Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/9/2017 z 28. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. septembra 2017, sp. zn. 1Sa/9/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200119.1
Krajský súd Košice | 1Sa/9/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200119.1 | 2017-09-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/282ae7f2-1c08-459d-a98e-6227bd54b46a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200119.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200119
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200119.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: S. N., D. XXX,
práv. zast.: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, Rooseveltova 6, Košice, ako Centrom právnej
pomoci, Kanceláriou Košice určená advokátka, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 52799-4/2016-BA zo dňa
02.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I.  Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného
zo dňa 02.12.2016, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo
dňa 07.07.2016 a   v r a c i a   vec žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi   p r i z n á v a   právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 52799-4/2016-BA bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-
XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia, citujúc ust. § 218 ods.
1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), argumentoval nasledovne:
„Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „pobočka“), na základe žiadosti pána S. N., rodné číslo
XXXXXXXXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“), o priznanie náhrady za bolesť v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX. I. XXXX, ktorá bola doručená pobočke dňa 26. júna 2015,
vydala dňa 7. júla 2016 rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-J. (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016“),
ktorým poškodenému priznala nárok na náhradu za bolesť v sume 325,00 EUR, určenej podľa vyhlášky
ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady
odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“). Proti rozhodnutiu zo dňa 7. júla 2016, ktoré poškodený
prevzal osobne na pobočke dňa 13. júla 2016, podal poškodený v zákonom ustanovenej lehote dve
odvolania datované dňom 10. júla 2016 a 4. augusta 2016 spolu s prílohami (ďalej len „odvolanie“),
obidve doručené pobočke dňa 10. augusta 2016, v ktorých nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 7. júla
2016. Poškodený v odvolaní opisuje liečbu súvisiacu s pracovným úrazom zo dňa XX. I. XXXX, pričom
nesúhlasí so znížením bodového hodnotenia a žiada, aby mu bolo priznané bodové hodnotenie určené
ošetrujúcim lekárom a bolo navýšené o 50 %. Poškodený uvádza, že Sociálna poisťovňa vec nesprávne
právne posúdila a dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom poukazuje na ustanovenia
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Bodové ohodnotenie
vykonané pobočkou považuje za podhodnotené a neadekvátne náročným operáciám, ktorým sa podrobil
následkom predmetného pracovného úrazu. Poškodený ďalej poukazuje na ustanovenia vyhlášky č.
32/1965 Zb. a cituje právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 3 Sžf
32/2007 zo dňa 24. apríla 2008. Podľa názoru poškodeného odškodnenie za bolesť nie je primerané



povahe poškodenia na jeho zdraví a priebehu liečby, ktorá je navyše dlhodobá a veľmi bolestivá.
Poškodený má za to, že spĺňa zákonné podmienky pre zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poškodený eventuálne navrhuje, aby bola výška bolestného ohodnotená a
hodnota bodov stanovená podľa súčasných právnych predpisov, t. j. zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“).
Poškodený záverom navrhuje Sociálnej poisťovni, ústredie, zrušiť rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016 a
vec vrátiť pobočke na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, preskúmala
napadnuté rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016 a priloženú spisovú dokumentáciu poškodeného v celom
rozsahu, pričom zo zisteného skutočného stavu veci v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona
dospela k záveru, že postup pobočky pri priznaní nároku na náhradu za bolesť v sume 325,00 EUR bol
správny. Poškodený utrpel dňa XX. I. XXXX pracovný úraz ako učeň u zamestnávateľa v tom čase pod
názvom C. Ž., R. N., J. - bol zasiahnutý elektrickým prúdom s následnou popáleninou 65 % tela. Odvtedy
absolvuje jeden až dvakrát do roka opakované operácie pre kontraktúry s obmedzením pohyblivosti
trupu. Dňa 8. júla 2013 podstúpil opakovaný operačný zásah v oblasti trupu. Následne v priebehu roku
2013, 2014, 2015 bol hospitalizovaný na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie, B. R.
Q.. N. J., I. I. W. XX, XXX XX J. (ďalej len „B. J.“), kde absolvoval operačné výkony. Poškodený spolu
so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť predložil aj „Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia“ (ďalej len „lekársky posudok“), vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.
z. K.. K. U., N.., N. P., B. J. (ďalej len „posudzujúca lekárka“) a potvrdený K.. W. I., K., N. B. J., v
ktorom bola bolesť poškodeného stanovená vo výške 325 bodov. V zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona
lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného
úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť v sporných prípadoch. Pobočka v nadväznosti
na § 153 ods. 4 písm. c) zákona požiadala odbor lekárskej posudkovej činnosti listom č. XXXXX-XX/
XXXX-J. zo dňa 9. júla 2015 o kontrolu správnosti lekárskeho posudku a v ňom obsiahnutého bodového
hodnotenia bolesti poškodeného. Následný postup posudkového lekára pobočky spočíval v tom, že
listom č. XXX/XXXX-J. zo dňa 20. augusta 2015 (ďalej len „výzva na opravu“) vyzval posudzujúcu
lekárku na opravu lekárskeho posudku z dôvodu, že lekársky posudok bol vypracovaný podľa zákona
č. 437/2004 Z. z. a nie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá bola účinná v čase vzniku pracovného
úrazu zo dňa XX. I. XXXX. Dňa 29. septembra 2015 pobočka rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-J.,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. októbra 2015 prerušila konanie z dôvodu, že v lehote ustanovenej
zákonom nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Zo spisovej dokumentácie ďalej
vyplýva, že posudzujúca lekárka opravila lekársky posudok (ďalej len „opravený lekársky posudok“) v
zmysle zaslanej výzvy na opravu, pričom hodnotenie bolesti navýšila na celkových 650 bodov. Následne
odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky požiadal listom č. J.-XXXXX/XXXX, XXXXX-X/XXXX-J.
zo dňa 4. apríla 2016 znaleckú organizáciu K.-N.-V., I.. W.. V.., so sídlom T. B.. XX, XXX XX J., o
vypracovanie znaleckého posudku na účely predmetného konania z dôvodu, že posúdenie bolesti si
vyžadovalo špeciálne vedomosti a skúsenosti z odboru traumatológia, ortopédia. Dňa 14. júna 2016
bol odboru lekárskej posudkovej činnosti pobočky doručený znalecký posudok číslo: XX/XXXX zo dňa
17. mája 2016 (ďalej len „znalecký posudok“), v ktorom K.. D. Q., znalec z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ortopédia (ďalej len „znalec“) stanovil bolesť vo výške 162,50
bodov.“ Následne dňa 21.06.2016 vykonal posudkový lekár pobočky kontrolu bodového hodnotenia
bolesti z opraveného lekárskeho posudku vystaveného posudzujúcou lekárkou, pričom stanovil celkový
počet bodov 162,50. Ďalej dôvodil, že: „Posudkový lekár pobočky sa v uvedenej kontrole stotožnil s
hodnotením bolesti zo znaleckého posudku, t. j. hodnotenie bolesti stanovil vo výške 162,50 bodov, čo
odôvodnil v „Kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť“ zo dňa 21.
júna 2016 na strane 3 v bode „Výsledok kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom sociálneho
poistenia (zdôvodnenie)“ nasledovne: „Bodové hodnotenie znalca s celkovým počtom bodov 162,50 je
správne. Operačné výkony nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa
(položka č. 243), ale operačné výkony možno analogicky hodnotiť podľa položky 239 ako rozsiahlejšia
incízia.“ Proti vykonanej kontrole poškodený nevzniesol námietky, čo potvrdil svojím podpisom. Na
základe takto vykonanej kontroly vydala pobočka rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016, v ktorom priznanú
sumu 325,00 EUR určila ako súčin počtu bodov 162,50 a sumy 2,00 EUR (60 SK) za jeden bod
- podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31. júla 2004. Po podaní odvolania proti
rozhodnutiu zo dňa 7. júla 2016 bola na základe žiadosti pobočky č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa
11. augusta 2016 vykonaná dňa 24. augusta 2016 opätovná kontrola bodového hodnotenia bolesti v



dôsledku pracovného úrazu poškodeného zo dňa XX. I. XXXX. Posudkový lekár pobočky zotrval na
svojom pôvodnom stanovisku, čím odvolaniu poškodeného nevyhovel v plnom rozsahu a listom č.
XXXXX/XXXX-J. zo dňa 24. augusta 2016 predložil vec na ďalšie konanie posudkovej lekárke Sociálnej
poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice (ďalej len „posudková lekárka ústredia“). Posudková
lekárka ústredia sa v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu poškodeného zo dňa XX. I. XXXX
na účely náhrady za bolesť, vykonanej dňa 13. októbra 2016 stotožnila so záverom a odôvodnením
posudkového lekára pobočky z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 21. júna 2016 a bolesť ohodnotila
vo výške 162,50 bodov, čím odvolaniu poškodeného nevyhovela.“ Žalovaný ďalej, citujúc na vec žalobcu
sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, uviedol: „K námietke ohľadom zníženia bodového hodnotenia a
podhodnoteného a neadekvátneho ohodnotenia bolesti uvádzame, že v kontrole bodového hodnotenia
zo dňa 21. júna 2016 vykonanej posudkovým lekárom pobočky, na základe ktorej vydala pobočka
napadnuté rozhodnutie zo dňa 7. júla 2016, bol dôsledne zohľadnený znalecký posudok vypracovaný
znalcom. Po podaní odvolaní bola za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia
bolesti poškodeného vyhotovená kontrola bodového hodnotenia posudkovou lekárkou ústredia, ako
inštančne nadriadeného orgánu, dňa 13. októbra 2016, pričom posudková lekárka ústredia potvrdila
závery posudkového lekára pobočky ako aj stanovený počet bodov z kontroly bodového hodnotenia zo
dňa 21. júna 2016. Posudková lekárka ústredia vo vykonanej kontrole poukázala na § 3 ods. 1 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. a ďalej uviedla, že operačné výkony tak, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii
poškodeného nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa. Operačný
výkon možno analogicky hodnotiť podľa položky č. 239 ako rozsiahlejšia incízia, preto položku č. 243
hodnotenú v opravenom lekárskom posudku pokladá posudková lekárka ústredia za neodôvodnenú
a stanovenú nesprávne. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie, nevidí dôvod na
spochybnenie medicínskych záverov posudkových lekárov sociálneho postenia, ktorých postup a závery
sa opierajú o znalecký posudok. Poškodený predmetnou námietkou nepriamo spochybňuje správnosť
vypracovaného znaleckého posudku, čo mu neprináleží. V tejto súvislosti ďalej dodávame, že závery
posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 zákona považujú za hodnoverný dôkaz
v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1So109/03 konštatoval, že „posudok
posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú
právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje
aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia“. Lekárska
posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná
činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti
vyplácania dávok úrazového poistenia. Vzhľadom na uvedené považujeme námietku poškodeného
ohľadom zníženia bodového hodnotenia za irelevantnú. K argumentácii poškodeného, ktorou poukazuje
na ustanovenia Správneho poriadku uvádzame nasledovné: Podľa § 172 ods. 1 zákona sa na konanie
vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis
o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na konanie poškodeného o
nároku na náhradu za bolesť nie je možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - Správny
poriadok, na ktorého ustanovenia poškodený vo svojom odvolaní poukazuje. Z tohto dôvodu, je preto
predmetná argumentácia poškodeného jednoznačne vyvrátená, nakoľko je v rozpore s § 172 ods. 1
zákona. K námietke ohľadom zvýšenia odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. uvádzame nasledovné: Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť,
a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Z uvedeného ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb.
nesporne vyplýva, že zvýšiť odškodnenie za bolesť môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa
jedine súd, tzn. nie Sociálna poisťovňa, ako to požaduje poškodený vo svojom odvolaní. Na základe
tohto dôvodu je predmetná požiadavka poškodeného na zvýšenie odškodnenia za bolesť z právneho
hľadiska neopodstatnená a nedôvodná. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf
32/2007 zo dňa 24. apríla 2008 uvádzame, že tento rozsudok nijakým spôsobom nepotvrdzuje správnosť
argumentácie poškodeného z odvolania, pričom citácia z tohto rozsudku, na ktorú poukazuje poškodený
sa týka vo všeobecnosti výkladu právnych noriem v právnom štáte, a teda nijako nesúvisí so špecifikami
jeho prípadu. Poškodený v odvolaní taktiež navrhuje eventuálne postupovať podľa zákona č. 437/2004
Z. z. K tomu uvádzame nasledovné: Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise
neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti
uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr.
vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti.
Zákaz pravej retroaktivity je teda významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL.



ÚS 16/95) a je v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Pri nepravej retroaktivite, ktorá sa
akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci, zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy
došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi
akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna
prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá
retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov,
ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam
nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový
obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal
za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
(t. j. pred 1. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred
týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb. Toto prechodné ustanovenie
je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Podľa čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená
na výkon sociálneho poistenia, preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení
§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Poznamenávame, že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v
nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. napríklad rozhodnutie sp. zn. 2 Cdo 97/2009 zo
dňa 27. apríla 2010, rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26. mája 2010, rozhodnutie sp. zn. 9
So/143/2009 zo dňa 26. mája 2010 a rozhodnutie 4 Cdo 124/2009 zo dňa 28. septembra 2010. Z týchto
rozhodnutí NS SR, ako aj z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali, nevyplývajú žiadne
pochybnosti o uplatňovaní § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v súvislosti s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z. z., pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 437/2004 Z. z. V žiadnom z týchto rozhodnutí sa nepoukazuje na určovanie sumy náhrady za
bolesť a sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnotách podľa zákona č. 437/2004
Z. z. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania
tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. pri
poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb., okrem výšky
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, potom by sa
logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri
samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných
položiek postupuje teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z. Sociálna poisťovňa považuje toto ustanovenie svojím obsahom za jednoznačné a
nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia,
ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona
č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu
týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ustanovenie §
11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona. Žiadna časť tohto
prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Aj keď vzhľadom na koncepciu
odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie
zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia zdravotného
stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, pre
Sociálnu poisťovňu je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods.
1 zákona č. 437/2004 Z. z. Poškodený utrpel pracovný úraz za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
podľa ktorej výška odškodnenia za bolesť sa určuje sumou 60 SK za jeden bod. Sociálna poisťovňa,
ústredie, záverom dodáva, že sa nesnaží spochybniť celoživotné zdravotné ťažkosti poškodeného,
ktoré sú následkom pracovného úrazu zo dňa XX. I. XXXX, avšak vzhľadom na účinnú právnu úpravu,
na základe ktorej sa posudzuje jeho nárok na náhradu za bolesť, nie je možné priznať predmetnú
úrazovú dávku vo vyššej sume ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe vyššie uvedenej



argumentácie vyhodnotila Sociálna poisťovňa, ústredie, odvolanie poškodeného za nedôvodné, nakoľko
námietky v ňom uvádzané nie je možné z právneho hľadiska akceptovať. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 12.12.2016.

2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.02.2017, sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ako aj zrušenia
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016 v plnom
rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. V žalobe žalobca
uviedol: „Žalobca utrpel dňa XX.X.XXXX pracovný úraz ako učeň u zamestnávateľa v tom čase
pod názvom C. Ž., R. N., J. - bol zasiahnutý elektrickým prúdom s následnou popáleninou na 65
% tela. Odvtedy žalobca absolvuje jeden až dvakrát ročne opakované operácie pre kontraktúry s
obmedzením pohyblivosti trupu. Dňa 10.10.2013 podstúpil žalobca opakovaný operačný zásah v oblasti
trupu. Žalobca žiadosťou doručenou dňa 26.06.2015 Sociálnej poisťovni, pobočke Košice požiadal
o priznanie náhrady za bolesť, s ktorou žiadosťou predložil aj Lekársky posudok o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. K.. K. U., N.. N. P., B.
J. a potvrdený K.. W. I., K., N.W. B. J., v ktorom bola bolesť poškodeného stanovená vo výške 325
bodov a po oprave na 650 bodov. Odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky v Košiciach požiadal
znaleckú organizáciu K.-N.-V., I..W..V.. o vypracovanie znaleckého posudku. V znaleckom posudku č.
XX/XXXX zo dňa 17.05.2016 vypracovaného znalcom K.. D. Q., znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ortopédia stanovil bolesť vo výške 162,50 bodov. Následne
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016, v
ktorom priznanú sumu 325,00 EUR určila ako súčin počtu bodov 162,50 a sumy 2,00 EUR (60 Sk)
za jeden bod - podľa § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31.7.2004. Proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa 07.07.2016 podal žalobca odvolanie, ktorému
nebolo vyhovené. Sociálna poisťovňa ústredie Rozhodnutím číslo 52799-4/2016-BA zo dňa 02.12.2016
odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Košice. Rozhodnutie žalovaného číslo 52799-4/2016-BA zo dna 02.12.2016 bolo žalobcovi doručené
dňa 12.12.2016. Podľa § 71 ods. 2 Správneho súdneho poriadku Ak žalobca pred podaním žaloby
požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto
žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny
súd. Žalobca pred podaním žaloby požiadal dňa 10.01.2017 Centrum právnej pomoci o ustanovenie
advokáta, preto od podania tejto žiadosti Centru dňa 10.1.2017 do právoplatnosti rozhodnutia Centra dňa
12.12.2016 (doručenie rozhodnutia žalobcovi) lehota na podanie správnej žaloby neplynula. Podanie
žiadosti Centru preukazujeme poukazom na rozhodnutie Centra č. XXXX/XXXX-J., kde v odôvodnení
rozhodnutia je uvedené, že žiadosť Centru podal žalobca dňa 10.1.2017. S rozhodnutím žalovaného a
s predchádzajúcim rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, nesúhlasíme, žiadame zrušenie
týchto rozhodnutí a to z nasledujúcich dôvodov: Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu (§191 ods. 1 písm.
a) SSP). Žalovaný ako aj orgán nižšieho stupňa rozhodli o výške náhrady za bolesť podľa neúčinného
právneho predpisu a to podľa Vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
Sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (Vyhláška č. 32/1965 Zb.). Poukazujeme na to,
že táto Vyhláška č. 32/1965 Zb. bola zrušená zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (zákon č. 437/2004 Z. z.), vyhláška 32/1965 Zb. je počnúc
dňom 01.08.2004 neúčinná. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Košice, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP), právny
nárok žalobcu na náhradu za bolesť posudzovali a priznali podľa nesprávneho právneho predpisu a
to Vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom správne mali aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. Ďalej namietame
tú skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci (§191 ods. 1 písm. e) SSP). Nedôverujeme záverom znaleckého posudku vyhotoveného
znaleckou organizáciou K.-N.-V., I..W..V.., pretože ide o znaleckú organizáciu, ktorú si zvolil sám
žalovaný a preto vyjadrujeme pochybnosť o tom, že znalecký posudok bol vypracovaný objektívne
a nestranne. Namietame nesprávnosť znaleckého posudku aj z dôvodu, že bol vypracovaný podľa
neúčinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb. Trváme na tom, že žalobcovi mala byť priznaná náhrada v súlade



s Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný lekárkou
K.. K. U., N.., ktorý posudok bol zároveň potvrdený ďalším lekárom K.. W. I., N. B. J., ktorí určili
počet bodov za bolesť na 650 bodov. Ďalej namietame, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu (§191 ods. 1 písm. f) SSP). V administratívnom spise sa nachádza Lekársky
posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný lekárkou K.. K. U., N..,
ktorý posudok bol zároveň potvrdený ďalším lekárom K.. W. I., N. B. J., ktorí určili počet bodov za
bolesť na 650 bodov. Z tohto dôvodu priznanie bolestného v rozsahu 162,50 bodov je v rozpore s
obsahom administratívneho spisu. Poukazujeme na Lekársku správu K.. K. N., v ktorej sú podrobne
opísané následky úrazu, ktorý utrpel žalobca vinou zamestnávateľa, najmä výrazné zníženie kvality
života žalobcu, spoločenského, pracovného aj rodinného života žalobcu a výrazné obmedzenia v
každodennom živote žalobcu. Označujeme nasledujúce dôkazy, ktoré žiadame v konaní vykonať: -
obsah administratívneho spisu žalovaného - navrhujeme, aby súd vyzval žalovaného o jeho predloženie,
- obsah administratívneho spisu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - navrhujeme, aby súd vyzval
Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice o jeho predloženie, - Rozhodnutie Centra právnej pomoci, kanc.
Košice sp. zn.: XXXX/XXXX-J. zo dňa 31.1.2017, - Rozhodnutie žalovaného č. 52799-4/2016-BA zo
dňa 02.12.2016, - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXXXX-XX/XXXX-J. zo dňa
07.07.2016, - Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12.06.2015
vypracovaný K.. K. U., N.., - Odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
č. XXXXX-XX/XXXX-J., - Navrhujeme vykonať znalecké dokazovanie súdom vybraným a ustanoveným
znalcom za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci, - Lekárska správa - nález vystavená
K.. K. K., N. dňa 10.08.2016 . Vzhľadom na uvedené, žalobcovi mala byť priznaná náhrada za bolesť vo
výške súčinu počtu bodov 650 a hodnoty bodu 16,10 EUR (platný v r. 2013) = 10 465,- EUR. Rozhodnutie
žalovaného ako aj Sociálnej poisťovne, pobočky Košice je potrebné zrušiť z dôvodu ust. § 191 ods. 1
písm. a), c), e), f) Správneho súdneho poriadku.“

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.03.2017, v ktorom zotrval na
skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v žalovanom rozhodnutí a s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z., vychádzajúc pritom z pravej a nepravej retroaktivity, považoval svoje rozhodnutie,
ktoré opieral o vyhlášku ÚRO č. 32/1965 Zb., za vecne správne. Zaujal pritom právny názor, že ak k
poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo
k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa predpokladalo pri prvotnom hodnotení
bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z.z., sa pri stanovení hodnoty bodu za
dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky postupuje výlučne
podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Preto odmietol akceptovať tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovaného
aplikovať na jeho prípad zákon č. 437/2004 Z.z., a preto odmietol aj námietky žalobcu týkajúce sa
nedostatočne zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, ako aj námietku žalobcu, že
priznanie náhrady za bolesť vo výške 162,50 bodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu
a poukázal na svoje rozhodnutie, dôvody ktorého sa opierajú o znalecký posudok, ktorý si žalovaný
zaobstaral ako podklad pre svoje rozhodnutie. K námietke žalobcu, že nebolo oznámené ustanovenie
súdneho znalca, uviedol, že to nebolo jeho povinnosťou s poukazom na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 05.05.2016 č.k. 6S/155/2014-54.

4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 06.04.2017, sa vyjadril žalobca podaním
zo dňa 07.04.2017, doručeným súdu dňa 10.04.2017, v ktorom uviedol: „Trváme na našom návrhu na
vykonanie znaleckého dokazovania, pretože znalecký posudok vypracovaný na objednávku žalovaného
znalcom K.. D. Q. je nepoužiteľný a to aj z dôvodu, že bol vypracovaný podľa neúčinnej vyhlášky
č. 32/1965 Zb. Taktiež máme pochybnosť o objektívnosti záverov znaleckého posudku vyhotoveného
znaleckou organizáciou K.-N.-V., I..W..V.., pretože ide o znaleckú organizáciu, ktorú si zvolil sám
žalovaný, preto máme za to, že pre zachovanie nestrannosti je potrebné, aby bol vypracovaný znalecký
posudok znalcom, ktorého zvolí a určí výlučne súd. Poukazujeme na to, že počet bodov v počte 650
bol určený a potvrdený dvomi lekármi a to lekárkou K.. K. U., N.., a ďalším lekárom K.. W. I., N. B. J..
Vzhľadom na uvedené, trváme na tom, že správny počet bodov je 650, pokiaľ súdom určený znalec
uvedený údaj nevyvráti, resp. neurčí inú bodovú hodnotu. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci založenom na nesprávnom výklade a
interpretácii zákonného ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004
Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví,
ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z



takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Výklad a aplikácia
tohto ustanovenia je medzi účastníkmi sporná. Žalovaný odôvodňuje aplikáciu vyhlášky č. 32/1965 Zb.
poukazom na to, že žalobca utrpel úraz v r. XXXX, teda za účinnosti vyhlášky č. 62/1965 Zb. Tento právny
záver žalovaného je absolútne nesprávny a zjavne účelový, pretože rozhodujúci nie je dátum, kedy k
úrazu došlo, ale rozhodujúci a určujúci je časový moment, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu alebo zhoršeniu poškodenia zdravia žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení
sp. zn.: 3Cdo/295/2009 zo dňa 05.08.2010 v obdobnej skutkovej veci (t.j. úraz sa stal ešte za účinnosti
vyhlášky 32/1965 Zb., ale ustálenie zdravotného stavu nastalo za účinnosti vyhlášky 437/2004 Z. z.)
vyslovil nasledujúce právne posúdenie: „Dovolací súd posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, keď
za vznik nároku považoval deň pracovného úrazu žalobcu, nepovažuje za správne. Nárok na náhradu
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodové
ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade nemožno zdravotný stav
žalobcu považovať za ustálený ku dňu vzniku pracovného úrazu, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, keď v r. 2013
vznikla potreba ďalšieho operačného zákroku, ktorý žalobca podstúpil dňa 10.10.2013. Žalobcovi sa
priznáva v napadnutom rozhodnutí žalovaného náhrada za bolesť, ktorú žalobca vytrpel v r. 2013 a nie
v r. XXXX. Potreba operačného zákroku je jednoznačným prejavom vyvíjajúceho sa a zhoršujúceho
zdravotného stavu žalobcu, ktorú nebol ustálený za účinnosti vyhlášky 32/1965 Zb., preto je použitie
tejto vyhlášky na daný skutkový stav vylúčené. Ďalej poukazujeme na to, že ust. § 11 ods. 1 zák. č.
437/2004 Z. z. ustanovuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa má posudzovať podľa
doterajších predpisov, ale nie že sa má určovať aj výška náhrady za bolesť podľa doterajších predpisov.
V tejto otázke bolo na základe uznesenia Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2009
rozhodnuté o publikovaní rozhodnutia 4Sžo/23/2009 z 28. apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2010 (Rozhodnutie č. 47), z
ktorého citujeme: Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za
bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon
vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona,
a to: poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§
3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti
(§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé,
že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského
uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov
posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v
tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že
podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich
hodnotenie podľa sadzieb, stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Publikovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky slúži práve na zjednocovanie výkladu právnych
predpisov. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje
podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti“. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, musí byť výška náhrady za bolesť u žalobcu určená podľa ust. § 5 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor. S rozhodnutím bez nariadenia pojednávania nesúhlasím, navrhujem,
aby súd vo veci nariadil pojednávanie. Vzhľadom na uvedené, navrhujem, aby súd vyhovel žalobe
žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.“

5. K vyjadreniu žalobcu, ktoré súd doručil žalovanému dňa 25.04.2017, sa žalovaný už nevyjadril.



6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 199 a nasl.
zákona č. 162/2015 o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s
obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, po vypočutí
účastníkom konania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

7. Podľa ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
Podľa  ust. § 11 ods. 1 a § 12 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa
vzťahujú doterajšie predpisy.
Zrušuje sa vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 84/1967 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č.
78/1981 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 19/1999 Z.z. Tento zákon nadobudol účinnosť 1.
augusta 2004.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že na svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2017
naďalej trvá.

9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že žalovaný trvá na podanej žalobe
tak, ako to zdôvodnili v žalobe a na tom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.04.2017.

10. Medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav veci, ale bol sporný len právny výklad ust. §
11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.

11. Žalobca nesúhlasil s hodnotou bodu stanovenou žalovaným správnym orgánom podľa vyhlášky č.
32/1965 Zb. a tvrdil, že táto mala byť stanovená podľa zákona č. 437/2004 Z.z., pretože pri posudzovaní
výšky náhrady za bolesť sa má postupovať podľa zákona a nie podľa vyhlášky.

12. Aj s prihliadnutím na uvedené ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona súd dospel k záveru, že v danom
prípade náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi treba poskytnúť podľa predpisu
účinného v čase, keď žalobcovi vznikol nárok na túto náhradu.

13. Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona).

14. V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie
spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona (poškodenie na zdraví, poškodený,
poskytovateľ náhrady - § 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
(§ 5), lekársky posudok (§ 7), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9), zásady na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia (§ 10).

15. Z uvedeného je teda zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať
pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

16. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov
posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť
v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. predpokladá, že
podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj



ich hodnotenie podľa počtu bodov stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

17. Súd poukazuje na to, že správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom
zasadnutí 13. novembra 2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia sp.zn. 4Sžso/23/2008 z
28. apríla 2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, ktorého právna
veta, ako na to správne poukázal žalobca v podaní zo dňa 10.03.2017, aj keď nesprávne uviedol rok
spisovej značky konania 2009 a správne má byť 2008, znie: Zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. vyplýva, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb
stanovených v doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup
neprichádza do úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti.

18. Súd sa v prejednávanej veci cíti viazaný publikovaným rozhodnutím ako rozhodnutím, ktoré
zjednocuje súdnu prax v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch  (pozri aj obdobné
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. januára 2010 sp.zn. 9Sžso/18/2009).

19. Z týchto dôvodov preto krajský súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 07.07.2016 č. XXXXX-XX/
XXXX-J. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

20. Súd žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na úplnú náhradu trov konania v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.



Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.