Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/16/2017 z 10. 8. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 10. augusta 2017, sp. zn. 9Sa/16/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200760.1
Krajský súd Košice | 9Sa/16/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200760.1 | 2017-08-10 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df80febe-41c6-411a-8956-b2f6d1caf6d0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200760.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200760
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200760.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou vo veci žalobcu: O.. F. N., D.. XX.X.XXXX,
N. S. A., N. XX, štátny občan X., zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Hlavná 50 v Prešove,
proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, Prešov, o správnej
žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. PPZ-HCP-PO2-137-001/2017 zo dňa19.7.2017,
takto:

r o z h o d o l :

P r i z n á v a   odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 3.8.2017.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal správnu žalobu bolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu proti rozhodnutiu,
ktoré prevzal dňa 25. 7. 2017, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov sp. zn. PPZ-
HCP-PO2-137-001/2017 zo dňa 19.7.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov sp. zn. PPZ-HCP-PO8-26-011/2017-ZVC zo dňa
12. 5. 2017, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia SR na územie X. z dôvodu, že
mal neoprávnený pobyt na území SR v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
Bol mu uložený zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov na 1 rok, a určená
povinnosť vycestovať z územia SR v lehote do 15 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
považuje žalobca za nezákonné z dôvodu uvedeného v ust. § 191 ods. 1 písm. c/ až g/ SSP. Podľa
žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy) nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho je svojvoľné a
zjavne arbitrárne, pričom je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a tým vychádza aj
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje zrušiť rozhodnutie žalovaného sp. zn. PPZ-HCP-
PO2-137-001/2017 zo dňa 9.7.2017, ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov sp.
zn. PPZ-HCP-PO8-26-011/2017- ZVC zo dňa 12. 5.2017 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
a nahradiť žalobcovi všetky trovy tohto konania.

Žalobca uviedol, že dňa 12. 5. 2017 na oddelení cudzineckej polície chcel podať žiadosť na obnovenie
prechodného pobytu (ktorého platnosť mala končiť dňa 31. 5. 2017). Predtým mu bolo dňa 26.10.2015
udelené povolenie na prechodný pobyt z dôvodu, že bol zamestnaný ako lekár vo Fakultnej nemocnici
s pol. v A.,  pričom toto zamestnanie trvalo aj dňa 12. 5.2017. Na  oddelenie cudzineckej polície prišiel
dobrovoľne a nemal žiadnu vedomosť o tom, že právoplatnosťou predchádzajúceho rozhodnutia o
administratívnom vyhostení zo dňa 19. 4. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 5. 2017, došlo k
zániku jeho prechodného pobytu ku dňu 4. 5.2017, a nie ku dňu 31.5.2017. Je tak zrejmé, že zo strany
žalobcu nešlo o úmyselné porušenie ust. § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

Žalovaný si podľa žalobcu v priebehu odvolacieho konania zaobstaral ďalšie podklady pre svoje
rozhodnutie, a to oznámenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou M.. V.. F. A. sp. zn. 561/2017/PMO zo



dňa 22. 6. 2017, ktoré sa týkalo osoby žalobcu a jeho pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa.
Uviedol, že oznámenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou M.. V.. F. A. sp. zn. 561/2017/PMO zo dňa
22. 6. 2017 - mu nebolo nikdy doručené a ani žiadnym spôsobom nebol informovaný o tom, že bol
zaobstaraný, čím nebola žalobcovi daná žiadna príležitosť, aby sa s týmto podkladom mohol oboznámiť
a vyjadriť sa k nemu, pričom tento podklad bol žalovaným použitý na vyvrátenie tvrdení uvedených
žalobcom v jeho odvolaní. Je nepochybné, že postupom žalovaného spočívajúcom v zaobstaraní si
predmetného podkladu, ktorého existenciu pred žalobcom zamlčal: neoboznámil ho o tomto listinnom
dôkaze a následne použil tento listinný dôkaz (a jeho obsah) vo svojom rozhodnutí v neprospech
žalobcu. Došlo k závažnému porušeniu ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku (ako aj čl. 48 ods. 2
Ústavy SR) tým, že žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia.
Je nepochybné, že žalovaný v rámci odvolacieho konania obstaral nový listinný dôkaz - oznámenie
Fakultnej nemocnice s poliklinikou M.. V.. F. A. sp. zn. 561/2017/PMO zo dňa 22. 6. 2017. Žalobcu ako
účastníka konania s týmto dôkazom (podkladom) neoboznámil a nedal mu príležitosť vyjadriť sa k nemu
a navyše tento novo vykonaný dôkaz vyhodnotil v neprospech žalobcu. Keďže v oznámení Fakultnej
nemocnice s poliklinikou M.. V.. F. A. sp. zn. 561/2017/PMO zo dňa 22. 6. 2017 je uvedené, že pracovný
pomer so žalobcom bol podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončený ku dňu 28.
4. 2017 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, žalobca považuje za nevyhnutné uviesť,
že ide o zjavne nepravdivé tvrdenie. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a zamestnávateľom mohol
najskôr zaniknúť až dňa 18. 5. 2017, kedy bolo okamžité skončenie pracovného pomeru (zo strany
zamestnávateľa) doručené žalobcovi. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné
a preto trvá na tom, aby bol naďalej  zamestnávaný a bola mu prideľovaná práca v zmysle pracovnej
zmluvy. Žalobca dňa 31. 5. 2017 podal na Okresný súd Poprad žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. 20 Cpr/15/2017. Pracovný pomer
žalobcu u zamestnávateľa trval aj dňa 12. 5. 2017, kedy sa žalobca dostavil na oddelenie cudzineckej
polície za účelom podania žiadosti na obnovenie prechodného pobytu (ktorého platnosť mala končiť
dňa 31.5.2017), pretože pracovnoprávny vzťah mohol najskôr zaniknúť až dňa 18. 5. 2017, kedy bolo
okamžité skončenie pracovného pomeru (zo strany zamestnávateľa) doručené žalobcovi.

Žalovaný sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu
v súvislosti s jeho tvrdeniami o tom, aké nebezpečenstvo mu hrozí na území X., pričom žalobca pred
prvostupňovým orgánom verejnej správy poukázal na to, že má k dispozícii dôkazy, ktoré však ihneď na
mieste nebol schopný predložiť, lebo ich nemal pri sebe.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané dňa 12. 5.2017, pričom tohto dňa
sa žalobca (bez akejkoľvek právnej pomoci) vyjadroval do zápisnice, kde uviedol tieto svoje tvrdenia
k hroziacemu nebezpečenstvu na území  X.. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy týmto
nesprávnym postupom vykonali len formálny prieskum prekážok administratívneho vyhostenia v zmysle
ust. § 81 zákona o pobyte cudzincov, hoci bol povinný vykonať materiálny prieskum týchto prekážok.
Skutkové závery napadnutého rozhodnutia nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, ale ide len
o ničím nepodložené hypotézy žalovaného. V dôsledku toho boli závažným spôsobom porušené práva
žalobcu ako účastníka konania.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní adresovanom prvostupňovému orgánu verejnej
správy zo dňa 5.6.2017 uviedol, že sa  dobrovoľne nedostavil na Oddelenie cudzineckej polície v
Prešove, kde požiadal o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu v
zmysle ust. § 82 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. Prítomní policajti, s ktorými klient komunikoval,
mu na základe jeho viacnásobnej žiadosti uvádzali rôzne dôvody. Zároveň podal žiadosť o návrat do
domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návrat v zmysle ust. § 82 ods. 8 zákona o
pobyte cudzincov." Žalovaný k predmetnej žiadosti žalobcu v napadnutom rozhodnutí uviedol, že " .. v
tomto prípade, nebolo možné predmetné ustanovenie pri rozhodovaní správneho orgánu aplikovať, po
vydaní napadnutého rozhodnutia, keďže predmetné konanie o administratívnom vyhostení účastníka
konania a uložení zákazu vstupu bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudne
právoplatnosť a vykonateľnosť doručením rozhodnutia o odvolaní .“

Žalobca poukazuje na nesprávne právne posúdenie žalovaného vo vzťahu k predmetnej žiadosti a
výkladu ust. § 82 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov.



Uviedol, že  ust. § 82 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov žiadnym spôsobom nelimituje uplatnenie
tohto práva len do vydania prvostupňového rozhodnutia, pretože Správny poriadok (v ust. § 57
ods. 1 ) umožňuje aj autoremedúru vlastného prvostupňového rozhodnutia v prípade, že po vydaní
prvostupňového rozhodnutia dôjde k uplatneniu nových skutočností (ako v uvedenom prípade - podanie
žiadosti o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu). Zákon (o pobyte
cudzincov) neoprávňuje oddelenie cudzineckej polície ako prvostupňový orgán verejnej správy na
neprijatie žiadosti o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu (podanej
na základe ust. § 82 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov) po vydaní prvostupňového rozhodnutia, nemôže
obstáť ani záver žalovaného, že k podaniu žiadosti došlo po vydaní prvostupňového rozhodnutia,
teda "po lehote", resp. "oneskorene". Zároveň žalobca ešte poukazuje na to, že výrok napadnutého
rozhodnutia, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu na územie členských štátov na 1 rok, je nezrozumiteľný
a nevykonateľný, pretože nie je možné z neho zistiť o členské štáty akého nadnárodného zoskupenia
má ísť, či Európskej únie, Vyšehrádskej štvorky, Beneluxu alebo iné.

Podľa § 131 ods. 1 SSP - Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení i žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu
so správnou žalobou.

Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia  § 185 až §
189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

Žalobca v obsahu žaloby podal návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, čo
odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia v časti zákazu vstupu na územie členských
Štátov na 1 rok by spôsobilo hrozbu závažnej ujmy, resp. iného nenapraviteľného následku vo vzťahu
k právu garantovanému v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a to domáhať sa svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20 Cpr/15/2017
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Žalovaný vo vyjadrení z 11. 8. 2017 na výzvu súdu uviedol, že po preskúmaní dôvodov týkajúcich sa
priznania odkladných účinkov žaloby nemá k predmetnému návrhu námietky.

Podľa § 237 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a
po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok.

S poukazom na dôvody odôvodňujúce priznanie odkladného účinku uvedené v žalobe a vyjadrení
žalovaného, súd v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Uzavrel, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mohol byť žalobcovi spôsobený vážny
nenapraviteľný následok spočívajúci v znemožnení realizácie jeho práv uplatňovaných na území SR
pred súdom v konaní o jeho právnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad, o žalobe na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré  konanie je vedené pod sp. zn. 20 Cpr/15/2017.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť /§ 439 ods. 2 písm. e) SSP/.