Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/48/2016 z 18. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. júla 2017, sp. zn. 7S/48/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016200458.2 Krajský súd Košice | 7S/48/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016200458.2 | 2017-07-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6070d780-9b0a-4a88-a582-bebd988f47c3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200458.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200458
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200458.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu ATEX Košice, s.r.o., so sídlom
Floriánska 10, Košice, IČO: 36210757, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom
so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, IČO: 17331927, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 02. 2016 č.: SK/0752/99/2015 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie,
ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave zo dňa 19. 02. 2016
č. SK/0752/99/2015 ako aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach zo dňa 16. 09. 2015 č. P/0224/08/15 a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 19. 02. 2016 č.: SK/0752/99/2015 podľa § 58 ods.1
zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok) ako odvolací orgán vo veci odvolania
účastníka konania - ATEX Košice, s.r.o., Floriánska 10, Košice, podaného proti rozhodnutiu Inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0224/08/15 zo dňa 16.
09. 2015, ktorým podľa § 24 ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: “zákon o ochrane
spotrebiteľa”), na základe kontroly vykonanej dňa 22.05.2015 v prevádzkovej jednotke - Koliba Zlatá
podkova, sídlisko KVP, súp. č. II. 3140, Košice bola účastníkovi konania uložená peňažná pokuta vo
výške 400 eur pre porušenie § 4 ods.1 písm. d/, § 12 ods.2, § 14, § 16 ods.1 písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa, podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenila napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti
tak, že za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods.1 písm.d/, § 12 ods.2, § 16 ods.1 písm.d/
zákona o ochrane spotrebiteľa účastníkovi konania podľa § 24 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa
uložil peňažnú pokutu vo výške 300,- eur, s lehotou splatnosti 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
odvolacieho orgánu.

2. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len “SOI”)
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj rozhodnutím uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 400,-
eur pre porušenie povinnosti vyplývajúcich z § 4 ods.1 písm.d/, § 12 ods.2, § 14, § 16 ods.1 písm.d/
zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože inšpektormi SOI bolo pri kontrole uskutočnenej dňa 22.05.2015
v prevádzke Koliba Zlatá podkova, sídlisko KVP súp.č. II. 3140 v Košiciach zistené, že účastník konania
v kontrolnom nákupe poškodil spotrebiteľa o 0,20 eur nesprávnym účtovaním a v prípade jedného druhu



ponúkaného tovaru účastník konania nezabezpečil jeho označenie správnym údajom o množstve, a tiež
žiadnym spôsobom neinformoval ani o cene jedného druhu výrobku odpredaného v kontrolnom nákupe.
Doklad o kúpe vydaný v rámci uskutočneného kontrolného nákupu neobsahoval ani názvy odpredaných
výrobkov.

3. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu účastník konania podal odvolanie,
v ktorom namietal, že správny orgán pri rozhodovaní neprihliadal na skutočnosť, že konanie vo
veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom
obvinení a správny orgán musí rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu ako
aj základné zásady správneho konania a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Princípy vyplývajúce z práva na spravodlivý proces sa podľa Najvyššieho súdu SR aplikujú aj na
konanie správne a exekučné. Mal za to, že inšpekčný záznam z vykonanej kontroly ako aj prvostupňové
rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a dôkazov a pre nespoľahlivo a neobjektívne
zistený a zdokumentovaný stav. Tvrdil, že na uvedené pochybenia poukazoval už vo svojom vyjadrení
k oznámeniu o začatí správneho konania, a rozpor videl aj v tom, že v inšpekčnom zázname je uvedená
skutočnosť, že „v nápojovom lístku nebola položka - smotana do kávy uvedená samostatne“, pričom v
rozhodnutí už správny orgán uviedol, že pokuta bola uložená aj za porušenie povinnosti predávajúceho
podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže spotrebitelia neboli o cene výrobku - smotana do
kávy informovaní žiadnym spôsobom. Uloženie pokuty je administratívno-procesnou sankciou pre účely
vymáhania určitej procesnej povinnosti a konaním správneho orgánu a neakceptovaním procesných
práv účastníka konania bolo porušené základné právo účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu
podľa § 46 ods.1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.1. Predmetné rozhodnutie preto účastník
konania považoval za nezákonné a založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a naviac aj
za nepreskúmateľné. Správny orgán porušil aj zásadu materiálnej pravdy, ktorá prikazuje správnemu
orgánu vykonať také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu. Neodôvodnená
jednostrannosť v postupe správneho orgánu viedla k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý
postup podľa článku 6 Dohovoru, pretože správny orgán nezabezpečil dôkaz o čase, v ktorom mal
byť kontrolný nákup vykonaný, objednaný ani dôkaz o slovnej požiadavke pre prípad rozporu tvrdenia
pracovníkov správneho orgánu a pracovníčky, u ktorej bol kontrolný nákup vykonaný a ani o čase
vydania dokladu o kúpe, ktorý nemal obsahovať požadované náležitosti. Účastník konania namietal,
že v prvostupňovom rozhodnutí nebol ani presne vymedzený skutok, pre ktorý bolo začaté správne
konanie. Správny orgán prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal ani s účastníkom konania navrhovaným
dôkazom - výsluchom čašníčky, a to aj napriek tomu, že vykonanie takéhoto dôkazu mohlo mať vplyv
na rozhodnutie. V procese pred správnym orgánom neboli dostatočne odstránené ani rozpory medzi
výpoveďami účastníka konania a jednotlivých svedkov a neboli ani vykonané dôkazy na preukázanie
ich hodnovernosti. Namietal aj tú skutočnosť, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nemal
možnosť sa vyjadriť k veci ústne, nemal nemohol svedkom klásť otázky a nebol prítomný pri dokazovaní,
preto jeho právo vyplývajúce z ustanovenia § 21 Správneho poriadku správnym orgánom nebolo
rešpektované. Namietal aj tú skutočnosť, že administratívny spis neobsahuje zápisnicu o ústnom
pojednávaní. V závere opravného prostriedku poukázal na tú skutočnosť, že podľa platnej judikatúry
Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR pred vydaním prvostupňového rozhodnutia malo byť
nariadené ústne pojednávanie, čo sa však nestalo.

4. Na základe podaného odvolania preskúmavaním veci žalovaný v odvolacom konaní zistil dôvod
na zmenu napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo
vzťahu k porušeniu § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán
konštatoval porušenie uvedenej povinnosti zo strany účastníka konania z dôvodu, že v čase kontroly
neinformoval spotrebiteľa žiadnym spôsobom o cene výrobku (smotana do kávy) odpredanom v rámci
vykonaného kontrolného nákupu. Odvolací orgán po preverení spôsobu zdokumentovania uvedeného
nedostatku v Inšpekčnom zázname zo dňa 22.05.2015 dospel k záveru o potrebe upustenia od postihu
účastníka konania za porušenie § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože k vytýkanému nedostatku
sa v predmetnom inšpekčnom zázname uvádza, že „v nápojovom lístku nebola položka - smotana do
kávy 7 ml uvedená samostatne“, pričom v ďalšom texte týkajúcom sa preverenia plnenia informačných
povinností zo strany účastníka konania nie je už dané zistenie bližšie zaznamenané. Prvostupňový
správny orgán následne pri vydávaní rozhodnutia v správnom konaní dospel k záveru, že predávajúci
žiadnym spôsobom neinformoval o cene predávaného výrobku, čo však nemá oporu v skutkových
zisteniach. Odvolací orgán v tej súvislosti poukázal na znenie § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktoré predávajúcemu umožňuje cenu výrobku aj inak vhodne sprístupniť, preto konštatovanie o tom,



že sa cena výrobku nenachádzala len v cenníku, nie je dostačujúce pre konečný záver o porušení
tejto zákonnej povinnosti. V odvolacom konaní z uvedeného dôvodu primerane znížil výšku postihu
na sumu vyplývajúcu z výroku rozhodnutia. Ďalej žalovaný konštatoval, že povinnosťou účastníka
konania bolo správne účtovať ceny pri predaji výrobkov; zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol
zreteľne označený údajom o množstve; vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, v ktorom je uvedené
obchodné meno a sídlo predávajúceho, adresa prevádzkarne, dátum predaja, názov a množstvo
výrobku, cena jednotlivého výrobku a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil, a akú povinnosť porušil.
Inšpektormi SOI bolo presne a spoľahlivo zistené, že vo vykonanom kontrolnom nákupe účtovanom
v hodnote 2,90 eur bol spotrebiteľ poškodený o 0,20 eur a k jeho poškodeniu došlo v dôsledku
nesprávneho zaúčtovania položky, ktorá nebola objednaná, ani skonzumovaná (smotana do kávy)
- konkrétne došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods.1 písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa. Ďalej bolo preukázané, že v nápojovom lístku nebolo v prípade jedného druhu výrobku
nachádzajúceho sa v priamej ponuke pre spotrebiteľa uvedené jeho správne množstvo, keď čierny
čaj TEEKANNE bol odpredaný v množstve 2 g, avšak v nápojovom lístku bolo uvedené množstvo 1
g. Tým bol porušený § 12 ods.2 citovaného zákona, ktorý požaduje, aby predávajúci zabezpečil, aby
ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajom o jeho množstve. Na vykonaný kontrolný nákup,
v ktorom boli zakúpené výrobky jedna porcia čaju TEEKANNE EARL GREY 2 g á 1,40 eur a jedna
porcia espresso (7 g káva, 15 ml voda) á 1,30 eur bol vydaný doklad o kúpe č. U/z: 00010/00293,
ktorý neobsahoval správne názvy odpredaných výrobkov, keďže odpredaný výrobok jedna porcia čaj
TEEKANNE EARL GREY 2 g á 1,40 eur bol označený ako „čaj (1g)“ a výrobok jedna porcia espresso
(7 g káva, 15 ml voda) á 1,30 eur bol označený ako „káva presso s mliekom“. Tým bol porušený §
16 ods.1 písm.d/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný konštatoval, že účastník konania za zistené
nedostatky zodpovedá v plnom rozsahu ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b/ zákona o ochrane
spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k zostávajúcim porušeniam zákona o ochrane spotrebiteľa má
odvolací orgán za to, že správny orgán prvého stupňa zistený skutkový stav správne právne posúdil
ako rozporný so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Nedostatky pokladal za presne a spoľahlivo zistené
a zároveň po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že správny orgán prvého stupňa
sa dostatočným spôsobom vyrovnal s tvrdeniami účastníka konania, ktoré vyplývali z obsahu daného
administratívneho spisu. Poukázal aj na § 16 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, s tým, že pri kontrole
SOI zo dňa 22.05.2015 bol na kontrolný nákup vydaný spotrebiteľovi bezprostredne po jeho zaplatený
doklad o kúpe, ktorý neobsahoval správne názvy odpredaných výrobkov. Pre určenie názvu výrobku
je rozhodujúce pomenovanie výrobku, ktorého jednoznačne odlišuje a umožňuje ho identifikovať aj pri
prípadnej reklamácii výrobku, z čoho vyplýva, že predávajúcim vydaný doklad o kúpe pri kontrolnom
nákupe nespĺňal požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 16 ods.1 písm. d/ označeného zákona.
Účastníkom konania použité označenie predávaných výrobkov sa týkali iných výrobkov ako boli tie, ktoré
v skutočnosti odpredal inšpektorom SOI v rámci kontrolného nákupu. Inšpektori vystupujú pri kontrolných
nákupoch v postavení bežného spotrebiteľa a až po realizácii kontrolného nákupu sa preukážu
preukazom SOI, ktorý ich ku kontrole oprávňuje. Uvedený postup sa pri kontrole realizuje za účelom
preverenia dodržiavania ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. ďalších príslušných právnych
predpisov. Inšpekčný záznam obsahuje vymedzenie času začiatku a ukončenia predmetnej kontroly.
Odvolací orgán zdôraznil, že prílohou inšpekčného záznamu je doklad o kúpe č. U/z: 00010/00293,
z ktorého vyplýva čas vydania dokladu a ďalšie skutočnosti nepochybne potvrdzujúce, že došlo k
porušeniu príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný poukázal aj na ust. § 12
ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré požaduje, aby predávajúci v každom prípade zabezpečil
pre spotrebiteľa informácie nevyhnutné pre jeho rozhodnutie o kúpe výrobku, ktorými sú okrem iného
aj informácie o množstve ponúkaných výrobkov, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľom
tak, aby tieto boli ľahko rozlíšiteľné a čitateľné, ako aj v podobe, ktorá zodpovedá skutočným nákupným
podmienkam výrobku v čase jeho ponuky. Povinnosťou účastníka konania bolo prijať potrebné opatrenia
s cieľom zabezpečiť poskytnutie uvedených informácií o ním ponúkaných výrobkoch, čo sa však nestalo
( chybné označenie výrobku - čierny čaj TEEKANNE), keď účastník konania spotrebiteľov nápojovom
lístku informoval nesprávne. K námietke účastníka konania vznesenej už vo vyjadrení k oznámeniu
o začatí správneho konania zo dňa 27. 08. 2015, že v čase kontroly sa v nápojovom lístku ponuka
čaju TEEKANNE ani nenachádzala správny orgán uviedol, že nesprávne uvedené množstvo výrobku
bolo zistené po porovnaní údajov uvedených v nápojovom lístku s údajom poskytnutým na balení
čaju, preto jeho tvrdenie považoval za účelové. Zdôraznil, že pri kontrole prítomná vedúca prevádzky
vyššie uvedené zistenia nenamietala a tento inšpekčný záznam na znak súhlasu podpísala. Odvolací
orgán poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom je premietnutá
zákonná garancia práva spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov. Zo zisteného skutkového



stavu nepochybne vyplýva, že predraženie vo výške 0,20 eur bolo zapríčinené účtovaním ceny kávy
presso s mliekom vo výške 1,50 eur, namiesto ceny objednaného espressa vo výške 1,30 eur. Účastník
konania síce poukazoval na skutočnosť, že v nápojovom lístku sa nachádza iba cena espressa kávy
s mliekom, ktorá bola na doklade o kúpe označená ako káva presso s mliekom, z kontrolných zistení
však jednoznačne vyplýva, že k objednanému espressu predávajúci priniesol aj smotanu do kávy 7 ml,
ktorú nemal uvedenú ani ako samostatnú položku v nápojovom lístku. Odvolací orgán považoval za
rozhodujúce to, že inšpektorom SOI bola prinesená aj položka nad rámec objednávky inšpektorov, ktorú
predávajúci zaúčtoval, čím navýšil konečnú cenu nákupu o 0,20 eur. Považoval za rozhodujúce, že na
kontrolné zistenia nemá vplyv skutočnosť, že odpredané položky sa bežne nenachádzajú v ponuke pre
spotrebiteľa, prípadne nie sú ani uvedené v cenníku, ale za relevantné považoval zistenie, že takéto
položky boli reálne inšpektorom SOI vystupujúcim v pozícii anonymných spotrebiteľov odpredané. V
ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný po oboznámení sa s popisom okolností súvisiacich
s ústnou objednávkou nápojov v inšpekčnom zázname nepovažoval za nevyhnutný prepis doslovnej
komunikácie medzi zúčastnenými osobami. Vychádzal z obsahu inšpekčného záznamu, ako aj jeho
prílohy a to dokladu o kúpe č. U/Z:00010/00293, v ako aj skutočnosti, že pri kontrole prítomná vedúca
prevádzky skutkové zistenia žiadnym spôsobom nenamietala. Žalovaný preto zaujal stanovisko, že ak
účastník konania toto porušenie neskôr spochybňoval ( a v tomto smere žiadal doplnenie dokazovania
výsluchom čašníčky, ktorá prevzala objednávku), záver správneho orgánu prvého stupňa, ktorým
považoval skutkový stav za dostatočne a spoľahlivo zistený a nepovažoval za potrebné a účelné
vykonať účastníkom konania navrhované dôkazy je správny. Ani odvolací orgán nepovažoval za
potrebné vykonať dôkaz výsluchom svedkov v žalobcom navrhovanom rozsahu, pretože doplnenie
dokazovania by nemalo vplyv na objasnenie označených skutkov a správnym orgánom zistených
skutočností. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením účastníka konania o porušení jeho procesných práv a
poukázal na to, že postup inšpektorov SOI bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
o ochrane spotrebiteľov. Na základe dostatočne zisteného skutkového stavu bola žalobcovi uložená
sankcia za porušenie zákonných povinností, čo vyplýva priamo zo znenia ust. § 24 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa, preto správny orgán nemal možnosť upustiť od uloženej sankcie. Pri určení
výšky pokuty správny orgán prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci,
spôsob a následky porušenia povinnosti. Pri určení výšky postihu bola zohľadnená aj tá skutočnosť,
že sankcionovaným konaním dochádza k priamej majetkovej ujme spotrebiteľa. Správny orgán tak pri
určení výšky pokuty postupoval v súlade so zákonom stanovenými kritériami v zmysle ust. § 24 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa s tým, že pokuta bola uložená pri spodnej hranici zákonom stanovenej
sadzby v zmysle ust. § 24 ods. 1 ustanoveného zákona v súlade s princípom, že od uloženej pokuty
zákonodarca očakáva nielen represívno-výchovný, ale aj preventívny účinok.

5. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát SOI
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3 Košice, zo dňa 16. 09. 2015 č.: P0224/08/15 vyplýva,
že správny orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 400 eur pre porušenie povinnosti
predávajúceho:
- podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný
správne účtovať ceny pri predaji výrobkov, keďže vo vykonanom kontrolnom nákupe účtovanom v
celkovej hodnote 2,90 eur v celkovej správnej hodnote 2,70 eur boli spotrebitelia (inšpektori SOI)
zaúčtovaním smotany do kávy, ktorá nebola objednaná ani skonzumovaná, poškodení o 0,20 eur;
- podľa § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný zabezpečiť,
aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o miere alebo o množstve, keď v čase kontroly
sa v ponuke na predaj nachádzal jeden druh výrobku - čierny čaj TEEKANNE, ktorý bol v nápojovom
lístku označený nesprávnym údajom o množstve (hmotnosti);
- podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný informovať
spotrebiteľa o cene predávaného výrobku a zreteľne označiť výrobok cenou alebo informáciou o cene
inak vhodne sprístupniť, keď v čase kontroly neboli spotrebitelia o cene výrobku - smotana do kávy
odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe informovaní žiadnym spôsobom;
- podľa § 16 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný vydať
spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, v ktorom je uvedený názov výrobku, keď účastník konania vydal
spotrebiteľom doklad o kúpe výrobkov, zakúpených vo vykonanom kontrolnom nákupe, účtovanom v



celkovej hodnote 2,90 eur, v ktorom nebol uvedený názov odpredaných výrobkov, keď čaj TEEKANNE
EARL GREY 2 g bol uvedený ako „čaj (1 g)“ a espresso bolo uvedené ako „káva presso s mliekom“.

6. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v zmysle § 33 ods. 2 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov mal účastník konania možnosť vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vo vyjadrení
zo dňa 31. 08. 2015 účastník konania poukázal na to, že skutkový stav nebol dostatočne objektívne
zistený a zadokumentovaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným stavom. Ďalej poukázal na to,
že z inšpekčného záznamu nie je dostatočne objektívne zrejmé, z akých relevantných dôkazov mali
inšpektori zistiť rozdiel +0,20 eur v neprospech spotrebiteľa, keď nemali k dispozícii cenu smotany, a
zrejme sa nedostatočne uspokojili len s rozdielom v nápojovom lístku, kde bola uvedená cena espresso
kávy s mliekom a cena 1,50 eur/porcia a cena espressa kávy á 1,33 eur/porcia. Účastník konania
ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v nápojovom lístku nebola ponúkaná espresso káva so smotanou,
ale len káva s mliekom. Podotkol, že čašníčka podala inšpektorom smotanu, lebo si ju zvlášť pýtali,
keďže kávu espresso so smotanou neponúkajú. Tvrdil, že čašníčka jasne počula objednávku kávy
espresso so smotanou, pričom účtovala cenu kávy espresso s mliekom, keďže kávu so smotanou v
čase kontroly neponúkali. Na preukázanie tejto skutočnosti účastník konania navrhol vykonať výsluch
obsluhujúcej čašníčky. Ďalej v čase kontrolného nákupu sa v nápojovom lístku ponuka čaju TEEKANNE
vôbec nenachádzala, ale v ponuke bol len 1 g čaj a 3 g čaj z čerstvej mäty. Prvostupňový správny
orgán po preskúmaní všetkých podkladov pre rozhodnutie dospel k záveru, že za kontrolou zistené
porušenie zákona účastník zodpovedá v plnej miere a to objektívne, bez ohľadu na zavinenie. Skutkový
stav považoval za dostatočne preukázaný, pričom priebeh kontroly vrátane postupov inšpektorov
SOI vykonávajúcich kontrolu v rámci kontrolného nákupu je podrobne zdokumentovaný v príslušnom
Inšpekčnom zázname, s obsahom ktorého bola riadne oboznámená aj pri kontrole prítomná vedúca
prevádzkarne. Táto zistený skutkový stav nenamietala, ani žiadnym spôsobom nespochybnila, uviedla
len, že s obsahom záznamu oboznámi nadriadeného. Dodatočné tvrdenia účastníka konania preto
považoval správny orgán za účelové. Za takéhoto stavu prvostupňový správny orgán nepovažoval za
potrebné a účelné vykonávať účastníkom konania navrhované doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k
výške uloženej pokuty poukázal na ust. § 24 ods. 1, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa s tým, že
pri určení výšky pokuty sa prihliadne najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia
povinností a spôsob a následky porušenia povinností vzhľadom na nesplnenie povinnosti správne
účtovať ceny pri predaji výrobkov.

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 19. 02. 2016 č.: SK/0752/99/2015. V žalobe vyslovil názor, že obe rozhodnutia
správneho orgánu sú nezákonné, skutkový stav nebol zistený zákonným postupom a bola mu
odňatá možnosť byť účastníkom správneho konania. Nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného videl v tom, že správny orgán na prvom stupni
rozhodovania a ani v odvolacom konaní nenariadil ústne pojednávanie za účelom objektívneho a
úplného zistenia skutkového stavu a rozhodnutie naviac neobsahuje ani riadne odôvodnenie, čím
sa stáva podľa žalobcu nepreskúmateľným. Namietal aj tú skutočnosť, že administratívny spis nie je
riadne žurnalizovaný. Poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp.
zn. 2Sžo/201/2010 vyslovil názor, že i veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej
judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán preto musí rešpektovať
procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. K
nezákonnému postupu správneho orgánu uviedol, že v konaní navrhoval vykonať dôkaz a to výsluchom
svedkov, pracovníkov žalobcu prítomných pri výkone kontroly, ako aj pracovníkov žalovaného, ktorí
vykonávali predmetnú kontrolu, správny orgán prvého stupňa a žalovaný tieto dôkazy odmietli
preskúmať s formálnym konštatovaním, že skutkový stav bol dostatočne zistený. V prípade, ak by
bolo nariadené ústne pojednávanie a bol vykonaný výsluch navrhovaných svedkov, došlo by k
spoľahlivému, dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci. Navyše o vykonaných dôkazoch nebola
nikdy správnym orgánom prvého stupňa spísaná riadna zápisnica (za účasti účastníka konania) a v
konaní pred prvostupňovým správnym orgánom sa nemohol vyjadriť k veci ústne, nemal možnosť byť
prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky, pričom sa ústneho pojednávania vopred
nevzdal. Keďže podľa názoru žalobcu v danom prípade sa jedná o vec trestného charakteru, ide
nesporne o vec trestného obvinenia a preto procesný postup správneho orgánu nemožno pokladať
za súladný so zákonom, pretože príslušné ústne pojednávanie malo byť nariadené už v konaní pred



správnym orgánom prvého stupňa (v tej súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v náleze
Ústavného súdu SR č. 231/2010). Správny orgán tak svojím postupom znemožnil žalobcovi využiť
jeho zákonné oprávnenia. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že administratívny spis nie je
žurnalizovaný, čím je vytvorený priestor na manipuláciu s listinami, čo je v rozpore s ústavným článkom
účastníka konania na spravodlivý proces v správnom konaní. K samotnej formálnej stránke napadnutých
rozhodnutí namietal, že správny orgán vydal nezákonné rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie. Správny orgán len nedostatočne a príliš
všeobecne konštatuje, že po “…..preskúmaní všetkých podkladov pre rozhodnutie dospel k záveru…..”,
pričom však nie je v rozhodnutí uvedený práve zoznam týchto všetkých podkladov pre rozhodnutie.
Tým, že správny orgán neuviedol v odôvodnení rozhodnutia konkrétne, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, žalobca takúto skutočnosť považuje za dôvodnú na zrušenie rozhodnutia. Žalobca v
závere správnej žaloby namietal aj nesprávny postup správneho orgánu po ukončení kontroly, pretože
nedošlo k uskutočneniu riadneho správneho konania, v ktorom by žalobca mohol uplatniť všetky
svoje procesné práva, najmä aby už v prvostupňovom konaní dostal príležitosť predložiť všetky dôkazy
potrebné na to, aby jeho návrhy uspeli, ako aj aby mal možnosť sa zoznámiť so všetkými ďalšími dôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu a vyjadriť sa
k nim. Z týchto podstatných dôvodov s poukazom na porušenie základného práva žalobcu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v
správnom konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR a práva na spravodlivé správne konanie podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru žalobca žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.06.2016 doručenom konajúcemu
súdu dňa 23.06.2016 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Ďalej zopakoval argumentáciu uvedenú v
preskúmavanom rozhodnutí správneho orgánu, ako aj rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a
zdôraznil, že po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu
zistil dôvod na jeho zmenu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci porušenia
§ 14 zákona o ochrane spotrebiteľa a v tej súvislosti v odvolacom konaní bola zároveň primerane
znížená výška postihu na sumu vyplývajúcu z výroku napadnutého rozhodnutia. K námietkam uvedeným
v správnej žalobe žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
súlade s platnou právnou úpravou a v súlade so zásadami správneho konania, na základe spoľahlivo
zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci. Správne orgány prvého aj druhého
stupňa sa námietkami žalobcu vznesené už v správnom konaní podrobne zaoberali vo svojich
rozhodnutiach a svoje skutkové, ako aj právne závery náležite odôvodnili. Žalobca v podanej správnej
žalobe v zásade namietal tie isté skutočnosti ako v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu a týmito námietkami sa žalovaný vysporiadal už v rámci odvolacieho konania.
Ďalej uviedol, že predmetom kontroly SOI je porovnávanie zisteného stavu so stavom požadovaným
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je SOI oprávnená kontrolovať. Kontrola
inšpektorov SOI dňa 22.05.2015 na označenej prevádzke žalobcu spočívala v porovnaní zisteného
skutkového stavu so stavom predpísaným a výsledkom tohto porovnania je výsledok kontroly, ktorý sa
prejavil v inšpekčnom zázname, z ktorého je zrejmý zistený skutkový stav. V zásade je kontrolovanej
osobe v rámci inšpekčného záznamu po oboznámení sa s jeho obsahom poskytnutý aj priestor
na vyjadrenie sa k zistenému skutkovému stavu a to vo forme vysvetlivky k inšpekčnému záznamu.
Takýto postup bol dodržaný aj v prípade kontroly u žalobcu. Z inšpekčného záznamu vyplýva,
že počas kontroly bolo zistené nerešpektovanie viacerých povinností predávajúceho, ktoré sa týkajú
správnosti účtovania cien pri predaji výrobkov, správneho uvádzania množstva ponúkaného výrobku
a správneho uvádzania názvov výrobkov zakúpených v kontrolnom nákupe na doklade o kúpe. S
obsahom tohto inšpekčného záznamu bola oboznámená prítomná zodpovedná vedúca prevádzky, ktorá
vo vysvetlivke predmetného inšpekčného záznamu podala vyjadrenie v znení: „s obsahom inšpekčného
záznamu oboznámim nadriadeného“. Iné námietky neuviedla a údaje v tomto inšpekčnom zázname
žiadnym spôsobom nerozporovala. Zastával názor, že v prípade, ak by zaznamenaný skutkový stav
nezodpovedal skutočnosti, zodpovedná vedúca prevádzky by s tvrdeniami v inšpekčnom zázname
nesúhlasila a rozpor v zistenom skutkovom stave by namietala už v priebehu kontroly. Skutkový stav
zo strany žalovaného správneho orgánu tak podľa názoru žalovaného bol spoľahlivo a riadne zistený
a správny orgán následne svoje rozhodnutie oprel na dostatočných dôkazoch, ktoré vyhodnotil podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správny orgán
preto nepovažoval za potrebné vykonávať dôkazy výsluchom v navrhovanom rozsahu, pretože skutkový



stav mal spoľahlivo preukázaný a dostatočný na ustálenie právneho záveru vo veci. Nevykonanie
navrhovaných dôkazov bolo správnym orgánom prvého stupňa, ako aj žalovaným riadnym spôsobom
odôvodnené a preto žalovaný spochybňovanie takýchto zistení vyplývajúcich z inšpekčného záznamu
zo strany žalobcu považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené porušenia zákona.
Inšpekčný záznam pritom tvorí významný podklad správneho konania a následné spochybňovanie
zistení v ňom uvedených spôsobom, ako to navrhuje žalobcu považoval žalovaný za neakceptovateľné,
pretože by tým bola popretá samotná pôsobnosť SOI a oprávnení jej zamestnancov. Žalovaný ďalej
vo vyjadrení poukázal na to, že navrhovanie dôkazov v správnom konaní je právom a zároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, avšak len správny orgán rozhodne, ktorý z označených,
resp. navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci správneho orgánu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania, aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný. V prípade, že správny orgán odmietne vykonať určitý navrhovaný dôkaz uvedie, prečo
dôkaz nevykonal. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že neakceptovanie návrhu žalobcu na
vykonanie dôkazu výsluchom nemôže samo osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. V súvislosti
s námietkou žalobcu o porušení zásady rovnosti účastníkov konaní žalovaný zdôraznil, že správny
orgán v administratívnom konaní nie je účastníkom správneho konania (§ 14 právneho poriadku), ale je
konajúcim orgánom. Účastníkom správneho konania bol iba žalobca, preto žalovanému nie je zrejmé,
v akom smere malo byť toto právo žalobcu porušené. V tej súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že
v oblasti verejného práve (kam patrí aj správne právo) platí princíp subordinácie, t. j. že vo verejno-
právnych vzťahoch sú subjekty zastupujúce štát v nadradenom postavení k účastníkom konania a to
na rozdiel od práva súkromného, kde sa uplatňuje rovnosť účastníkov. V danej veci sa nejednalo o
konanie o priestupku, kde je otázka zavinenia ako subjektívnej stránky skutkovej podstaty relevantná,
ale o konanie o inom správnom delikte, kde sa uplatňuje zásada absolútnej objektívnej zodpovednosti.
Ďalej k samotnému procesu v prebiehajúcom správnom konaní uviedol, že procesné právo účastníka
klásť svedkom otázky závisí od toho, či správny orgán takýto dôkaz použije alebo nie. Ak však takýto
dôkaz použije, toto právo nemôže účastníkovi odňať. Žalovaný zdôraznil, že v správnom konaní o inom
správnom delikte nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchu svedkov, preto ani procesné právo žalobcu
klásť svedkom otázky nemohlo byť v žiadnom prípade porušené. Žalobca bol v závere oznámenia o
začatí správneho konania poučený v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku o jeho práve vyjadriť sa
k dôvodom konania, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, čo aj využil a tiež mu na jeho žiadosť
bola zaslaná úradne overená fotokópia inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly. Žalobca využil aj
svoje právo podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako aj podať správnu
žalobu za účelom preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného. Žalovaný preto zásadne
odmietol tvrdenia o tom, že žalobcovi bola odňatá možnosť byť účastníkom správneho konania, resp.
že znemožnil žalobcovi využiť jeho oprávnenia vyplývajúce mu zo Správneho poriadku. K námietke
o nenariadení ústneho pojednávania vo veci žalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (napríklad Varela Assalino v. Portugalsko), z ktorej vyplýva, že neuskutočnenie ústneho
pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti
konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou
zložitosťou. Zdôraznil, že predmetné právo na verejné prerokovanie trestných obvinení (v danom prípade
správnych deliktov) v zmysle čl. 6 Dohovoru zaručuje a priznáva v konaní pred nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom. Správny orgán, akým bol v danom prípade aj žalovaný však nespĺňa
atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a teda verejné prerokovanie
trestného obvinenia, resp. v danom prípade uskutočnenie pojednávania pred žalovaným nemôže naplniť
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K rovnakému záveru podľa žalovaného dospel tiež Ústavný súd SR vo svojom
uznesení sp. zn. II.ÚS 134/2014. V závere podaného vyjadrenia odmietol úvahy žalobcu, že neuvedenie
čísla listu v spisových značkách napadaných rozhodnutí by malo spôsobiť ich nezákonnosť. Obsah
administratívneho spisu podľa žalovaného bol riadne žurnalizovaný, správny orgán má vlastný postup
žurnalizácie obsahu spisu. Administratívny spis obsahuje všetky dôkazy a listiny, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie a žalobca mal možnosť v prípade jeho záujmu sa s nimi oboznámiť. Súčasťou tohto
administratívneho spisu je aj obsah spisového materiálu, v ktorom sú jasne a zrozumiteľne uvedené
názvy písomností, tvoriace súčasť administratívneho spisu, ako aj ich poradové číslo a číslu listu.

9. Žalobca v replike zo dňa 17.10.2016 k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že už vo vyjadrení k
oznámeniu o začatí správneho konania namietal nesprávny a neobjektívny postup správneho orgánu pri
zabezpečovaní dôkazov pre tvrdenie o poškodení spotrebiteľa, pretože správny orgán prostredníctvom



svojich pracovníkov nezabezpečil riadnym spôsobom vyjadrenie samotnej čašníčky D. D., ktorú navrhol
vypočuť v správnom konaní ako svedkyňu. Jej výpoveď považoval za nevyhnutnú pre dostatočné
a objektívne objasnenie veci. Samotný rozpor vo výpovedi žalovaného a zamestnankyne žalobcu je
podľa názoru žalobcu dostatočným a vhodným dôvodom na nariadenie ústneho pojednávania, pretože
spáchanie správneho deliktu poškodenia spotrebiteľa o 0,20 eur malo byť zistené len pri ústnej
komunikácii medzi zamestnancami žalovaného a zamestnancom žalobcu. Za takejto situácie preto bolo
potrebné nariadiť pojednávanie, s poukazom na značne širokú judikatúru ohľadom správneho trestania
v kontexte s trestným stíhaním podľa článku 6 Dohovoru. Žalovaný vôbec nenariadil ústne pojednávanie
a ani neoznámil žalobcovi - účastníkovi konania, že bude vykonávať dokazovanie mimo ústneho
pojednávania. Zdôraznil, že samotný inšpekčný záznam nepostačuje na preukázanie tých skutočností,
ktoré sú pre posúdenie veci relevantné. Ak chce žalovaný bezo zvyšku vyriešiť otázku objednávania
tovarov do kontrolného nákupu a následného účtovania kontrolného nákupu a odsúhlasenia správnosti
jeho účtovania aj s vyjadrením čašníčky, resp. za jej prítomnosti, ktorá kontrolný nákup vykonávala
a aj účtovala, tak tejto oblasti sa inšpekčný záznam nijako nedotýka. Samotný inšpekčný záznam
preto k preukázaniu skutku nepostačuje. V závere žalobca uviedol, že ak by žalovaný mal postihovať
kontrolované subjekty len na základe inšpekčných záznamov, bez ďalšieho jeho preskúmania, najmä
v prípadoch, kedy kontrolovaná osoba popiera skutočnosti uvedené v inšpekčnom zázname, bol by
popretý princíp právneho štátu, pretože pri postupe ako obhajuje žalovaný by vôbec nebolo potrebné
správne konanie, ale stačilo by žalovanému len vykonať kontrolu, napísať inšpekčný záznam a vydať
rozhodnutie o uložení pokuty. Žalobca považoval za zavádzajúce aj vyjadrenie žalovaného ohľadom
žurnalizácie spisu, pretože vo svojom vyjadrení neuviedol, akým spôsobom vedie spis, pričom z obsahu
tohto administratívneho spisu vyplýva skutočnosť, že žurnalizáciu spisu nie je možné preukázať.

10. Žalovaný v duplike zo dňa 03. 11. 2016 k replike žalobcu zotrval na svojich stanoviskách vo
veci a zdôraznil, že so záverom žalobcu, že v jeho prípade došlo k nesprávnemu a neobjektívnemu
postupu, keď žalovaný nenariadil ústne pojednávanie a nezabezpečil vykonanie dokazovania - výsluch
svedkov (aj čašníčky) sa nestotožňuje a odmieta aj spochybňovanie inšpekčného záznamu zo strany
žalobcu. Tvrdenia žalobcu považoval za výslovne účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za
zistené porušenie zákona. Opätovne zdôraznil, že inšpekčný záznam zo dňa 22. 05. 2015 obsahuje
zaznamenanie skutkových okolností výkonu kontroly na troch stranách, pričom jeho prílohu tvorí doklad
o kúpe za vykonaný kontrolný nákup. V inšpekčnom zázname je jednoznačne a prehľadne zaznamenaný
opis v priebehu kontroly ako aj samotné naúčtovanie predraženého kontrolného nákupu. Pri kontrole
bola prítomná zodpovedná vedúca prevádzky žalobcu, ktorá nijako nenamietala skutkové zistenia a ani
vo vysvetlivke k inšpekčnému záznamu neoznačila opis kontrolou vytýkaného nedostatku za nepravdivý.
Samotné spochybňovanie inšpekčného záznamu sleduje jediný cieľ, a to snahu znížiť hodnotu tohto
dôkazu, ktorý tvorí podklad rozhodnutia vo veci a svedčí v neprospech žalobcu. Za takéhoto stavu preto
nebolo potrebné ani nariaďovať pojednávanie vo veci. V závere žalovaný uviedol, že zistené porušenie
povinnosti žalobcu vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa je tzv. iným správnym deliktom,
kde nemožno hovoriť o zavinení (úmysel, nedbanlivosť). Za zistené porušenie zodpovedá kontrolovaná
osoba, pretože zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za takúto
kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti a ide o tzv. objektívnu
zodpovednosť, a to absolútnu.

11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu ako aj postupu správnych orgánov pri vydávaní označených rozhodnutí a oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu žalovaného na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne
posúdenie veci a zároveň v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

12. Žalobca na pojednávaní dňa 12. 07. 2017 zotrval na dôvodoch správnej žaloby a opätovne
zdôraznil, že vo veci ide o správne trestanie, ktoré má charakteristické črty trestného konania a preto
v konaní pred správnymi orgánmi mali byť zachované základné princípy trestného konania, v prvom
rade princíp ústnosti a v prípade, ak by v konaní nebolo nesporne preukázané, že žalobca sa dopustil
správneho deliktu, mala byť aplikovaná zásada “in dubio pro reo”. Vo veci však správne orgány
postupovali prísne formalisticky, dôsledkom čoho sú ich rozhodnutia podľa názoru žalobcu nezákonné.



13. Žalovaný zotrval na svojich stanoviskách, uvedených v jeho jednotlivých vyjadreniach, s tým, že v
čase kontroly nebol vedúcou prevádzky rozporovaný skutkový stav zachytený v inšpekčnom zázname,
preto správny orgán vychádzal z jeho obsahu. Pojednávanie bolo podľa § 116 správneho súdneho
poriadku (SSP) odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 19. 07. 2017.

14. Z inšpekčného záznamu vyhotoveného Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorátom
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice dňa 22.05.2015
o 14.30 hod., tvoriaceho súčasť administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že uvedeného dňa o
12.20 hod. bola zahájená kontrola v kontrolovanej prevádzke Koliba Zlatá podkova sídl. KVP, súp. č. II.
3140 kontrolovaného subjektu ATEX Košice, s.r.o., so sídlom Floriánska 10, Košice, IČO: 36210757 za
prítomnosti vedúcej prevádzky K. T. so zameraním kontroly na dodržiavanie povinností ustanovených
zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, správnosť uvádzania a účtovania cien poskytovateľmi stravovacích služieb
so zameraním na vedľajšie položky účtované k objednávke a iné. Z časti inšpekčného záznamu “Zistený
skutkový stav” - bod 2. - Správnosť účtovania, doklad o kúpe vyplýva, že za účelom overenia
správnosti účtovania a vydávania dokladov o kúpe, inšpektori SOI č. preukazu: 940 a 960 vykonali
jeden kontrolný nákup, ktorý bol účtovaný čašníčkou D. D., obsahujúci jednu porciu čaju TEEKANNE
EARL GREY 2 g -1,40 eur/ porcia, a jedna porcia espreso (7g káva, 15 ml voda -1,30 eur/porcia),
pričom pri tomto kontrolnom nákupe bol zistený rozdiel 0,20 euro v neprospech spotrebiteľa pri položke
jedna porcia espreso. Správnosť účtovania kontrolného nákupu bola odsúhlasená na základe jedálneho
a nápojového lístka a cenovej evidencie elektronickej registračnej pokladnici. Za riadne zaplatený
kontrolný nákup bol inšpektorom vydaný doklad o kúpe z elektronickej registračnej pokladnice č. U/
Z: 0010/00293, ktorá neobsahoval požadované náležitosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, pretože na doklade o kúpe nie je uvedený názov odpredaného tovaru, keď v
kontrolnom nákupe bol zakúpený čaj TEEKANNE EARL GREY 2g, pričom na doklade o kúpe je uvedený
„čaj (1g)“ a espresso, pričom na doklade o kúpe je uvedené „káva presso s mliekom“. Predraženie
kontrolného nákupu bolo zapríčinené nesprávny účtovaním o čiastku 0,20 eur, pretože bola naúčtovaná
položka, ktorá nebola objednaná a ani skonzumovaná (smotana do kávy). Originál dokladu o kúpe
tvorí prílohu inšpekčného záznamu. K samotnému kontrolnému nákupu je uvedené, že do kontrolného
nákupu bolo od obsluhujúcej čašníčky D. D. požadované 1x espresso a 1x čaj čierny TEEKANNE,
po ústnej objednávke obsluhujúca čašníčka odišla pripraviť objednané nápoje a následne priniesla
inšpektorom jedenkrát espresso so smotanou a jedenkrát čaj čierny TEEKANNE. Položka z kontrolného
nákupu - smotana do kávy 7 ml nebola požadovaná pri objednávke, nebola skonzumovaná a bola
obsluhujúcou čašníčkou vyúčtovaná. V nápojovom lístku pritom položka - smotana do kávy 7 ml nebola
uvedená samostatne. V bode. 3 - Cenové informácie sa ďalej konštatuje, že spotrebiteľ je o cenách
ponúkaných jedál, nápojov a pochutín informovaný prostredníctvom jedálneho a nápojového lístka.
Kontrolou tohto jedálneho a nápojového lístka v čase kontroly bolo zistené uvádzanie nesprávnej miery
odpredaného čierneho čaju TEEKANNE, keď v jedálnom a nápojovom lístku bolo uvedené množstvo
1g, v skutočnosti bolo odpredané množstvo 2g - uvedené na balení čaju. Zo záveru tohto protokolu
označeného ako “Vysvetlivka” vyplýva, že s obsahom inšpekčného záznamu bola oboznámená vedúca
prevádzky K. T., ktorá tomuto porozumela a podala nasledujúce vyjadrenie: „ S obsahom inšpekčného
záznamu oboznámim nadriadeného“ podpis zodpovednej pracovníčky. V časti záväzné pokyny a
opatrenia sa konštatuje, že bolo uložené informovanie kontrolovaného subjektu o vykonávanej kontrole
a obsahu inšpekčného záznamu, uvádzanie správneho názvu a množstva zakúpeného výrobku
na doklade o kúpe pre spotrebiteľa, správne účtovanie cien pre spotrebiteľa objednaných položiek,
uvádzanie údajov o miere ponúkaných nápojov v nápojovom lístku v každom prípade, zaslanie kópie
rozhodnutia príslušného RÚVZ k činnosti prevádzkarne na adresu správneho orgánu prvého stupňa.

15. Podľa § 4 ods.1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je predávajúci povinný správne účtovať
ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.

16. Podľa § 12 ods.2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci musí zabezpečiť, aby ním
predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi,
o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho
nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku
súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Predávajúci je



povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku,
ak ho nemožno označiť.

17. Podľa § 14 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je predávajúci povinný informovať spotrebiteľa o cene
predávaného výrobku alebo poskytovanej službe a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo
informáciou o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutia služby
kúpa iného výrobku alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o
cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo
poskytovanú službu.

18. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o
kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené: a/ obchodné meno a sídlo predávajúceho,
prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b/ adresa prevádzkarne, c/ dátum predaja, d/ názov a
množstvo výrobku alebo druh služby, e/ cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú
spotrebiteľ zaplatil.

19. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/, § 21 a § 26a, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní - Správneho poriadku, správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

21. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

23. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 195 písm. c/ Správneho súdneho poriadku správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa
trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.

25. Krajský súd zdôrazňuje, že úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu na základe podanej správnej žaloby podľa ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho
poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom
konania , či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a v rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné
pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.



26. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva, že predmetom konania je
preskúmavanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo postihnuté porušenie povinnosti vyplývajúce zo
zákona o ochrane spotrebiteľa ako správny delikt, pričom k naplneniu skutkovej podstaty správneho
deliktu stačí zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou došlo k ohrozeniu práv
spotrebiteľa chránených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Poškodenie spotrebiteľa v rozsahu priamo
úmernom uloženej sankcii nie je obligatórnym znakom jeho skutkovej podstaty. Zodpovednosť za
porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa je objektívna, tzn. sankciou je obligatórne stíhané každé
porušenie povinnosti vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je zistené a dostatočným
spôsobom preukázané na strane predávajúceho, výrobcu, dovozcu alebo dodávateľa.

27. Žalobca v priebehu konania pred správnym orgánom, a to už vo Vyjadrení k oznámeniu o začatí
správneho konania zo dňa 27. 08. 2015, ktoré bolo doručené Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcii so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňa 31. 08. 2015 namietal, že skutkový stav zachytený
v Inšpekčnom zázname zo dňa 22. 05. 2015 nebol zistený a zadokumentovaný dostatočne a objektívne,
tak aby nemohol byť zamenený s iným stavom. Už pri tomto úkone žalobca navrhoval, a to za účelom
dostatočného a objektívneho objasnenia veci, vypočuť obsluhujúcu čašníčku D. D.N.W., ktorá svojmu
zamestnávateľovi tvrdila, že jasne a dobre počula objednávku kávy espesso so smotanou, pričom
účtovala cenu kávy espresso s mliekom, nakoľko espreso kávu so smotanou v čase kontroly účastník
konania neponúkal. Žalobca namietal aj zdokumentovanie objednávky čierneho čaju TEEKANE ,
keď v tom čase sa v nápojovom lístku ponuka takéhoto čaju vôbec nenachádzala, ale v ponuke bol
len čaj 1 g, a 3 g čaj z čerstvej mäty. Žalobca uvedené námietky vo vzťahu k potrebe vypočutia
účtujúcej čašníčky na odstránenie rozporov s jej tvrdeniami v Inšpekčnom zázname poukazoval v celom
priebehu správneho konania a následne aj v správnej žalobe. Z obsahu administratívneho spisu
ako aj jednotlivých podaní žalovaného vyplýva, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný
na vykonania takéhoto dôkazu nevykonali ústne pojednávanie, pretože skutkový stav zachytený v
inšpekčnom zázname považovali za dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci a všetky následné
tvrdenia žalobcu považovali iba za účelové, v snahe vyhnúť sa jeho zodpovednosti za správny delikt.

28. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zastáva názor, že v konaní vznikla oprávnená
pochybnosť o dostatočnom ustálení skutkového stavu veci, tak ako bol preukázaný správnym orgánom
prvého stupňa ako aj žalovaným, ktorí pri svojom rozhodovaní o porušení zákonných povinností
žalobcu vychádzali predovšetkým z inšpekčného záznamu, v ktorom bol zaznamenaný priebeh
vykonanej kontroly. Aj keď v tomto inšpekčnom zázname je výslovne uvedené, že pri kontrole bola
prítomná vedúca prevádzky žalobcu - Koliba Zlatá podkova K. T., a po oboznámení sa s obsahom
inšpekčného záznamu proti nemu nevzniesla žiadne námietky, z jeho obsahu nemožno jednoznačne
uzavrieť, že táto bola prítomná aj pri všetkých fázach kontrolného nákupu, konkrétne pri objednávke
inšpektorov SOI a teda z tohto záznamu jednoznačne nevyplýva či registrovala, ako tento kontrolný
nákup prebiehal. Z obsahu inšpekčného záznamu nevyplýva ani tá skutočnosť, či sa k tomuto nákupu
v priebehu kontroly mala možnosť vyjadriť aj konkrétna čašníčka, u ktorej bol tento kontrolný nákup
objednaný. Pokiaľ tieto skutočnosti z obsahu inšpekčného záznamu nie je možné zistiť, pretože v tomto
zázname sa nenachádzajú, podľa názoru súdu nemožno jednoznačne inšpekčný záznam považovať
za nespochybniteľný dôkaz o tom, že kontrola prebehla tak, ako to bolo uvedené v tomto zázname a
následne aj dospieť k skutkovému záveru o porušení zákonom stanovených povinností žalobcom. V
okolnostiach danej veci sa preto takýto skutkový záver správnych orgánov javí ako predčasný. V tejto
súvislosti podľa názoru súdu nemožno považovať za účelovú ani obranu žalobcu, spočívajúca v jeho
návrhu na vykonanie dokazovania výpoveďami vedúcej prevádzky ako aj účtujúcej čašníčky, najmä za
situácie, keď žalobca takýto návrh vzniesol už vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho
konania a následne na tomto návrhu trval v celom jeho priebehu.

29. V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych
orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na
danú vec aj čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu, keďže Slovenská republika sa v čl. 1 ods. 2 Ústavy zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné
záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie



medzinárodné záväzky. Uvedený dohovor sa podľa článku 154c Ústavy stal súčasťou právneho poriadku
SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah
ústavných práv a slobôd. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné
obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1
Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov
dohovoru (napr. rozsudok L. v. O. z júla 1976). Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008),
ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že
trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických
osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska
treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Aj Odporúčanie výboru ministrov č.
R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára
1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom
práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti
tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za
správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej
povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne
sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného odporúčania vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je
potrebné aplikovať aj nasledovnú zásadu: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná
o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa
vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca,
má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým
ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody,
na ktorých sa zakladá. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za
potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy je aj
princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného
v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a
rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS
10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve
na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických
osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov
a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I. ÚS 10/98; I. ÚS 54/02 Nález z 13. novembra
2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).

30. Tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu a jednotlivých podaní účastníkov tohto konania
pred správnym súdom, správne orgány ani na prvom a ani na druhom stupni prejednania správneho
deliktu nenariadili ústne pojednávanie, na ktorom by odstraňovali rozpory vo vzťahu k zisťovaniu
skutkového stavu tvoriaceho základ ich rozhodovania. Správne orgány tak svojim postupom znemožnili
účastníkovi konania uskutočniť jemu patriaca procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva účastníka na spravodlivý proces.

31. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej
inšpekcie, ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave zo dňa 19. 02. 2016 č. SK/0752/99/2015 ako
aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach zo dňa 16. 09.
2015 č. P/0224/08/15 podľa § 191 ods.1 písm. e/ a g/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

32. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom
správneho súdu tak, aby v konaní pred správnym orgánom boli zachované základné princípy
trestného poriadku, najmä, aby sa so žalobcom, ako účastníkom správneho konania konalo ústne a
bezprostredne a po doplnení dokazovania v naznačenom smere vo veci opätovne rozhodnúť.

33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).



34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 osd.9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.