{"guid": "bbfceb34-6b7d-42af-b417-cd7b884eeba9:d93afbae-17a6-41df-ae00-dbd8f54edf9d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7105899735.2", "spisova_znacka": "1Co/308/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/308/2016 z 26. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Co/308/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7105899735.2", "identifikacne_cislo": "7105899735", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Usačevová", "sudca_id": 619, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-usacevova-619", "datum_vydania": "2017-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d93afbae-17a6-41df-ae00-dbd8f54edf9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7105899735.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7105899735.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7105899735.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/308/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105899735
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7105899735.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice s.r.o.
so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/. C. A., R.. XX.X.XXXX,
O. X/ E. A., R.. XX.X.XXXX, obom bývajúcim v J., K. XX/X, N..V.. D. H.-XX J., obaja zastúpení JUDr.
Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom v Bardejove, Na hradbách 5, o zaplatenie 1.030,94 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8. marca 2016 č.k.
11C/109/2015 - 384 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným zaplatenia sumy 1.030,94 eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 429,51 eur k rukám
ich právneho zástupcu.

2. V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, podanej na súd dňa 28.12.2004, že sa voči
žalovaným domáha vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v ušlom nájomnom za mesiace
január až december roku 2003 vo výške 2.082,- Sk mesačne (2x v sume 106,- Sk + 10x vo výške
187,- Sk) a nedoplatku na vyúčtovaní za služby od 1.1.2003 do 31.12.2003 vo výške 28.976,- Sk, spolu
31.058,-Sk, pretože bol v rozhodnom období prenajímateľom bytu v J. R. K. Č.. XX, ktorý žalovaní
v roku 1989 bez platnej nájomnej zmluvy obsadili, pričom podal voči žalovaným zároveň žalobu o
vypratanie tohto bytu v spore vedenom pod sp. zn. 16C/1444/1997. Dodal, že žalobca v priebehu
sporu argumentoval, že žalovaní užívali byt č. 3 na prvom poschodí domu na K. Č.. XX v Košiciach
a neoprávnene začali užívať aj v žalobe označený jednoizbový byt s rozlohou 29 m2, nachádzajúci
sa na tom istom poschodí. Poukázal tiež na obranu žalovaných, že užívajú len trojizbový byt, ktorého
predchádzajúcim nájomníkom bol X.. F., avšak nikdy neužívali žalobcom označený byt, ktorý naviac
nebol v užívaniaschopnom stave, lebo nad označeným bytom bola prepadnutá strecha, aj povala
vo veľkosti 5 až 10 m2, nebola tam ani voda, ani elektrina, ani vodoinštalácia, elektroinštalácia, ani
osvetlenie spoločných priestorov, žalobcom účtované služby im nikdy neboli dodané a už vôbec nie z
titulu užívania označeného jednoizbového bytu, a ani im nebolo doručené vyúčtovanie služieb tohto bytu
za rok 2003.



3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaní užívajú trojizbový byt na
prvom poschodí domu v J. R. B. K. Č.. XX. Konštatoval, že ak podľa tvrdenia žalobcu mali žalovaní
užívať aj jednoizbový byt o výmere 29,40 m2, nachádzajúci sa v na tom istom poschodí domu v J., R.
K. Č.. XX, žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal, že žalovaní označený byt
neoprávnene užívali. Vychádzal preto z ohliadky vykonanej na mieste samom v dome v J. R. K. Č.. XX,
z ktorej zistil, že žalobcom označený jednoizbový byt nemožno pričleniť k trojizbovému bytu užívanému
žalovanými, nakoľko označený byt sa nachádza naľavo od schodiska, pozostáva z dvoch miestností
v dezolátnom stave bez podláh a okien, v ktorom otvory na oknách boli zadebnené drevenými latami,
drevené dvere na byte boli rozpadnuté, miestnosti mali špinavé plesnivé steny bez omietok, boli bez
radiátorov, vodovodných kohútikov, elektroinštalácie, pavlač pred bytom sa rozpadávala, murivo bolo
opadané a mokré, pričom zlý technický stav označeného bytu nepoprel ani samotný žalobca. Z výpovede
svedkyne N. F., zamestnankyne žalobcu zistil, že žalobca ním predložené vyúčtovanie za obdobie od
1.1.2003 do 31.12.2003, v zmysle ktorého nedoplatok na vyúčtovaných službách za užívanie žalobcom
označeného jednoizbového bytu činil 28.975,81 Sk, žalobca vypracoval len na základe dodávateľských
faktúr a bez toho, aby predmetný byt fyzicky bol pozrieť, lebo ten nebol sprístupnený. Napokon súd prvej
inštancie zistil, že konanie o vypratanie označeného bytu, vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 16C/1444/1997, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom bez udania dôvodu.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žaloba je nedôvodná, lebo žalobca nepreukázal, že žalovaní v roku 2003 v označenom
jednoizbovom byte v J. R. K. Č.. XX bývali a užívali ho.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) a procesne plne úspešným
žalovaným priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady trov ich právneho zastúpenia, ktorú
vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení neskorších predpisov, spolu vo výške 311,95 eur, a to ako tarifnú odmenu za tri
úkony právnej služby advokáta žalovaných v roku 2012 (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie
na pojednávaní dňa 13.3.2012, návrh na prerušenie konania zo dňa 6.6.2012) a k týmto úkonom
prislúchajúci režijný paušál za rok 2012 vo výške 7,63 eur, za tri úkony právnej služby advokáta
žalovaných učinené v roku 2014 (vyjadrenie vo veci zo dňa 14.3.2014 a rokovanie s klientom 4.11.2014)
a k týmto úkonom prislúchajúci režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 eur, podľa § 17 vyhl. č. 655/2004
Z.z. náhradu za stratu času spolu vo výške 78,06 eur za čas strávený cestou Bardejov  - Košice a späť
dňa 13.3.2012 a podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. náhradu preukázaných cestovných výdavkov
vo výške 39,50 eur, vyčíslenú ako náhrada za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných
cestách podľa    § 71 zák. č. 283/2002 Z.z..

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa  § 205 ods. 1 písm.
d) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu z predložených dôkazov
vyplýva, že žalovaní od roku 1989 žalobcovi bránili v užívaní a prístupu k označenému jednoizbovému
bytu v J. R. K. Č.. XX, čo vyplýva najmä: a/ z hlásenia obvodnej prevádzkarne prevádzky domov Staré
mesto zo dňa 12.1.1989 o protiprávnom obsadení bytu, b/ zo žiadosti žalovaného zo dňa 14.11.1997
o preplatenie nákladov na bránu, ktorú osadil, čím podľa žalobcu žalovaný sám potvrdzuje, že bráni
ostatným nájomcom a vlastníkom vo vstupe do domu, c/ zo záznamu zo dňa 1.8.1997, vyhotoveného
pri sprístupňovaní priestorov pracovníkmi BPMK za asistencie polície, nakoľko žalovaný neustále bránil
iným vo vstupe do celého objektu na ulici K. Č.. XX, d/ z viacnásobných sťažností p. S. F., nájomkyne
nebytového priestoru v objekte na ulici K. Č.. XX, ktorej žalovaný neustále bránil vo vstupe do objektu,
e/ zo sťažnosti p. S. F. zo dňa 6.7.1997, v ktorej vyslovene uviedla, že žalovaní priestory na 1. poschodí,
kde sa nachádza aj označený byt, sú uzatvorené mrežou a zámkou, f/ z listov č. 1369/1997 a č. 1370/97,
ktorými Národné pamiatkové a krajinné centrum, Krajské stredisko Košice, upozornilo, že žalovaný
už dlhšiu dobu znemožňuje užívať objekt iným nájomníkom, g/ z reklamácie faktúry zo dňa 7.6.2002
žalovaným, v ktorej sa sám uvádza, že užíva byt, „ktorý je predmetom tohto vypratacieho konania“, h/ z
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/102/2011 o nahradenie prejavu vôle pri
uzavretí kúpnej  zmluvy, v ktorom žalovaný ako žalobca sám tvrdí, že užíva označený byt, čo potvrdil aj vo
svojom vyjadrení zo dňa 14.3.2016 k odvolaniu vo veci sp. zn. 36C/102/2011, i/ zo zápisu o preventívnej
obhliadke bytu zo dňa 12.10.2006, z ktorého vyplýva, že žalovaný opätovne odmietol žalobcovi byt



sprístupniť, a j/ z výzvy na odovzdanie bytu zo dňa 8.8.1997. Podľa žalobcu fakt, že v priebehu sporu po
vykonaní obhliadky sporného bytu dňa 23.4.2014 mal súd za preukázané, že byt bol v neobývateľnom
stave už dlhú dobu, nič nemení na tom, že vzniknutý stav zapríčinil svojím protiprávnym konaní práve
žalovaný a v príčinnom vzťahu s týmto konaním žalovaného následne žalobcovi vznikala škoda, nakoľko
to bol žalovaný, ktorý neustále bránil v prístupe nielen k spornému bytu, ale bránil ostatným nájomníkom
celkovo pri vstupe do domu, a to svojvoľným osadzovaním mreží, kovových brán alebo neustálou
výmenou FAB zámkov, čo bola v čase podania žaloby známa skutočnosť, ktorá bola aj predmetom
mnohých novinových článkov. Poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
22.9.2010 sp. zn. 5Cdo 196/2009, žalobca vyslovil názor, že jeho nárok na zaplatenie sumy 1.030,94 eur
je daný titulom náhrady škody. Dodal, že bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter a vzťahuje
sa na prípady, ktoré nemožno podriadiť pod inú právnu normu, a preto je podľa žalobcu vylúčené posúdiť
ako bezdôvodné obohatenie prípady, ktoré možno riešiť napr. podľa ustanovení o náhrade škody.
Vzhľadom na protiprávne správanie žalovaných, ktorí od roku 1989 bránili žalobcovi vo vykonávaní jeho
užívacích práv k spornému bytu, mal žalobca za zrejmé, že ním uplatnený nárok je potrebné posúdiť
podľa ustanovení o náhrade škody. Zdôraznil, že žalovaní počas súdneho konania viackrát potvrdili,
že označený byt užívajú a platia nájomné priamo mestu Košice, napr. vyjadrení zo dňa 14.3.2014 a
ak prvoinštančný súd dôvodil, že byt je v neobývateľnom stave, je to súčasný stav, ktorý je dôsledkom
protiprávneho konania žalovaných, nakoľko ak by mal žalobca riadny prístup k označenému bytu, nič by
mu nebránilo tento opraviť, uviesť ho do užívaniaschopného stavu a vzhľadom na jeho lukratívnu polohu
v centre mesta Košice, jeho prenajímaním dosahovať zisk aj v období roka 2003. Nakoniec žalobca
namietol záver súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn
16C/1444/1997, v ktorom sa žalobca domáhal vypratania tohto bytu bolo konanie zastavené z dôvodu,
že žalobca zobral späť žalobu bez udania dôvodu. Toto tvrdenie súdu označil žalobca za nepravdivé,
nakoľko v späťvzatí žaloby v označenej veci podanom súdu dňa 2.3.2016 dostatočne uviedol dôvody,
ktoré ho k takému kroku viedli, a preto nezobral späť žalobu o vypratanie tohto bytu bez udania dôvodu.
Žalobca podaným odvolaním napadol aj výrok o povinnosti nahradiť trovy konania žalovaným vo výške
429,51 eur. Zvlášť považoval za nedôvodné priznanie náhrady za stratu času a cestovných výdavkov za
účasť na pojednávaní dňa 13.3.2012 advokátovi žalovaného z dôvodu, že z podania advokáta vyplýva,
že v tom čase mal sídlo advokátskej kancelárie v Košiciach na ul. Werferovej č. 1 a nie v Bardejove, ako
to prezentuje vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia. Navrhol preto zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 1.030,94 eur s príslušenstvom a trovy konania.

7. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

9. V intenciách uvedeného odvolací súd (§ 34 CSP) na základe včas podaného odvolania preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

10. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V zmysle Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide o
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové



zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Napokon
nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, t.j. keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 CSP.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo
skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru,
že tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového
stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa § 133 až 135 O.s.p.) alebo
že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že
by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm.
a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré
by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Žalobca v odvolaní v podstate uvádza skutočnosti
a námietky, ktoré predniesol už na súde prvej inštancie, s ktorými sa správne a dostatočne presvedčivo
vysporiadal prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú ani
záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol
súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o zamietnutí žaloby voči žalovanému odôvodnil dostatočne
a presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i žalovaných, uviedol,
ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých
právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcovi i žalovaným boli vytvorené všetky procesné
podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

16. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a preto len na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

17. Predovšetkým ak žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že právne posúdenie súdu prvej inštancie bolo
nesprávne, pretože je výsledkom nesprávneho zhodnotenia vykonaného dokazovania a v nadväznosti
na to, aj neúplného zistenia skutkového stavu veci, zapríčineného nevyhodnotením skutočností, ktoré
vyplynuli z písomných, resp. ústnych prednesov sporových strán a svedkov, túto námietku žalobcu
nemožno považovať za dôvodnú.
18. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, že peňažný nárok
žalobcu je požiadavkou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa skutkových tvrdení



žalobcu v žalobe a v priebehu sporu spočívať v bezprávnom užívaní označeného jednoizbového bytu,
nachádzajúcom sa na prvom poschodí domu na K. Č.. XX C. J., žalovanými, a to vo výške predstavujúcej
ušlé nájomné za mesiace január až december roku 2003 vo výške 2.082,- Sk mesačne (2x v sume
106,- Sk + 10x vo výške 187,- Sk) a nedoplatok na vyúčtovaní za služby poskytnuté žalobcom ako
prenajímateľom tohto bytu od 1.1.2003 do 31.12.2003 v súvislosti s jeho užívaním vo výške 28.976,-
Sk, spolu 31.058,-Sk.
19. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia (a takým bolo i konanie v tejto
veci), je zásadne vecou sporových strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
skutkových tvrdení. Žalobca preto bol už vo svojej žalobe povinný uviesť rozhodné skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musel k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.),
ktorú povinnosť si aj splnil, a túto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú mal (má) i v priebehu
konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Zatiaľ čo v žalobe ide o základné nezameniteľné opísanie
skutku (skutkového deja), t.j. o vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke tak, aby žaloba bola
prejednateľná, povinnosť strany sporu uložená v § 101 ods. 1 O.s.p., účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, sa týkala všetkých skutočností významných pre rozhodnutie sporu. Určenie týchto
skutočností záviselo (závisí) na právnej kvalifikácii skutku súdom. Ktoré skutočnosti boli (sú) právne
významné, bolo (je) v zásade dané skutkovou podstatou (hypotézou) právnej normy, ktorá mala (má) byť
v spore aplikovaná. Inými slovami, hypotéza právnej normy vymedzuje okruh rozhodujúcich skutočností,
ktoré je každá zo sporových strán povinná tvrdiť a následne preukázať.
20. V posudzovanej veci z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku plynie, že žalobca v žalobe a v
priebehu sporu žalobu a ňou uplatnený peňažný nárok vyčíslený ako žalobcom ako ušlé nájomné za
mesiace január až december roku 2003 vo výške 2.082,- Sk mesačne (2x v sume 106,- Sk + 10x vo výške
187,- Sk) a žalovanými neuhradený nedoplatok na vyúčtovaní za služby od 1.1.2003 do 31.12.2003
vo výške 28.976,- Sk, spolu 31.058,-Sk, odôvodnil tým, že bol v rozhodnom období prenajímateľom
označeného jednoizbového bytu v J. R. K. Č.. XX, ktorý žalovaní v roku 1989 obsadili bez platnej
nájomnej zmluvy, pričom ako prenajímateľ označeného bytu podal voči žalovaným zároveň žalobu o
vypratanie tohto bytu v spore vedenom pod sp. zn. 16C/1444/1997, pričom žalovaní okrem označeného
jednoizbového bytu na prvom poschodí domu na K. Č.. XX C. J., užívali aj byt č. 3, nachádzajúci sa
na tom istom poschodí.
21. Na základe týchto skutkových tvrdení žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu nemohol súd prvej
inštancie rozhodovať o náhrade škody žalobcu, lebo by tak rozhodol o inom skutku, než bol predmetom
konania. Nároky z bezdôvodného obohatenia majú totiž svoj vlastný skutkový základ, odlišný od nároku
na náhradu škody, ktorého úspešnosť v spore vyžaduje splnenie zákonných predpokladov, ktorými
sú protiprávne konanie škodcu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním škodcu a event. zavinenie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je pravdou, že právna
teória i súdna prax (por. najmä správu občianskoprávneho kolégia bývalého Najvyššieho súdu SSR o
zhodnotení úrovne rozhodovania súdov vo veciach zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech,
Cpj 37/78 zo dňa 21.12.1978, publikovanú pod č. 1/1979 Zbierky, str. 79-80) dospeli k záveru, že
ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení možno vo vzťahu medzi tými istými
subjektami aplikovať iba za stavu, ak nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu (por. napr.
Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C.
H. Beck, 2009, s. 1324), od toho je ale treba odlíšiť situáciu, kedy škodca zavineným porušením právnej
povinnosti (prípadne i kvalifikovanou škodnou udalosťou pri zodpovednosti bez zavinenia) spôsobí
poškodenému ujmu spočívajúcu v zmenšení jeho majetkového stavu, bez toho, aby sa tým sám obohatil.
22. V danom prípade je z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že súd prvej inštancie svoj
záver o nedôvodnosti žaloby a jej zamietnutí založil na úsudku, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na svoje tvrdenie, že žalovaní užívali označený sporný jednoizbový byt v rozhodnom období v roku
2003, z čoho vyvodil, že na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie v rozhodnom období bezprávnym
užívaním sporného bytu na úkor žalobcu nevzniklo. Tento záver prvoinštančného súdu žalobca vo
svojom odvolaní nespochybňoval, keďže argumentoval len tým, že žalovaní od roku 1989 žalobcovi
bránili v užívaní a prístupu k označenému jednoizbovému bytu v J. R. K. Č.. XX, na ktoré tvrdenie
poukazuje na listinné dôkazy (a/ hlásenie obvodnej prevádzkarne prevádzky domov Staré mesto zo
dňa 12.1.1989 o protiprávnom obsadení bytu, b/ žiadosť žalovaného zo dňa 14.11.1997 o preplatenie
nákladov na bránu, ktorú osadil, c/ záznam zo dňa 1.8.1997, vyhotovený pri sprístupňovaní priestorov
pracovníkmi BPMK za asistencie polície, d/ viacnásobné sťažnosti p. S. F., nájomkyne nebytového
priestoru v objekte na ulici K. Č.. XX, e/ sťažnosť N.. S. F. zo dňa 6.7.1997, f/ listy č. 1369/1997
a č. 1370/97, ktorými Národné pamiatkové a krajinné centrum, Krajské stredisko Košice, upozornilo,
že žalovaný už dlhšiu dobu znemožňuje užívať objekt iným nájomníkom, g/ reklamáciu faktúry zo



dňa 7.6.2002 žalovaným, h/ konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/102/2011
o nahradenie prejavu vôle pri uzavretí kúpnej zmluvy, i/ zápis o preventívnej obhliadke bytu zo dňa
12.10.2006, j/ výzva na odovzdanie bytu zo dňa 8.8.1997), ktoré sa naviac netýkali rozhodného obdobia
roku 2003.
23. Odvolací súd konštatuje, že za danej situácie v okolnostiach posudzovaného prípadu, súd prvej
inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a v priebehu sporu správne uzavrel, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o bezprávnom užívaní sporného jednoizbového
bytu žalovanými v roku 2003, z ktorého dôvodu v žalobe uplatnený peňažný nárok žalobcu titulom
vydania bezdôvodného obohatenia žalovaných, spočívajúceho v bezprávnom užívaní označeného
jednoizbového bytu, nie je daný a správne z tohto dôvodu žalobu zamietol. V korelácii s vyššie uvedeným
na správnosti tohto záveru tak nemôže nič zmeniť ani poukaz žalobcu v odvolaní na listinné dôkazy,
majúce preukazovať jeho tvrdenia o tom, že žalovaní mu bránili v užívaní a prístupu do tohto bytu,
čím mu mali spôsobiť škodu a ani námietka žalobcu, spochybňujúca záver súdu prvej inštancie, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn 16C/1444/1997, v ktorom sa žalobca domáhal
vypratania tohto bytu bolo konanie zastavené z dôvodu, že žalobca zobral späť žalobu bez udania
dôvodu, lebo v späťvzatí žaloby v označenej veci podanom súdu dňa 2.3.2016 dostatočne uviedol
dôvody, ktoré ho k takému kroku viedli.

24.Vzhľadom na tieto podstatné dôvody sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby, a preto odvolací súd
v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne správny.

25. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia výroku o trovách konania, dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

26. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, tento jeho postup
vzhľadom na výsledok konania  bol správny a nakoniec nie je ani v odvolaní žalobcom namietaný.

27. Podstatou námietok žalobcu v odvolaní proti výroku o trovách konania je neúčelnosť trov spojených
so stratou času a cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 13.3.2012 advokátovi žalovaných,
ak v tom čase mal advokát sídlo advokátskej kancelárie v Košiciach na ul. Werferovej č. 1, a nie v
Bardejove, ako to prezentoval vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia a ako o tom rozhodol súd prvej
inštancie.

28. Okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady za stratu času a cestovné výdavky za účasť na
pojednávaní dňa 13.3.2012 advokátovi žalovaných z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé.

29. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné  uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

30. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že úspešnému účastníkovi patrila síce náhrada trov
konania, ale len tých, ktoré boli potrebné na účelné  uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

31. Účelnosť je vlastnosťou procesu, spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy
vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom
k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku,
alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

32. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že účasť právneho zástupcu
žalovaných na pojednávaní pred okresným súdom dňa 13.3.2012 bola nevyhnutná na bránenie práva
žalovaných, a teda nepochybne sa jedná o účelný úkon právnej služby, za ktorý preto právnemu
zástupcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia.

33. V zmysle § 15 písm. a) vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v znení neskorších predpisov, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na



náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

34. Právny zástupca žalovaných má teda popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času
a cestovných výdavkov, avšak aj v súvislosti s ich priznaním je potrebné posudzovať ich účelnosť.

35. Pretože z odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti nevyplýva, že by súd skúmal účelnosť trov
spočívajúcich v náhrade za stratu času a cestovného, a preto nie je zrejmé, na základe akej úvahy
dospel k záveru, že práve použitie osobného motorového vozidla na ceste z Bardejova do Košíc a späť
je primerané a účelne odôvodnené, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto jeho napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
(§ 391 ods. 1 CSP).

36. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách konania po
všetkých stránkach preskúmateľným rozhodnutím a pri rozhodovaní o náhrade trov konania, vrátane
náhrady za stratu času a cestovné vysporiadať sa so všetkými právne významnými okolnosťami, na
ktoré poukazuje odvolací súd v tomto rozhodnutí, ako i s námietkami žalobcu v jeho odvolaní. V tejto
súvislosti odvolací súd pripomína, že v prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie voľba
vhodného dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto a čas procesného
úkonu (napr. pojednávania súdu), jeho dostupnosť z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy ako
lacnejších foriem cestovania a súčasne je potrebné brať do úvahy i výšku náhrady za stratu času,
ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku (napr. osobného automobilu
oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy) v konečnom dôsledku efektívnejšia, než u iného menej
nákladného spôsobu dopravy (por. napr. R 102/1994).

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý



výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/109/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}