Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/45/2016 z 26. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. septembra 2017, sp. zn. 7S/45/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016200404.2 Krajský súd Košice | 7S/45/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016200404.2 | 2017-09-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 98 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b21be8d8-7ada-4367-a866-2b650f0f0f26 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200404.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/45/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200404
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200404.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu : G. E. N. G. U. K. B. Y. X.
Z., U. K. XX, XXX XX J., R. N., právne zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove,
Masarykova 2, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta 8 a
10, za účasti zamestnávateľa žalobcu Boguslawa Jakuba Bulata, Žiwiczná 15, 35232 Rzeszow, Poľská
republika, adresa miesta činnosti Južná trieda 53, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice č. 705-3440150411-GC09/11-655 zo dňa 22.08.2011 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.03.2016 doručenou konajúcemu súdu dňa 07.04.2016
domáhal, aby súd uložil žalovanej, resp. organizačnej zložke Sociálnej poisťovni, pobočka Košice
povinnosť doručiť žalobcovi jej rozhodnutie č. 705-3440150411-GC09/11-655 zo dňa 22.08.2011 (v
ďalšom texte aj „označené rozhodnutie“, resp. „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), alebo
zrušil označené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že organizačná zložka žalovanej označeným rozhodnutím rozhodla o tom,
že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné
poistenie v nezamestnanosti od 01.08.2010 do 31.05.2011. Proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa žalobca podal odvolanie zo dňa 06.11.2015, v ktorom namietal neúčinné doručenie
označeného rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne skutkové zistenia
prvostupňového správneho orgánu. Následne žalovaná prostredníctvom Vyjadrenia č. 63474-5/2015-Ba
zo dňa 14.12.2015 oznámila žalobcovi, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom
správneho konania neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, v dôsledku čoho bolo
doručenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pani P.W. E. účinným doručením, následkom
čoho došlo k nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti označeného rozhodnutia. Žalobca ďalej
tvrdil, že takýmto rozhodnutím a procesným postupom organizačnej zložky žalovanej došlo k ukráteniu
jeho subjektívnych práv, preto žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu konajúcich správnych
orgánov. Tvrdil, že podľa príslušných zákonných ustanovení je rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa rozhodnutím o poistnom, ktoré podľa § 212 ods.3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj „zákon o sociálnom poistení“) sa doručuje
účastníkovi konania do vlastných rúk. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovanej
je zrejmé, že označené rozhodnutie neprevzal žalobca, ale jeho manželka P. E., preto nedošlo k
účinnému doručeniu do vlastných rúk. Z týchto podstatných dôvodov, s odvolaním sa na ust. § 250b
ods. 2 a 4 O.s.p. žiadal uložiť žalovanej, resp. prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť účinne
a zákonným spôsobom doručiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 705-3440150411-



GC09/11-655 zo dňa 22.08.2011 a v prípade neuposlúchnutia výzvy súdu uložiť pokutu až do výšky
1.640,- eur.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.09.2016 uviedla, že rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté, že žalobcovi G. E. ako zamestnancovi zamestnávateľa
Boguslaw Jakub Bulat nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.08.2010 do 31.05.2011 podľa slovenskej legislatívy. Proti
označenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zamestnávateľ Boguslaw Jakub
Bulat. Zamestnanec G. E. odvolanie nepodal. Žalovaná odvolacie konanie rozhodnutím zo dňa
15.11.2011 č. 55314-2/2011-BA prerušila (podľa ust. § 193 ods.3 zákona o sociálnom poistení) do dňa
doručenia informácie ZUS Department Ubezpieczeń i Skladek (ďalej len „ZUS“), Warszawa, týkajúcej
sa statusu účastníka konania v Poľskej republike. Ďalej konštatovala, že riešenie situácie zamestnancov
zamestnávateľa Boguslaw Jakub Bulat prebiehalo už pomerne dlhé obdobie a žalovaná v rámci riešenia
ich poistenia bola viazaná lehotami na vybavenie, akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho
zabezpečenia ZUS Varšava na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a Poľskou
inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, v zmysle ktorej je v prípade zamestnancov uvedeného
zamestnávateľa určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť.
Následne žalovaná ako odvolací orgán pokračovala v konaní, preskúmala napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu a keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi, rozhodnutím zo dňa 20.01.2014 č. 7883-6/2014-BA napadnuté rozhodnutie
potvrdila a odvolanie zamestnávateľa zamietla. Z doručenky pre doručovanie písomnosti do cudziny
pripojenej v administratívnom spise k označenému rozhodnutiu odvolacieho orgánu vyplýva, že toto
rozhodnutie prevzal žalobca dňa 06.02.2014 do vlastných rúk, o čom svedčí jeho podpis na tejto
doručenke a rozhodnutie bolo účinne doručené aj jeho zamestnávateľovi. Uvedeného dňa rozhodnutie
žalovanej aj nadobudlo právoplatnosť.

4. V písomnom vyjadrení žalovaná ďalej uviedla, že aj keď rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo
právoplatnosť, žalobca ako zamestnanec podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
odvolanie zo dňa 06.11.2015. Žalovaná mala za to, že rozhodnutie organizačnej zložky žalovanej zo
dňa 22.08.2011 bolo žalobcovi doručené dňa 09.09.2011 účinným a zákonom predpísaným spôsobom
a rozhodnutie odvolacieho orgánu mu bolo doručené dňa 06.02.2014. Aj napriek tomu, že zákon o
sociálnom poistení neukladá povinnosť doručovať rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia do
vlastných rúk, sociálna poisťovňa sa pokúšala rozhodnutie doručiť adresátovi takýmto spôsobom a to
doručenkou pre medzinárodný styk. Tvrdila, že v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných
rúk nie je zavedený, a preto iný spôsob doručovania ako zvolila ani nebol možný. V závere zdôraznila,
že žalobca mal možnosť podať žalobu voči rozhodnutiu žalovanej, t.j. Sociálnej poisťovne, ústredie zo
dňa 20.01.2014 č. 7883-6/2014-BA v zákonom predpísanej dvojmesačnej lehote odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia správneho orgánu, toto právo nevyužil. Žalobca tak nebol dotknutý na svojich
subjektívnych právach, pretože tieto formou žaloby ani nehájil. Poukázala aj na právne závery
vyslovené v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.06.2016 v konaní sp. zn. 6S/43/2016, v
ktorom súd v obdobnom prípade zastavil konanie a to z dôvodu, uplynutia lehoty na podanie správnej
žaloby. Z týchto podstatných dôvodov žalovaná žiadala konanie vo veci zastaviť.

5. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, ak nie
je ďalej stanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

7. Aj keď bola žaloba žalobcu podaná v čase účinnosti a platnosti príslušných ustanovení O.s.p.
účinného do 30.06.2016, z vyššie uvedených prechodných ustanovení SSP vyplýva, že na
rozhodovanie o podanej žalobe sa po 01.07.2016 budú vzťahovať príslušné ustanovenia SSP, pričom
vo veci rozhoduje sudca s odkazom na § 23 ods.2 SSP.



8. Podľa § 2 ods.1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

11. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

12. Podľa § 180 ods.1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

13. Podľa § 181 ods.1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

15. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

16. Podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

17. Z uvedených ustanovení SSP vyplýva, že na to, aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba
úspešne domáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení SSP, je potrebné splniť
zákonom stanovené podmienky. Jednou zo základných podmienok v zmysle ustanovenia § 7 písm.a/
SSP je, že žalobou možno napadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis nadobudlo právoplatnosť. Musí teda v zásade
ísť o také rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného
prostriedku.

18. Z obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 28.03.2016, ako aj z tam uvedeného žalobného návrhu
(žalobného petitu) vyplýva, že žalobca ako opomenutý účastník správneho konania (podľa § 250b
ods. 2 O.s.p., teraz § 179 ods. 1 SSP) žiada, aby súd uložil žalovanej, resp. jej organizačnej zložke
doručiť mu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa eventuálne toto rozhodnutie žiada zrušiť.

19. V súvislosti s takto formulovaným žalobným návrhom správny súd konštatuje neexistenciu procesno
- právnych podmienok pre žalobcom navrhovaný postup podľa § 179 ods. 1 SSP, pretože z
obsahu administratívneho spisu žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice so žalobcom konala ako s účastníkom administratívneho konania
a doručovala mu aj označené rozhodnutie na známu adresu v cudzine. Možnosť aplikácie právneho
režimu uvedeného v ustanovení § 179 ods. 1 SSP (predtým v ust. § 250b ods. 2 O.s.p.) predpokladá
taký procesný stav v administratívnom konaní, v rámci ktorého správny orgán nepovažuje dotknutý



subjekt za účastníka konania, nekoná s nim a ani mu nedoručí svoje rozhodnutie. Dané zákonom
predpokladané východiskové skutočnosti pre možný procesný postup podľa označeného ustanovenia
procesného predpisu v preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu však nevyplývajú.

20. V prípade eventuálneho petitu žalobcu, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a navrhol toto rozhodnutie zrušiť súd zdôrazňuje, že pred žalovanou
na základe odvolania podaného jeho zamestnávateľom prebehlo odvolacie konanie, ktorého výsledok
- rozhodnutie zo dňa 20.01.2014 č. 7883-6/2014-BA mu bolo preukázateľne doručené dňa 06.02.2014.
Za takejto situácie je podľa názoru súdu vylúčené zo samostatného súdneho prieskumu rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bol podaný riadny opravný prostriedok, na základe
ktorého prebehlo aj riadne konanie pred odvolacím orgánom.

21. V tej súvislosti súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho
prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho
konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych
opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania
treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom
orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať žalobu (právny názor vyslovený v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní sp.zn. 4Sža/3/2013 zo dňa 11.12.2013). Skutočnosť, že
proti rozhodnutiu pobočky žalovanej podal odvolanie zamestnávateľ žalobcu (toto odvolanie bolo
druhostupňovým správnym orgánom, t.j. žalovanou zamietnuté) na tomto závere súdu nič nemení,
pretože z dikcie zákona nevyplýva, že na splnenie procesnej podmienky vyčerpania riadnych
opravných prostriedkov sa vyžaduje, aby tento opravný prostriedok využil priamo žalobca. Je preto
postačujúce, aby odvolací správny orgán vo veci rozhodol nehľadiac, kto podal opravný prostriedok
v správnom konaní. Uvedený záver, ktorý má oporu v ustálenej judikatúre možno vyvodiť aj zo
skutočnosti, že v opačnom prípade by sa pri úspechu odvolania v správnom konaní ten, kto bol úspešný
v správnom konaní prvého stupňa nemohol domáhať na súde práva na súdnu ochranu (právny názor
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 4Sža/3/2013 zo dňa 09.03.2016).

22. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neúčinnom doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa súd uvádza, že táto námietka sa javí ako neopodstatnená práve v súvislosti s tým, že žalobcovi
bolo žalovanou doručované do cudziny aj rozhodnutie zo dňa 20.01.2014 č. 7883-6/201-BA, ktoré
žalobca, tak ako o tom svedčí doručenka pre medzinárodný poštový styk prevzal do vlastných rúk dňa
06.02.2014, teda mal k dispozícii rozhodnutie žalovanej. Práve toto rozhodnutia odvolacieho správneho
orgánu bolo po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov spôsobilé na súdny prieskum pred
správnym súdom (na základe žaloby podanej v zákonnej lehote) a to vrátane námietok o nedodržaní
procesného postupu pri doručovaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V prípade, ak
žalobca toto právo nevyužil, a napriek tomu sa domnieval, že bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach, spôsobilým opatrením orgánu verejnej správy na súdny prieskum jeho zákonnosti bolo
Vyjadrenie žalovanej č. 63474-5/2015-BA zo dňa 14.12.2015, ktorým žalovaná zasiahla do práv
žalobcu tým, že konštatovala zmeškanie lehoty na podanie odvolania zo strany žalobcu.

22. S odkazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neprípustná,
lebo smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré za daných okolností nie je spôsobilé na
súdny prieskum.

23. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.

24. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm.a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Košiciach (§ 443 ods.1 v spojení s § 444
ods.1 SSP).



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.