Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/18/2017 z 20. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. decembra 2017, sp. zn. 6S/18/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200112.1 Krajský súd Košice | 6S/18/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200112.1 | 2017-12-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 46 SP, § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fb704fe-8bf0-48e3-864f-0d1b19363c13 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200112.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200112
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200112.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci
žalobcu: Z. Z., D. XXX, E., práv. zast.: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, Rooseveltova 6, Košice,
proti žalovanému: Slovenská poľovnícka komora, Ústredná hodnotiteľská komisia, Štefánikova 10,
Bratislava, zast. štatutárnym zástupcom: A.. Q. K., S. XXX, E., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 706/2016 zo dňa 30.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústrednej hodnotiteľskej komisie pri Slovenskej poľovníckej komore č.
706/2016 zo dňa 30.11.2016 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie OHK pri OPK Spišská Nová Ves v časti srnčie trofeje, ktorým
táto na základe kritérií a parametrov chovnosti zveri určila vek uloveného srnca lesného žalobcom
na 4 roky a chovateľský zásah vykonaný žalobcom v zázname z vykonanej chovateľskej prehliadky
za poľovnícky rok 2015/2016, písm. „K“ zo dňa 07.04.2016 vyhodnotila ako nesprávny. Rozhodnutie
žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.12.2016.

2. Včas podanou žalobou z 08.02.2017, doručenou súdu osobne dňa 09.02.2017, sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Obvodnej hodnotiteľskej komisie pri
Obvodnej poľovníckej komore Spišská Nová Ves č. XXXX/XX. Súčasne si žalobca uplatnil právo na
náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
V žalobe vytýkal žalovanému okrem iného, že rozhodnutie č. XXXX/XX nespĺňa zákonné, obsahové a
formálne náležitosti rozhodnutia požadované zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj ďalšie
procesné pochybenia žalovaného v odvolacom konaní.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.06.2017, v ktorom k vytýkaným procesným
pochybeniam žalovaného žalovaný uviedol, že členovia Ústrednej hodnotiteľskej komisie nie sú
zamestnancami komory, ale osoby, ktoré túto činnosť vykonávajú mimo svojho zamestnania a vo svojom
voľnom čase a bývajú na rôznych miestach Slovenska, preto nie je vždy možné zladiť ich časové
možnosti tak, aby mohli zasadať napr. kvôli jednému prípadu. Túto skutočnosť, bohužiaľ, platný Správny
poriadok nijak nezohľadňuje, vychádza zo stavu, keď konajú a rozhodujú zamestnanci správnych
orgánov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa vyhol priamo reagovať na podstatnú námietku žalobcu
spočívajúcu v tvrdenom podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.



4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 27.07.2017, v ktorom zhodne s podstatnou
žalobnou námietkou navrhol, aby súd vyzval žalovaného o predloženie prvostupňového rozhodnutia
spolu s dokladom o jeho doručení žalobcovi. Súčasne navrhol, aby súd v prvom rade posúdil zákonnosť
procesného postupu žalovaného. Ďalej poukázal na porušenie jednotlivých žalobcom citovaných
ustanovení Správneho poriadku.

5. K vyjadreniu žalobcu z 27.07.2017, ktoré súd doručil žalovanému dňa 19.10.2017, sa žalovaný už
nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č.
162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby,
podaniami účastníkov konania a obsahom spisovej dokumentácie žalovaného, po vypočutí účastníkov
na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že procesná námietka žalobcu spočívajúca v tvrdenom
podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy je dôvodná z ďalej uvedených
dôvodov.

7. Na začiatku pojednávania na otázku predsedu senátu, že pokiaľ ide o označenie prvostupňového
rozhodnutia č. XXXX/XX bez uvedenia dátumu tohto rozhodnutia, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím žalovaného, či za takéto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu možno považovať
záznam z vykonanej chovateľskej prehliadky za poľovnícky rok 2015/2016, splnomocnený zástupca
žalovaného uviedol, že:
„My záznam Obvodnej hodnotiteľskej komisie Spišská Nová Ves nepovažujeme za rozhodnutie, keďže
záznam nemá náležitosti rozhodnutia a žalobca sa odvolal proti neexistujúcemu rozhodnutiu.
Teda navrhujem vrátiť vec na rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu po zrušení rozhodnutia
žalovaného.“

8. Právna zástupkyňa žalobcu s návrhom splnomocneného zástupcu žalovaného súhlasila a navrhla
rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.

9. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie
musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

10. Ak zákon o poľovníctve v ust. § 79 ods. 1 uvádza, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok, potom žalovaný bol povinný sa riadiť v
konaní Správnym poriadkom.

11. Podľa právnej teórie je potrebné prihliadať na také vady nezákonného postupu správneho
orgánu, ktoré spôsobujú nulitu (ničotnosť) vydaného správneho rozhodnutia. Pojem nulita správneho
rozhodnutia je pojmom právno-teoretickým a Správny poriadok ho nepozná. Vada spôsobujúca nulitu
správneho rozhodnutia je najťažším prípadom nezákonnosti akej sa správny orgán môže vôbec dopustiť.

12. Rozlišovanie vád spôsobujúcich nulitu rozhodnutí má však svoj význam z hľadiska ustálenej
praxe rozhodovania v správnom súdnictve, preto súd prihliada pri preskúmavaní zákonnosti na nulitu
správneho rozhodnutia z úradnej povinnosti.

13. Ako to vyplynulo aj z prednesu splnomocneného zástupcu žalovaného na pojednávaní, žalovaný
potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím neexistujúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
ktoré vôbec nebolo vydané a ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí označil číslom, ktoré neexistuje.
Napriek tomu takéto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Ani z obsahu spisovej
dokumentácie žalovaného nie je možné zistiť, že by prvostupňový správny orgán rozhodoval vo veci
žalobcu rozhodnutím vydaným v súlade so Správnym poriadkom.

14. V dôsledku zistenej skutočnosti o neexistujúcom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu,
ktoré žalovaný napriek jeho neexistencii potvrdil, je zjavné, že tu neboli splnené podmienky pre odvolacie



konanie a vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu. O nulitnom rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu žalovaný nemohol vôbec rozhodovať, ani na odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalovaného bolo
usmerniť prvostupňový správny orgán, aby vydal rozhodnutie v súlade so Správnym poriadkom. Až po
doručení takéhoto prvostupňového rozhodnutia a po podaní riadneho opravného prostriedku žalobcom
by žalovaný mohol rozhodnúť o odvolaní žalobcu.

15. Preto z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalovaný potvrdil neexistujúce rozhodnutie na odvolanie
žalobcu, súd uzatvára, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci žalobcu, a preto
rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie.

16. Úlohou žalovaného bude usmerniť prvostupňový správny orgán, aby vydal rozhodnutie v súlade so
Správnym poriadkom a s náležitosťami rozhodnutia (§ 46 a § 47 Správneho poriadku).

17. Úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

19. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho



posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.