Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/20/2016 z 12. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. marca 2017, sp. zn. 7S/20/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016200187.2 Krajský súd Košice | 7S/20/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016200187.2 | 2017-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: ZKR, SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a2f8847-7408-44cb-9210-b39a2a3f7679 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200187.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200187
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200187.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu CI-servis, a.s., Werferova
3, Košice, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom kancelárie Mlynská 1,
Košice, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.02.2016 č. 22480-2/2016-BA takto

r o z h o d o l :

Podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie
žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul.29. augusta 8-10, Bratislava zo dňa 03.02.2016 č.
22480-2/2016-BA ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 21.10.2015 č.
700-3414380815-GC04/15.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.02.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.02.2016 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.02.2016 č. 22480-2/2016-BA v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 a
zároveň zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutím č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice
podľa § 178 ods.1, písm. a/, deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“)
a § 240 zákona v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi CI-servis, a.s., Werferova 3, Košice
za obdobie január 2009 a február 2009 penále v sume 5.467,81 eur, vypočítané z oneskorene uhradenej
sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na
garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity
(v ďalšom aj : „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa
splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne
v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.

3. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

4. V odvolaní zo dňa 23.11.2015 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka, Košice žalobca
uviedol, že má za to, že predmetným rozhodnutím a postupom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
bol ukrátený na svojich právach a žiadal o zrušenie predmetného rozhodnutia v plnom rozsahu.



5. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice korešpondujú so
žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.02.2016 č. 22480 - 2/2016 - BA , rozhodujúc podľa §
179 ods.1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o odvolaní, ktoré podal zamestnávateľ
CI-servis, a.s., Werferova 3, Košice, IČO: 36180459 prostredníctvom právneho zastúpenia JUDr.
Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom Mlynská 1, Košice, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 vo veci predpísania penále, podľa
ustanovenia § 218 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamietol a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 potvrdil. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice, odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, a to rozhodnutie č. 700-3413765412-
GC04/12 zo dňa 07.09.2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 43367-2/2012-BA z
27.11.2012, ktorým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa
07.09.2012 a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/5/2014 zo dňa 29.04.2015, ktorým
zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/147/2013-71 zo dňa 16.10.2013, zrušil rozhodnutie
sociálnej poisťovne, ústredie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Rozsudok
Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2015. Žalovaný zároveň poukázal na právny
názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozhodnutí.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 116 ods.1, § 118 ods.1, § 120 ods.1,
2, § 155 ods.2,3, § 156, § 199 ods.1 a ods.9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Žalovaný ďalej uviedol, že v druhostupňovom
konaní bolo zistené, že Okresný súd Košice I. uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.09.2010 v
právnej veci navrhovateľa - dlžníka: CI-servis, a.s., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 36184159 o
návrhu na povolenie reštrukturalizácie rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči účastníkovi
konania. Žalovaný ďalej konštatoval, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih
začatia reštrukturalizačného konania. Toto konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí
reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (§ 113 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení zákona
č. 348/2011 Z.z.). Takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po tom, čo bolo v
obchodnom vestníku skutočne zverejnené (§ 199 ods.9 zákona č. 7/2005 Z.z.). V tomto prípade bolo
uznesenie Okresného súdu Košice I. o začatí reštrukturalizačného konania sp.zn. 31R/7/2010 zo
dňa 13.09.2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21.09.2010 s tým, že za deň
zverejnenia sa považuje deň 22.09.2010.

8. Uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010, zverejneným v obchodnom vestníku č.
OV/2010/204 zo dňa 22.10.2010, Okresný súd Košice I. rozhodol o povolení reštrukturalizácie
dlžníka. Okresný súd Košice I. v právnej veci povolenej reštrukturalizácie účastníka konania, o
návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 21.02.2011 uznesením sp.zn. 31R/7/2010
zo dňa 09.03.2011 potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania v znení prijatom schvaľovacou
schôdzou zo dňa 21.02.2011 a ukončil reštrukturalizáciu účastníka konania. Uvedené uznesenie zo
dňa 09.03.2011 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16.03.2011 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.03.2011.

9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia prvostupňového
orgánu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice do reštrukturalizačného konania prihlásila pohľadávku
v celkovej sume 84.881,95 eur, v ktorej boli zahrnuté: - poistné a príspevky za mesiac marec 2009
v zostávajúcej sume 17.828,25 eur, - poistné a príspevky za mesiac máj 2010 vo výške 20.722,30
eur, - poistné a príspevky za mesiac jún 2010 vo výške 23.137,10 eur, - nepredpísané poistné
a príspevky za mesiac júl 2010 v sume 23.194,30 eur. Poukázal aj na to, že sociálna poisťovňa
v rámci reštrukturalizačného procesu hlasovala proti prijatiu reštrukturalizačného plánu s námietkou,
že legislatíva nedovoľuje odpustenie poistného a príspevkov. V rámci schváleného a potvrdeného
reštrukturalizačného plánu mal účastník konania ako dlžník v lehote splatnosti do 20 dní odo dňa
záväznosti plánu plniť v prospech sociálnej poisťovne 8 % z prihlásenej výšky pohľadávok a zvyšná
časť prihlásenej pohľadávky ( 92 %) bola podľa plánu odpustená. Účastník konania dňa 29.03.2011 v
zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu poukázal v prospech sociálnej poisťovne 8 % z objemu



prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie v sume 6.790,56 eur. Uvedená suma bola zaevidovaná na
poistné a príspevky za obdobie máj 2010 až jún 2010 pomerne. Zvyšná časť pohľadávky na poistnom
a príspevkoch za obdobie marec 2009, máj 2010 až júl 2010 v sume 78.091,39 eur mala zaniknúť
splnením reštrukturalizačného plánu a táto časť pohľadávky bola sociálnou poisťovňou odpísaná dňa
31.10.2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice v zmysle vyššie uvedeného do reštrukturalizácie neprihlasovala poistné a príspevky za obdobie
uvedené v napadnutom rozhodnutí, t.j. obdobie január 2009 a február 2009. Prvostupňový správny orgán
vydal napadnuté rozhodnutie dňa 21.10.2015, t.j. po schválení reštrukturalizačného plánu a po ukončení
reštrukturalizácie účastníka konania. Poistné a príspevky za obdobie január 2009 a február 2009 tak
neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne.

10. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tvrdil, že aj keď sa predpísané penále týka obdobia
pred začatím reštrukturalizačného konania, samotná pohľadávka sociálnej poisťovne na penále
vznikla až 21.10.2015 (predpísaním penále napadnutým rozhodnutím), t.j. v čase keď už bolo
reštrukturalizačné konanie ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola
uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania (§ 120 ods.2
zákona č. 7/2005 Z.z.).

11. Žalovaný ďalej vyslovil názor, že v zmysle výkladu ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona sa
poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu
reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto
nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. To znamená, že penalizácia takéhoto poistného a
príspevkov nie je ovplyvnená procesmi reštrukturalizácie. Žalovaný ďalej konštatoval, že penále ako
sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou
sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky sociálnej poisťovne.
Ďalej uviedla, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t.j. zákonom sa nepovažuje za
príslušenstvo istiny (poistné a príspevky). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až
jeho predpísaním. Žalovaná opätovne poukázala na to, že pohľadávka sociálnej poisťovne na
poistnom a príspevkoch za obdobie január 2009 a február 2009 nebola prihlásená do reštrukturalizácie.
Reštrukturalizačný plán sa preto nevzťahuje na penále viažuce sa na poistné a príspevky za obdobie
január 2009 a február 2009, ktoré vzniklo až po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a teda v
čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu neexistovalo. Konštatovala, že sociálna poisťovňa je
oprávnená predpísať penále účastníkovi konania aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže
žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov túto možnosť sociálnej
poisťovni nevylučuje. Žalovaná ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice po prekontrolovaní
obdobia predpísaného napadnutým rozhodnutím zistila, že za mesiac január 2009 a február 2009
účastník konania predložil riadne mesačné výkazy poistného a príspevkov, mesačný výkaz poistného
a príspevkov za mesiac január 2009 predložil dňa 24.02.2009 a na jeho základe bol účastník konania
povinný odviesť sociálnej poisťovni poistné a príspevky vo výške 26.196,50 eur s dňom splatnosti
poistného a príspevkov 02.03.2009. mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac február
2009 účastník konania predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 25.03.2009 a na jeho
základe bol povinný odviesť sociálnej poisťovni poistné a príspevky vo výške 26.788,20 eur s dňom
splatnosti poistného a príspevkov 31.03.2009. Kontrolou v systéme Sociálnej poisťovne bolo zistené,
že účastník konania ku dňu splatnosti poistného a príspevkov za mesiac január 2009 a február
2009 poistné a príspevky neodviedol vôbec. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č.
700-3410316709-GC04/09 zo dňa 22.04.2009 predpísala účastníkovi konania dlžné poistné a príspevky
za mesiac január 2009 a február 2009 spolu v sume 52.984,70 eur. Účastník konania voči uvedenému
rozhodnutiu nepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 01.06.2009. Splatnosť poistného a príspevkov za mesiac január 2009 a február
2009 tak predchádzala procesu začatia povolenia reštrukturalizácie a schváleniu reštrukturalizačného
plánu. Zmena splatnosti poistného a príspevkov v danom prípade nie je ovplyvnená procesom
reštrukturalizácie schválenej súdom. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice opätovne vykonala v systéme
sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a zistila, že
poistné a príspevky za mesiac január 2009 a február 2009 účastník konania zaplatil tak, ako je uvedené
v prílohe napadnutého rozhodnutia, čo je neoddeliteľná súčasť rozhodnutia. Penále bolo vypočítané
vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného a príspevkov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného a príspevkov do dňa úhrady poistného a príspevkov.



12. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté
rozhodnutie a zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je správne a v súlade so
zákonom v znení neskorších predpisov.

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 22480-2/2016-BA
zo dňa 03.02.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3414380815-
GC04/15 zo dňa 21.10.2015.

14. Žalobca v podanej žalobe poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 a uviedol, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu odôvodnil tým, že toto rozhodnutie považuje za nedôvodné a
nezákonné, a to najmä z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I. sp.zn. 31R/7/2010-352,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011 bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu
v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien
a doplnkov a uvedené sa týka aj rozhodnutí žalovaného, ktoré žalobca považuje za nezákonné
a porušujúce ustanovenia právnych predpisov, a to najmä ustanovenie § 155 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, ktoré citoval ako aj ustanovenia § 138 ods.2 tohto zákona, ktorým sa spravuje
ďalší účinok súdom schváleného potvrdeného plánu reštrukturalizácie a podľa ktorého podriadené
pohľadávky, pohľadávky s bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok,
na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahrňujú, tieto nároky
sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je
zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok ako aj neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré
vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. Žalobca ďalej konštatoval,
že v ustanovení § 12 ods.1 až 3 zákona o sociálnom poistení sa predpokladá možnosť platobnej
neschopnosti zamestnávateľa a z toho vyplývajúce obdobie platobnej neschopnosti. Uviedol, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako aj žalovaný postupovali podľa ustanovení zákona o sociálnom
zabezpečení, avšak v rozpore s § 209 ods.1 zákona, pretože rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového a skutočného stavu a sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, v konaní je taká vada,
ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

15. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále
žalobcovi podľa napadnutých rozhodnutí bol žalovaný účastníkom reštrukturalizačného konania podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru, je preto zrejmé,
že vedel a musel vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu
žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. 31R/7/2010-352 zo dňa 09.03.2011. Na
základe takéhoto schválenia žalovaný vedel o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného žalobcom v
reštrukturalizačnom pláne v schválenom období, a teda súhlasil s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou
tak včasnej ako aj skoršej úhrady dlhu zo strany žalobcu. Ak by žalobca uhradil dlh mimo schváleného
plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Žalobca ďalej poukázal
na ustanovenie § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sociálna poisťovňa odpíše
pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení
reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej
neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného
plánu.

16. Vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam žalovaného žalobca poukázal najmä na nedostatočne zistený
skutkový stav veci, rozpor v odôvodnení rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového orgánu, pričom
je zrejmé z odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovaného, že nekorešponduje s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia č. 700-3414380815-GC04/2015 v uvádzaní rôznych období dlžného
obdobia a dlžnej sumy poistného a príspevkov s poukazom na obdobie marec 2009, máj až júl
2010, prvostupňové rozhodnutie napriek odvolávaniu sa na text rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k.
1Sžso/5/2014, napriek uvedenému druhostupňové rozhodnutie rozdielne uvádza dôvody a spôsob
riešenia už uhradenej čiastky a ponecháva výšku dlžnej čiastky u vypočítaného penále v pôvodnej
výške s neuvedením spôsobu zápočtu, resp. nevysporiadaním sa a nezdôvodnením neuplatnenia
neuhradených pohľadávok v rámci konkurzného konania, čím tieto v súlade so zákonom zanikli.
Je zrejmé, že požadované penále nebolo predmetom výpočtu a prihlásenia do reštrukturalizácie
žalovaným, je taktiež zrejmé, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410316709-



GC04/09 zo dňa 22.04.2009 táto predpísala žalobcovi ako účastníkovi konania dlžné poistné za
mesiace január 2009 vo výške 26.196,50 eur a za mesiac február 2009 vo výške 26.788,20 eur, t.j.
spolu vo výške 52.984,70 eur (podľa prílohy k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č.
700-3414380815-GC04/15 žalobca uhradil časť dlžného poistného vo výške 27.997,18 eur v období
pred reštrukturalizáciou, t.j. od 27.10.2009 od 15.07.2010 - začatie reštrukturalizačného konania dňa
22.09.2010) a žalovaná doteraz nezdôvodnila prečo akým spôsobom nevymáhala, resp. zanikol
zostatok dlhu žalobcu za mesiace január a február 2009 vo výške 24.987,52 eur, taktiež nezdôvodnila
prečo ak mala vedomosť o začatí reštrukturalizácie neprihlásila neuhradenú časť pohľadávky za
mesiace január a február 2009 ako aj výpočet penále z už uhradeného dlhu.

17. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku NS SR č. k. 1Sžso/5/2014,
kde v časti 36. odôvodnenia uvádza: „Je jednoznačné, že aj ak zákon č. 461/2003 Z. z. obsahuje
úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v
individuálnej rovine oproti kolektívnemu mechanizmu reštrukturalizácie. Preto, ak žalovaný je veriteľom
vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí postupovať nie podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005
Z. z. ako špeciálny právny predpis v starorímskej právnej zásade ?lex specialis derogat legi generali?.
Žalobca ďalej poukázal na to, že v súlade s časťou 43. rozsudku Najvyššieho súdu SR mal žalovaný
po ukončení reštrukturalizácie naplniť ust. § 151 ods. 1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z. z. a povinne ?ex
offo? zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a
odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť. Uvedené sa nestalo, a preto žalovaný naďalej vedie v
evidencii stav pohľadávok pred reštrukturalizáciou a z takéhoto stavu evidencie vypočítava penále.“

18. V podanej žalobe ďalej žalobca uviedol, že nárok žalovaného je podľa jeho názoru tzv. starým
dlhom žalobcu, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment
vzniku pohľadávky, t. j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje
obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že dlžník
porušil svoju povinnosť, rozhoduje, kedy k porušeniu povinnosti došlo (obdobie za mesiace január a
február 2009, t. j. všetko pred obdobím začatia reštrukturalizačného konania). Ďalej poukázal na to, že
žalovaný bol účastníkom reštrukturalizačného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a
ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru vedel a musel vedieť o svojom práve, ako aj povinnosti,
že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k
predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácie nedošlo. Mal
preto za to, že žalovaný mal postupovať v zmysle § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uvedené
staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil odpísať,
keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi
povinnosť platiť sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie
nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Žalobca mal za to, že bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutiami a postupom žalovaného, pričom v súlade so zákonným princípom
právneho štátu a to princípom právnej istoty a v záujme jej zachovania nie je možné, aby žalovaný konal
podľa vlastnej úvahy a prisvojoval si výkladové práva právnych predpisov a konal tak nad rámec zákona.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.04.2016 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 22480-2/2016 zo dňa 03.02.2016 zamietol.
Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa okamihu vzniku pohľadávky na penále za
obdobie január 2009 a február 2009 žalovaný uviedol, že v tejto otázke je judikatúra Najvyššieho súdu
SR ustálená v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného
a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Žalovaný mal ďalej za to, že námietka
žalobcu, že penále za obdobie január 2009 a február 2009 vzniklo pred začatím reštrukturalizačného
konania sp. z. 31R/7/2010 je nedôvodná. Poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd SR je zjednotený
aj v právnom názore, že penále nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky na poistnom a
príspevkoch. Poukázal na to, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za obdobie január 2009
a február 2009 nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, a teda nebola ani zahrnutá do
reštrukturalizačného plánu, teda nie je možné na predpísanie penále za uvedené obdobie aplikovať
príslušné ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vyslovil názor, že sociálna
poisťovňa je oprávnená predpísať penále povinnému subjektu aj napriek už ukončenej reštrukturalizácii,
keďže žiadne ustanovenia zák. č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov túto možnosť nevylučuje.



Preto vydaním rozhodnutia vo veci predpísania penále nemôže byť porušený citovaný zákon. Vo vzťahu
k námietke, že Sociálna poisťovňa nezdôvodnila prečo, akým spôsobom nevymáhala, resp. zanikol
zostatok dlhu žalobcu za mesiace január a február 2009 vo výške 24.987,52 eur a taktiež nezdôvodnila,
prečo, ak mala vedomosť o začatí reštrukturalizácie neprihlásila neuhradenú časť pohľadávky za
mesiace január a február 2009, ako aj výpočet penále z už uhradeného dlhu uviedol, že táto námietka
je vo vzťahu k predpísaniu penále za sporné obdobie právne irelevantná a nemá vplyv na správnosť a
zákonnosť predpísaného penále. V súlade s ust. § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa
predpíše penále len z dlžnej sumy poistného a príspevkov, ktorú povinné osoby by neodviedli v súlade
s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona.

20. Z prehľadu platieb poistného žalobcu (položky saldokonta odvádzateľa) je zrejmé, že žalobca
poistné a príspevky za mesiace január 2009 a február 2009 uhradil v plnej výške ešte pred začatím
reštrukturalizačného konania, t. j. v čase, keď sa reštrukturalizačné konanie začalo (21.09.2010),
pohľadávka na poistnom a príspevkoch za obdobie január 2009 a február 2009 neexistovala.
Napadnutým rozhodnutím bolo penále predpísané len zo sumy poistného a príspevkov za obdobie
január 2009 a február 2009, ktorá nebola zaplatená v zákonnej lehote.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.09.2016 uviedol, že žalovaný nezdôvodnil, prečo do
reštrukturalizačného konania neprihlásil aj penále za pohľadávky za sporné obdobie, ich neprihlásenie
má v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu za následok, že sa považujú za odpustené. K
samotnému penále uviedol, že ako sankcia vzniká „ex lege“ ako dôsledok omeškania a rozhodnutie
žalovaného túto skutočnosť iba deklaruje. Poukázal aj na zánik vymáhateľnosti neprihlásených
pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. V závere
vyjadrenia poukázal aj na právne názory vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžso/5/2014.

22. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len
„SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, po vypočutí účastníkov konania
a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

23. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 04.11.2016 v súvislosti s vyjadrením žalobcu doručeným
súdu dňa 03.10.2016 uviedol, že v čase začatia reštrukturalizačného konania pohľadávka na poistnom
a príspevkoch za uvedené obdobie neexistovala. Žalobca síce uhradil poistné a príspevky za mesiace
január 2009 a február 2009 na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ale pri ich úhrade nedodržal
lehotu splatnosti ustanovenú v § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, t. j. poistné a príspevky za príslušné kalendárne mesiace neodviedol včas,
a preto bola Sociálna poisťovňa povinná v súlade s § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov penále predpísať. Penále za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov za január
2009 a február 2009 nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie vzhľadom na to, že v čase kedy
sa reštrukturalizačné konanie začalo, pohľadávka na penále za uvedené obdobie ešte neexistovala a
táto bola prvýkrát predpísaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7003413765412-
GC04/12 dňa 07.09.2012 a po jeho zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Najvyšším súdom SR
bolo predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7003414380815-GC04/15 zo
dňa 21.10.2015. Penále za sporné obdobie ako pohľadávka sociálnej poisťovne tak vzniklo až jeho
predpísaním. Žalovaný zopakoval právny názor v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením
sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím.
Zároveň zdôraznil, že v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov neexistuje právna prekážka na predpísanie penále po skončení reštrukturalizácie. Citovaný
zákon taktiež neukladá sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. V ďalšom
poukázal na právne závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v rozsudku sp. zn. 1Sžso/5/2014 zo dňa
29.04.2015 s tým, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za mesiace január 2009 a február 2009
nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania z objektívnych dôvodov a teda nebola ani súčasťou
reštrukturalizačného plánu. Schválením reštrukturalizačného plánu nedošlo k zmene dátumov splatnosti
výšky poistného a príspevkov za mesiace január a február 2009, splatnosť poistného a príspevkov
za uvedené obdobie zostala zachovaná a preto podľa právneho názoru žalovaného bolo penále
vypočítané odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa ich zaplatenia a to v súlade s príslušnými
ustanoveniami zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V závere tohto stanoviska žalovaný



poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach vo veciach sp. zn. 7S/9/2016 a 7S/21/2016, v
ktorých bola riešená obdobná právna situácia, ako aj v tomto konaní.

24. Na pojednávaní súdu dňa 13.03.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že chce upriamiť pozornosť
súdu na časť č. 47 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/5/2014 zo dňa 29.04.2015,
podľa ktorého zákon č. 7/2005 Z. z. oprávňuje tak subjekty súkromného, ako aj verejného práva na
to, aby zasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelov reštrukturalizácie,
predovšetkým ust. § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený
súdom ako právne relevantnú skutočnosť (zákonodarca sa tu uchýlil k slovnému spojeniu právny úkon),
ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom pláne. Osobitne
pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, že pokiaľ pre
vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna skutočnosť
vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej veci zmena dňa
splatnosti poistného a príspevku) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu.
Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán vôbec
neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným
osobitným predpisom.“ Ďalej poukázal aj na bod 49 predmetného odôvodnenia rozsudku. Zástupkyňa
žalovaného uviedla, že trvá na stanoviskách vo veci a žiada správnu žalobu zamietnuť.

25. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice rozhodnutím č. 700- 3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 predpísala žalobcovi penále
vo výške 5.467,81 eur vypočítané z oneskorene uhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie
v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo
výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do
dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v
hotovosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že vzhľadom k obdobiu
vyúčtovania penále spoločnosti bola sociálna poisťovňa účastníkom reštrukturalizačného konania podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a členov veriteľského výboru vedel a musel
vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho
potvrdení rozhodnutím Okresného súdu Košice I. pod sp.zn. : 31R/7/2010-352 zo dňa 09.03.2011. Na
základe takéhoto schválenia sociálna poisťovňa vedela o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného
spoločnosťou v reštrukturalizačnom pláne schválenom období, a teda súhlasila s úhradou dodatočnou
a s nemožnosťou tak včasnej ako aj neskoršej úhrady dlhu zo strany spoločnosti. Ak by spoločnosť
uhradila dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušila by uznesenie súdu a platné právne
predpisy. Zároveň žalobca vyslovil názor, že nárok sociálnej poisťovne je tzv. starým dlhom spoločnosti,
vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky,
t.j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Ďalej v odvolaní uviedol, že starý dlh musí
byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k predmetnému penále
v zákonom stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácie nedošlo. Žalobca mal za to, že
sociálna poisťovňa mala postupovať v zmysle § 151 ods.1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré
pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnila odpísať, keďže na
základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť
platiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnení nebol
povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. O tomto odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol
rozhodnutím zo dňa 03.02.2016 č. 22480-2/2016-BA, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.: 700-3414380815-GC04/15 z 21.10.2015.

26. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni o uložení pokuty a penále.

27. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume,
sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa
splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma



poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 116 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon
č. 7/2005 Z. z.“),

1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia
reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné
konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

2) Súd povolí reštrukturalizáciu, ak
a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v
ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho
vypracovania,
e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku
je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

3) Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako
60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili
pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.

4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej
lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie
podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok,
následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia
pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného
konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a
colnému riaditeľstvu.

5) Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak
odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne,
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

29. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať
svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom
prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou,
právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

30. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu
alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov
plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu
súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

31. Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o
novom úvere sú účinné voči každému.

32. Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,
vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou.



33. V danom prípade súd z predloženej písomnej dokumentácie mal za preukázané, že žalobca sa
dostal do omeškania z úhradami poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové
poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do
rezervného fondu solidarity, v dôsledku čoho mu bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
č. 700-3414380815-GC04/15 zo dňa 21.10.2015 podľa § 178 ods.1 písm.a/ 9. bod a § 240 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predpísané penále vo výške 5.467,81 eur medzi účastníkmi
konania nebolo sporné (táto skutočnosť vyplýva z prílohy k rozhodnutiu č. 700-3414380815-GC04/15,
že žalobca na úhradu svojho dlhu z vyššie uvedeného titulu zaplatil dňa 27.10.2009 sumu 6.503,22
eur, dňa 10.02.2010 sumu 4.492,63 eur, dňa 07.04.2010 sumu 637,47 eur, dňa 10.05.2010 sumu
1.476,89 eur, dňa 11.05.2010 sumu 3.400,- eur, dňa 12.07.2010 sumu 3.667,30 eur, dňa 12.05.2010
sumu 600,- eur, dňa 11.06.2010 sumu 5.418,99 eur, dňa 12.07.2010 sumu 600,68 eur a dňa 15.07.2010
sumu 1.200,- eur, čím celkovo zaplatil poistné a príspevky v sume 27.997,18 eur, z toho sumu
26.196,50 euro na vyrovnanie záväzku z titulu nezaplateného poistného a príspevkov za mesiac
január 2009 (s dátumom splatnosti poistného a príspevkov dňa 02.03.2009) a sumu 1.800,68 eur na
vyrovnanie záväzku z titulu nezaplateného poistného a príspevkov za mesiac február 2009 (s dátumom
splatnosti poistného a príspevkov dňa 31.0.32009). Súd v konaní mal za preukázané, že zverejnením
uznesenia Okresného súdu Košice I. sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 18.10.2010 v Obchodnom vestníku č.
OV/2010/2004 zo dňa 22.10.2010 Okresný súd Košice I. rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka
CI - servis, a.s. so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice. Bolo potom povinnosťou Sociálnej poisťovne
si rozhodnutím uplatnenú pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizácie, čo sa však nestalo. Ak potom
Okresný súd Košice I. zverejnil v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16.03.2011 uznesenie
sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 09.03.2011, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu, schválený
na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 21.02.2011, tým sa zároveň ukončila reštrukturalizácia žalobcu
v právnom postavení dlžníka. V danom prípade je súd toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného,
aby svoju pohľadávku, ktorá mu musela byť ku dňu začatia reštrukturalizačného konania celkom čo do
presnosti a konkrétnosti zrejmá (v tom čase už mal ustálené obdobie omeškania žalobcu s úhradami
poistného a príspevkov, a to prvým a posledným dňom omeškania), prihlásiť do reštrukturalizačného
konania. Súd zároveň zastáva názor, že penále ako sankcia za omeškanie vzniká ex lege ako dôsledok
omeškania, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní penále len deklaruje túto skutočnosť.
Sociálna poisťovňa v čase začatia reštrukturalizačného konania tak mala vedomosť o výške penále v
sume 5.467,81 eur a bola povinná túto pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Súd sa
nestotožnil s názorom žalovaného, že nárok na penále vzniká až jeho predpísaním, pričom penále bolo
žalobcovi predpísané až po ukončení reštrukturalizačného konania, a preto z tohto dôvodu pohľadávka
žalovaného nemohla byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, pretože vychádzajúc z účelu
samotného reštrukturalizačného konania, ktorým je ozdravenie dlžníka a zákonné pozbavenie sa starých
dlhov, podľa názoru súdu bolo povinnosťou sociálnej poisťovne túto pohľadávku prihlásiť a v prípade ak
sa tak nestalo, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku
č. OV/2015/52 zo dňa 16.03.2011 právo sociálnej poisťovne na vymáhanie tejto pohľadávky zaniklo
a z tejto pohľadávky sa tak stala len naturálna obligácia, ktorú však nie je možné voči žalobcovi viac
vymáhať. Zároveň je potrebné poukázať na to, že pokiaľ Sociálna poisťovňa, pobočka Košice prihlásila
do reštrukturalizačného konania pohľadávku v celkovej sume 84.881,95 eur, v ktorej boli zahrnuté
poistné a príspevky za mesiace marec 2009, máj 2010, jún 2010 ako aj nepredpísané poistné a príspevky
za mesiac júl 2010, nič Sociálnej poisťovni, pobočka Košice nebránilo predpísať aj penále za obdobie
január 2009 a február 2009 v sume 5.467,81 eur a túto pohľadávku si prihlásiť do reštrukturalizačného
konania, keď v čase jeho začatia už žalovaný nesporne vedel o tom, že žalobca sa splnením poistného
a príspevkov ocitol v omeškaní (žalobca pritom nezaplatil ani celé poistné a príspevky za mesiac február
2009, ale iba časť vo výške 1.800,68 eur a zvyšná časť do reštrukturalizačného konania taktiež nebola
prihlásená).

34. Pretože rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci, z vyššie uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 191
ods.1 písm.c/ Správneho súdneho poriadku zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.



35. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, v zmysle ktorého žalovanému ku dňu začatia
reštrukturalizačného konania musela byť zrejmá pohľadávka v sume 5.467,81 eur, bolo povinnosťou
žalovaného, aby svoju pohľadávku prihlásil do reštrukturalizačného konania. Vzhľadom k skončeniu
reštrukturalizačného konania (s prihliadnutím na dôsledky tejto skutočnosti vo vzťahu k neprihláseným
pohľadávkam) žalovaný už nebude môcť v ďalšom konaní žalobcovi označenú pohľadávku predpísať.

36. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania v súlade
s ustanovením § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.5 Správneho súdneho poriadku).

37. Vzhľadom na ust. § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, premietnuté do platného rozvrhu práce Krajského súdu
v Košiciach (sudca spravodajca, ktorému v súlade s právnymi predpismi platnými do 30.06.2016 bola
ako spravodajcovi pridelená senátna vec, je po 30.06.2016 zákonným sudcom v tejto veci, ak podľa
ust. § 23 ods. 2 SSP má v nej konať a rozhodovať sudca) vo veci nerozhodoval senát 7S, ktorému
bola vec pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie, ale zákonný sudca.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.



Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.