Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/107/2016 z 23. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. mája 2017, sp. zn. 7S/107/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201181.3 Krajský súd Košice | 7S/107/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016201181.3 | 2017-05-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97dfea76-f83c-4928-80dc-787bbc24457d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201181.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/107/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201181
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201181.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu ADOS KE, s.r.o., so sídlom Húskova 85,
Košice, IČO: 36 569 054, zastúpeného JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom, so sídlom Krmanova
14, Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4883 O-539/2016 zo dňa
05.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím Č.: 155/16/L zo dňa 24.06.2016, podľa § 19 ods. 1 písm. a/
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000 eur za porušenie povinnosti stanovenej zákonom č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
konkrétne:

· § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov,
spočívajúce v tom, že zamestnávateľ neposkytol Inšpektorátu práce Košice na požiadanie všetky
podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce požadované na základe výzvy na predloženie
dokladov zo dňa 23.06.2015; konkrétne neposkytol napríklad pracovné zmluvy zamestnancov, prihlášky
a odhlášky do Sociálnej poisťovne, evidenciu pracovného času, rozpis zmien zamestnancov, mzdové
listy zamestnancov, dohody o prácach mimo pracovného pomeru, doklady o skončení pracovného
pomeru zamestnancov a ďalšie (výzva bola osobne prevzatá dňa 23.06.2015, výzvou bol stanovený
termín na predloženie dokladov do 30.06.2015, pričom výzvou požadované doklady neboli poskytnuté
vo výzvou stanovenom termíne, a ani do 10.08.2015 - deň vyhotovenia protokolu).

2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice navrhol, aby odvolací orgán
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce Košice na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolacie námietky proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice korešpondujú so žalobnými námietkami
a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.



4. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ a
ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o inšpekcii práce) vo veci odvolania zo dňa 12.07.2016,
ktoré podala spoločnosť ADOS KE, s.r.o., Thurzova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 569 054 (ďalej účastník
konania), prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Ondrej Gajdošech, Advokátska kancelária,
Krmanova 14, 040 01 Košice, proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice (ďalej inšpektorát práce),
č. k.: 155/16/L zo dňa 24.06.2016, ktorým správny orgán uložil na základe oprávnenia daného mu
ustanovením § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce účastníkovi konania pokutu vo výške 1 000 eur
za porušenie povinnosti stanovenej v § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce spočívajúcej v tom,
že účastník konania neposkytol inšpektorátu práce na požiadanie všetky podklady a informácie potrebné
na výkon inšpekcie práce požadované na základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 23.06.2015,
konkrétne neposkytol napríklad pracovné zmluvy zamestnancov, prihlášky a odhlášky do Sociálnej
poisťovne, evidenciu pracovného času, rozpis zmien zamestnancov, mzdové listy zamestnancov,
dohody o prácach mimo pracovného pomeru, doklady o skončení pracovného pomeru zamestnancov
a ďalšie (výzva bola osobne prevzatá dňa 23.06.2015, výzvou bol stanovený termín na predloženie
dokladov do 30.06.2015, pričom výzvou požadované doklady neboli poskytnuté vo výzvou stanovenom
termíne, a ani do 10.08.2015 - deň vyhotovenia protokolu), rozhodol podľa ustanovenia § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Správny poriadok v zmení neskorších predpisov (ďalej
Správny poriadok) tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice
č. k.: 155/16/L zo dňa 24.06.2016 potvrdil.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice
a uviedol, že účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty
odvolal. V odvolaní zo dňa 12.07.2016 účastník konania namietal nesprávne právne posúdenie a
rovnako tak skutočnosť, že správny orgán dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Správny orgán tiež nepovažoval za relevantnú obranu účastníka konania voči
hroziacej pokute, ktorá tvorila obsah jeho podania zo dňa 29.04.2016. Poukázal na to, že účastník
konania mal vôľu poskytnúť správnemu orgánu požadované doklady v priestoroch jeho pracoviska
nachádzajúceho sa na adrese Trieda SNP 48/A, Košice.

6. Žalovaný uviedol, že účastník konania nesúhlasil v celom rozsahu s výrokom napádaného rozhodnutia
a ani so závermi správneho orgánu nachádzajúcimi sa v jeho odôvodnení. Opakovane tiež uviedol, že
si nie je vedomý spáchania správneho deliktu, ktorého spáchanie mu je kladné za vinu.

7. Žalovaný konštatoval, že žalobca opätovne uviedol, že v posudzovanej veci išlo o prípad
zamestnankyne B.. F.J. Č. (súčasnej konateľky účastníka konania), ktorá bola poverená riadením
činnosti účastníka konania v oblasti agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti a ktorá z dôvodu
nezmieriteľných rozporov s druhou konateľkou a spoločníčkou, musela ukončiť poskytovanie služieb.
Ďalej uviedol, že v čase výkonu inšpekcie práce bolo vedených viacero nezmyselných šikanóznych
trestných konaní pre trestné činy, ktoré sa nikdy nestali a v ktorých B.. F. Č. nedôvodne vystupovala v
postavení podozrivej osoby. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa dôvodne domnieval, že inšpekcia
práce prebieha na základe podnetu a vyžiadania orgánov činných v trestnom konaní. Z uvedeného
dôvodu účastník konania požiadal inšpektorát práce o poskytnutie zovšeobecnenej informácie, či sa
začatá inšpekcia práce vedie na vlastný podnet inšpektorátu práce alebo na podnet inej osoby, a
to za účelom zistenia, či začatá inšpekcia práce neprebieha na podnet orgánu činného v trestnom
konaní. Aj keď inšpektorát práce neposkytol zovšeobecnenú informáciu, z odpovede účastník konania
usúdil, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o inšpekciu práce na podnet orgánu činného v trestnom
konaní. V tejto súvislosti účastník konania nesúhlasil s právnym posúdením inšpektorátu práce o
rozsahu povinnosti mlčanlivosti, nakoľko mal za to, že v danom prípade sa domáhal informácie v zmysle
ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o inšpekcii práce. Účastník konania mal tiež za to, že pokiaľ prejavil
ochotu sprístupniť inšpektorátu práce ním požadovanú dokumentáciu bez toho, aby došlo k vyhotoveniu
fotokópii z nej a ich následnému zneužívajúcemu poskytnutiu orgánom činným v trestnom konaní,
neporušil tým svoju povinnosť podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a nemohol
sa tak dopustiť správneho deliktu. V závere účastník konania navrhol odvolaciemu správnemu orgánu,
aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil inšpektorátu práce na ďalšie konanie a rozhodnutie.



8. Žalovaný konštatoval, že po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a
predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný
skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany
účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce tým, že účastník
konania neposkytol inšpektorátu práce na požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce požadované na základe výzvy zo dňa 23.06.2015, konkrétne neposkytol napríklad
pracovné zmluvy zamestnancov, prihlášky a odhlášky do Sociálnej poisťovne, evidenciu pracovného
času, rozpis zmien zamestnancov, mzdové listy zamestnancov, dohody o prácach mimo pracovného
pomeru, doklady o skončení pracovného pomeru zamestnancov a ďalšie.

9. Žalovaný citoval § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a k námietkam uvedeným v
odvolaní uviedol, že dňa 23.06.2015 bol u účastníka konania začatý výkon inšpekcie práce, pri ktorom
bolo písomné Oznámenie o začatí inšpekcie práce a výzva na predloženie dokladov v ten istý deň
aj osobne prevzaté, a teda účastník konania mal o tejto výzve vedomosť. V predmetnej výzve na
predloženie dokladov inšpektorát práce jednoznačne vymedzil, ktoré dokumenty je potrebné predložiť a
tiež jednoznačne uviedol aj spôsob predloženia daných dokladov, a to doručením na Inšpektorát práce
Košice dňa 30.06.2015.

10. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pritom nedal účastníkovi konania na výber
zváženie vhodného spôsobu sprístupnenia požadovaných dokladov, ale jasne určil, akým spôsobom
od zamestnávateľa podklady požaduje. V predmetnej výzve bol účastník konania taktiež poučený, že
v prípade neposkytnutia požadovaných dokladov, mu môže byť podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o
inšpekcii práce uložená pokuta. Účastník konania bol teda v plnom rozsahu informovaný o tom, čo od
neho inšpektorát práce požaduje, a akým spôsobom má svoju povinnosť splniť. Účastník konania pritom
nie je oprávnený určovať inšpektorátu práce spôsob splnenia svojej povinnosti, ktorú mu ukladá zákon.

11. K námietke účastníka konania týkajúcej sa poskytovania informácií ohľadom podnetov, žalovaný
uviedol, že inšpektorát práce je striktne viazaný ustanovením § 8 ods. 1 zákona o inšpekcii práce.
Domnienku účastníka konania o tom, že v prípade podania podnetu iným subjektom ako orgánom
činným v trestnom konaní by inšpektorátu práce nemalo robiť problém poskytnúť účastníkovi konania
informáciu ohľadom podnetu, považoval žalovaný za irelevantnú.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 8 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a
uviedol, že povinnosť mlčanlivosti vyplýva všeobecne z dohovorov MOP (čl. 15 písm. c/ Dohovoru
MOP č. 81 z roku 1947 a čl. 20 písm. c/ Dohovoru MOP č. 129 z roku 1969), ale aj z § 81 písm. f/
Zákonníka práce. Žalovaný konštatoval, že inšpektor práce je povinný zachovávať mlčanlivosť aj ako
štátny zamestnanec v zmysle § 60 ods. 1 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátny zamestnanec je povinný
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby, a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám. Za účelom preventívnej
ochrany podávateľa, sťažovateľa alebo oznamovateľa pred diskrimináciou a ochrany nezávislosti a
nestrannosti konania štátnych orgánov sa povinnosť mlčanlivosti vzťahuje predovšetkým na podnety,
ale aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sa zamestnanci inšpekcie práce dozvedeli pri výkone svojej činnosti.
Žalovaný uviedol, že podnetom sa rozumie akékoľvek podanie, ktorým sa podávateľ domáha ochrany
svojich práv alebo právom chránených záujmov a upozorňuje na konkrétne nedostatky (porušenia
predpisov), napríklad v činnosti zamestnávateľa. Poukázal na to, že zákon upravuje aj oslobodenie od
povinnosti mlčanlivosti, pričom podmienkou sú vážne dôvody (konanie pred súdom, štátnym orgánom,
oslobodenie podľa Obchodného zákonníka). Z povinnosti mlčanlivosti sú vylúčené zovšeobecnené
informácie.

13. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade však tvrdenie účastníka konania, že ide o
zovšeobecnenú informáciu neobstojí, nakoľko inšpektor práce je povinný zachovávať mlčanlivosť aj o
subjektoch, ktoré podnet podali, ako aj o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce. Keďže
by išlo o bližšiu špecifikáciu týkajúcu sa podnetu a tiež skutočnosti týkajúcej sa prebiehajúcej inšpekcie
práce, poskytnutím požadovanej informácie, by jednoznačne došlo k porušeniu tohto zákonného
ustanovenia inšpektorom práce.



14. Žalovaný konštatoval, že sa vysporiadal so skutočnosťami, ktoré účastník konania uviedol v odvolaní
a po komplexnom posúdení predmetného prípadu mal za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní
napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný mal za to, že
účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie
povinnosti.

15. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu žalovaný zastával názor, že prvostupňový správny
orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z
ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uviedol, že podľa citovaného
zákonného ustanovenia, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje
inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v §
2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým
bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

16. Žalovaný poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát
práce uložením pokuty vo výške 1 000 eur sledoval najmä jej výchovné a represívne pôsobenie, ktoré
však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-oKs 56/2006 „...musí mať
silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných
povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu
včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu
k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj
represívnu zložku.“

17. Žalovaný konštatoval, že sankcia vo výške 1 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu
a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a
odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukázal na
to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Vzhľadom k tomu,
že prvostupňový správny orgán na základe oprávnenia daného mu vyššie citovaným ustanovením
kompetenčného zákona pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie zákona o inšpekcii práce a svoje
rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil, žalovaný uplatňujúc analógiu vo
vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: „...by bol oprávnený
jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa
inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia.“

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu,
ako aj rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 155/16/L zo dňa 24.06.2016 a zároveň si uplatnil voči
žalovanému náhradu trov konania.

19. V podanej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a rovnako tak skutočnosť, že
žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Žalobca poukázal na rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice a uviedol, že mal vôľu poskytnúť
inšpektorátu práce požadované doklady, avšak priamo v priestoroch jeho pracoviska nachádzajúceho
sa na adrese Trieda SNP 48/A, Košice, pričom inšpektorát práce však nemal záujem o nahliadnutie do
dokladov, ale požadoval predloženie dokumentácie iba v priestoroch inšpektorátu práce, resp. žiadal o
vyhotovenie fotokópií žalobcom.

21. Žalobca konštatoval, že dôvodom, pre ktorý odmietol predložiť inšpektorátu práce ním požadované
doklady bol ten, že voči zamestnankyni žalobcu B.. F. Č. (v súčasnosti konateľka žalobcu), ktorá bola
poverená riadením činnosti žalobcu v oblasti agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, bolo v
čase výkonu inšpekcie práce vedených viacero trestných konaní pre trestné činy, ktoré sa nikdy nestali
a v ktorých B.. F. Č. nedôvodne vystupovala v postavení podozrivej osoby. Žalobca mal preto dôvodnú
obavu, že inšpekcia práce bola vedená na podnet orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa takýmto
spôsobom snažili obísť využitie práva B.. F. Č. nevypovedať. Žalobca poukázal na to, že v zmysle
článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, má totiž podozrivý právo
v priebehu trestného konania mlčať a žiadnym spôsobom neprispievať k vlastnému obvineniu.



22. Žalobca uviedol, že inšpektorát práce nepovažoval za relevantnú obranu žalobcu voči hroziacej
pokute, ktorá spočívala v tom, že žalobca sa ako účastník správneho konania rozhodol postaviť
za svojho zamestnanca (dnes už konateľa) a v medziach zákona podieľať sa na ochrane jeho
odôvodnených záujmov, teda na práve podozrivého v priebehu trestného konania mlčať a žiadnym
spôsobom neprispievať k vlastnému obvineniu. Uviedol, že Inšpektorát práce v tejto súvislosti poukázal
na objektívny charakter administratívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt, ktorý podľa názoru
inšpektorátu práce vylučuje oprávnenosť obrany spočívajúcej vo výkone práva podľa článku 6
Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

23. Žalobca v celom rozsahu nesúhlasil s výrokom napádaného rozhodnutia a ani so závermi žalovaného
nachádzajúcimi sa v jeho odôvodnení. Uviedol, že si nie je vedomý spáchania správneho deliktu, za
spáchanie ktorého mu bola na základe rozhodnutia inšpektorátu práce, ktoré bolo následne potvrdené
napádaným rozhodnutím, uložená pokuta.

24. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ vychádza z predpokladu, že Slovenská republika je demokratickým
a právnym štátom, ktorý je okrem iného viazaný aj Európskym dohovorom o ľudských právach a
základných slobodách, nie je možné pripustiť taký postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorým
obchádzajú právo podozrivého v trestnom konaní podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských
právach a základných slobodách, t.j. mlčať a žiadnym spôsobom neprispievať k vlastnému obvineniu.
Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené prelamovať toto právo tým, že zneužijú iné orgány
verejnej moci, aby pod zásterkou navonok iného - nesúvisiaceho právneho procesu, vylákal od
podozrivého alebo iného subjektu - svedka (ktorý by bol v trestnom konaní oprávnený odoprieť výpoveď),
také doklady a informácie, ktoré neboli schopné získať legálnym spôsobom v rámci trestného procesu.

25. Žalobca opätovne poukázal na to, že išlo o prípad zamestnankyne B.. F. Č. (súčasnej konateľky
žalobcu), čo už v podanej žalobe uviedol.

26. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením žalovaného, podľa ktorého bolo jednoznačne preukázané,
že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce.
Poukázal na to, že takýto záver žalovaného totiž aprobuje taký postup orgánov činných v trestnom
konaní, ktoré metódami policajného štátu obstarávajú dôkazy, ktoré by mohli slúžiť v neprospech
podozrivých v trestnom konaní, a to pod hrozbou pokuty, ktorá bola žalobcovi napokon uložená aj v tomto
konaní. Pre zdôraznenie uviedol, že ustanovenie článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a
základných slobodách vylučovalo oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní pokutovať žalobcu, či
B.. F. Č. pre neposkytnutie nimi požadovanej súčinnosti podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Žalobca uviedol, že preto iniciovanie inšpekcie práce zo strany orgánov činných v trestnom konaní nie
je možné hodnotiť inak ako ekonomickú šikanu.

27. Žalobca konštatoval, že v tejto súvislosti je podstatná aj skutočnosť, že v čase začatia inšpekcie
práce zo strany inšpektorátu práce sa žalobca dôvodne domnieval, že táto prebieha na základe
podnetu a vyžiadania orgánov činných v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu žalobca požiadal
inšpektorát práce o poskytnutie zovšeobecnenej informácie, či sa začatá inšpekcia práce vedie na
vlastný podnetu inšpektorátu práce, alebo na podnet inej osoby, a to za účelom zistenia, či začatá
inšpekcia práce neprebieha na podnet orgánu činného v trestnom konaní. Uviedol, že ako vyplýva
z odôvodnenia napádaného rozhodnutia, žalovaný posúdil predchádzajúci postup, v rámci ktorého
žalobcovi inšpektorát práce túto zovšeobecnenú informáciu neposkytol, za správny. Žalovaný sa v tejto
súvislosti dovolával povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z..

28. Žalobca s právnym posúdením žalovaného o rozsahu povinnosti mlčanlivosti nesúhlasil. Poukázal
na ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého „Povinnosť zachovávať mlčanlivosť
podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na zovšeobecnenú informáciu, z ktorej nie je možné určiť fyzickú
osobu alebo právnickú osobu, ku ktorej sa informácia viaže“. Žalobca konštatoval, že práve tejto
zovšeobecnenej informácie sa žalobca domáhal, pokiaľ požadoval oznámenie iba toho, či sa inšpekcie
práce voči nemu vedie na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný vo vzťahu
k tejto výnimke z povinnosti mlčanlivosti zaujal stanovisko, že poskytnutím žalobcom požadovanej
informácie by išlo o bližšiu špecifikáciu týkajúcu sa podnetu a tiež skutočnosti týkajúcej sa prebiehajúcej
inšpekcie práce, čím by podľa žalovaného jednoznačne došlo k porušeniu zákonného ustanovenia o
mlčanlivosti. Žalobca uviedol, že žiadal iba o poskytnutie všeobecnej informácie nevyhnutnej k tomu, aby



vedel zaujať relevantné stanovisko k ochrane svojich práv a právneho postavenia a aby vedel zabrániť
prípadnému zneužitiu poskytnutej dokumentácie zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

29. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nemal žiadny problém s vykonaním vlastnej inšpekcie
práce zo strany inšpektorátu práce, snažil sa nájsť cestu, ktorou by vykonanie inšpekcie práce
umožnil, ale na strane druhej znemožnil zneužitie poskytnutých informácií a dokladov orgánmi
činnými v trestnom konaní. Preto žalobca opakovane oznámil inšpektorátu práce svoju pripravenosť
požadovanú dokumentáciu sprístupniť. Inšpektorát práce však nemal záujem o nahliadnutie do dokladov
v priestoroch žalobcu, ale požadoval predloženie dokumentácie iba v priestoroch inšpektorátu práce,
aby si z nej mohol urobiť fotokópie, resp. žiadal o vyhotovenie fotokópií žalobcom.

30. Žalobca mal za to, že pokiaľ prejavil ochotu sprístupniť inšpektorátu práce ním požadovanú
dokumentáciu bez toho, aby došlo k vyhotoveniu fotokópií z nej a ich následnému zneužívajúcemu
poskytnutiu orgánom činným v trestnom konaní, neporušil tým svoju povinnosť podľa ustanovenia §
16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. a nemohol sa tak dopustiť správneho deliktu. To, že
žalobca odmietol predložiť doklady, resp. fotokópie dokladov inšpektorátu práce, je potrebné chápať v
kontexte vyššie uvedeného práva podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných
slobodách, pričom s týmto argumentom žalobcu sa žalovaný nijako nevysporiadal. Žalobca konštatoval,
že žalovaný sa v odôvodnení napádaného rozhodnutia vôbec nevyjadril k tomu, prečo nebol ochotný
napriek relevantnému odôvodneniu žalobcu, z akých dôvodov nechcel inšpektorátu práce predložiť
doklady, pristúpiť k zmene spôsobu sprístupnenia dokladov (z predloženia k nahliadnutiu do nich).
Žalobca mal za to, že účel inšpekcie práce by bol rovnako naplnený, ak by inšpektorát práce pristúpil k
nahliadnutiu do dokladov namiesto ich predloženia.

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.01.2017 poukázal na žalobné námietky žalobcu
a uviedol, že pokuta vo výške 1 000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti stanovenej v §
16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce spočívajúcej v tom, že žalobca neposkytol Inšpektorátu práce
Košice na požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce požadované na
základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 23.06.2015. V tomto smere žalovaný poukázal na ust.
§ 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce.

32. K námietke žalobcu, že mal vôľu poskytnúť Inšpektorátu práce Košice požadované doklady, avšak
priamo v priestoroch jeho pracoviska nachádzajúceho sa na adrese: Trieda SNP 48/A, Košice a
že Inšpektorát práce Košice nemal záujem o nahliadnutie do dokladov, ale požadoval predloženie
dokumentácie iba v priestoroch inšpektorátu práce, resp. žiadal o vyhotovenie fotokópii žalobcom,
žalovaný uviedol, že žalobca bol vyzvaný v súlade s ust. § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce,
aby dňa 30.06.2015 o 10.00 hod. predložil požadované doklady, pričom inšpektorát práce jednoznačne
vymedzil, ktoré dokumenty je potrebné predložiť a tiež jednoznačne uviedol aj spôsob predloženia
dokladov. V danej výzve bol žalobca taktiež poučený, že v prípade neposkytnutia požadovaných
dokladov mu môže správny orgán uložiť pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce.
Žalobca bol teda v plnom rozsahu informovaný o tom, čo od neho inšpektorát práce požaduje, a akým
spôsobom má svoju povinnosť splniť.

33. K argumentácii žalobcu, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného o rozsahu povinnosti
mlčanlivosti, a že požiadal len o poskytnutie zovšeobecnenej informácie, či sa začatá inšpekcia práce
vedie na vlastný podnet inšpektorátu práce, alebo na podnet inej osoby, a to za účelom zistenia, či
začatá inšpekcia práce neprebieha na podnet orgánu činného v trestnom konaní, žalovaný v tomto
smere poukázal na § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
inšpektor práce je povinný zachovávať mlčanlivosť aj o subjektoch, ktorí podnet podali, ako aj o ďalších
skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce.

34. Žalovaný konštatoval, že poskytnutím informácie požadovanej žalobcom by došlo k porušeniu tohto
zákonného ustanovenia inšpektorom práce. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 60
ods. 1 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 10 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého štátny
zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti
s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám;
povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.



35. K námietke žalobcu, že prejavil ochotu sprístupniť inšpektorátu práce ním požadovanú dokumentáciu
bez toho, aby došlo k vyhotoveniu fotokópii z nej a ich následnému zneužívajúcemu poskytnutiu
orgánom činným v trestnom konaní, žalovaný uviedol, že sprístupnenie požadovanej informácie bez
toho, aby inšpektori práce mali možnosť vyhotovenia fotokópii z nej, teda umožnenie inšpektorom práce
nahliadnuť do požadovaných dokladov, nie je postačujúce na účely výkonu inšpekcie práce, nakoľko
pri inšpekcii práce sa vychádza z dokladov, ktoré je zamestnávateľ k výkonu povinný poskytnúť (nie
iba umožniť nahliadnutie), a takisto ich relevantná časť tvorí súčasť spisového materiálu (napríklad ako
dôkaz v prípade správneho konania). Žalovaný poukázal na to, že žalobca týmto konaním evidentne
sťažil plnenie úloh inšpektorátu práce vyplývajúcich mu zo zákona o inšpekcii práce, najmä pokiaľ ide o
kontrolu dodržiavania práv zamestnancov (a tiež ich následného uspokojovania v rámci prijatia opatrení),
ktorí sú v slabšom postavení, a ktorí si v porovnaní so zamestnávateľmi vyžadujú vyšší stupeň ochrany.

36. K výške sankcie žalovaný uviedol, že za správny delikt bola uložená pokuta v súlade s ust. § 19 ods.
1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, ktorá bola stanovená na spodnej hranici sadzby. Žalovaný poukázal
na to, že správny orgán prihliadal tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter
a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu.

37. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že v rámci procesu rozhodovania sa žalovaný, aj
prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného
nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo
strany konajúceho súdu. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach
žalobu v celom rozsahu zamietol.

38. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

39. Na pojednávaní súdu dňa 26. apríla 2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na
podanej žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu. Poukázal na to, že činnosť žalobcu spočíva v
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom tieto služby sú preplácané z verejného zdravotného
poistenia. Predpokladom pre poskytnutie preplatenia ceny služieb je evidencia týchto služieb. Uviedol,
že voči konateľke žalobcu bolo vedené trestné konanie, a to z dôvodu nevyplatenia mzdy a odstupného a
taktiež pre druhý skutok v súvislosti s preplácaním zdravotníckych výkonov. Poukázal na to, že orgánmi
činnými v trestnom konaní boli vyžadované pre účely trestného konania tie isté písomné doklady ako
vyžadoval inšpektorát práce pre účely vykonania kontroly v zmysle zákona o inšpekcii. Konštatoval, že
v prípade predloženia požadovaných dokladov orgánom činným v trestnom konaní, by zodpovednosť
znášala v prípade zistenia nedostatkov konateľka žalobcu a z tohto dôvodu neboli požadované listinné
doklady inšpektorátom práce predložené. V tomto smere poukázal na dôvody uvedené v podanej žalobe.
Právny zástupca žalobcu bol toho názoru, že pokiaľ inšpektorát práce neposkytol žalobcovi informáciu
o tom, kto podal podnet na vykonanie inšpekcie práce, v tomto prípade boli naplnené ustanovenia
vyplývajúce z článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, a preto nebolo povinnosťou zo strany žalobcu
predložiť inšpektorátu práce ním požadované doklady.

40. Zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako
aj v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 30.01.2017 k žalobe. Poukázal na to, že zo strany žalobcu
bolo preukázané porušenie ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, pričom inšpekcia
práce mala byť zameraná na dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce a nie na čiastočné mzdové
náležitosti. Zástupca žalovaného navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

41. Podľa § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu
práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane
prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.

42. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,



z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

43. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., zamestnanec Národného inšpektorátu práce a
zamestnanec inšpektorátu práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie
inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali, a zachovávať mlčanlivosť o ďalších
skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce, o ktorých sa dozvedel pri výkone inšpekcie práce.

44. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odsekov 1 a 2
sa nevzťahuje na zovšeobecnenú informáciu, z ktorej nie je možné určiť fyzickú osobu alebo právnickú
osobu, ku ktorej sa informácia viaže.

45. V predmetnej preskúmavanej veci Inšpektorát práce Košice ako správny orgán prvého stupňa
rozhodnutím zo dňa 24.06.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000 eur za porušenie povinnosti
stanovenej zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, konkrétne § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení
neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ neposkytol Inšpektorátu práce Košice na
požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce požadované na základe
výzvy na predloženie dokladov zo dňa 23.06.2015, konkrétne neposkytol napríklad pracovné zmluvy
zamestnancov, prihlášky a odhlášky do Sociálnej poisťovne, evidenciu pracovného času, rozpis zmien
zamestnancov, mzdové listy zamestnancov, dohody o prácach mimo pracovného pomeru, doklady o
skončení pracovného pomeru zamestnancov a ďalšie (výzva bola osobne prevzatá dňa 23.06.2015,
výzvou bol stanovený termín na predloženie dokladov do 30.06.2015, pričom výzvou požadované
doklady neboli poskytnuté vo výzvou stanovenom termíne, a ani do 10.08.2015 - deň vyhotovenia
protokolu).

46. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal, že dôvodom, pre ktorý žalobca odmietol predložiť
inšpektorátu práce ním požadované doklady bol ten, že voči zamestnankyni žalobcu B.. F. Č. (v
súčasnosti konateľka žalobcu), ktorá bola poverená riadením činnosti žalobcu v oblasti agentúra
domácej ošetrovateľskej starostlivosti, bolo v čase výkonu inšpekcie práce vedených viacero trestných
konaní pre trestné činy, ktoré sa nikdy nestali a v ktorých B.. F. Č. nedôvodne vystupovala v postavení
podozrivej osoby. Žalobca mal preto dôvodnú obavu, že inšpekcia práce bola vedená na podnet orgánov
činných v trestnom konaní, ktoré sa takýmto spôsobom snažili obísť využitie práva B.. F. Č. nevypovedať.
Žalobca poukázal na článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách,
v zmysle ktorého má podozrivý právo v priebehu trestného konania mlčať a žiadnym spôsobom
neprispievať k vlastnému obvineniu.

47. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa dňa
23.06.2015 oznámil žalobcovi začatie inšpekcie práce a zároveň ho vyzval na predloženie dokladov k
výkonu inšpekcie práce za obdobie 06/2014 - 06/2015 za všetkých zamestnancov vykonávajúcich prácu
v tomto období, a to: aktuálny výpis z obchodného alebo živnostenského registra, pracovné zmluvy
(vrátane ich zmien a doplnkov) zamestnancov, prihlášky a odhlášky do Sociálnej poisťovne, evidenciu
pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
+ evidenciu dochádzky na účely miezd, rozpisy zmien zamestnancov, mzdové listy zamestnancov,
aktuálne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, evidenciu dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, doklady o skončení pracovného pomeru zamestnancov,
vydanie dokladov pri skončení pracovného pomeru s preukázaním doručenia a vnútorné predpisy.

48. Z uvedenej výzvy na predloženie dokladov jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o doklady týkajúce
sa výlučne obchodnej spoločnosti ADOS KE, s.r.o., ktorá je zapísaná v obchodnom registri oddiel: Sro,
vložka číslo: 13783/V.

49. Keďže vyššie špecifikované doklady požadované správnym orgánom prvého stupňa sa priamo
nedotýkali fyzickej osoby B.. F. Č., konateľky žalobcu, ale ako už bolo uvedené obchodnej spoločnosti
ADOS KE, s.r.o., preto nie je zrejmé akým spôsobom predloženie týchto dokladov mohlo prispievať k



vlastnému obvineniu B.. F. Č., konateľky žalobcu, pričom žalobca v tomto smere len všeobecne poukázal
na to, že B.. F. Č. sa rozhodla využiť svoje právo podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobodách, teda právo podozrivého v priebehu trestného konania mlčať a
žiadnym spôsobom neprispievať k vlastnému obvineniu.

50. Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanovuje:

1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
2. Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola
preukázaná zákonným spôsobom.
3. Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:
a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom
obvinenia proti nemu;
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;
c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky
na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;
d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj
prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;
e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom
nehovorí.

51. Z citovaného článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nie je možné
zistiť bez toho, aby to žalobca konkrétne špecifikoval, ako správne konanie týkajúce sa začatia inšpekcie
práce vrátane výzvy na predloženie dokladov pracovnoprávneho a mzdového charakteru týkajúcich sa
obchodnej spoločnosti ADOS KE, s.r.o., by sa týkalo a prispelo k „akémukoľvek trestnému obvineniu“
B.. F. Č., konateľky žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov považuje správny súd túto žalobnú námietku
za neopodstatnenú.

52. K námietke žalobcu, že mal poskytnúť správnemu orgánu prvého stupňa požadované doklady, avšak
priamo v priestoroch jeho pracoviska nachádzajúceho sa na adrese Trieda SNP 48/A, Košice, bez toho,
aby došlo k vyhotoveniu fotokópií z nej a ich následnému zneužívajúcemu poskytnutiu orgánom činným
v trestnom konaní, je potrebné uviesť, že v zmysle § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z.,
zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky
podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických
nosičov údajov. Z citovaného zákonného ustanovenia však nevyplýva oprávnenie zamestnávateľovi
poskytnúť inšpektorátu práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce len
nahliadnutím do týchto dokladov, nakoľko by to bolo nepostačujúce na účely výkonu inšpekcie práce a
taktiež aj na tú skutočnosť, že tieto podklady tvoria súčasť spisového materiálu v správnom konaní.

53. K žalobnej námietke týkajúcej sa nesúhlasu s právnym názorom žalovaného o rozsahu povinnosti
mlčanlivosti, a že požiadal len o poskytnutie zovšeobecnej informácie, či sa začatá inšpekcia práce vedie
na vlastný podnet inšpektorátu práce alebo na podnet inej osoby, a to za účelom zistenia, či začatá
inšpekcia práce neprebieha na podnet orgánu činného v trestnom konaní, pričom poukázal na § 8 ods.
4 zákona č. 125/2006 Z. z., správny súd uvádza nasledovné.

54. Podľa 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., zamestnanec Národného inšpektorátu práce
a zamestnanec inšpektorátu práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie
inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali, a zachovávať mlčanlivosť o ďalších
skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce, o ktorých sa dozvedel pri výkone inšpekcie práce.



55. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že inšpektor práce je povinný zachovávať mlčanlivosť
aj o subjektoch, ktoré podnet podali, ako aj o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce.
Poskytnutím informácie požadovanej žalobcom, by došlo k porušeniu tohto zákonného ustanovenia
inšpektorom práce. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ v preskúmavanej veci bol podaný podnet na
vykonanie inšpekcie práce, nemôže sa jednať o zovšeobecnenú informáciu v zmysle § 8 ods. 4 zákona
č. 125/2006 Z. z., pretože toto zákonné ustanovenie sa viaže na podmienku, že nie je možné určiť fyzickú
osobu alebo právnickú osobu, ku ktorej sa informácia viaže. Preto sa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 125/2006
Z. z. nemôže vzťahovať na konkrétneho podávateľa podnetu na vykonanie inšpekcie práce. Z vyššie
uvedených dôvodov považuje správny súd aj tieto žalobné námietky za neopodstatnené.

56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný v súlade s ust. § 16 ods. 2 písm. a/
zákona č. 125/2006 Z. z. predložiť správnemu orgánu prvého stupňa doklady tak, ako bol na to vyzvaný
dňa 23.06.2015, z ktorej výzvy je preukázané aké doklady mal žalobca predložiť, ako aj spôsob ich
predloženia. Zároveň bol v uvedenej výzve žalobca poučený, že v prípade neposkytnutia požadovaných
dokladov, mu môže správny orgán uložiť pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

57. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto bola uložená správnym orgánom prvého stupňa v súlade
s ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. na spodnej hranici sadzby, pričom správny orgán
prvého stupňa, ako aj žalovaný uloženie výšky tejto pokuty odôvodnil. Zároveň je potrebné uviesť, že
žalobca v podanej žalobe výšku uloženej pokuty nenamietal.

58. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorého
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom,
ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

60. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal



jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.