{"guid": "80750058-250e-4ad2-bcdc-ec569b5594d9:6b721379-7c64-4248-9479-3dddbf9546db", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016200461.1", "spisova_znacka": "7S/49/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/49/2016 z 17. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. januára 2017, sp. zn. 7S/49/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016200461.1", "identifikacne_cislo": "7016200461", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-290", "datum_vydania": "2017-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b721379-7c64-4248-9479-3dddbf9546db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200461.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200461.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/49/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200461
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200461.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr.
Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu Ľ. B., bytom L. X, X., zastúpeného JUDr.
Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu
Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-OPP-11-008/2016 zo dňa 22.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.  Žalobou zo dňa 21.04.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.04.2016 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia riaditeľa odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach pod spisovou značkou č. KRPZ-KE-OPP-11-008/2016 zo dňa 22.02.2016 a
Disciplinárneho rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru v Košiciach,
odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 21 zo dňa 23.12.2015
a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.

2.  Veliteľ pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach, disciplinárnym rozkazom č. 21 zo dňa 23.12.2015 uložil žalobcovi podľa §
53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie zníženie
služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.11.2015 v čase od 12.41
hod. počas hliadkovej služby a počas plnenia úloh na základe rozkazu prezidenta Policajného zboru č.
100/2015 o opatreniach na zabezpečenie ochrany života a zdravia občanov v súvislosti s teroristickými
útokmi v Paríži zotrval v herni na ul. Ďumbierskej v Košiciach, čím porušil povinnosti policajta podľa § 48
ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,  Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), nakoľko si neplnil svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a nevykonával štátnu
službu riadne.

3.  Odôvodnenie disciplinárneho rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru
poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 21 zo dňa 23.12.2015 je
obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.



4.  V odvolaní proti citovanému disciplinárnemu rozkazu žalobca žiadal o opätovné posúdenie a
upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia. Odvolacie námietky žalobcu proti disciplinárnemu
rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsahom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5.  Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie
žalobcu a napadnutý disciplinárny rozkaz nadriadeného č. 21 zo dňa 23.12.2015 potvrdil.

6.  V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok napadnutého disciplinárneho
rozkazu č. 21 zo dňa 23.12.2015 a uviedol, že podľa § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe bolo odvolanie
žalobcu pred vydaním rozhodnutia prerokované dňa 03.02.2016 v poradnej komisii riaditeľa odboru
poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Ako odvolací orgán preskúmal
napadnutý disciplinárny rozkaz v celom rozsahu, pričom vychádzal z predloženého spisového materiálu
č.: KRPZ-KE-OPP1-704, 725/2015 a KRPZ-KE-OPP-11/2016, ako aj dôkazných materiáloch v ňom
nachádzajúcich, ktoré aj špecifikoval.

7.  Žalovaný konštatoval, že vychádzajúc z predložených dôkazných materiálov je skutočný stav veci
spoľahlivo zistený a preukázaný. Uviedol, že policajt Z.. Ľ. B. porušil základné povinnosti policajta podľa §
48 ods. 3 písm. a/, b/ a g/ zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov tým, že si neplnil riadne, efektívne a svedomite úlohy, ktoré sú mu  uložené ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a bol s nimi riadne oboznámený a nevykonával štátnu
službu riadne, nakoľko počas preukázaných 40 minút nevykonával hliadkovú službu v určenom úseku
riadne podľa stanovenej inštruktáže a o zmene vo výkone hliadkovej služby neinformoval operačné
stredisko ani nadriadeného, napriek tomu, že ako veliteľ hliadky za riadny výkon hliadkovej služby a
hlásnu službu zodpovedal, čím porušil čl. 14 ods. 1, 17 nariadenia PPZ č. 22/2013. Týmto konaním sa
dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe.

8.  V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa riadne vykonanej
inštruktáže číslo KRPZ-KE-OPP1-1-1607/2015, ktorú vzal na vedomie a potvrdil svojim podpisom
vyplýva, že Z.. Ľ. B. dňa 29.11.2015 v čase od 05.30 hod. do 17.30 hod. mal vykonávať riadne
plánovanú hliadkovú službu - motohliadku ako veliteľ hliadky pod volacím znakom Kotva 751 (služobné
cestné vozidlo, ďalej len „SCV“ B-77538) v služobných úsekoch mestských častí Košice - Staré mesto,
Dargovských hrdinov, Sever a Ťahanovce. Okrem stálych úloh uvedených v zázname o výkone služby
mala hliadka plniť aj úlohy na základe rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 100/2015.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa videozáznamu z mobilnej jednotky „SOITRON“ je zrejmé, že hliadka
X. A. XXX v čase od 12.30 hod. smerovala z Prešovskej cesty na ul. Ďumbiersku v Košiciach, na sídlisko
Pod hradovou. Z videozáznamu je zrejmé, že na ulici Protifašistických bojovníkov v Košiciach, približne
pri Mestskej krytej plavárni hliadka so Q. B.-XXXXX očakávala hliadku so Q. B.-XXXXX, ktorej veliteľom
bol Z.. Ľ. B.. Následne Q. B.-XXXXX nasledovalo v jazde Q. B.-XXXXX, pričom bez prerušenia jazdy
smerovala do cieľa, kde na ulici Ďumbierska zaparkovala svoje SCV pred budovu herne. Vychádzajúc
z videozáznamu zariadenia SOITRON a priloženej fotografie policajtov sa v tom čase, keď zaparkovali
uvedené SCV už na mieste nachádzala ďalšia hliadka so SCV pohotovostnej motorizovanej jednotky
v uvedenom čase, t.j. v rovnakom čase na mieste nachádzali 3 hliadky pohotovostnej motorizovanej
jednotky súčasne. Policajt Z.. Ľ. B. vo svojom odvolaní udáva, že v tom čase potreboval vykonať
fyziologickú potrebu, ktorá podľa jeho vyjadrenia bola v trvaní 20 minút. Z vyžiadaného záznamu rádiovej
komunikácie zo systému  REDAT vyplýva, že hliadka A. XXX však v tom čase nehlásila zmenu vo
výkone služby z dôvodu vykonávania potreby, ktorá údajne bola v trvaní 20 minút. Z podkladov o pohybe
služobného cestného vozidla B.-XXXXX podľa súradníc GPS však vyplýva, že uvedené SCV sa na ul.
Ďumbierskej v Košiciach nachádzalo v trvaní od 12.39 hod. až do 13.19 hod. dňa 29.11.2015. Počas
uvedených 40 minút Z.. Ľ. B. neuvádza v zázname z výkonu hliadkovej služby v uvedenom časovom
rozmedzí žiadnu konkrétnu činnosť, ktorou by vykazoval riadny a efektívny výkon služby, čím má za to,
že ju v trvaní uvedených 40 minút riadne, efektívne a svedomite nevykonával a tiež porušil povinnosť
túto skutočnosť ohlásiť.



10. Žalovaný poukázal na to, že o prevádzkach, správe a používaní mobilných jednotiek, teda zariadení
GPS a SOITRON namontované do SCV pojednáva nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 93/2015 o mobilnej jednotke a akvizičnom uzle. Okrem iného podľa čl. 2 písm. a/ sú tieto určené
aj na monitorovanie a sledovanie pohybu hliadok používajúcich SCV a získavanie týchto informácií v
reálnom čase, pričom správnosť, spôsob požadovania a rozsah poskytnutých informácií sú v súlade s§
233 ods. 1 a § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov.

11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že týmto svojim konaním sa Z.. Ľ.
B. dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalovaný mal
za to, že vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov bol uvedený skutkový stav spoľahlivo, objektívne
zistený a posúdený a uložené disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu o 5 % na dobu 1
mesiaca považuje za primerané vzhľadom na povahu protiprávneho konania, na okolností, za ktorých
bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj Z.. Ľ. B. k plneniu služobných
povinností, uložený podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe.

12. Z hľadiska miery zavinenia sa žalovaný stotožnil so stanoviskom nadriadeného Z.. Ľ. B., že
miera zavinenia vlastného konania Z.. Ľ. B., ktorý preukázateľne vedel, že konal v rozpore so svojimi
povinnosťami (nevykonával riadne hliadkovú službu v určenom úseku podľa stanovenej inštruktáže a o
zmene vo výkone hliadkovej služby neinformoval operačné stredisko ani nadriadeného, napriek tomu,
že ako veliteľ hliadky za riadny výkon hliadkovej služby a hlásnu službu zodpovedal) je zrejmá.

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia riaditeľa odboru poriadkovej
polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach  pod spisovou značkou č. KRPZ-KE-
OPP-11-008/2016 zo dňa 22.02.2016 a Disciplinárneho rozkazu veliteľa pohotovostnej motorizovanej
jednotky Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach č. 21 zo dňa 23.12.2015 a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a
rozhodnutie.

14. Žalobca v podanej žalobe poukázal na  disciplinárny rozkaz veliteľa pohotovostnej motorizovanej
jednotky PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Koš
ciach č. 21 zo dňa 23.12.2015, ako aj na jeho odvolanie proti citovanému disciplinárnemu rozkazu.
Uviedol, že odvolanie odôvodnil tým, že vzhľadom na jeho citlivý tráviaci systém, s ktorým mal v minulosti
problémy, musel navštíviť sociálne zariadenie v najbližšom možnom mieste, ktoré bolo práve v uvedenej
herni, kde sa zdržal výlučne len na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie fyziologickej potreby a
vykonanie potrebnej osobnej hygieny. Napriek uvedenému bol neustále na príjme prostredníctvom malej
rádiostanice a v určenom služobnom obvode. Druhý člen hliadky sa nachádzal v služobnom motorovom
vozidle, čím bol príjem taktiež zabezpečený. Vzhľadom na uvedenú potrebu, ktorá nezávisí od vôle
človeka, nie je možné hovoriť o zavinenom porušení povinnosti a teda neboli naplnené základné zákonné
znaky disciplinárneho previnenia policajta a teda ani nemohlo dôjsť k porušeniu povinností policajta
uvedených v disciplinárnom rozkaze. Uviedol, že nebolo inštruktážou nariadené, aby sa v uvedenom
čase nachádzali na nejakom inom konkrétnom mieste a teda aj s kolegom riadne plnil úlohy v zmysle
inštruktáže, t.j. v zmysle príkazov a pokynov nadriadeného. Zároveň urobil všetky opatrenia, ktoré v
danom čase a situácii bolo od neho možné a rozumné očakávať. Namietal i skutočnosť, že GPS a
SOITRON, ktorú sú inštalované v služobných vozidlách, majú v danom prípade výlučne informatívny
charakter a nie sú zákonom schválené zariadenia na monitorovanie a kontrolu príslušníkov Policajného
zboru, naviac nie sú inštalované vo všetkých služobných vozidlách. Podotkol, že pred budovou herne
boli tri služobné vozidlá, t.j. 6 príslušníkov Policajného zboru, z ktorých neboli potrestaní všetci kolegovia.

15. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho odôvodnenie.
Uviedol, že napriek tomu, že disciplinárny rozkaz bol vyhlásený, tento mu nebol odovzdaný v písomnej
podobe, taktiež mu nebolo umožnené vyhotoviť si fotokópiu listín v spise a nebolo tak umožnené ani
jeho právnemu zástupcovi, ktorý o to písomne požiadal, hoci mu bolo uvedené, že právnemu zástupcovi
nahliadnutie a vyhotovenie kópií umožnené bude. Žalobca mal za to, že uvedeným konaním bolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces a obhajobu.



16. Žalobca namietal závažný nesúlad výrokovej časti rozhodnutia s odôvodnením, a preto opätovne
považoval disciplinárny rozkaz za nepreskúmateľný a zmätočný. Ďalej uviedol, že z výrokovej časti
vyplýva, že mal porušiť predpisy v súvislosti rozkazom prezidenta PZ č. 100/2015, avšak tak isto nie je
zrejmé, čo porušil, pričom uvedený rozkaz sa vzťahuje na vedúcich pracovníkov.

17. Žalobca ďalej namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v herni zotrval 40 minút a ani to,
akú činnosť vykonával. Mal za to, že v tomto prípade ani prvostupňový orgán, ani odvolací orgán
sa nezaoberal vyjadreniami jeho kolegov, ktoré boli i spomínané v odôvodnení druhostupňového
rozhodnutia, čo preukazuje, že vec nebola správne právne posúdená. Považoval prinajmenšom za
zvláštne, že neboli potrestaní všetci príslušníci PZ, ktorí sa v tom čase nachádzali na Ďumbierskej ulici.
Uviedol, že všetci kolegovia svojim vyhlásením potvrdzujú, že v uvedenej herni bol výlučne z dôvodu
vykonávania potreby.

18. Žalobca zdôraznil, že:

- vykonával primárnu fyziologickú potrebu, ktorú nevie žiaden človek ovplyvniť. I v prípade, ak by strávil
v herni na toalete viac ako 20 minút, je to vzhľadom na jeho tráviace ťažkosti ospravedlniteľné, čo sa
však nestalo,
- inú činnosť v herni nevykonával (opak nebol preukázaný),
- zmenu v hliadkovej činnosti nebolo potrebné ohlásiť z dôvodu, že mal pri sebe malú rádiostanicu,
ktorou zabezpečil príjem a kolega zostal v služobnom vozidle,
- nachádzal sa v služobnom obvode,
- inštruktážou nebolo nariadené, aby sa v uvedenom čase nachádzali na nejakom inom konkrétnom
mieste a teda aj s kolegom riadne plnil úlohy v zmysle inštruktáže, t.j. v zmysle príkazov a pokynov
nadriadeného,
- disciplinárny rozkaz, ako aj rozhodnutie o odvolaní sa zakladajú na domnienkach, pretože žiaden z
dôkazov nepreukazuje opak jeho tvrdení,
- na základe uvedených skutočností nie je možné preukázať akékoľvek zavinenie,
- neboli potrestaní všetci príslušníci PZ,
- existuje závažný rozpor medzi výrokom disciplinárneho rozhodnutia a jeho odôvodnením,
- neboli brané do úvahy všetky vykonané dôkazy.

19. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že v disciplinárnom rozkaze existuje závažný
rozpor výrokovej časti s odôvodnením, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
veci, prvostupňový orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazoval, ale na ktoré
poukazoval i nadriadený orgán, preto disciplinárny rozkaz, ako aj rozhodnutie o odvolaní považuje za
nepreskúmateľné a zmätočné, zároveň postupom bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý
proces a obhajobu a takéto porušenia právnych predpisov odobril svojim rozhodnutím i druhostupňový
orgán.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2016 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi
nepriznať právo na náhradu trov konania.

21. V písomnom vyjadrení žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že v zmysle § 237 ods. 1 zákona
„účastníci konania majú právo nahliadnuť do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z
nich výpisy“. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosťou žalovaného bolo umožniť žalobcovi, resp. jeho
právnemu zástupcovi do spisu nahliadnuť a urobiť si z neho výpisy. Z tohto ustanovenia v žiadnom
prípade nevyplýva pre žalovaného povinnosť umožniť žalobcovi vyhotovenie fotokópie spisu, pričom
žalovaný právnemu zástupcovi v odpovedi na jeho „Žiadosť o vysvetlenie“ zaslanej elektronickou poštou
dňa 22.04.2016 zreteľne vyjadril možnosť nahliadnutia do spisu s tým, že termín možno dohodnúť
„formou e-mailovej komunikácie alebo na tel. č. XXXXXXXXXX“. Právny zástupca žalobcu však na túto
možnosť už nijako nereagoval.

22. Žalovaný v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré sa policajtovi oznamujú vyhlásením, poukázal na znenie
dôvodovej správy k zákonu, v ktorej sa k § 266 uvádza, že v prípadoch, v ktorých sa rozhodnutie
oznamuje vyhlásením „Ide o také rozhodnutia, z ktorých jeden výtlačok policajt neobdrží. Oznámenie
rozhodnutia policajt iba potvrdí vlastnoručným podpisom na rozhodnutí“.



23. Žalovaný ďalej uviedol, že pri posudzovaní výrokovej časti disciplinárneho rozkazu postupoval v
súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v obdobných konaniach, podľa
ktorého „vo výroku rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť
skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom“. Žalovaný citoval
§ 241 ods. 2 zákona a uviedol, že výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu je v súlade s uvedeným
ustanovením, pričom tento výrok aj špecifikoval.

24. Žalobcovu námietku týkajúcu sa rozkazu prezidenta Policajného zboru, že tento sa vzťahuje iba
na riadiacich pracovníkov, považoval žalovaný za nenáležitú, pretože plnenie úloh vyplývajúcich z
tohto rozkazu zabezpečujú v ňom uvedení riadiaci funkcionári v priamom výkone služby, resp. vo
výkone hliadkovej služby, obchôdzkovej služby a v rámci operatívno-pátracej činnosti. Celkom logicky
sa potom tieto úlohy premietajú aj do inštruktáže hliadok. Takto tomu bolo aj v prípade žalobcu, čo
možno dokumentovať inštruktážou číslo KRPZ-KE-OPP1-1607/2015, v ktorej je v časti „Aktuálne úlohy“
popísané zameranie činnosti hliadky s dôrazom na zvýšenie dohľadu v okolí strategicky dôležitých
objektov a v miestach s väčším počtom zhromaždených občanov z dôvodu teroristických útokov v Paríži.

25. Žalovaný ďalej uviedol, že podstatnou okolnosťou v tomto konaní nebolo preukázať žalobcovi
čo v uvedenom čase vykonával, ale čo nevykonával, resp. že neplnil úlohy, ktorú mu boli uložené.
V súvislosti s využitím výstupov GPS súradníc a videozáznamu mobilnej jednotky „SOITRON“ v
rámci disciplinárneho konania žalobca namietal, že tieto „nie sú zákonom schválené zariadenia
na monitorovanie a kontrolu príslušníkov Policajného zboru, naviac nie sú inštalované vo všetkých
služobných vozidlách“. Žalovaný k tomu uviedol, že podľa § 238 ods. 1 zákona za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi. Zákon nestanovuje žiadne obmedzenie využitia dôkazov, pokiaľ sú v súlade so zákonom.
Prevádzku, správu a používanie mobilnej jednotky upravuje nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 93/2015 o mobilnej jednotke a akvizičnom uzle.

26. K namietanému nezohľadneniu vyjadrení kolegov žalobcu, žalovaný považoval tieto za účelové,
nakoľko aj títo kolegovia sa v herni na ulici Ďumbierskej nachádzali bezdôvodne a bolo voči ním
vedené disciplinárne konanie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č.
k. 5Sžo/141/2010, ktorú aj citoval.

27. Tvrdenia žalobcu, že výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu je v rozpore s odôvodnením,
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, že prvostupňový orgán sa dostatočne
nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazoval, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné a
zmätočné, že bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý proces a obhajobu, považoval žalovaný
za nedôvodné. Žalovaný tieto tvrdenia chápe len ako účelovú obranu žalobcu s úmyslom napádať
rozhodnutia, ktoré sú podľa názoru žalovaného plne zákonné s dostatočne zisteným skutkovým stavom
prejednávanej veci.

28. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2016 uviedol, že žalovaný mu neumožnil ani nahliadnuť
do spisu a teda je zrejmé, že si nemohol urobiť ani výpisy, na ktoré sa odvoláva. Čo sa týka právneho
zástupcu, tento podal žiadosť dňa 09.03.2016 a to na základe toho, že mu bolo odňaté právo nahliadnuť
do spisu. Odpoveď prevzal dňa 21.04.2016, na čo v ten istý deň požiadal mailom o vysvetlenie a odpoveď
mu bola doručená dňa 22.04.2016, čo je deň, kedy bola podaná žaloba a zároveň to bol posledný deň na
doručenie žaloby súdu v pracovný deň (piatok). Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ mu žalovaný nedoručil
rozhodnutie v písomnom vyhotovení, bolo jeho povinnosťou mu umožniť nahliadnuť do spisu, aby bolo
zachované jeho ústavné právo na spravodlivý proces a aby sa mohol účinne brániť.

29. K inštruktáži KRPZ-KE-OPP1-1607/2015 žalobca uviedol, že v inštruktáži bolo uvedené zameranie
činnosti hliadky s dôrazom na zvýšenie dohľadu v okolí strategicky dôležitých objektov a v miestach s
väčším počtom zhromaždených občanov... Uvedené jednoznačne naplnil, pretože herňa na Ďumbierskej
ulici je miesto, kde sa zhromažďuje väčší počet osôb, čiže ich prítomnosťou s kolegami pôsobili
preventívne, avšak aj naďalej trval na tom, že sa v uvedenej herni zdržal len za účelom vykonania
fyziologickej potreby, čo potvrdili aj jeho kolegovia.



30. Žalobca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný nezabezpečil ani jeden dôkaz o jeho
pochybení alebo neplnení úloh, pretože sa na základe dôkazov, ktoré považuje za zákonné, môže len
domnievať, že neplnil svoje povinnosti, ale nemôže to žiadnym spôsobom preukázať. Uviedol, že od
začiatku tvrdí to isté a žiadal žalovaného, aby prihliadal na jeho tvrdenia a zabezpečil potrebné dôkazy,
resp. bral do úvahy vyjadrenia jeho kolegov, pričom žalovaný jeho žiadostiam nevyhovel.

31. Žalobca konštatoval, že žalovaný nezistil a neobjasnil skutočný stav veci a z uvedeného i vyplýva,
že mal byť potrestaný za každú cenu. Podotkol ešte raz, že nie všetci kolegovia, ktorí sa nachádzali v
tom čase pri herni na Ďumbierskej ulici boli potrestaní.

32. Žalobca poukázal na to, že súlad s právnymi predpismi žalovaný preukazuje tým, že výstupy GPS
súradníc a videozáznam mobilnej jednotky SOITRON je upravený v nariadení MV SR č. 93/2015 o
mobilnej jednotke a akvizičnom uzle, čo je pravdou, ale uvedené prostriedky je možné využiť len v
súvislosti s plnením úloh v zmysle zákona o policajnom zbore, teda pri výkone právomoci príslušníkov
PZ (služobný zákrok) a zároveň spracovávanie údajov musí byť len pre účely vymedzené právnymi
predpismi, t.j. pre trestné alebo priestupkové konanie.

33. K ustálenej judikatúre, na ktorú poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že s uvedeným je potrebné
súhlasiť, avšak zo strany orgánu verejnej moci nemôže ísť o svojvôľu tak, ako ide v tomto prípade,
pretože on uvádzal okolnosti, ktoré žalovaný prehliadal bez toho, aby vedel preukázať svoje tvrdenia.
Konštatoval, že v tomto prípade jeho tvrdenia boli pre rozhodnutie relevantné a podľa jeho informácií
vyjadrenia jeho kolegov v predmetnej veci boli v jeho prospech, čo potvrdili i podpísaním vyhlásenia.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2016 poukázal na skutočnosti, ktoré korešpondujú s
jeho vyjadrením zo dňa 28.06.2016 k žalobe. Uviedol, že je presvedčený, že pri vydávaní rozhodnutia
zistil skutočný stav veci, obstaral si všetky príslušné podklady, preskúmal napadnuté rozhodnutie
i konanie, ktoré prechádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, správne právne posúdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu v kontexte podaného odvolania a rozhodol vo veci v súlade s platnými právnymi
predpismi.

35. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

36. Správny súd k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné.

37.  Žalobca v podanej žalobe namietal, že disciplinárny rozkaz bol vyhlásený, avšak tento mu nebol
odovzdaný v písomnej podobe, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a obhajobu.

38. K uvedenej žalobnej námietke je potrebné uviesť, že zákon č. 73/1998 Z. z. v § 266 upravuje  dva
spôsoby oznamovania rozhodnutí. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie sa oznamuje
vyhlásením a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej  nie je ustanovené inak. Z ustanovenia § 266 ods. 3,
veta prvá citovaného zákona vyplýva, že rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o
prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a § 246 sa oznamujú doručením
ich odpisu. Rozhodnutia citované v § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.  sa teda doručujú do vlastných
rúk policajta, pričom vo všetkých ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením, z čoho
vyplýva, že  aj disciplinárny rozkaz sa oznamuje vyhlásením. Uvedené vyplýva aj z § 60 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého  rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi
nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Z
vyššie uvedených dôvodov považuje  správny súd túto žalobnú námietku za nedôvodnú.

39. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené vyhotoviť si fotokópiu listín v spise a nebolo tak
umožnené ani jeho právnemu zástupcovi, ktorý o to písomne požiadal, je potrebné uviesť, že z
ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že účastníci konania majú právo nahliadať do
spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Z citovaného zákonného ustanovenia
teda vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo umožniť žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi
nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy. Z citovaného zákonného ustanovenia a ani žiadneho iného
ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. nevyplýva žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi vyhotovenie



fotokópii spisu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v administratívnom spise žalovaného sa
nachádza písomné podanie žalovaného, ktorým žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu v odpovedi
na jeho „žiadosť o vysvetlenie“ zaslanej elektronickou poštou dňa 22.04.2016 súhlasil s možnosťou
nahliadnutia do spisu s tým, že termín si môže dohodnúť formou e-mailovej komunikácie alebo na tel.
č. XXXXXXXXXX. V administratívnom spise žalovaného sa na uvedené oznámenie žalovaného žiadne
podanie právneho zástupcu žalobcu nenachádza, z čoho možno vyvodiť záver, že právny zástupca
žalobcu na možnosť nahliadnutia do spisu tak, ako mu to oznámil žalovaný nereagoval. Z vyššie
uvedených dôvodov považuje správny súd aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

40. Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal závažný nesúlad výrokovej časti rozhodnutia s
odôvodnením, pretože vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu nadriadený uvádza, že mal porušiť
svoje povinnosti tým, že sa zdržiaval v herni v čase od 12.41 hod. dňa 29.11.2015 ale nie je zrejmý čas
dokedy mal porušovať svoje povinnosti a taktiež z výrokovej časti vyplýva, že mal porušiť predpisy v
súvislosti s rozkazom prezidenta PZ č. 100/2015, avšak tak isto nie je zrejmé čo porušil, pričom uvedený
rozkaz sa vzťahuje na vedúcich pracovníkov. Zároveň namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že
v herni zotrval 40 minút a ani to, akú činnosť vykonával.

41. K uvedeným žalobným námietkam správny súd uvádza, že podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.
z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

42. Z výroku napadnutého disciplinárneho rozkazu je preukázané, že obsahuje rozhodnutie vo veci, v
rámci ktorého je popísané konanie žalobcu, resp. skutok, ktorý je disciplinárnym previnením podľa § 52
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Z výroku preukázateľne vyplýva, že žalobca v čase kedy mal plniť úlohy
vyplývajúce z rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 100/2015 o opatreniach na zabezpečenie ochrany
života a zdravia občanov v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži sa nachádzal v herni na Ďumbierskej
ulici, z čoho vyplýva, že štátnu službu nevykonával riadne a neplnil svedomite úlohy vyplývajúce mu
z vyššie uvedeného rozkazu, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/ a písm. b/ zákona. Výrok
disciplinárneho rozkazu teda dostatočne konkrétne vymedzuje porušenie právnych predpisov žalobcom,
pričom uvedenie aj ustanovení nariadenia prezidenta Policajného zboru, na ktoré poukazuje žalobca
nemení nič na tom, že žalobca stanovené úlohy hliadkovej služby neplnil tak, ako mu bolo uložené.

43. Podľa názoru správneho súdu výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu je v súlade s citovaným
ustanovením § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.,  pričom skutok je uvedený určitým spôsobom
tak, že nemôže byť zameniteľný s iným skutkom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo/30/2011). Z uvedených dôvodov považuje správny súd aj túto žalobnú námietku za
neopodstatnenú.

44. K žalobnej  námietke týkajúcej sa rozkazu prezidenta Policajného zboru č. 100/2015, že tento sa
vzťahuje iba na riadiacich pracovníkov,  považuje správny súd za potrebné uviesť, že plnenie úloh
vyplývajúcich z tohto rozkazu zabezpečujú v ňom uvedení riadiaci funkcionári v priamom výkone služby,
resp. vo výkone hliadkovej služby, obchôdzkovej služby a v rámci operatívno-pátracej činnosti. Tieto
úlohy sa potom premietajú aj do inštruktáže hliadok. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza
inštruktáž č. KRPZ-KE-OPP1-1-1607/2015 zo dňa 28.11.2015, s ktorou bol žalobca preukázateľne
oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom na uvedenej inštruktáži a v ktorej je v časti „aktuálne úlohy“
uvedené, že z dôvodu teroristických útokov v Paríži zvýšiť dohľad v okolí strategicky dôležitých objektov
a v miestach s väčším počtom zhromaždených občanov. Kontrolovať podozrivé osoby podľa osobnej
znalosti. Zvýšiť dohľad na úseku BaCP, situáciu pozitívne ovplyvňovať na základe vlastnej miestnej
znalosti, hlavne v čase dopravnej špičky. Splnenie úlohy zaznamenať v zázname o výkone služby
(rozkaz PPZ č. 100/2015). Z uvedeného je teda zrejmé akú činnosť,  resp. aké úlohy mal žalobca plniť
počas služby, a preto považuje správny súd aj túto žalobnú námietku za nedôvodnú.

45. K žalobnej námietke, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v herni mal zotrvať 40 minút a ani to
akú činnosť tam vykonával, k tomu správny súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že
podstatnou okolnosťou v tomto konaní nebolo preukázať žalobcovi, čo v uvedenom čase vykonával, ale
čo nevykonával, resp. že neplnil úlohy, ktoré mu boli uložené. Skutočnosť, že vozidlo používané hliadkou,



ktorej bol žalobca veliteľom (B.-XXXXX) bolo v čase od 12.39 h. do 13.19 h. zaparkované na Ďumbierskej
ulici pred herňou, jednoznačne preukazujú podklady o pohybe predmetného vozidla (GPS súradnice)
zaslané odborom správy informačných systémov polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
PPZ-OISI-316-035/2015 zo dňa 16.12.2015. Z videozáznamu mobilnej jednotky „SOITRON“, ktorou je
vozidlo vybavené vyplýva, že hliadka, ktorej bol žalobca veliteľom cielene smerovala spolu s hliadkou vo
vozidle B.-XXXXX, ktoré ich čakalo približne pred Mestskou krytou plavárňou na ulici Protifašistických
bojovníkov, z tejto ulice až pred herňu na ulici Ďumbierskej. V tom čase sa tam už nachádzala ďalšia
hliadka pohotovostnej motorizovanej jednotky so služobným cestným vozidlom. Správny súd sa v rámci
prípravy na pojednávanie oboznámil s videozáznamom z mobilnej jednotky „SOITRON“ zo služobného
cestného vozidla B.-XXXXX a záznamom na CD nosiči z IS REDAT súvisiaci s hliadkami PMJ, ktoré
sa nachádzajú v administratívnom spise žalovaného a ktoré uvedené skutočnosti potvrdzujú tak, ako
ich uviedol žalovaný.

46. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že výstupy GPS súradníc a videozáznamu mobilnej
jednotky „SOITRON“ použité v rámci disciplinárneho konania nie sú zákonom schválené zariadenia
na monitorovanie a kontrolu príslušníkov Policajného zboru k tomu správny súd uvádza, že v zmysle
§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že
zákon nestanovuje žiadne obmedzenie využitia dôkazov pokiaľ sú v súlade so zákonom. Prevádzku,
správu a používanie mobilnej jednotky upravuje nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
93/2015 o mobilnej jednotke a akvizičnom uzle. Podľa čl. 2 písm. a/ tohto nariadenia medzi poskytované
informácie patria aj informácie o pohybe hliadok v reálnom čase. Z uvedeného ustanovenia taktiež
vyplýva, že informácie poskytované mobilnou jednotkou sú informáciami v zmysle zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje
možnosť ich použitia v disciplinárnom konaní vedenom voči príslušníkovi Policajného zboru. V súvislosti
s vyššie uvedeným považuje správny súd žalobcom uvádzaný dôvod (fyziologická potreba) zdržiavania
sa na uvedenom mieste za účelové tvrdenie so snahou odôvodniť neplnenie toho, čo mu bolo uložené
inštruktážou. V tomto smere správny súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.09.2016,
v ktorom uviedol, že celkom za nedôveryhodnú a účelovú argumentáciu žalobcu možno považovať
tvrdenie ohľadne jeho akútnej nutnosti vykonania fyziologickej potreby práve v objekte na Ďumbierskej
ulici, a to vzhľadom aj na to, že počas cesty k tomuto objektu mala hliadka možnosť zastaviť sa na
obvodnom oddelení PZ Košice - Sever, ktoré sa nachádza na Tolstého ulici č. 34, teda na trase v
smere jazdy hliadky. Z vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd aj tieto žalobné námietky za
nedôvodné.

47. K žalobnej námietke týkajúcej sa nezohľadnenia vyhlásení  kolegov žalobcu, ktorí potvrdili, že
v uvedenej herni bol výlučne z dôvodu vykonania potreby je potrebné uviesť, že žalovaným bolo
vyhodnotené, že aj títo kolegovia sa v herni na ulici Ďumbierskej nachádzali bezdôvodne a bolo voči
ním vedené aj disciplinárne konanie. Z uvedeného dôvodu žalovaný postupoval v súlade s právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku č. k. 5Sžo/141/2010 uviedol,
že „z ustanovení čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ani z čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods.
2 listiny základných práv a slobôd nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu zodpovedajúcu
povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy označené účastníkom
konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého
rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné
na objasnenie právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v
danej veci. Preto pokiaľ žalovaný za uvedených okolností nezohľadnil vyhlásenie kolegov žalobcu, ktorí
mali potvrdiť, že žalobca bol v uvedenej herni výlučne z dôvodu vykonávania potreby, nemalo to vplyv
na správne právne posúdenie veci.

48. Podľa názoru správneho súdu žalovaný pri vydávaní rozhodnutia zistil skutočný stav veci, obstaral
si všetky príslušné podklady, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu v celom rozsahu, správne posúdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a rozhodol vo veci v
súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň je potrebné uviesť, že  v danom prípade neuskutočnenie
ústneho pojednávania v konaní pred správnym orgánom nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6
ods. 2 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní
veci. Správny orgán totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods.



1 Dohovoru. Uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6
ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom (argumetum
a simili PL.ÚS 12/97), pričom uvedená vec bola prerokovaná pred správnym súdom dňa 18. januára
2017. V tomto smere správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS
134/2014-19 zo dňa 05. februára 2014.

49. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s §  190 SSP žalobu jednomyseľne
ako nedôvodnú zamietol.

50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom,
ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva



nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5"}, {"guid": "ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6"}], "citovane_v": []}