: pol. č. 115 - hlboká rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená - 15 bodov,
pol. č. 239 - rozsiahla incízia na predkolení vpravo - 35 bodov, pol. č. 239 - rozsiahla incízia na stehne
- 35 bodov, pol. č. 239 - rozsiahla incízia na chrbte za účelom kožného štepu - 35 bodov, pol. č. 239 -
rozsiahla incízia na pravom ramene - 35 bodov, pol. č. 236/b - šok stredne ťažkého stupňa - 40 bodov,
pol. č. 159/f - amputácia ruky - 80 bodov, zvýšené na dvojnásobok pre zdĺhavé a komplikované liečenie
a opakované operácie o 80 bodov, spolu 355 bodov.

Na ďalšiu otázku ohľadom ozrejmenia pojmov „amputácia a strata končatiny“ znalec uviedol, že z
lekárskeho hľadiska sú tieto pojmy synonymom. Traumatologická amputácia končatiny vzniká pri
násilnom prerušení integrity končatiny ako celku. Dochádza k prerušeniu kože. Pri traumatickej
amputácia buď dochádza k úplnému oddeleniu časti končatiny, alebo končatina visí na zachovanom
zvyšku časti svalov a kože.

4. Uvedený odborný názor potvrdil aj X.. F.. X. Š., C.., hlavný odborník pre úrazovú chirurgiu pri
Ministerstve zdravotníctva SR, ktorý uviedol, že sadzby bodového hodnotenia za bolesť nemožno
zamieňať so sadzbami za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru oboch
odborníkov pojmy „strata a amputácia končatiny“ sú identické pojmy na účely náhrady za bolesť.

5. Rozhodnutím z 25.02.2013 č. 223-80/2013-KEM žalobkyni nebol priznaný nárok za bolesť v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 29.01.2009 s tým, že v odôvodnení okrem iného bolo poukázané na
rozhodnutie zo dňa 24.06.2010 č. BA-83741/2010, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za
bolesť v dôsledku pracovného úrazu v počte bodov 452 a v sume 4.902,-- eur so zohľadnením miery
zavinenia v rozsahu 25 %. Keďže žalobkyňa mala na základe právoplatného rozhodnutia vyplatenú
náhradu, ktorá prevýšila náhradu za stanovené bodové hodnotenie súdnym znalcom, nevznikol jej nárok
na náhradu za bolesť.

6. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím z 20.05.2013 č.
28234-4/2013-Ba zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Krajský súd v Košiciach na
základe žaloby žalobkyne zrušil obe rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa rozsudkom z 19.06.2014 č.k. 6S/204/2013.

7. V ďalšom konaní znalec odpovedal na otázky právneho zástupcu žalobkyne a k lekárskemu posudku
F.. B. zo dňa 04.07.2010 uviedol, že posudok nebol vypracovaný podľa zásad uvedených v § 9 ods.7
zák.č. 437/2004 Z.z., kedy pri posudzovaní bolestného nie je možné sčítavať jednotlivé poškodenia
tej istej hornej končatiny, čím týmto súčet bodov prekročí bodové hodnotenie za stratu tejto končatiny.
Ďalej znalec vysvetlil použitie položky č. 159/f tak, že žalobkyňa mala semiamputáciu v zápästí, teda
mala semiamputáciu ruky, a nie hornej končatiny. Na ďalšiu otázku zástupcu žalobkyne, aby zhodnotil
rozdiel medzi amputáciou končatiny (traumatickou a operačnou) podľa položky č. 159 a stratou hornej
končatiny podľa položky č. 324 z pohľadu bolesti prežitej pacientom v priebehu liečenia, znalec uviedol,
že položka č. 159 rieši bodové hodnotenie bolestného a položka č. 324 hodnotí bodové hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia.

Na otázku zástupcu žalobkyne, či je vo všeobecnosti z pohľadu pociťovanej bolesti rozdiel medzi
jednorazovým poškodením hornej končatiny v zmysle jej amputácie takým poškodením končatiny, pri
ktorom po opakovaných liečebných zákrokoch zostáva zachovaná, ale dochádza k strate jej funkčnosti,
znalec uviedol, že pocit bolestivosti je veľmi individuálny, prah bolesti má každý človek iný, počet a
druh liečebných či operačných zákrokov sa nedá paušalizovať z hľadiska pociťovanej bolestivosti. Vo
všeobecnosti je bolesť pri úraze väčšia a šokujúcejšia, než bolesť pri plánovanom operačnom zákroku v
celkovej alebo lokálnej anestézii, či bolesť pri liečebných preväzoch, kedy sa podávajú lieky proti bolesti.



8. Právny zástupca sa s odpoveďami znalca nestotožnil z dôvodu ich nepreskúmateľnosti a
nejednoznačnosti, ako aj z dôvodu nesprávnej aplikácie položky č. 159f, pretože podľa jeho názoru
znalec mal hodnotiť poškodenie zdravia podľa položky č. 324.

9. Správny orgán prvého stupňa ďalej v odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje s výkladom žalobkyne
ustanovenia § 10 ods.8 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého subsidiarita sťaženia spoločenského
uplatnenia sa má chápať tak, že hodnotenie nároku za bolestné sa má vykonať podľa položky pre
sťaženie spoločenského uplatnenie, a nie podľa položky pre hodnotenie bolesti. Lekársky posudok
o náhrade za bolesť vypracovaný F.. B., ktorý stanovil náhradu za bolesť v počte 1505 bodov, po
vypracovaní znaleckého posudku bol upravený prostredníctvom aplikácie § 9 ods.7 zákona č. 437/2004
na 355 bodov. Postup znalca považuje správny orgán za súladný so zákonom, pretože účelom
ustanovenia § 9 ods.7 veta druhá zákona č. 437/2004 pre situáciu spôsobenia viacero poškodení
zdravia na tom istom orgáne alebo končatine, je stanoviť limitáciu bodového hodnotenia bolesti, ktoré
by bez toho obmedzenia mohlo prekročiť aritmetickým súčtom jednotlivých čiastkových poškodení toho
istého orgánu alebo končatiny hodnotu, ktorá je zákonodarcom stanovená pre oveľa ťažšie následky
poškodenia zdravia spôsobené anatomickou alebo funkčnou stratou orgánu alebo končatiny. Správny
orgán poukázal na systematiku citovaného zákona, ktorá od seba striktne odlišuje podmienky priznania
a poskytovania náhrady za bolesť a jej zásady, na strane druhej poskytovania náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré nie je možné zamieňať.

10. V rozhodnutí správny orgán poukázal na súčasnú aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, najmä
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/52/2013 z 12.08.2014, ktorý rozhodoval v obsahu
identickej veci a rozhodnutia Sociálnej poisťovne potvrdil tým, že poukázal na správne súdnictvo a jeho
posudzovanie zákonnosti postupov v oblastiach špecializovanej verejnej správy, kde použité pojmy majú
svoj pôvod v odbornej terminológii, ktorá charakterizuje túto oblasť verejnej správy. Najvyšší súd SR sa
tiež vyslovil, že nemôže spochybňovať odborné stanovisko X.. F.. X. Š., C.., ktoré je v zmysle § 127
ods.4 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. aplikovateľné na objasnenie prípadných nejasností medzi pojmami
amputácia a anatomická strata končatiny.

11. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/41/2011 zo dňa
25.08.2011, ktorý zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie a vec vrátil na ďalšie konanie, odpadol právny dôvod na plnenie týchto rozhodnutí.
Výsledkom nového konania bolo aj ustálenie výšky náhrady za bolesť, ktorá žalobkyni patrí. Znalecké
dokazovanie ustálilo bodové hodnotenie vo výške 355 bodov s hodnotou bodu 14,46 eur. Sociálna
poisťovňa konštatovala, že má týmto za preukázané, že žalobkyňa po oboznámení sa so znaleckým
dokazovaním si je vedomá toho, že sa jej náhrada za bolesť titulom pracovného úrazu zo dňa 29.01.2009
vyplatila v sume vyššej ako jej patrila. Žalobkyni bola vyplatená suma 4.902,-- eur za 452 bodov titulom
náhrady za bolesť dňa 26.08.2010, ktorú v celom rozsahu prijala. Znaleckým dokazovaním a jeho
doplnením bolo ustálené, že žalobkyňa má nárok na náhradu za bolesť v počte bodov 355. Z uvedeného
dôvodu bola žalobkyni v zmysle § 236 ods.1 zákona o sociálnom poistení uložená povinnosť vrátiť sumu
1.051,50 eur, ktorá jej po zrušení rozhodnutí nepatrila.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
z 27.07.2015 č. 43952-3/2015 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice z 29.04.2015 č. 65860-135/2015-KEM.

13. Žalobkyňa v žalobe namietala, že hoci znalec neodpovedal jednoznačne na otázky zadané jej
právnym zástupcom, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice sa so záverom znalca plne stotožnila.
Žalobkyňa nesúhlasila s použitou položkou 159f, pretože správne mala byť použitá položka 159a -
exartikulácia v ramennom kĺbe s počtom bodov 150. Ďalej odvolaním napadla aj výrok o povinnosti vrátiť
vyplatenú sumu 1.051,50 eur, pretože svojím konaním nenaplnila predpoklady aplikácie ustanovenia §
236 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Poukázala tiež na to, že správny orgán bližšie neuviedol, ktorý
dôvod a akým konaním mal byť naplnený konaním žalobkyne.

14. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
pri priznaní nároku a súčasnom nepriznaní nároku na výplatu náhrady za bolesť a uložení povinnosti
vrátiť neprávom vyplatenú sumu tejto dávky žalobkyni, bol správny.



15. K námietke žalobkyne ohľadom nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnej aplikácie položky
č. 159f - odňatie ruky, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/52/2013 z
12.08.2014, v ktorom k aplikácii ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 konštatoval, že účelom
tohto ustanovenia je stanoviť limitáciu bodového hodnotenia bolesti, ktoré bez toho obmedzenia mohlo
prekročiť svojím aritmetickým súčtom jednotlivých čiastkových poškodení toho istého orgánu alebo
končatiny hodnotu, ktorá je zákonodarcom stanovená pre omnoho ťažšie následky poškodenia zdravia
spôsobenou anatomickou alebo funkčnou stratou orgánu alebo končatiny.

16. Žalovaný považoval aj výrok o povinnosti žalobkyne vrátiť sumu 1.051,50 eur za súladný so zákonom
z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, a s ktorými sa žalovaný
stotožnil. Uviedol, že zánikom právneho dôvodu na nárok žalobkyne na náhradu za bolesť v sume
4.902,-- eur, ktorá jej bola vyplatená a ňou prevzatá, v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 29.01.2009,
došlo na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
Najvyššieho súdu SR (07.11.2011) bolo žalobkyni zrejmé, že sa jej suma priznaná právoplatnými
a vykonateľnými rozhodnutiami pobočky zo dňa 19.02.2010 a ústredia zo dňa 24.06.2010 vyplatila
neprávom. Vzhľadom k tomu, že vec bola Najvyšším súdom SR vrátená na nové konanie, bola výška
dávka poskytnutá žalobkyni vo vyššej sume otázna. Podľa žalovaného boli splnené na strane žalobkyne
všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 236 ods.1 písm.b) zákona o sociálnom poistení.

17. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu, v ktorej sa domáhala, aby
súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.07.2015 č. 43952-3/2015-BA a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice zo dňa 29.04.2015 č. 65860-135/2015-KEM a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že žalovaný, ako aj Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodli na
základe doplnku znaleckého posudku, ktorého obsah žalobkyňa namietala a správny orgán napriek
tomu nevykonal v súlade s § 196 ods.6 zákona o sociálnom poistení navrhnutý dôkaz, a to výsluch
znalca. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s výkladom ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z.,
ktorý aplikoval žalovaný, a to, že v danom prípade bodové hodnotenie jednotlivých poškodení tej istej
končatiny nemôže presiahnuť počet bodov pre položku 159a - amputácia hornej končatiny, čiže 150
bodov, a po zvýšení podľa § 9 ods.6, spolu 300 bodov. Podľa žalobkyne z ustanovenia § 10 ods.8 zákona
č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že zákon nerozlišuje, či sa jedná o hodnotenie odškodnenia za bolesť alebo
za sťaženie spoločenského uplatnenia pri stanovení zásady v zmysle § 9 ods.7.

18. Podľa žalobkyne aj z gramatického výkladu je zrejmý rozdiel medzi amputáciou, ktorá znamená
chirurgické odňatie údu, alebo jeho časti, alebo inej časti organizmu a stratou orgánu alebo celej
končatiny. Keďže podľa ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z. súčet bodového hodnotenia
nesmie prekročiť hodnotenie za stratu končatiny, je v danom prípade nutné a logické hodnotenie vykonať
podľa položky pre sťaženie spoločenského uplatnenia, a nie podľa položky pre hodnotenie bolesti. Z
hľadiska hodnotenia bolesti je amputácia (odňatie) končatiny hodnotená nižším počtom bodov, pretože
sa jedná o jednorazové poškodenie, resp. pôsobenie bolesti po kratšiu dobu. Podľa žalobkyne, ak
by sa malo slovné spojenie anatomická alebo funkčná strata vykladať v rámci hodnotenia bolesti,
teda iba podľa položiek prílohy 1.I., nemal by pojem funkčná strata vôbec opodstatnenie, pretože
pri hodnotení spôsobenej bolesti sa neposudzuje strata funkcie, ktorá je až trvalým následkom. V
rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia však má toto rozlišovanie význam, pretože môže
dôjsť aj k anatomickej strate, ako aj k funkčnej strate, kedy ostáva zachovaný úd anatomicky bez
pôvodnej funkcie, ako v prípade ochrnutia končatiny. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie §
9 ods.7 citovaného zákona sa použije rovnako pre hodnotenie bolesti, ako aj sťaženia spoločenského
uplatnenia, teda v prípade hodnotenia bolesti sa použije položky prílohy 1.I.

19. Žalobkyňa poukázala na to, že s doteraz uplatňovaným formalistickým striktne zužujúcim výkladom
sporného ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., žalovaný ignoroval podstatu právneho názoru
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého bolo potrebné z medicínskeho hľadiska zodpovedať „čo sa pod
uvedeným pojmom straty končatiny v danom prípade rozumie“. Znalec F.. F. uvedenú otázku zodpovedal
iba čiastočne, pretože vysvetlil iba pojem amputácie končatiny, a ani v doplnku znaleckého posudku
spornú otázku nevysvetlil. Vo vzťahu k pojmu strata končatiny znalec uviedol, z lekárskeho hľadiska je
amputácia končatiny a strata končatiny synonymum, ale zostáva nezodpovedaná podstatná otázka, či
sú uvedené pojmy rovnaké aj z hľadiska posúdenia bolesti, ktorú poškodený pociťuje v prípade liečenia
a odstraňovania následkov amputácie končatiny, alebo takého jej poškodenia, ktoré nie je amputáciou,
ale devastáciou vedúcou k funkčnej strate tejto končatiny. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhovala



vykonanie dôkazu výsluchom znalca, ktorým by bolo možné bezprostredne a komplexne vyjasniť
znalcom použité pojmy a položky bodového hodnotenia, a pri zachovaní hospodárnosti koncentrovať
jeho vyjadrenie, a v prípade námietky žalobkyne v rámci jedného ústneho pojednávania. Uvedené
doplnenie dokazovania žalovaný, ani pobočka Košice nevykonali, čo je v rozpore s ustanovením §
173 ods.3 zákona o sociálnom poistení. Pre úplnosť žalobkyňa poukázala na nesprávnosť a vnútornú
rozpornosť záverov znalca pri hodnotení položky 159f, keď na strane prvej doplnku uvádza záver
vlastného znaleckého posudku, kde potvrdzuje, že žalobkyňa utrpela „devastačné poranenie pravej ruky
a predlaktia“. Na druhej strane uviedol, že žalobkyňa „nemala poškodené plece, ramennú kosť, ani lakeť,
či predlaktie“.

20. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa § 3 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia, alebo
odstraňovaniu jeho následkov.

Pokiaľ sú pojmy amputácia a strata končatiny synonymá, ako uviedol znalec, potom logicky je možné
použiť rovnako hodnotenie bolesti za anatomickú stratu končatiny, teda jej amputáciu - položka 159a,
ako aj za funkčnú stratu hornej končatiny, položka č. 324.

Použitie konkrétnej položky hodnotiacej bolesť musí byť v súlade s uvedenou zásadou, a teda musí
byť prijatý taký výklad ustanovenia § 9 ods.7 v spojení s § 10 ods.8 zákona, ktorému zodpovedá
hodnotenie bolesti, nikdy nie v neprospech poškodeného, iba z dôvodu nejasnej alebo nedostatočnej
právnej úpravy. Úsudok posudzujúceho lekára F.. B. považuje žalobkyňa za vypracovaný v súlade so
zákonom a postupom žalovaného bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím podľa nesprávnych
záverov znaleckého posudku.

21. Žalobkyňa napadla tiež tú časť rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o jej povinnosti vrátiť neprávom
vyplatenú sumu vo výške 1.051,50 eur. Rozhodnutie pobočky Košice, ktorá iba všeobecne odkázala na
ustanovenie § 236 ods.1 zákona o sociálnom poistení, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Žalovaný na odvolaciu námietku konkretizoval dôvod vzniku povinnosti žalobkyne s poukazom na §
236 ods.1 písm.b) zákona o sociálnom poistení. Tieto závery žalobkyňa považuje za nesprávne a v
rozpore s ustanovením § 236 písm.b), keďže zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že vedomosť o
nesprávnosti výšky sumy dávky musí mať príjemca dávky v čase jej prijímania (prijatia). To isté platí pre
prípad vedomosti príjemcu dávky o jej výplate neprávom. Ustanovenie § 236 ods.1 písm.a), b), c) zákona
o sociálnom poistení uvádza tri dôvody vzniku povinnosti vrátiť dávku, z ktorých ani jeden nepredpokladá
zmenu právoplatného rozhodnutia, na základe ktorého bola dávka vyplatená. Dôvody tejto zmeny, a
teda aj nesprávnosti výšky dávky neboli spôsobené konaním jej príjemcu, teda žalobkyne. K zrušeniu
prvotného rozhodnutia o nároku žalobkyne ako poškodenej, došlo v dôsledku postupu žalovaného a
jeho pobočky, ktorý rozhodol bez nariadenia znaleckého dokazovania. Z uvedených dôvodov žalobkyni
nevznikla povinnosť vrátiť dávku a rozhodnutie v napádanej časti je preto nezákonné.

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyne navrhol, aby súd žalobu zamietol. K námietke
žalobkyne, že nebol vykonaný navrhnutý dôkaz, a to výsluch znalca, uviedol, že na účely vyjadrenia sa
k doplnku k znaleckému posudku bol právny zástupca predvolaný na ústne pojednávanie na pobočke
dňa 08.04.2015. Na predmetnom ústnom pojednávaní sa vyjadril, že písomné vyjadrenie k doplnku
znaleckého posudku doručí obratom. Do dňa vydania rozhodnutia, t.j. 29.04.2015 právny zástupca sa k
doplnku k znaleckému posudku nevyjadril a svoje vyjadrenie zaslal až v odvolacom konaní. Žalobkyňa,
ktorá bola prítomná na kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť
dňa 24.03.2015, vykonanej na účely preskúmania záverov v doplnku k znaleckému posudku, nevzniesla
voči nemu námietky.

23. Žalovaný na námietku žalobkyne, že ignoroval podstatu právneho názoru Najvyššieho súdu SR,
uviedol, že námietka je neopodstatnená, pretože na účely posúdenia odbornej otázky pojmov „amputácia
a strata končatiny“ oslovila znalca s požiadavkou vypracovania znaleckého posudku v tejto veci. Znalec
v znaleckom posudku vysvetlil pojem amputácia a strata končatiny tak, že z lekárskeho hľadiska sú tieto
pojmy synonymum. V súvislosti s touto námietkou žalovaný opätovne poukázal aj na stanovisko X.. F..
X. Š., C.., zo dňa 25.04.2012, v ktorom konštatuje, že hodnotenie bolesti je v zákone č. 437/2004 Z.z.
jednoznačné. Sadzby bodového hodnotenia bolesti sú ustanovené v prílohy č. 1 v I. a III. časti tohto
zákona, nie je ich možné zamieňať so sadzbami hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré



sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Strata končatiny a amputácia v zmysle náhrady za bolesť
sú identické pojmy. Žalovaný ďalej poukázal na judikát R99/2011, podľa ktorého Sociálna poisťovňa ako
správny orgán nie je sama oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Hodnotí
iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných
dôkazov. Vychádzajúc z uvedeného posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení zasahovať
do bodového hodnotenia určeného znalcom, sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú
oporu v lekárskych nálezoch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie žalobkyne. V opačnom
prípade by došlo k popretiu hodnovernosti znaleckého posudku a posudkoví lekári by konali nad rámec
svojich oprávnení. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať závery znalcov a ich znaleckými
posudkami je pri svojom rozhodnutí o priznávaní nárokov na úrazové dávky viazaná.

24. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho výkladu ustanovenia § 9 ods.7 a § 10 ods.8
zákona č. 437/2004 Z.z. žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/52/2013
z 12.08.2014, v ktorom konštatoval, že žalovaný použitú aplikáciu ustanovenia § 9 ods.7 považuje za
v súlade so zákonom.

25. Ku žalobnej námietke týkajúcej sa povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu, žalovaný uviedol,
že má preukázané, že žalobkyni bola poukázaná výplata nároku za bolesť dňa 26.08.2010 v sume
4.902,-- eur na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 24.06.2010 a žalobkyňa túto poukázanú
sumu prevzala. Pretože rozsudkom Najvyššieho súdu SR bolo zrušené právoplatné rozhodnutie zo
dňa 24.06.2010, na podklade ktorého bola žalobkyni vyplatená suma 4.902,-- eur z titulu nároku na
náhradu za bolesť, a tým zanikol aj právny dôvod na náhradu za bolesť vo výške 4.902,-- eur v súvislosti
s pracovným úrazom žalobkyne zo dňa 29.01.2009. Zánikom právneho dôvodu na nárok žalobkyne
na náhradu za bolesť v sume 4.902,-- eur, ktorá jej bola vyplatená, a ktorú prevzala, došlo na strane
žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu sa.

Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR bolo žalobkyni zrejmé, že sa suma
jej priznaná právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami vyplatila neprávom. Vzhľadom k tomu, že vec
bola Najvyšším súdom SR vrátená na nové konanie, bola výška dávky poskytnutá žalobkyni vo vyššej
suma otázna.

26. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku,
oboznámil sa s pripojenými administratívnymi spismi, doplnil dokazovanie výsluchom znalca a dospel
k záveru, že žaloba je iba čiastočne dôvodná.

27. Znalec na pojednávaní dňa 25.04.2017 uviedol, že žalobkyňa podľa lekárskych záznamov mala
poranenie ruky, teda v oblasti zápästia a predlaktia. V lekárskych nálezoch nikde nebola uvedená
traumatická amputácia končatiny alebo amputácia končatiny v ramennom kĺbe. V znaleckom posudku
ohodnotil všetky položky, ktoré boli v lekárskej správe uvedené, a ohodnotil aj zranenie predlaktia.
Znalec uviedol, že žalobkyňa nemá amputovanú končatinu, a preto nemožno hodnotiť bolestné položkou
straty končatiny v ramennom kĺbe. K posudku posudzujúceho lekára F.. B. uviedol, že on nehodnotil
stratu končatiny, ale jednotlivé položky poškodenia tohto predlaktia, teda poškodenie nervov, svalov,
poškodenie kostí, devastáciu kože vpravo na zápästí a podobne.

28. Po výsluchu znalca zástupca žalobkyne uviedol, že bodové hodnotenie vykonané znalcom je v
rozpore s lekárskym posudkom, ktorý vyhotovoval posudzujúci lekár, a tiež v rozpore s bodovým
hodnotením posudkových lekárov žalovaného, ktoré vykonali pri kontrole bodového hodnotenia posudku
posudzujúceho lekára. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne postup znalca bol v rozpore s
ustanovením § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože znalec mal jednotlivé zranenia, poranenia
hornej končatiny posudzovať podľa položky 150a, pri ktorej je bodové hodnotenie 150 bodov. V
znaleckom posudku neboli rozlíšené položky, ktoré hodnotia zranenia na hornej končatine, a položky,
ktoré hodnotia poranenia na iných častiach tela žalobkyne, resp. chirurgické zákroky. Podľa jeho názoru
malo byť hodnotené bolestné za rozsiahlu incíziu na predkolení, za voľný štep z pravého stehna, za
ranu na stehne za účelom odobratia venózneho štepu a rozsiahlu incíziu na chrbte za účelom odberu



voľného laloka. Keďže tieto položky osobitne hodnotené nespadajú pod limit, ktorý sa vzťahuje na
hornú končatinu, preto v rámci posudku mali byť hodnotené položky, ktoré sa týkajú hornej končatiny
s určitým počtom bodov, je limit 300 bodov, a potom ďalšie položky vrátane šoku stredne ťažkého
stupňa 40 bodov, a z toho dôvodu hodnotenie 355 bodov určené znaleckým posudkom považuje
za nesprávne. Hodnotenie, ktoré vykonali posudkoví lekári v predchádzajúcich konaniach, považuje
zástupca žalobkyne za správne za predpokladu, že boli použité položky z časti týkajúcej sa bolestného.

29. Zástupkyňa žalovaného konštatovala, že rozpor, na ktorý poukázal zástupca žalobkyne, bol
odstránený, znalec vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej vyplynulo, že u žalobkyne nešlo
o amputáciu končatiny v ramennom kĺbe, ale išlo o amputáciu ruky v zápästí. Devastačné poranenie
predlaktia znalec ohodnotil položkou 115 15 bodmi. Zo znaleckého posudku, aj z výpovede znalca
vyplýva, že hodnotil poranenie žalobkyne tak, že časť hodnotil ako primárne poškodenie, a časť
ďalšími položkami hodnotil ako sekundárne poškodenie zdravia žalobkyne. K návrhu právneho zástupcu
žalobkyne, aby bolo hodnotenie bolestného vykonané podľa bodového hodnotenia posudkových
lekárov, uvádza, že v predchádzajúcich konaniach krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu
potreby znaleckého dokazovania, pričom znalec určil nižšie bodové hodnotenie ako posudkoví lekári.

30. V písomnom vyjadrení zástupcu žalobkyne z 03.05.2017 vyplýva, že pri akceptovaní súčasného
výkladu ustanovenia § 9 ods.7 zákona č. 437/2004 Z.z., že pre hodnotenie je možné použiť len položku
pre hodnotenie bolesti, a nie položku pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je podľa jeho
názoru správne hodnotenie položkou 159a, ktorá hodnotí amputáciu celej končatiny, nie iba jej časti. Z
uvedeného vyplýva, že správny celkový počet bodov má byť určený súčtom bodov za bolesť spôsobenú
poraneniami, resp. chirurgickými zákrokmi na iných častiach žalobkyne ako na hornej končatine, a
počtom bodov za amputáciu končatiny podľa položky 159a. Podľa názoru žalobkyne výsluchom znalca
nebolo dostatočným spôsobom objasnené použitie položky 159f - amputácia ruky, a položky 159a,
ktorá bola hodnotená posudkovými lekármi v celom doterajšom priebehu dokazovania. Limit bodového
hodnotenia pri položke 159a je 300 bodov. Správne určenie jednotlivých položiek bolo vykonané ešte
rozhodnutím žalovaného zo dňa 24.06.2010 počtom bodov 452. Počet bodov bol stanovený za položky
246b - šok stredne ťažkého stupňa 40 bodov, položka 239 - rozsiahla incízia na predkolení vpravo 52,5
bodov, položka č. 239 - rozsiahla incízia na stehne 22,5 bodov, položka č. 239 - rozsiahla incízia na
chrbte 52,5 bodov, položka 243c 6 - štep z pravého stehna 135 bodov, položka 159a - amputácia hornej
končatiny 150 bodov. Toto hodnotenie vychádza z výkladu ustanovenia § 9 ods.7 tak, že limit pre položku
159a je 150 bodov bez zvýšenia na dvojnásobok. Tento výklad však dnes nie je aplikovaný v prípadoch
existencie súbehu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia podľa § 9 ods.5, a v takýchto prípadoch je limit
300 bodov ako dvojnásobok počtu bodov 150. Na základe uvedeného žalobkyňa považuje za správny
celkový počet bodov 602 (452+150), ktorý predstavuje súčet 452 bodov za vyššie uvedené položky a
150 bodov za plné hodnotenie položky 159a, vrátane zvýšenia na dvojnásobok.

31. Podľa § 3 ods.1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

32. Podľa § 7 ods.1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim
lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušného oddelenia, alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

33. Podľa § 7 ods.6 citovaného zákona ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného, alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.

34. Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených
v prílohe č. 1 v I. a v III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.



35. Podľa § 9 ods.5 citovaného zákona bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak:
a) vznikla infekcia rany, okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia, alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbov, hrudníku a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na
operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

36. Podľa § 9 ods.7 ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za
každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na
zdraví vzťahuje na ten istý orgán, alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové
hodnotenie a anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

37. Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť
za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne (§ 9 ods.8 citovaného zákona).

38. Podľa § 10 ods.8 citovaného zákona ustanovenie § 9 ods.7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.

39. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávny výklad ustanovenia § 10 ods.8 zákona č. 437/2004 Z.z. a
žiadala, aby bolesť za úraz bol hodnotený podľa položky č. 324 pre hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. V priebehu konania o tejto námietke upustila a žiadala, aby bolesť bola hodnotená tak, ako o
tom už žalovaný rozhodol rozhodnutím z 24.06.2010, t.j. 452 bodmi podľa položiek č. 246b, 239, 243C6
a 159a zvýšených o 150 bodov ako dvojnásobok počtu bodov 150 podľa položky 159a. Súd v tejto
časti žalobu nepovažuje za dôvodnú, vzhľadom na to, že z judikatúry krajských súdov a Najvyššieho
súdu SR jednoznačne vyplýva, že sadzby bodového hodnotenia pre bolesť nie je možné zamieňať so
sadzbami bodového hodnotenia pre bolesť nie je možné zamieňať so sadzbami bodového hodnotenia
za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú vedené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona.
Kontrola bodového hodnotenia vykonaného znalcom ukázala zhodne s kontrolou bodového hodnotenia
vykonaného posudkovými lekármi žalovaného, že lekársky posudok o bolestnom s celkovým počtom
bodov 1505, ktorý vyhotovil F.. J. B., chirurg Kliniky úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach, je
nesprávny, pretože pre bodové hodnotenie použil položku 324, ktorá sa netýka bodového hodnotenia
bolesti.

40. Znalec na základe lekárskej dokumentácie vyhotovil posudok o bolestnom, v ktorom bolesť
žalobkyne hodnotil podľa položiek č. 115 - hlboká rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená 15 bodmi,
položky č. 239 - rozsiahla incízia predkolení vpravo 35 bodmi, položky č. 239 - rozsiahla incízia na stehne
35 bodmi, položky č. 239 - rozsiahla incízia na chrbte za účelom odobratia kožného štepu 35 bodmi,
položky č. 239 - rozsiahla incízia na pravom ramene 35 bodmi, položkou č. 246/b - šok stredne ťažkého
stupňa 40 bodmi, a položkou č. 159/f - amputácia ruky 80 bodov, pre komplikované a zdĺhavé hojenie a
pre opakované operácie pravej ruky zvýšené na dvojnásobok (§ 9 ods.6) 160 bodmi, spolu 355 bodmi.

41. Znalec sa v posudku vyjadril aj k výkladu pojmu amputácia a strata končatiny tak, že ide o
synonymum. Traumatologická amputácia končatiny vzniká pri násilnom prerušení integrity končatiny ako
celku, a pri traumatickej amputácii buď dochádza k úplnému oddeleniu časti končatiny, alebo končatina
visí na zachovanom zvyšku časti svalov a kože. Toto stanovisko je súladné so stanoviskom hlavného
odborníka pre úrazovú chirurgiu pri Ministerstve zdravotníctva SR, ktorý uviedol, že strata končatiny a
amputácia v zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy.

42. Znalec pri bodovom hodnotení bolesti vychádzal z pripojenej zdravotnej dokumentácie, pričom
žalobkyňa v priebehu konania okrem lekárskeho posudku nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil
vecnú správnosť tohto posudku. S jeho záverom sa stotožnil aj posudkový lekár žalovaného. Je
nepochybné, že žalobkyňa utrpela devastačné poranenie pravej ruky a predlaktia so semiamputáciou
ruky v oblasti zápästia. Podľa názoru súdu znalec pri hodnotení bolesti postupoval podľa § 9 ods.7
zákona č. 437/2004 Z.z., keď použil položku 159f - odňatie ruky, a nie položku 159a - exartikulácia v
ramennom kĺbe, pretože jednotlivé časti hornej končatiny (rameno, predlaktie, ruka, prsty) sú hodnotené
podľa osobitných položiek a žalobkyňa mala v dôsledku úrazu poškodenú hornú končatinu v oblasti
zápästia. Znalec hodnotil bolesť aj podľa ďalších položiek, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku



vyhotovenom na podklade zdravotnej dokumentácie. O správnosti a úplnosti bodového hodnotenia súd
nemá dôvod pochybovať, pretože závery znalca neboli spochybnené zo strany žalobkyne žiadnymi
relevantnými dôkazmi.

43. Súd považoval žalobu žalobkyne týkajúcu sa namietania povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu
vo výške 1.051,50 eur žalovanému, za dôvodnú. Túto povinnosť správny orgán prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí odôvodnil ustanovením § 236 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný vo svojom rozhodnutí
upresnil, že povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu odvodzuje od ustanovenia § 236 ods.1 písm.b)
citovaného zákona, podľa ktorého príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od
ktorého mu nepatrila, alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel,
alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

44. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia a z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni bola poukázaná dňa
26.08.2010 výplata nároku na náhradu za bolesť v súvislosti s jej pracovným úrazom zo dňa 29.01.2009
v sume 4.902,-- eur, ktorá bola vypočítaná na základe vykonaných kontrolných bodových ohodnotení
posudkových lekárov žalovaného, a právneho posúdenia nároku žalobkyne na základe právoplatného
rozhodnutia žalovaného z 24.06.2010 č. BA-83741/2010. O nároku a výške rozhodol žalovaný ako orgán
verejnej správy a v čase prijatia sumy 4.902,-- eur ako náhradu za bolesť, žalobkyňa nemala vedomosť, a
ani nemohla predpokladať, že suma nie je vyplatená právom, alebo v nesprávnej výške. Žalobkyňa teda
nenaplnila zákonné podmienky uvedené v § 236 ods.1 písm.b) zákona č. 461/2003 Z.z., a preto žalovaný
uložením povinnosti žalobkyni vrátiť čiastku 1.051,50 eur podľa citovaného ustanovenia porušil zákon.
Súd z uvedeného dôvodu rozhodol tak, že podľa § 191 ods.1 písm.c) Správneho súdneho poriadku
zrušil rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice
z 29.04.2015 č. 65860/135/2015-KEM o povinnosti žalobkyne vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške
1.051,50 eur, v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpela 29.01.2009, a v tejto časti ho vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

45. Vo zvyšnej časti na žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol, pretože ju
nepovažoval za dôvodnú.

46. Právnym názorom, ktorý vyslovil súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní viazaný (§ 191 ods.6 SSP).

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku tak, že žalobkyni
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 50 % vzhľadom na to, že žalobkyňa mala
v konaní úspech iba sčasti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.