{"guid": "37cce3b4-d808-4a6a-9118-e803d6d81403:9ab7533d-0a97-48fc-b2a2-d15ccf27808b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1", "spisova_znacka": "8S/30/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/30/2017 z 20. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 20. septembra 2017, sp. zn. 8S/30/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1", "identifikacne_cislo": "7017200465", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ab7533d-0a97-48fc-b2a2-d15ccf27808b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/30/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200465
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu J.. Z. N. Z. V. E. P. , A. A. X, K., zastúpeného advokátkou
JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Košice-okolie,
pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, Košice, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. OU-KS-
PLO-2017/000547 z 26. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu  o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28. 06. 2017 podanou na poštovú prepravu dňa 28. 06. 2017 sa žalobca domáhal
zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-KS-PLO-2017/000547 z 26. 04. 2017, ktorým žalovaný nevydal
súhlasné záväzné stanovisko v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších
predpisov k umiestneniu stavby rodinného domu v ochrannom pásme lesa katastrálneho územia
Bukovec.

2. V napadnutom opatrení žalovaný konštatoval, že opatrenie - záväzné stanovisko vydáva ako príslušný
orgán štátnej správy lesného hospodárstva poverený úlohami v zmysle § 60 zákona o lesoch. Uviedol,
že predmetná stavba rodinného domu je plánovaná na parcele KN-C č. 1155 v k. ú. Nižný Klátov a
na parc. KN-C 776/2 v k. ú. Bukovec, okres Košice-okolie, ktorá sa nachádza do vzdialenosti 50 m
od lesného porastu, teda v ochrannom pásme lesných pozemkov. Ich riadnym obhospodarovateľom je
Urbariát obce Bukovec, pozemkové spoločenstvo, Bukovec č. 188. Zo žalobcom predložených dokladov
a z vlastných podkladov žalovaný zistil, že plánovaná stavba sa nachádza v ochrannom pásme lesa,
teda vo vzdialenosti 50 m od hranice lesného dielca (JPRL) č. 145. Pre dotknutý lesný pozemok - dielec
č. 145 nachádzajúci sa na lesnom celku LC zvyšok LHC Bukovec a Opátka LHC Bukovec je vyhotovený
a schválený program starostlivosti o lesy č. SL 016/2009. Podľa žalovaného primárnou podmienkou pre
udelenie záväzného stanoviska je súhlas obhospodarovateľa predmetných lesných pozemkov. Urbariát
obce Bukovec vyjadril nesúhlasný postoj k plánovanej výstavbe rodinného domu v ochrannom pásme
lesa. Preto žalovaný súhlasné záväzné stanovisko s umiestnením stavby v ochrannom pásme lesa
nevydal.

3. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dôvodom nevydania súhlasného záväzného stanoviska
bol výlučne nesúhlasný postoj Urbariátu obce Bukovec. Podľa žalobcu to nevychádza zo žiadneho
ustanovenia zákona, ani to žalovaný právne neodôvodnil. Bez akéhokoľvek zisťovania príčin nesúhlasu
urbárskeho spoločenstva a bez riadneho prešetrenia, či môže dôjsť k ohrozeniu lesa žalobcom
navrhovanou stavbou v ochrannom pásme lesa, žalovaný bez ďalšieho s poukazom na nesúhlas
pozemkového spoločenstva oznámil nevydanie súhlasného stanoviska. Tým žalovaný zasiahol do
vlastníckeho práva ako základného ľudského práva. Ide o obmedzenie výkonu vlastníckeho práva,
ktoré je v danom prípade nad rámec ústavou akceptovateľného obmedzenia, pretože obmedzenie



stavby nemá právne opodstatnenie, keďže na vedľajších pozemkoch skoro po celej línii lesa v okolí sa
nachádzajú stavby obdobného charakteru. Okrem toho zo zákona o lesoch nevyplýva pre orgán štátnej
správy záväznosť stanoviska správcu a ani vlastníka lesa. Žalovaný mal v administratívnom konaní
zisťovať, či a ako konkrétna stavba v ochrannom pásme lesa môže les poškodiť. Plánovaná stavba
nemôže funkciu lesa ohroziť, pretože prístup ku stavbe a k pozemkom, na ktorom má stavba stáť, je od
verejnej komunikácie a nie cez les a taktiež všetky inžinierske siete vedú od tejto verejnej komunikácie.

4. Žalobca ďalej uviedol, že samotnou výstavbou rodinného domu nemôže dôjsť ani k rozporu s
verejným záujmom na ochranu lesa, existencia lesa zostane zachovaná, nebude obmedzený okolitý
lesný ekosystém, dopravná obslužnosť lesa a obhospodarovanie okolitých lesných pozemkov nebude
obmedzené a plnenie funkcie lesa nebude nijako ohrozené ani obmedzené. Podľa žalobcu zákon
o lesoch nezakazuje umiestňovanie stavieb v ochrannom pásme lesa a ani nestanovuje minimálnu
vzdialenosť stavby od hranice lesa. Ďalej uviedol, že zákon o lesoch v ust. § 10 nešpecifikuje postup
ani podmienky pre vydanie záväzného stanoviska. Tento nedostatok však nemôže ísť bez ďalšieho
na ťarchu vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme tak, aby ktorýkoľvek majiteľ alebo správca lesa
de facto bez oprávnených dôvodov zamedzil vydaniu súhlasného stanoviska. Orgán verejnej správy je
povinný postupovať tak, aby boli naplnené aspoň princípy správneho konania. Zistenie skutkového stavu
orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, z čoho vyplynulo aj nesprávne
právne posúdenie veci.

5. Žalobca navrhol, aby správny súd zaujal právny názor, podľa ktorého žalovaný má pri posúdení
záväzného stanoviska vychádzať z objektívnej situácie na mieste samom s tým, že nevydať súhlasné
stanovisko je oprávnený len v prípade, ak by plánovanou stavbou v ochrannom pásme boli ohrozené
funkcie lesa, ktoré má chrániť.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 08. 2017 podľa jeho obsahu navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že ochranné pásmo lesných pozemkov je v zmysle § 10 ods. 1 zákona o lesoch definované ako
pásmo pozemkov vzdialených do 50 m od hranice lesného pozemku. Podľa § 10 ods. 2 zákona o lesoch
je na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa potrebné
záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na oddelenie záväzného stanoviska
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Udelené záväzné stanovisko nie je podľa zákona
o lesoch rozhodnutím ani opatrením, ako je to uvedené v žalobe, ale je len podkladom pre rozhodnutie
iného orgánu verejnej správy.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že vychádzal z listiny - VUK-Z, zmena druhu pozemku v k. ú. Bukovec
zo dňa 17. 10. 2016, ktorá sa priamo týka dotknutých pozemkov a to konkrétne parc. č. KN-C776/2,
pričom potrebné informácie o predmetných pozemkoch získal pri miestnom šetrení vykonanom dňa
11. 10. 2016. Preto o situácii na predmetných pozemkoch mal plnú vedomosť. Následne musel
zákonným spôsobom vyhodnotiť situáciu a prípadné následky z toho vyplývajúce. Nástrojom na
zabezpečenie ochrany lesných pozemkov je práve ochranné pásmo 50 m od hranice lesného pozemku.
Prešetrením vyjadrenia urbariátu ho žalovaný považoval ako podporné stanovisko pri vydávaní
záväzného stanoviska. Zohľadnil najmä ohrozenie susediaceho lesného porastu možným požiarom,
či možným budúcim neplánovaným výrubom susediacich stromov, ktoré ako okrajové stromy porastu
budú ohrozovať svojím náklonom, resp. vetvami samotnú stavbu rodinného domu, ako aj osoby v ňom
žijúce, resp. v jeho okolí. Podľa platného programu starostlivosti o lesy SL 016/2009 je priemerná
výška susedných stromov, resp. bude po ukončení rastu dosahovať 23 m. Pri vydávaní predmetného
stanoviska žalovaný zohľadnil primárne ochranu lesných pozemkov, ako aj ochranu zdravia a majetku.
Žalovaný nie je orgánom, ktorý rozhoduje vo veci o umiestnení stavby, ale ako orgán štátnej správy
lesného hospodárstva po prešetrení veci ochrany lesných pozemkov vydáva stanovisko ku samotnému
konaniu.

8. Správny súd v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobou napadnuté nesúhlasné záväzné
stanovisko žalovaného je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré podlieha súdnemu prieskumu.
Následne sa správny súd zaoberal otázkou, či žalobcovi svedčia iné zákonné procesné práva smerujúce
k preskúmaniu obsahu záväzného stanoviska žalovaného.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na účely SSP sa rozumie
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom



konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 140b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo
iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je
ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny
orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými
stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

12. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich
zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136 zákona. Ak námietky účastníkov konania smerujú
proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu
stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie
alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu.
Počas prerušeného konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

13. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona
smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko
k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie
spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného
stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

14. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona o lesoch ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od
hranice lesného pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom
pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na udelenie
záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

15. Opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP sa rozumie správny akt
orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za
rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t. j. pri výkone jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktoré účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a
povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. Podľa názoru správneho súdu záväzné
stanovisko v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona nie je opatrením, ktoré by sa priamo dotýkalo
práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby, ale iba odborným
podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu na účely územného konania ako jedného z konaní
upravených stavebným zákonom.

16. Správny súd konajúci a rozhodujúci v správnom súdnictve poskytuje súdnu ochranu subjektívnym
verejným právam až potom, ak fyzická osoba alebo právnická osoba vyčerpala mimosúdne právne
prostriedky na ochranu týchto práv. Z ustanovení § 140b ods. 5 a 6 vyplýva procesný mechanizmus
ochrany subjektívnych verejných práv účastníka územného konania, ktorým sa môže domôcť nápravy
v rámci správneho konania. Z uvedených ustanovení vyplýva, že účastník územného konania môže
namietať obsah záväzného stanoviska, čo má za následok, že stavebný úrad je povinný územné konania
prerušiť a vyžiadať si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Pri zotrvaní dotknutého orgánu na
svojom stanovisku stavebný úrad je povinný vyžiadať si potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska
od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Námietky účastníka konania proti obsahu
záväzného stanoviska dotknutého orgánu je účastník územného konania oprávnený uplatniť aj v
odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v územnom konaní. V takom prípade stavebný úrad je povinný
odvolanie so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predložiť orgánu, ktorý je nadriadeným
orgánom dotknutého orgánu a vyžiadať si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska.

17. Podľa názoru správneho súdu, ak by procedúrou v zmysle § 140b ods. 5, 6 stavebného zákona
nedošlo k zmene nesúhlasného záväzného stanoviska dotknutého orgánu štátnej správy, bude mať
žalobca ako účastník územného konania (navrhovateľ) možnosť domáhať sa súdneho prieskumu



rozhodnutia o umiestnení stavby a súčasne namietať obsah záväzného stanoviska. V súdnom
preskúmavacom konaní by bolo úlohou správneho súdu skúmať dodržanie ustanovení § 140b ods. 1, 5 a
6 stavebného zákona, t. j., či stavebný úrad v územnom konaní zosúladil predmetné záväzné stanovisko
s inými záväznými stanoviskami a či dodržal procesný postup v prípade uplatnenia námietok účastníka
konania v územnom konaní o umiestnení stavby. Podľa názoru správneho súdu je uplatnenie súdneho
prieskumu v takomto prípade subsidiárne vo vzťahu k procesným oprávneniam, ktoré patria účastníkovi
správneho konania podľa osobitného zákona. V opačnom prípade by totiž správny súd zasahoval do
právomoci stavebného úradu.

18. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ odmietol.

19. Pretože žaloba bola odmietnutá, súd v súlade s ust. § 170 písm. a/ SSP vyslovil, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

20. Pretože správny súd žalobu odmietol, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie súdneho poplatku
zaplateného za podanie žaloby (§ 11 ods. 3 posledná veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov. O vrátení súdneho poplatku rozhodne samostatným uznesením
vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "37cce3b4-d808-4a6a-9118-e803d6d81403:fe505a39-bedd-491d-9af4-bf0fc77e8912", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1", "spisova_znacka": "8S/30/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/30/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1"}], "citovane_v": []}