{"guid": "46e6c231-b461-498e-a774-e213588782ed:78bc8c5d-fb32-44e9-83e8-0fcf7cf1173b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016200596.1", "spisova_znacka": "6S/57/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/57/2016 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. apríla 2017, sp. zn. 6S/57/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016200596.1", "identifikacne_cislo": "7016200596", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78bc8c5d-fb32-44e9-83e8-0fcf7cf1173b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200596.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200596.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200596.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/57/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200596
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu EXTEL INVEST
s.r.o., Košice, so sídlom Košice, Vodná 3, právne zastúpeného JUDr. Ing. Branislavom Pechom,
PhD., advokátom, Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica,
so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 11.11.2015 č. 21218172/2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Daňového úradu Košice z 21.07.2015 č. 20550632/2015 bol žalobcovi vyrubený podľa
§ 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov o správe daní (Daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 153.505,39
eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.

2. Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu v dobe od 10.05.2012 do 27.03.2013 daňovú kontrolu na
DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, z ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 20.03.2013 č.
9801403/5/1070612/2013. Na základe skutočností získaných v priebehu daňovej kontroly a v priebehu
vyrubovacieho konania správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov od dodávateľa React Trading, s.r.o., Južná trieda 82, Košice, a tým aj vznik
daňovej povinnosti na základe faktúr č. 1011201101 zo dňa 10.11.2011, č. 1411201101 zo dňa
14.11.2011, č. 2011201101 zo dňa 20.11.2011, č. 1811201101 zo dňa 18.11.2011, č. 3011201101 zo dňa
30.11.2011, č. 2811201101 zo dňa 28.11.2011, z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva
na odpočítanie dane z uvedených faktúr. Daňový úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca
okrem dodávateľských faktúr od daňového subjektu React Trading, s.r.o. a dodacích listov nepredložil
žiadne dôkazy o existencii tovaru, napr. certifikáty, záručné listy, dokumentáciu o pôvode tovar a pod. Na
začiatku dodávateľského reťazca bol zistený subjekt LECRAST, spol. s r. o., ktorý reálne nevykonával
podnikateľskú činnosť, jeho konateľ je formálne zapísaný v obchodnom registri. Správca dane uviedol,
že k vysloveniu záveru o neuznaní odpočítania dane v celkovej sume 153.505,39 eur a k porušeniu
ustanovení § 19 ods.1, 2 a § 49 ods.1, 2 a zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej iba „zákon o DPH“)
na základe faktúr od dodávateľa React Trading, s.r.o. za dodanie tovaru a služieb správcu dane viedla v
prvom rade svedecká výpoveď konateľa spoločnosti LECRAST, spol. s r. o. N. V. vo vyrubovacom konaní
dňa 04.06.2014. Menovaný do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že nikdy s ničím nepodnikal ani
nepodniká, nevie o tom, že je konateľom v nejakých spoločnostiach. V činnosti spoločnosti LECRAST,
s.r.o. (v ktorej je konateľom od 15.03.2011) uviedol, že o tejto spoločnosti nevie nič povedať, pretože



nikdy o nej nepočul a jeho názov mu nič nehovorí. Rovnako odpovedal aj na otázku, či mu je známa
spoločnosť React Trading, s.r.o. a jej vtedajší konateľ C. C.. Uvedenému svedkovi boli predložené na
nahliadnutie faktúry vystavené spoločnosťou LECRAST, s.r.o. pre spoločnosť React Trading, s.r.o., a
to č. 2911201106 zo dňa 29.11.2011 za dodanie tovaru - 1 ks portálový žeriav, č. 2811201108 zo dňa
28.11.2011 za dodanie tovaru - 5 ks sústruh horizontálny, 4 ks zvárací automat, 6 ks sústruh HO63,
1 ks stojanová vŕtačka,  ks kotúčová brúska, č. 1711201103 zo dňa 17.11.2011 za dodanie tovaru -
4 ks striekací box, 1 ks nadstavba betón pumpy Schwing 42, č. 1111201102 zo dňa 11.11.2011 za
dodanie tovaru - 1 ks mostový žeriav ITEKO PK500, 1 ks mostový žeriav ITEKO MK500 s kabínkou, 1 ks
mostový žeriav 12 ton. Po nahliadnutí do faktúr svedok uviedol, že tie faktúry on nevystavil, na niektorých
faktúrach je jeho podpis, na niektorých nie. Podľa jeho vyjadrenia mu faktúry doniesol na podpis E.
Š. v Prešove na železničnej stanici; stretli sa v podchode, potom išiel s ním do auta, a tam papiere
podpísal. E. Š. často chodil za ním za účelom podpisovania rôznych dokumentov - faktúr, priznaní, a
iných. Bol u notára v Prešove, tam mu zaplatil 40 - 50,-- eur, za podpísanie faktúr mu dával 3 - 4,-- eurá.
K faktúram, ktoré mu boli predložené na nahliadnutie, uviedol, že nevie o aký tovar išlo, nikdy tento tovar
nevidel. Z uvedeného dôvodu sa menovaný nevedel vyjadriť ani k nadobudnutiu tohto tovaru. Rovnako
odpovedal na otázky správcu dane týkajúce sa dokumentácie k tovaru, prepravy tovaru, nakládky a
vykládky. K úhradám za tovar, ktoré mali byť realizované v hotovosti, uviedol, že nikdy žiadne úhrady
za tovar neprijal.

3. Svedkovi N. V. boli predložené na nahliadnutie faktúry č. 1111201101 zo dňa 11.11.2011 - prijatá
záloha na základe zmluvy o dielo v sume 216.000,-- eur s DPH a č. 2211201104 zo dňa 22.11.2011
- prijatá záloha na základe zmluvy o dielo v sume 228.000,-- eur s DPH. Aj k týmto faktúram svedok
uviedol, že nevie o čo ide a nikdy neprijal zálohy uvedené vo faktúrach, ani zmluvu nepodpísal.

4. Svedkovi bola predložená na nahliadnutie výzva č. 9800403/5/30562411/2012 zo dňa 23.10.2012,
ktorá bola zaslaná zo sídla spoločnosti LECRAST, s.r.o., Gyňovská 15, Čaňa, a ktorú prevzal
splnomocnenec dňa 07.11.2012. Na otázku správcu dane, či spoločnosť LECRAST, s.r.o. niekoho
splnomocnila na preberanie pošty, a či mu bola splnomocnencom odovzdaná uvedená výzva, na základe
ktorej mal predložiť Daňovému úradu Košice požadované doklady, svedok sa vyjadril, že o ničom nevie,
nikto mu nepovedal, že má priznať daňový úrad s dokladmi. Uviedol, že nikoho nesplnomocnil, aby
preberal poštu, a osobu splnomocnenca T. Q. nepozná.

5. Uvedený svedok sa nevedel vyjadriť, kde spoločnosť LECRAST, s.r.o. vykonávala svoju činnosť do
19.06.2012, kedy mala sídlo na adrese Slovenská 49, Prešov, a kde vykonávala činnosť od 20.06.2012,
odkedy je sídlo spoločnosti na adrese Gyňovská 15, Čaňa. Uviedol, že nikdy nepodnikal a nevie, kde
táto spoločnosť mala sídlo.

6. Na otázku správcu dane, kto vyhotovil a podpísal daňové priznanie spoločnosti LECRAST, s.r.o., za
zdaňovacie obdobie november 2011, ktoré mu bolo predložené na nahliadnutie, svedok uviedol, že nevie
kto ho vyplnil, podpis na daňovom priznaní bol jeho. Konštatoval, že E. Š. mu dával podpisovať mnoho
dokladov, ale kde sa tieto doklady nachádzajú, nevedel uviesť. Uviedol, že s E.I. Š.Ö. sa zoznámil na
železničnej stanici v Prešove, dal mu mobil, aby mu mohol volať, a prišiel za ním aj na charitu, kde býval.

7. Správca dane na základe uvedeného konštatoval, že aj keď dodávateľ tovaru a služieb React
Trading, s.r.o. predložil správcovi dane doklady a účtovníctvo, ktorými deklaroval dodanie tovaru a
služieb žalobcovi, jeho tvrdenie sa v ďalšom konaní ukázalo ako nepravdivé, pretože bolo dokázané,
že jeho dodávateľ LECRAST, s.r.o., ktorý mu podľa predložených dokladov mal dodať tovar a služby, v
skutočnosti nevykonával reálne žiadnu činnosť a žiadny tovar ani služby nedodal.

8. Správca dane v rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu časť tovaru, ktorá bola
nadobudnutá od spoločnosti React Trading, s.r.o., sa nachádza v skladovacích priestoroch na Južnej
triede 82 v Košiciach, a časť tovaru bola dodaná spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o. Pri miestnom
zisťovaní bolo zistené, že v sklade sa nenachádzal tovar v takom množstve, v akom sa mal nachádzať,
a okrem toho, označenie tovaru nachádzajúceho sa v sklade nebolo totožné s označením na faktúrach.

9. Vo vyrubovacom konaní bolo zistené, že daňový subjekt nachádzajúci sa na začiatku dodávateľského
reťazca LECRAST, spol. s r. o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nedodal tovar a služby
spoločnosti React Trading, s.r.o., nemohlo teda zo strany daňového subjektu React Trading, s.r.o. dôjsť



k zdaniteľným obchodom - dodaniu tovaru a služieb, ktoré na základe predložených dokladov mal dodať
dodávateľ LECRAST, spol. s r. o. Z uvedeného dôvodu pri tovare a službách uvedených na predmetných
faktúrach vydaných daňovým subjektom React Trading, s.r.o., žalobcovi nevznikla daňová povinnosť
podľa § 19 zákona o DPH, nevzniklo žalobcovi právo odpočítať dane v zmysle § 49 ods.1 citovaného
zákona.

10. Aj keď žalobca v priebehu daňovej kontroly nedokázal, že k dodaniu tovaru a služieb podľa § 8 a §
9 zákona o DPH na základe faktúr č. 12011024, 12011025, 12011026, 12011027, 12011028, 12011029
pre daňový subjekt HM - MACHINERY, s.r.o. skutočne došlo v ustanovenia § 69 ods.5 zákona o DPH,
každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Na základe citovaného ustanovenia zákona správca dane ponechal daň priznanú žalobcom v daňovom
priznaní v sume, v akej ju žalobca uviedol.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím
z 11.11.2015 č. 21218172/2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice z 21.07.2015 č.
20550632/2015 podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal
tam svoje stanovisko a vysporiadal sa s každou odvolacou námietkou, pričom konštatoval, že správca
dane pri zisťovaní skutkového stavu postupoval v súlade s článkom 2 ods.2 Ústavy SR, jeho medziach,
rozsahu a na zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikoval hmotnoprávny predpis, a to zákon
o DPH, v priebehu výkonu daňovej kontroly, a následne vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s
Daňovým poriadkom. Podľa žalovaného správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade
s ustanovením § 44 až § 47 Daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa ustanovenia §
24 ods.2, ods.3 a ods.4 Daňového poriadku. Napadnuté rozhodnutie správcu dane je vecne správne,
bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné,
dostatočne odôvodnené a jeho relevantné zistenia v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane
získané v súlade s platnou legislatívou. Poukázal na to, že žalobca neuviedol ani v rámci odvolacieho
konania žiadne nové skutočnosti, a taktiež nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by preukázali jeho
tvrdenia, pričom z predloženého spisového materiálu nevyplýva ani skutočnosť, že by správca dane v
danom prípade v rámci dokazovania preniesol zodpovednosť na žalobcu, ale naopak, správca dane za
účelom zistenia skutkového stavu vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a o výsledku tohto dokazovania
následne informoval žalobcu v súlade so zákonom.

12. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
daňového úradu a žiadal, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie z dôvodov, ktoré sa zhodujú s dôvodmi, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu
daňového úradu. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z
ktorého vychádzalo správne rozhodnutie v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov, a v konaní správneho orgánu je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

13. Žalobca v žalobe tvrdil, že preukázal vznik a realizáciu zmluvného vzťahu, teda uzavretie zmluvy a
dodanie predmetu zmluvy, pretože všetky relevantné právne predpisy (Obchodný zákonník, Občiansky
zákonník, daňové zákony) neuvádzajú inú podmienku platnosti právneho úkonu, ako uzavretie zmluvy
a dodanie (prevzatie) tovaru, resp. diela a príslušná judikatúra takéto dôkazné prostriedky považuje
za plne dostačujúce a nepochybne preukazujúce vznik a realizáciu právneho úkonu, kúpy tovaru a
dodania diela. Preto podľa žalobcu argument žalovaného o dôkaznom bremene daňového subjektu za
týchto skutkových okolností neobstojí, pretože žalovaný nijako nepreukázal svoje tvrdenia o údajnom
„nerealizovaní“ dodania tovaru a diela. Poukázal na súdmi už judikované tzv. rozloženie dôkazného
bremena. Žalovaný preto nesprávne a nezákonne neuznal žalobcovi predmetné faktúry, ktoré sú tak u
žalobcu, ako aj dodávateľa riadne zaúčtované, a žalobca a dodávateľ osobne potvrdili dodanie tovaru a
diela. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/32/2011, v ktorom súd
vyslovil názor, že dodaním tovaru či služieb je potrebné rozumieť akékoľvek dodanie tovaru či služieb a
za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že došlo k zdaniteľnému plneniu. Túto skutočnosť potvrdili všetky
zmluvné strany.



14. Žalobca ďalej namietal, že správca dane svoje stanovisko v rozhodnutí opieral o sporné zistenia
a nedostatky na strate tretích osôb (dodávateľov dodávateľa) a nie spoločnosti žalobcu, ktoré sporné
zistenia a nedostatky neboli predmetom kontroly žalobcu, nesúvisia s jeho podnikaním, a žalobca
nemá žiaden vplyv na vznik alebo zánik právnych úkonov a skutočností, ktoré sa týkajú obchodno-
právneho vzťahu medzi tretími právnickými osobami. Uvedené sporné skutočnosti zistené u tretích osôb
však nespochybňujú skutočnosti u žalobcu a fyzickú existenciu tovaru a realizáciu stavebných práv na
nehnuteľnosti, ktoré žalovaný overil miestnym zisťovaním, a sú teda podľa názoru žalobcu nesporné.
Poukázal však na nedôvodné, a predovšetkým selektívne spochybňovanie vybraných hnuteľných vecí
či nehnuteľností, ktoré však nemajú reálny základ v zistených skutočnostiach a sú len účelovými
tvrdeniami, ktoré vyvoláva podozrenie zo zaujatosti diskriminačného konania a netransparentného
postupu, ktorý je nepreskúmateľný pre subjektivitu pracovníkov žalovaného. Žalobca nesúhlasí tiež s
tvrdením žalovaného, že nešpecifikované certifikáty dokumentácia o pôvode tovaru či záručné listy sú
dôkazom o existencii tovaru, pretože uvedené nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a z hľadiska
aplikácie tejto nedôvodnej požiadavky žalovaného je uvedené, ani nerealizovateľné pri nadobúdaní
tovaru, na ktorý sa už záruka za akosť nevzťahuje, pričom však žalovaný reálnu existenciu tovaru, či
vykonaného diela zistil miestnou ohliadkou.

15. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré s posudzovaním
oprávneného nároku žalobcu nesúvisia, netvoria dôkazné bremeno žalobcu a žalobca nemá žiadne
právo ani povinnosť vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré s jeho osobou nesúvisia, a za ktoré
nezodpovedá. Žalovaný však nehodnotil všetky skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom, a preto
daňové konanie je postihnuté vadou, pretože nehodnotením dôkazov a nehodnotením dôkazov v ich
vzájomnej súvislosti sa nemohlo riadne vysporiadiť s dôkazmi tak, ako mu to ukladá zákon. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a ESD, ktoré sa vo veci dôkazného
bremena vyjadruje pomerne explicitne a stanovuje rozsah, akým je daňový subjekt pri unesení
dôkazného bremena zaťažený, pričom definuje, že dôkazné bremeno nemožno poňať absolútne bez
rozloženia medzi daňovým subjektom a správcom dane. Vo veci rozloženia dôkazného bremena
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, sp. zn. 3Sžf/1/2011, z ktorých
vyplýva, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, je limitované ustanovením § 29 ods.8 zákona
č. 511/1992 Zb., ktoré v záujme ústavne konformného výkladu nemôže byť vykladané extenzívne na
ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.
Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v prípadoch C-354/03 Optigen, C-355/03
Fullcrum cs a C-484/03 Bond House, kde Súdny dvor vyslovil názor, že nárok na odpočet nemôže
byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť
posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúci
alebo následnými udalosťami.
Daňovému subjektu zákon nedáva právne ani iné prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích
procesov svojich dodávateľov, je teda dôkazným bremenom správcu dane skutočnosť, či daňový
subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s
daňovým únikom. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje
a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom
obchodnom styku daňových subjektov. Nie je možné od daňového subjektu spravodlivo požadovať
preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou sankciou v podobe stanovenia
výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Žalobca teda
nemohol vedieť o prípadných nezrovnalostiach spoločnosti LECRAST, spol. s r. o., a tieto nemôžu
odôvodňovať nepriznanie nároku na odpočet žalobcu.

16. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie ESD v prípade Mahagében (rozsudok C-80/11) spojený
s prípadom Dávid (rozsudok C-142/11) vo veci rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní.
Európsky súdny dvor konštatoval, že: „daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na
odpočítanie dane na vstupe z dôvodu, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba
sa dopustila nezákonnosti alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sa nezákonnosti dopustil odberateľ,
dodávateľ alebo tretia osoba. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie
dane z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa neubezpečila, či osobe na faktúre, napríklad - je platiteľom
dane, disponuje tovarom, je schopná tovar dodať, splnil asi povinnosť podať daňové priznanie, uhradila
daň. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe zo



zakúpeného tovaru z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemá iné dokumenty, ako tie, ktoré zo zákona musí
mať“.

Žalobca tvrdil, že všetky doklady, ktoré správca dane požadoval v zápisniciach zo dňa 14.11.2012 a
26.04.2013 preukázateľne predložil dňa 10.04.2013 a 15.05.2013. Má za to, že konanie správcu dane je
zaujaté, pretože žalobca preukázal pravdivosť tvrdených skutočností, pričom správca dane nepreukázal
opak a preverovanie a činnosť tretích subjektov nie je dôvodom na obmedzovanie práv a nárokov
žalobcu. Žalovaný hodnotil dôkazy a výsluchy svedkov vždy v neprospech žalobcu, akúkoľvek chybu
u tretích osôb hodnotil v neprospech žalobcu a nepoukázal a neuviedol v napádanom rozhodnutí iné
skutočnosti, ktoré dokazujú a potvrdzujú tvrdenia žalobcu.

17. Žalobca ďalej poukázal na nezrozumiteľnosť a neurčitosť napádaného rozhodnutia, keď na stranách
12, 20 a 23 žalovaný uvádza fakturáciu zdaniteľných obchodov, pričom žalobca v tomto reťazci nie
je uvedený. Žalovaný sa v daňovom konaní aj v odôvodnení napádaného rozhodnutia viac venuje
tretím subjektom, dodávateľovým subdodávateľom (spoločnosti LECRAST, spol. s r. o.) ako realizáciu
konkrétneho zdaniteľného obchodu medzi React Trading, s.r.o. a žalobcom, ktorý bol predmetom
kontroly.

18. Žalovaný ako relevantnú skutočnosť vyhodnocuje osobu konateľa spoločnosti LECRAST, spol. s r.
o., s ktorým žalobca nebol v žiadnom právnom ani inom vzťahu, ani v kontakte. Právny záver žalovaného
je v rozpore s už spomínanými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, ako aj rozsudku Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/22/2009, v ktorom sa uvádza, že: „skutkové zistenia žalovaného sa
bezprostredne netýkajú dodávky tovaru medzi O. a žalobcom, ale dodávok medzi O. a jeho dodávateľmi,
na ktorých vyvrátenie žalobca nemá, a ani nemôže mať vplyv, resp. možnosť predložiť dôkazy“. V tejto
súvislosti žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutiach jednoznačne
poukázal na povinnosť štátnych orgánov dbať na zachovávanie princípu právneho štátu, a teda pri
rozhodovaní prihliadať na existujúcu judikatúru a názory Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžf/22/2009 a 3Sžf/1/2010). Podľa žalovaného hlavným dôvodom neuznania práva
na odpočítanie dane z deklarovaného tovaru je údajné nepreukázanie obchodných transakcií putujúcich
od subdodávateľov až k platiteľovi, a to práve prostredníctvom osôb zúčastnených v reťazci. Podľa
žalobcu vzhľadom na už spomínanú judikatúru Najvyššieho súdu SR nie je vecou kontrolovaného
subjektu zisťovať spôsob obstarania tovaru u dodávateľovho dodávateľa, čo žalobca považuje jednak
za nesplniteľnú požiadavku, za požiadavku idúcu nad rámec zákona, a súčasne za obchodné tajomstvo
a narušenie obchodnej súťaže, a takáto požiadavka žalovaného je v rozpore s príslušnými právnymi
predpismi a judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

19. Žalobca ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že tovar predal tretiemu subjektu v čase daňovej
kontroly, nemôže znamenať, že žalobca tovar nemal, alebo že odberateľ tovar reálne neprevzal. Naopak,
táto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje existenciu tovaru, pretože ak by ho žalobca nemal, nemohol
by ho predať, pričom kupujúci (HM - MACHINERY, s.r.o. potvrdil dodanie tovaru a potvrdil ho aj následný
kupujúci (ZAGA - BAU Kft.). Zmyslom podnikania je dodaný tovar predať a argument žalovaného, že ak
daňový subjekt nemôže dodaný tovar predať do doby ukončenia daňovej kontroly, je absurdný, ústavne
neudržateľný, nakoľko zasahuje do práva na podnikanie. Žalovaným tvrdené „vyhýbanie sa“ daňovému
konaniu zo strany konateľa spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o. je úplným nezmyslom, pretože konateľ
spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o. sa vždy riadne ospravedlnil práceneschopnosťou, a naviac táto
skutočnosť sa opäť týka iného subjektu ako žalobcu. Rovnako argument o nepodaní daňového priznania
spoločnosťou HM - MACHINERY, s.r.o. je poukazom na citované rozhodnutie ESD v prípade Mahagében
(rozsudok C-80/11) spojený s prípadoch Dávid (rozsudok C-142/11) irelevantné a žalovaný nemôže
zákonne komfortne odôvodniť nepriznanie nároku na odpočet u žalobcu z dôvodu, že tretia osoba
nepodala daňové priznanie, inak by žalovaný zakladal nezákonnú povinnosť daňových subjektov za
vedenie účtovníctva tretích osôb.

20. Žalobca v žalobe ďalej uvádzal, že správca dane sa usvedčil zo zaujatosti alebo dokonca zo zlého
úmyslu, keď v rozhodnutí uvádza, že nemá povinnosť daňovému subjektu napovedať, akým spôsobom
má okrem daňových dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Daňové konanie nie je sporovým
konaním medzi správcom dane a daňovým subjektom a žalovaný je podľa žalobcu povinný uviesť, aké
dôkazy požaduje na preukázanie tvrdení žalobcu, pričom žalobca predložil všetky doklady, ktoré mal k



dispozícii, a ktoré podľa zákona mal mať k dispozícii. Neexistuje iný dôkaz, ktorý žalobca bol povinný zo
zákona predložiť a žalobca by ho nepredložil, t.j. žalobca nepochybne svoje dôkazné bremeno uniesol.

21. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca mal prijať
všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistiť, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Vzhľadom na požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti
a právo daňového subjektu na náležité odôvodnenie rozhodnutia, mal žalovaný uviesť, aké konkrétne
opatrenie žalobca mal urobiť a neurobil, inak ide len o bezobsažné citovanie judikatúry bez právnej
relevancie vo veci.

22. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že s dôkazmi a námietkami predloženými žalobcom v
odvolacom konaní, sa žalovaný vysporiadal tak, že usúdil, že sa žalobca zapojil do zneužívajúceho,
t.j. podvodného konania, teda bol spáchaný trestný čin. Žalobca namieta, že žalovaný postupoval v
rozpore s článkom 2 ods.2 Ústavy SR a s ustanovením § 2 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb., pretože svoje
rozhodnutie odôvodnil úsudkom, že žalobca sa zapojil do zneužívajúceho (podvodného) konania, a teda
že spáchal trestný čin, čo mu Daňový poriadok zakazuje. Takáto úvaha o zneužívajúcom podvodnom
konaní žalobcu je účelová a nezákonná. Žalobca sa nezaoberal viacerými jeho námietkami vznesenými
v správnom konaní, okrem iného, že v daňovom konaní nie je prípustná koncentrácia konania a
žalovaný sa musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Napádané rozhodnutie
správcu dane je založené nielen na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom
posúdení, ale vyznačuje sa svojou nekonzistentnosťou s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR,
a tým porušuje aj princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov, ktoré je
najdôležitejšou požiadavkou kladenou na rozhodnutia správnych orgánov. Predmetné rozhodnutie sa
tak dostáva do ostrého rozporu s princípmi právneho štátu, pilierom právnej istoty a ochrany a dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok, požiadavkou stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu
rozhodnutia, ako aj princípom tzv. legitímneho očakávania.

23. Žalobca ďalej tvrdí, že nezákonný postup žalovaného v tom, že napádané rozhodnutie, hoci
bolo vydané v mesiaci november 2015, bolo žalobcovi doručované až v mesiaci apríl 2016, teda po
uplynutí polroku od jeho vydania, má za následok nezákonnosť konania žalovaného v daňovom konaní.
A keďže v nezákonnom konaní nie je možné vydať zákonné rozhodnutie, spôsobuje nezákonnosť
napádaného rozhodnutia. Žalobca preukázal vznik a realizáciu zmluvného vzťahu, splnil všetky
zákonom a judikatúrou vyžadované podmienky k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet, faktúry sú
vystavené v zmysle § 71 zákona o DPH a uvedené v záznamoch podľa § 70 tohto zákona. Z uvedeného
je nepochybné, že závery žalovaného sú v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore so zákonom a
príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

24. Žalovaný vo vyjadrení v žalobe z 19.11.2016 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
Konštatoval, že s tvrdením žalobcu, že závery žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je
nedostačujúce na posúdenie veci, sa nestotožňuje, pretože v danom prípade správca dane v priebehu
výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého
zistil umelý charakter deklarovaných obchodných transakcií, ktoré boli postupne fakturované medzi
spoločnosťami: LECRAST, spol. s r. o., React Trading, s.r.o., EXTEL INVEST, s.r.o., HM - MACHINERY,
s.r.o. a maďarskou spoločnosťou ZAGA - BAU Kft., a späť na územie Slovenskej republiky. Správca
dane pri zisťovaní skutkového stavu neuložil žalobcovi viac povinností ako stanovuje zákon, pretože
dokazovanie vo veci viedol správca dane v súlade so zákonom, o čom svedčia nasledovné zistenia: 1.
žalobca si v zdaňovacom období november 2011 uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 153.505,39
eur v zmysle § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH od dodávateľa React Trading, s.r.o., Južná trieda 82,
Košice, za nákup tovarov a služby na základe faktúr:
1. č. 1011201101 zo dňa 10.11.2011 zo zálohovej platby na základe zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2011
v celkovej sume 243.600,-- eur, z toho DPH v sume 40.600,-- eur,
2. č. 1411201101 zo dňa 14.11.2011 za tovar - mostový žeriav ITEKO PK 500, mostový žeriav IECO
MK500 s kabínkou, mostový žeriav 12 ton, v celkovej sume 136.800,-- eur, z toho DPH v sume 22.800,--
eur,
3. č. 2011201101 zo dňa 20.11.2011 zo zálohovej platby na základe zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2011
v celkovej sume 240.000,-- eur, z toho DPH v sume 40.000,-- eur,



4. č. 1811201101 zo dňa 18.11.2011 za nadstavbu betónu pumpy SCHWING a tovar - striekací box v
celkovej sume 180.000,-- eur, z toho DPH v sume 30.000,-- eur,
5. č. 3011201101 zo dňa 30.11.2011 za portálový žeriav v celkovej sume 24.632,34 eur, z toho DPH v
sume 4.105,39 eur,
6. č. 2811201101 zo dňa 28.11.2011 za tovar - sústruh horizontálny, zvárací automat, sústruh H063,
stojanová vŕtačka, kotúčová brúska, v celkovej sume 96.000,-- eur, z toho DPH v sume 16.000,-- eur.
Správca dane na ústnom pojednávaní so zástupcom žalobcu dňa 07.09.2012 požiadal žalobcu o
predloženie ďalších potrebných dokladov, a to hlavnú knihu, doklady o preprave tovaru k odberateľovi,
zmluvu o dielo zo dňa 24.10.2011 a vyjadrenie k stavu nakúpených strojov, a to o špecifikáciu, ktoré z nich
sa nachádzajú na sklade, a ktoré boli žalobcom predané v ďalších zdaňovacích obdobiach. Zástupca
žalobcu uviedol, že po preverení predloží príslušné doklady v termíne do 15 dní, ale požadované doklady
a vyjadrenie žalobca správcovi dane nepredložil.

25. Správca dane preto vyzval žalobcu ďalšou výzvou zo dňa 14.11.2012, ktorú zaslal splnomocnenému
zástupcovi žalobcu na predloženie dôkazov vo veci nadobudnutia tovarov a služieb od spoločnosti React
Trading, s.r.o., a to hlavnú knihu, analytickú evidenciu (bol predložený iba účet 343), skladovú evidenciu
zásob, zmluvu o dielo zo dňa 24.10.2011, doklady o preprave tovaru od dodávateľa React Trading, s.r.o.,
resp. vyjadrenie kto zabezpečoval túto prepravu, kde bolo miesto nakládky tovarov a vykládky tovarov,
a kto bol za žalobcu pri týchto nakládkach a vykládkach prítomný. Žalobca nepredložil ani na túto výzvu
žiadne dôkazy, ani vyjadrenie, a preto tvrdenie žalobcu, že správca dane a žalovaný potvrdil, že žalobca
predložil doklady, nestotožňuje, a je zo strany žalobcu nepravdivé.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na článok 242 Smernice 2006/112/ES (oddiel 2 - všeobecné
povinnosti), „podľa ktorého každá zdaniteľná osoba musí viesť dostatočne podrobné účtovníctvo, aby
sa mohlo uplatniť DPH a aby správca dane mohol jej uplatnenie preveriť“.

Z uvedeného vyplýva, že požiadavka správcu dane nebola nad rámec zákona, tak ako to tvrdí žalobca,
pretože žalobca bol povinný napríklad hlavnú knihu kompletnú analytickú evidenciu, skladovú evidenciu
správcovi dane bezodkladne predĺžiť, čo v danom prípade nebolo zo strany žalobcu zrealizované,
ale namiesto požadovaných dokladov predložil doklad z polície, ktorý ale nepotvrdzoval odcudzenie
predmetných dokladov tak, ako to tvrdil žalobca.

26. Za účelom overenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami správca dane vykonal
zisťovanie u dodávateľa žalobcu, od ktorého zistil, že tovar nadobudol od spoločnosti LECRAST, s.r.o.,
Slovenská 49, Prešov, a k preprave tovaru uviedol, že ju zabezpečoval dodávateľ, tovar bol dodaný na
adresu Južná trieda 82, odkiaľ si tovar prepravil odberateľ vlastnou prepravou, čiže spoločnosť React
Trading, s.r.o. prepravu deklarovaného tovaru nefinancovala. K faktúram, v ktorých boli fakturované
stavebné práce, presne nekonkretizované, uviedol, že fakturácia sa vykonala na základe zmluvy o dielo
zo dňa 24.10.2011, predmetom ktorej sú rekonštrukčné práce na hale v areáli Južná trieda 82, Košice.
Práce boli vykonané subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti LECRAST, s.r.o.

27. Za účelom zistenia skutkového stavu súvisiaceho s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi správcom
dane zaslal predvolanie konateľovi spoločnosti LECRAST, s.r.o. N. V., zásielka sa vrátila s poznámkou
doručovateľa „Adresát neznámy“, pričom ďalším zisťovaním nebola zistená iná adresa menovaného,
než tá, ktorá je evidovaná v registri obyvateľov. Neskôr už v rámci vyrubovacieho konania správca dane
prijal k tejto osobe informáciu od kriminálneho úradu finančnej správy (list zo dňa 09.10.2013 evidovaný
pod č. 9007027/1/486380/2013, v ktorej kriminálny úrad informuje správcu dane o skutočnostiach
zistených v súvislosti s konateľom spoločnosti LECRAST, s.r.o., a z ktorej vyplývalo, že N. V. od roku
2009 býva v útulku pre bezdomovcov, E. U. T., zdržiava sa v okolí autobusovej stanice, kde žobral a večer
chodil prespávať do útulku. Po opätovnom predvolaní menovaného sa N. V. dostavil na výsluch dňa
04.06.2014 a v prítomnosti zástupcu žalobcu uviedol, že nikdy s ničím nepodnikal, nepodniká a nevie
o tom, že je konateľom v nejakých spoločnostiach. Nikdy nepočul o spoločnosti React Trading, s.r.o.,
Košice, ani o jeho vtedajšom konateľovi. Po nahliadnutí do faktúr svedok uviedol, že faktúry nevystavil,
pripustil, že na niektorých faktúrach je jeho podpis, na ktorých nie. Uviedol, že faktúry mu priniesol
na podpis E. Š. v Prešove na železničnej stanici. Menovaný za ním chodil za účelom podpisovanie
rôznych dokumentov, za ktoré mu platil. Nevedel sa vyjadriť, kde spoločnosť LECRAST, s.r.o. vykonávala
svoju činnosť, kde mala sídlo, ani nevedel uviesť, že či a kto bol splnomocnený preberať poštu za
uvedenú spoločnosť. E.E. Š.P. bližšie nepozná, zoznámil sa s ním na železničnej stanici. Menovaný



mu dal mobil, aby mu mohol volať. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že v odvolaní žalobca
nesprávne interpretoval výpoveď svedka N. V., pretože E. Š. bol konateľom spoločnosti LECRAST, s.r.o.
do 15.03.2011, pričom žalobca sa snažil dokázať, že menovaný konal za spoločnosť naďalej, aj keď
nebol jej konateľom.

Z výpovede N. V. jednoznačne vyplýva, že medzi ním a Š.P. sa nejednalo o rovnocenný vzťah,
N. V. reálne nezastával pozíciu konateľa, ktorý rozhodoval o tom, že splnomocní na konanie za
spoločnosť LECRAST, s.r.o. E.C.E. Š.P.. Svedok totiž uviedol, že nevie o tom, že je konateľom
v nejakých spoločnostiach, nevedel o tom, že existuje spoločnosť LECRAST, s.r.o., a vôbec
nevedel o nejakých aktivitách tejto spoločnosti. Aj prípadné splnomocnenie by nebolo podpísané
z rozhodnutia N. V. ako konateľa, ale ako osoby, ktorá bola využitá na tento účel. Preberaním
zásielok na pošte bola splnomocnená osoba T. Q., ktorého N. V. nepozná. Písomnosť správcu
dane splnomocnenec T. Q. neodovzdal ani N.N. V., ani sa nikto za daňový subjekt LECRAST, s.r.o.
neskontaktoval so správcom dane a nepredložil mu požadované doklady. Na daňovom úrade spoločnosť
LECRAST, s.r.o. nemal zaregistrovaného zástupcu, ktorý by bol oprávnený konať za daňový subjekt.
Podľa žalovaného LECRAST, s.r.o. má všetky znaky spoločnosti, ktorá v skutočnosti nevykonáva
žiadnu ekonomickú činnosť, iba faktúrami niekto deklaroval dodanie zdaniteľných obchodov, ktoré
nepredstavujú hospodársku činnosť, pretože nespĺňajú objektívne kritériá, na ktorých je tento pojem
založený.

28. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v areáli Južná trieda 82, Košice, ktorého predmetom bolo
ohliadka tovaru, ktorý mal byť nakúpený v novembri 2011 a doposiaľ nebol predaný, ako aj ohliadka
vykonaných služieb podľa zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2011 nadobudnutých od dodávateľa React
Trading, s.r.o. Zástupca žalobcu voviedol zamestnancov správcu dane na miesta, ktoré sa v zmluve o
dielo uvádzajú ako galvanizovňa, lakovňa a parkovacie plochy pre osobné a nákladné motorové vozidlo,
ale v čase miestneho zisťovania bola už budova zbúraná. Podľa žalobcu z predmetnej budovy bola
odstránená stará technológia a zariadenia a následne bola budova predaná a noví majitelia Honor SK
mali zabezpečiť jej zbúranie.

29. Žalobca zaviedol zamestnancov správcu dane do skladovacích priestorov, kde sa nachádzali tri
žeriavy: 1. žeriav z prevažnej časti zhrdzavený, na štítku ktorého bolo označenie ZTE VTIRNOVO
balkán car, 2. žeriav - na štítku boli údaje zn. balkán car, nosnosť 3200, č. T10532 výr. č. 646224,
VSS závod Montáže a 3. žeriav bol upevnený pod stropom - nebolo možné zistiť jeho identifikačné
údaje. Chýbal mostový žeriav 12 ton a 1 ks 06. K uvedenému zisteniu žalobca uviedol, že chýbajúci
mostový žeriav a sústruh H06 boli rozpálené. Z uvedeného dôvodu žalovaný s námietkou žalobcu,
že správca dane neuviedol, aký tovar a v akom množstve sa nenachádzal pri miestnom zisťovaní, sa
nestotožňuje, pretože v priebehu miestneho zisťovania správca dane riadne zdokumentoval a zápisnice
o miestnom zisťovaní, ako aj v napadnutom rozhodnutí, uviedol skutočnosti, ktoré zistil v priebehu
miestneho zisťovania.

30. Podľa vyjadrenia žalobcu časť tovaru, ktorá bola nadobudnutá od spoločnosti React Trading, s.r.o.,
sa nachádza v skladovacích priestoroch Južná trieda 82, Košice a časť tovaru bola dodaná spoločnosti
HM - MACHINERY, s.r.o., ale pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že v sklade sa nenachádzal tovar
v takom množstve, v akom sa mal nachádzať, a okrem toho označenie tovaru nachádzajúceho sa v
sklade, nebolo totožné s označením na faktúrach.

31. Na základe týchto zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt
nachádzajúci sa na začiatku dodávateľského reťazca LECRAST, spol. s r. o. nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov, nedodal tovar a služby priamemu dodávateľovi
spoločnosti React Trading, s.r.o., a preto nemohlo zo strany daňového subjektu React Trading, s.r.o.
dôjsť k zdaniteľným obchodom - dodaniu tovaru a služieb, ktoré na základe predložených dokladov mal
dodať dodávateľ LECRAST, spol. s r. o.

32. Z uvedeného vyplýva, že pri tovare a službách uvedených na faktúrach vydaných daňovým
subjektom React Trading, s.r.o. žalobcovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 a 2 zákona o
DPH, a tým ani nevzniklo žalobcovi právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods.1 citovaného zákona.



33. Za účelom preverenia rozporných obchodných transakcií, z ktorých si žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane, sa správca dane zameral aj na preverenie skutočností, na aký účel mali byť v reťazci
obchodných spoločností deklarované zdaniteľné obchody použité. Vo veci preverenia zdaniteľných
obchodov - dodania tovaru daňovému subjektu HM - MACHINERY, s.r.o. vykonal úkony, ktoré smerovali
k prevereniu reálneho dodania deklarovaných zdaniteľných obchodov v prospech tohto odberateľa.
Konateľ daňového subjektu HM - MACHINERY, s.r.o. Y. Q. predložil správcovi dane doklady, na základe
ktorých táto obchodná spoločnosť dodala tovar nadobudnutý od žalobcu maďarskej spoločnosti ZAGA -
BAU Kft. dňa 19.07.2013. Pretože konateľ spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o. sa napriek opakovaným
predvolaniam na výsluch zaslaným správcom dane, ako aj opakovaným žiadostiam o jeho predvedenie,
nedostavil k správcovi dane, podľa názoru správcu dane uvedený odberateľ HM - MACHINERY, s.r.o.,
resp. jeho štatutár sa vyhýbal daňovému konaniu v čase, keď sa tovar mal nachádzať na území SR a sám
sa prihlásil na daňovom úrade až vtedy, keď tovar bol „predaný“ maďarskému subjektu a správca dane
nemal možnosť vykonať miestne zisťovanie za účelom jeho obhliadky. Ani preverovaním maďarskou
daňovou správou sa u maďarských subjektov na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
nepodarilo zistiť, u koho sa tovar nachádza. Bolo zistené, že daňový subjekt HM - MACHINERY,
s.r.o., Kpt. Nálepku 20, Michalovce na adrese sídla od 31.12.2011 nesídli. Uvedený daňový subjekt v
podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 (kedy mal predmetný tovar
nadobudnúť), neuvádza žiadne nadobudnutie tovaru, predmetné daňové priznanie je „nulové“, čiže za
uvedené obdobie nedeklaroval správcovi dane žiadnu podnikateľskú činnosť.

34. Podľa žalovaného z administratívneho spisu nevyplýva tvrdenie žalobcu, že „správca dane
pri rozhodovaní prešiel z roviny faktickej a právne relevantnej do roviny pocitového subjektívneho
hodnotenia skutočnosti“, pretože všetky zistenia, ktoré správca dane uviedol v rozhodnutí, vyplynuli z
riadne vedeného dokazovania, ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní a iných
zistení, ktoré správca dane viedol v súlade s ustanovením § 3 Daňového poriadku.

35. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov, ktoré mal žalobca uskutočniť pre spoločnosť HM
- MACHINERY, s.r.o., zaslal správca dane výzvu žalobcovi na predloženie dôkazov vo veci dodania
tovaru a služieb spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o. na základe faktúr, a to dodacie listy, kúpne
zmluvy zo dňa 19.10.2011, 24.10.2011, 26.10.2011, 27.10.2011, 31.10.2011, doklady o preprave tovaru
k odberateľovi HM - MACHINERY, s.r.o., resp. vyjadrenie kto zabezpečoval túto prepravu, písomné
vyjadrenie, kde bolo miesto nakládky tovarov a vykládky, kto bol za žalobcu prítomný pri týchto
nakládkach a vykládkach, výdavkové pokladničné doklady spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o. týkajúce
sa príjmových pokladničných dokladov č. P11/017, P11/018, P11/019, P11/020, P11/024, zmluvu č.
05/2011 o nájme nebytových priestorov za Halu Pums. Zástupca žalobcu výzvu na predloženie dôkazov
prevzal, nereagoval na ňu a správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy, ani vyjadrenie, čím si nesplnil
povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods.2 písm.e) Daňového poriadku.

36. K námietke žalobcu, že správca dane nespochybnil doklady pri ich predložení, a nenamietal proti
tvrdeniam žalobcu, nerozporovali v platnosť a vierohodnosť, žalovaný uviedol, že predložené doklady
nemožno spochybniť, pokiaľ sa nejedná o formálne nezrovnalosti v nich uvedené, ale v danom prípade
správca dane vykonal dokazovanie, ktorým bolo zistené, že faktúram, ktorými si žalobca uplatnil
odpočítanie dane, chýba reálny základ zdaniteľného obchodu.

37. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že správca dane sa opiera o údajné sporné zistenia a
nedostatky na strane tretích osôb, ktoré nie sú predmetom kontroly u žalobcu, a ktorých žalobca nemohol
vedieť, pretože v danom prípade bolo zistené, že daňový subjekt LECRAST, s.r.o. nachádzajúci sa na
začiatku obchodného reťazca, nevykonával žiadnu činnosť (nemal žiadnych zamestnancov, nepodával
daňové priznania k dani z príjmu, ani k dani zo závislej činnosti), nedodal priamemu dodávateľovi
spoločnosti React Trading, s.r.o., ktorá za rok 2011 taktiež nepodala daňové priznanie k dani z príjmov,
a tým nedeklarovala žiadnu podnikateľskú činnosť, žiadny tovar a služby, nemá žiadne písomnosti
a dokumenty, ktorými by deklaroval realizovanie a prepravu zdaniteľných obchodov. Konateľ tejto
spoločnosti N. V. bol a je len formálne zapísaný v obchodnom registri ako konateľ a z jeho vyjadrenia
ako svedka pri ústnom pojednávaní vyplýva, že bol zneužitý na podpisovanie dokumentov. Žalobca sa
podľa žalovaného nemôže tváriť, že o týchto skutočnostiach nevedel, pretože sám sa v danom reťazci na
fakturovaní rozporných zdaniteľných obchodov zúčastňoval. Tvrdenia žalobcu, že v danom prípade išlo
o údajné sporné zistenia a nedostatky na strane tretích osôb, by malo podľa žalovaného opodstatnenie
vtedy, ak by boli zistené nedostatky v evidenciách a v účtovníctve jeho dodávateľa a subdodávateľa, o



čom by skutočne nemohol vedieť. Jedná sa však o závažné zistenie, ktoré keby sa nepotvrdila existencia
tovaru a služieb na začiatku reťazca, a teda tieto plnenia nemohli byť dodávané ďalej v dodávateľskom
reťazci.

38. Námietka žalobcu, že fyzická realizácia prác na nehnuteľnostiach bola uskutočnená, rovnako
aj odstránenie haly, čo je možné kedykoľvek deklarovať, je neopodstatnená, pretože pri miestnom
zisťovaní správca dane zistil, v akom stave sa uvedené objekty nachádzali, ale tieto zistenia
nepotvrdzujú, že uvedené práce a dodanie tovaru bolo reálne vykonané na základe zmlúv a faktúr,
ktorými to žalobca deklaroval. Ďalším zisťovaním bolo dokázané, že práce uvedené v zmluve o dielo zo
dňa 24.10.2011 neboli vykonané deklarovaným priamym dodávateľom - spoločnosťou React Trading,
s.r.o., ani jeho subdodávateľom spoločnosťou LECRAST, spol. s r.o., a preto je logické, že nemohli byť
ďalej reálne dodané žalobcovi.

39. Ďalšou námietkou žalobcu, že správca dane selektívne spochybňoval vybrané nehnuteľnosti a
hnuteľné veci, sa žalovaný nestotožňuje, pretože porovnaním dodávateľských faktúr za dodanie tovaru
od React Trading, s.r.o. a odberateľských faktúr vydaných pre HM - MACHINERY, s.r.o., bolo zistené, že
nadobudnutý tovar nebol v plnom rozsahu predaný. Preto správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril,
či tovar bol predaný v ďalších obdobiach, alebo sa má nachádzať na sklade. Až vo vyrubovacom konaní
splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že tovar, ktorý nebol predaný spoločnosti HM - MACHINERY,
s.r.o., sa nachádza na sklade. Z uvedeného dôvodu správca dane tovar, ktorý sa mal nachádzať na
sklade, a ktorý mal byť dodaný spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o., preveroval u tohto odberateľa.
Žalovaný poukázal na všeobecný charakter tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho podozrenia zo zaujatosti a
diskriminačného a netransparentného konania správcu dane voči nemu, bez predloženia relevantných
dôkazov, ktoré by toto tvrdenie potvrdili.

40. Žalovaný nepovažuje tiež námietku žalobcu, že sa riadne nevysporiadal s dôkaznými prostriedkami,
ktoré žalobca predkladal v daňovom konaní, pretože správca dane, ako aj žalovaný, sa v odôvodneniach
napadnutých rozhodnutí vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam
pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydaných rozhodnutiach uviedli zákonné
ustanovenia, na základe ktorých dospeli k správnemu právnemu záveru.

41. Vo vyrubovacom konaní správca dane z výpovede svedka Y. Q. konateľa HM - MACHINERY, s.r.o.
zistil, že so žalobcom obchodovala od roku 2011, k odberateľským faktúram od žalobcu sa vyjadril, že
ich spoločnosť prijala a zaúčtovala vo svojom účtovníctve. Tovar ďalej predal maďarskému odberateľovi
ZAGA - BAU Kft. Miskolc, pričom nakládka bola vykonaná v prenajatých priestoroch Južná trieda
82, Košice, za prítomnosti konateľovi z maďarskej obchodnej spoločnosti a prepravcu vodiča C. T.L..
Správca dane dňa 17.09.2013 vykonal miestne zisťovanie v sídle daňového objektu HM - MACHINERY,
s.r.o., Kpt. Nálepku 20, Michalovce, kde zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza viacposchodová
budova, v ktorej sídlia rôzne podnikateľské subjekty a označenie subjektu HM - MACHINERY, s.r.o. sa v
budove nenachádzalo. Správca dane zistil, že uvedená spoločnosť mala prenajaté priestory nájomnou
zmluvou zo dňa 30.12.2010, pričom nájom bol ku dňu 31.12.2011 ukončený.

42. Z dôvodu preverovania prepravy deklarovaného tovaru na územie Maďarska správca dane zaslal
výzvu spoločnosti JMR PASTOR, s.r.o., Dolná 203, Michaľany, na predloženie dokladov o preprave
tovaru. Požadované doklady boli správcovi dane predložené a uvedený daňový subjekt deklaroval nimi
prepravu tovaru od daňového subjektu HM - MACHINERY, s.r.o. maďarskému odberateľovi ZAGA - BAU
Kft. Na predložených CMR (SK 1008528 a SK 1008528) absentujú údaje, a to: dátum prevzatia tovaru,
meno osoby kto tovar prevzal, a zároveň uvedené nákladné listy neobsahujú ani pečiatku a podpis osoby
za spoločnosť ZAGA - BAU Kft., ktorá predmetný tovar mala na území Maďarska prevziať.

43. Na základe medzinárodnej výmeny informácií maďarská daňová správa správcovi dane oznámila,
že podľa vyjadrenia ich daňovníka stroje boli opätovne prepravené na Slovensko z dôvodu, že
neboli splnené požiadavky podľa objednávky. V dôsledku tejto informácie správca dane opätovne
predvolal konateľa spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o. Y. Q., ktorý uviedol, že pôvodne bol tovar
dodaný spoločnosti ZAGA - BAU Kft. Prostredníctvom jeho známeho pôsobiaceho v Miskolci mu bolo
sprostredkované oznámenie od uvedenej spoločnosti, že chce odstúpiť od obchodu z dôvodu, že
nedokáže za stroje zaplatiť. Po tomto oznámení došlo k osobnému stretnutiu s konateľom ZAGA -
BAU Kft., pri ktorom bol prítomný aj jeho známy ako tlmočník a po dohode sa pristúpilo k tomu, že



tento obchod sa vystornoval, bola vystavená faktúra č. HU/140001 zo dňa 29.01.2014. V ten istý deň
bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve s budúcim kupujúcim GANESA BUILDING ÉPITÖIPARI ÉS
KERESKEDELMI SZOLGÁLTATÓ Kft., so sídlom v Budapešti. Dňa 29.01.2014 boli stroje prepravené
do skladových priestorov tejto spoločnosti a prepravu si vykonal sám odberateľ. Dňa 29.04.2014 bola
vystavená kúpna zmluva, a zároveň aj faktúra č. HU/140002 k vysporiadaniu sumy 10.000,-- eur, ktorú
pôvodný odberateľ zaplatil ako čiastočnú úhradu faktúry za tovar, svedok uviedol, že si ponechal jeden
horizontálny sústruh. K svojej výpovedi svedok predložil príslušné doklady.

Správca dane túto výpoveď vyhodnotil tak, že svedok v danej veci vypovedal účelovo, pretože ak
by spoločnosť HM - MACHINERY, s.r.o. dodávala tovar na území Maďarska, išlo by z jej strany o
vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Maďarska, a preto by sa musela na území Maďarska
registrovať na DPH, čo v danom prípade preukázané nebolo. Podľa žalovaného dodanie tovaru
na územie Maďarska potvrdené nebolo, pretože formálne vyhotovované faktúry, ktoré mali byť
následne stornované, nepotvrdzujú skutočnosť, že deklarované zdaniteľné obchody aj deklarovanému
maďarskému odberateľovi dodané. Maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií uviedla, že daňovník je nekontaktný, za III. štvrťrok 2013 maďarská spoločnosť
uviedla nadobudnutie od slovenského daňovníka, ale rovnaká suma od rovnakého slovenského
daňovníka bola vymazaná z DPH v priznaní maďarskou spoločnosťou za I. štvrťrok 2014. Dôvod
nemohol byť ozrejmený maďarským daňovníkom, pretože spoločnosť bola zrušená od 06.03.2015.

44. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že závery správcu dane a žalovaného sa vymykajú
z ním citovanej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a príslušných právnych predpisov, pretože
Najvyšší súd SR už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods.1 a 2 písm.a)
a v ustanovení § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca
požaduje, aby platiteľ ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon
pre nárok na odpočet stanovil.

45. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal v žalobe aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR
evidované pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2011, 8Sžf/14/2012 a Najvyššieho správneho súdu ČR
5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005, z ktorých vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou
posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom ako platiteľa DPH a správcom
dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež
platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil,
resp. že ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Podľa žalovaného zo spisového materiálu
vôbec nevyplýva skutočnosť, že by správca dane prenášal dôkazné bremeno na žalobcu, pretože
nepožadoval od neho žiadne úkony a dôkazy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľa, ktoré by
nemohol predložiť z dôvodu svojho postavenia. Celé dokazovanie viedol správca dane, jeho výsledok
však má dopad na žalobcu vo forme vyrubeného rozdielu dane.

46. Žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
SR, podľa ktorého: „primárne je nevyhnutné uviesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo
dňa 23.02.2011)“.

47. Žalovaný ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských
štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH
podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu
proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH a vrátenie DPH nimi
zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava
DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce



sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé
nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo
nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá
vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatené na vstupe.

Uvedený výklad 12. zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr.
rozsudky ESD v spojení vo veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling
(C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/04), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond
House Systems (C-484/03). Avšak Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu
súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže,
že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a
to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling C-439/04, C-440/04).

Súdny dvor vo svojej judikatúre tiež pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt
prijal všetky opatrenia, ktoré od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (Teleosplc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij
NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby,
uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo
strany predchádzajúceho objektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében Kft., a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

48. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, ktoré opiera o judikatúru ESD v konaniach C-80/11 a C-142/11,
uvádza, že v uvedených rozhodnutiach dňa 21.06.2012 Európsky súdny dvor nerozhodol o zdaniteľných
obchodoch žalobcu, ktoré žalobca deklaroval ako tuzemské nadobudnutie tovaru a služieb (ktorých
fyzická existencia od subdodávateľa a ani priamo od dodávateľa, sa nepotvrdila), ale rozhodoval
o maďarských prípadoch, ktoré sa týkali odpočtu DPH, u ktorých v prvom prípade správca dane
zamietol spoločnosti právo na odpočet dane z nakúpeného tovaru, keď bolo počas daňovej kontroly u
dodávateľskej spoločnosti zistené, že dodávateľ nezaúčtoval nákup tohto tovaru, a ani nemal k dispozícii
vozidlo na jeho prepravu, a v druhom prípade bolo dodávateľovi stavebných prác zamietnuté právo
na odpočítanie dane z faktúr od subdodávateľov, keď sa nepresvedčil, že títo subdodávatelia majú
prostriedky na vykonanie prác. Žalovaný trvá na skutočnosti, že z administratívneho spisu správcu dane
nevyplýva, že by správca dane od daňového subjektu požadoval doklady, ktoré by mal on zabezpečiť
od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že
tieto doklady boli správcom dane preverované, ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce
realizáciu zdaniteľných plnení, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci
preverenia jeho nároku na odpočítanie DPH takéto daňové doklady iných subjektov predkladať.
Žalovaný však zdôraznil, že správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru, ako aj odstrániť vzniknuté
pochybnosti, nemal však povinnosť žalovanému napovedať, akým spôsobom má okrem daňových
dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho
dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne
obchodoval. Bolo na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu
skutočne existoval (rozsudok NS SR 8Sžf/30, 31/2013 zo dňa 24.04.2014).

Najvyšší súd SR opakovane judikoval rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom (napr. rozsudky evidované pod sp. zn. 4Sžf/19/2011, 8Sžf/30, 31/2013, 3Sžf/24/2012 a iné),
ktorých Najvyšší súd SR prijal záver k dôkaznému bremenu v tom smere, že „pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný on sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli reálne uskutočnené“.

49. Podľa žalovaného žalobca vierohodnými správcom dane overiteľnými dôkazmi preukázal, že tovar
a služby neboli dodané tak, ako je to uvedené na dokladoch - faktúrach predložených ku kontrole, že
pri týchto tovaroch a službách vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočítanie
dane, a preto tvrdenie žalobcu, že skutkové zistenia žalovaného sa bezprostredne netýkajú dodávky
tovaru žalobcom, ktoré opiera o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/22/2009, považuje žalovaný
za nedôvodné.



50. Súdny dvor EU vo veci C-255/02 Halifax definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho
advokáta v uvedenej veci z judikatúry Súdneho dvora EU vyplýva všeobecná zásada práva
spoločenstva, sa nemožno prepožičať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie
práva spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho rozpormi
a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia 6. Smernice (teraz
Smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť vykázané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu
zneužitia práva spoločenstva. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom spomínanej smernice
o spoločnom systéme DPH, ktorú zákon o DPH transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade, ak
predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach
6. Smernice a vo vnútroštátnej správnej úprave preberajúcej túto smernicu, viedli k získaniu daňovej
výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami.

Žalovaný konštatovala, že sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca
uviedol v odvolaní, a ktoré sú totožné so žalobnými námietkami, pričom žalovaný, ako aj správca dane,
zistili skutkový stav dostatočne a po právnej stránke vec posúdili správne.

Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich žalobných dôvodoch.

51. Podľa § 491 ods.1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

52. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba, alebo právnická osoba.

Súd v konaní podľa § 177 - § 193 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Košice v medziach žalobných námietok, oboznámil sa s
pripojeným administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

53. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného z 11.11.2015 č. 21218172/2015,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 21.07.2015 č. 20550632/2015. Týmto
rozhodnutím daňový úrad vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2011 rozdiel DPH v sume
153.505,39 eur.

54. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.
Zistil, že si žalobca v tomto zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 153.505,39
eur v zmysle § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH na základe faktúr od dodávateľa React Trading, s.r.o.,
Južná trieda 82, Košice, za nákup tovaru a služby na základe 6 faktúr podrobne popísaných v protokole
z daňovej kontroly i oboch rozhodnutiach správnych orgánov. Správca dane na základe vykonaného
dokazovania počas daňovej kontroly, aj vo vyrubovacom konaní, dospel k záveru, že predmetné faktúry
nepreukazujú reálnosť dodania deklarovaných plnení zo strany dodávateľa, ktorý vyhotovil faktúry,
dodávateľovi žalobcu spoločnosti React Trading, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona
o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona o DPH.

55. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné tovary a služby boli fakturované v
obchodnom reťazci, a to tak, že prvý v reťazci bola spoločnosť LECRAST, s.r.o., ktorá mala dodať tovar a
služby spoločnosti React Trading, s.r.o., táto spoločnosť fakturovala dodanie tovarov a služieb žalobcovi,
ktorý časť tovaru mal odpredať spoločnosti HM - MACHINERY, s.r.o., a táto zas v Maďarsku spoločnosti
ZAGA - BAU Kft., eventuálne GANESA BUILDING ÉPITÖIPARI ÉS KERESKEDELMI SZOLGÁLTATÓ
Kft., Budapešť. Zo šetrenia správcu dane vyplynulo, že spoločnosť LECRAST, s.r.o. nedodala tovar a
služby dodávateľovi žalobcu, a preto spoločnosť React Trading, s.r.o. nemohla tovar a služby dodať
žalobcovi. Daňové subjekty, ktoré sa na fakturácii zúčastnili, nemali ani vlastných, ani externých
zamestnancov, ktorí by realizovali fakturované stavebné práce, alebo ktorí by nakladali, vykladali
a skladovali fakturovaný tovar, okrem žalobcu zúčastnené obchodné spoločnosti nemali skladové
priestory, v ktorých by deklarovaný tovar skladovali, a nebolo preukázané, že spoločnosti v reťazci medzi
sebou reálne fakturovaný tovar prepravovali. Konateľ dodávateľa žalobcu spoločnosť React Trading,



s.r.o. uvádza, že prepravu predmetného tovaru zabezpečoval do skladu žalobcu spoločnosť LECRAST,
s.r.o., ktorej konateľ však ani nevedel, že je konateľom tejto spoločnosti, je bezdomovec a uviedol, že
spoločnosť LECRAST, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť. Fakturovaný tovar mal byť stále uskladnený
v prenajatých priestoroch žalobcu v areáli Južná trieda 82, Košice, o čom žalobca musel mať vedomosť,
keď do roku 2009 mal na tejto adrese registrované sídlo spoločnosti, a následne ich mal prenajaté, a
taktiež ich prenajal aj odberateľskej spoločnosti (HM - MACHINERY, s.r.o.).

56. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v uvedenom areáli, pričom zistil rozpory medzi
fakturovanými zdaniteľnými obchodmi a reálnosti skladovania, ktoré boli riadne zadokumentované
v zápisnici o miestnom zisťovaní, a túto žalobca riadne bez námietok podpísal. Následne však
preverovaný tovar, ktorý sám pri miestnom zisťovaní správcovi dane ukázal, písomným vyjadrením
spochybnil. Na faktúrach, ktoré boli vyhotovené ako zálohové faktúry, predmet fakturácie bol deklarovaný
len vo všeobecnej rovine, nie je z neho zrejmé, aké stavebné práce žalobca prijal.

57. Žalobca v žalobe tvrdil, že predložil všetky doklady, ktoré podľa zákona o DPH mal správcovi dane
predložiť, tieto doklady mal riadne zaevidované v účtovníctve, a dodávateľ i žalobca potvrdil dodanie
tovarov a služieb. Tvrdil, že iné dôkazy nebol povinný predložiť, a preto nesúhlasil so záverom správcu
dane, že neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalobca ďalej tvrdil, že nemá vplyv na právne úkony tretích
osôb, a preto nemôže za nich niesť zodpovednosť.

58. Súd tieto žalobné námietky nepovažuje za dôvodné. Dôkazné bremeno žalobcu vyplýva z
ustanovenia § 24 ods.1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní, alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

60. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi, a doklady k nim.

61. Súd z obsahu spisu zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v priebehu daňovej
kontroly, aj vo vyrubovacom konaní. Získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti
a dospel k záveru, ktorý vyústil k vydaniu rozhodnutia o vyrubenie rozdielu DPH v sume 153.505,39
eur za zdaňovacie obdobie november 2011. Záver, ku ktorému dospel správca dane, je podľa názoru
súdu v súlade s vykonanými dôkazmi a ich hodnotením, ktorý nie je v rozpore s logickým myslením a
uvažovaním.

62. Žalobca namietal v žalobe zo strany správcu dane nesprávne rozloženie dôkazného bremena,
keď podľa názoru žalobcu správca dane požadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré on
objektívne predložiť nemohol, a ani o nich nevedel. Táto žalobná námietka nie je dôvodná. Právna otázka
rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola riešená
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie sp. zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, z ktorého
vyplýva: „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V
prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom
len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi,
nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok
pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje“.

63. Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 Najvyšší súd SR vyslovil, že: „Z dikcie §
49 ods.2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH,



pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom
DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH
je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného
dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové
zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“.

64. Na uvedenom právnom základe sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že zdaniteľné
obchody, tak ako sú žalobcom uvedené na jednotlivých faktúrach, sa neuskutočnili.

65. Súd poukazuje aj na žalobcom citovaného rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-80/11
Mahagében Kft., resp. C-142/11 Dávid, ktoré obidve vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak
všetky vecné, ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. V preskúmavanej
veci boli splnené formálne podmienky, ale neboli splnené vecné podmienky, t.z., že žalobca nepreukázal
reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov.

66. Logický záver správcu dane, že spoločnosť React Trading, s.r.o. nemohol dodať žalobcovi
fakturované tovary a služby vzhľadom na to, že bolo preukázané, že jeho dodávateľ LECRAST, spol. s
r. o. nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. V spoločnosti React Trading, s.r.o. nevznikla daňová
povinná, preto ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH z predmetných faktúr. Podľa ustanovenia
§ 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ustanovenia § 49 ods.2 písm.a) zákona
o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

67. Podľa § 19 ods.1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 19 ods.2
zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ustanovenia § 49 ods.1, 2 a písm.a) a
ustanovenie § 51 ods.1 písm.a) sú hmotno-právnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pričom zákon takúto možnosť neustanovuje
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,
vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto práva, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tak ako je to deklarované na vystavenej faktúre.

68. Žalobca však správcovi dane ani v odvolacom konaní nepreukázal splnenie hmotno-právnych
podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH, a preto záver správcu dane o neunesení dôkazného bremena
žalobcom je správny.

69. Žalobcove námietky ohľadom neúplného skutkového zistenia, nesprávneho právneho posúdenia,
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a porušenie procesných predpisov, sú podľa
názoru súdu nedôvodné. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa podrobne zaoberal všetkými odvolacími
námietkami, ktoré žalobca uviedol proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu DPH, a tieto
námietky sú totožné so žalobnými námietkami. Rozhodnutie správcu dane, aj rozhodnutie žalovaného
považuje za vydané v súlade so zákonom, a je riadne odôvodnené. Žalovaný v rozhodnutí reagoval
aj na odkazy žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu SR a judikatúru Európskeho súdneho dvora. S
uvedenými závermi sa súd stotožňuje a považuje ich za správne.

70. Pretože v preskúmavanom prípade je podľa názoru rozhodujúce to, že bolo jednoznačne preukázané
obchodné transakcie medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom, sa reálne neuskutočnili tak, ako je to
deklarované na predmetných faktúrach, súd obe rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie daňového
úradu považuje za vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku zamietol.

71. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech (§
167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).



72. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
\"sťažnostné body\") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}