Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/101/2017 z 5. 12. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 5. decembra 2017, sp. zn. 4To/101/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7217010729.2
Krajský súd Košice | 4To/101/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7217010729.2 | 2017-12-05 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Majetok
Citované ustanovenia: § 212 ods. 3 písm. b) TZ, § 212 ods. 1 TZ, TZ, § 194 ods. 1 TZ, TP, § 319 TP, § 212 ods. 4 písm. b) TZ, TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77f24201-2fa4-463d-8807-a16ddebd2f8a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7217010729.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/101/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010729
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217010729.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného M. C., pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa
6. decembra 2017 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo
dňa 25.10.2017, sp. zn. 5T/46/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por.  z a m i e t a  odvolanie obžalovaného M. C..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 5T/46/2017 uznal obžalovaného M. C. za
vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v V. na ul. N. Č.. XX v presne nezistenom čase od 17,45 hod. dňa 24.11.2016 do 06,30 hod. dňa
25.11.2016 sa vlámal do pivničného priestoru obytného bloku tak, že doposiaľ presne nezisteným
predmetom a nezisteným spôsobom poškodil visiaci zámok na vchodových dverách do pivničného
priestoru a následne nezisteným predmetom a spôsobom poškodil visiaci zámok na dverách pivničného
boxu, ktorého vlastníkom je Y. V., z ktorého odcudzil horský bicykel zn. V., tmavozelenej farby v hodnote
354,80 €, horský bicykel zn. Z., bielomodrej farby v hodnote 158,92 €, jeden pár lyží zn. F., bordovej
farby v hodnote 157,48 € a jeden pár dámskych lyžiarok zn. S., bordovej farby v hodnote XXX,XX € a
jeden pár detských lyží zn. X., modrobielej farby v hodnote 82,86 €, čím takto svojím konaním spôsobil
pre Y. V. odcudzením vecí škodu v celkovej výške 879,16 € a poškodením dvoch visiacich zámkov škodu
vo výške 5,26 €, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 0T 218/2015 zo dňa
19.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) Tr. zák.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 4, § 41 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m), § 38
ods. 4, § 38 ods. 8, Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 64 (šesťdesiatštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú majetkovú
škodu poškodeným: Y. V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., N. XX vo výške 399,22 €
(tristodeväťdesiatdeväť eur a dvadsaťdva centov) a V. T., E..L.., U. K. J., Š. X, XXX XX  F., IČO: XX XXX
XXX vo výške 485,20 € (štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsať centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného Y. V., nar. XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom V.Š., N.
XX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.



Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný M. C., ktoré prostredníctvom obhajcu aj písomne odôvodnil. V dôvodoch
odvolania uviedol, že popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Poukázal na to, že neexistujú
žiadne priame dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania skutku, pričom výpovede poškodeného a
jeho syna považuje za tendenčné, pričom jediným nepriamym dôkazom je existencia daktyloskopickej
stopy na mieste činu. Je toho názoru, že tento dôkaz ho nemôže usvedčiť zo spáchania skutku, preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
zistené dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil.

Obžalovaný M. C. od začiatku popiera spáchanie skutku. Uviedol, že v čase od októbra 2016 do
decembra 2016 býval v byte na N. Č.. X0 u svojho kamaráta R. Y., v blízkosti bydliska poškodeného.
Poškodeného nepozná, v uvedenú dobu chodil a dokonca aj bol vo vchode na N. Č.. XX. Existenciu
odtlačku jeho prstu na ukradnutej lyži odôvodnil, že v rámci lyžovačky mohol niekomu pomôcť, keď napr.
vypadli lyže z nosiča, keď spadlo dieťa a podobne.

Poškodený Y. V. vypovedal, že obžalovaného nepozná. Z pivničných priestorov mu boli odcudzené
horský bicykel zn. V., horský bicykel zn. Z., jeden pár lyží F., jeden pár dámskych lyžiarok S. a jeden pár
detských lyží zn. X.. Lyže zn. S., na ktorých boli nájdené odtlačky prstov, odcudzené neboli. Poškodený
vysvetlil, že ak sa páchateľ chcel dostať k lyžiam, ktoré boli odcudzené, musel najprv zložiť lyže zn. S.,
ktoré používal jeho starší syn, a tieto odcudzené neboli z dôvodu, že boli staršieho typu. Vylúčil, aby s
lyžami okrem neho a jeho rodinných príslušníkov niekto manipuloval.

Svedkovia Ing. U. V., H. F. a A. J. sa k spáchaniu skutku vyjadriť nevedeli a obžalovaného nepoznajú.

Svedok Y. V. vypovedal, že obžalovaného nepozná a jeho lyže zn. S., ktoré neboli odcudzené sú staršie
a naposledy ich mal v januári 2015, odvtedy už nelyžuje. Potvrdil, že lyže nikdy nikomu nepožičal, v
rámci lyžovačky ich nezveril nikomu do opatery, nenechal ich na stráženie a mal ich vždy pri sebe. Lyže
prevážali vždy v kufri auta, nie na strešnom nosiči. Pri manipulácii s lyžami mu nepomáhala žiadna
cudzia osoba. Do pivničného boxu s ním nikto cudzí nevošiel.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ bolo jednoznačne zistené,
že daktyloskopická stopa zaistená na stredovej časti jednej lyží zn. S. je zhodná s odtlačkami kandidáta
vytypovaného počítačovým systémom AFIS  - M. C., nar. XX.X.XXXX.

Správne postupoval okresný súd, keď vyhodnotil vyššie citované dôkazy, ako i ďalšie listinné dôkazy
zo spisového materiálu a dospel k záveru, že obžalovaný M. C. sa dopustil zločinu krádeže podľa §
212 ods.1, ods.3 písm. b), ods.4 písm. b) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods.1 Tr. zák., lebo svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu tak po stránke
subjektívnej i objektívnej.



Odvolací súd k odvolaniu obžalovaného dodáva, že v danom prípade nebol zistený žiaden priamy
dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Usvedčuje
ho nepriamo existencia odtlačku malička ľavej ruky na lyži zn. S., ktorá nebola odcudzená. Vina
obžalovaného môže byť uznaná aj na základe nepriamych dôkazov, resp. iba jedného nepriameho
dôkazu, ak všetky ostatné dôkazy sú vo vzájomnej zhode a tvoria jeden ucelený obraz.  Jednoznačne
bolo totiž zistené, že obžalovaný M. C. v rozhodnom období býval vo vedľajšom bloku na N. Č.. XX u
svojho priateľa a na základe jeho výpovede bolo zistené, že v bloku na N. Č.. XX, kde došlo k vlámaniu aj
bol. To, že poprel spáchanie skutku je logické a je súčasťou jeho obhajoby. Poškodení Y. V. a jeho syn Y.
V. jednoznačne vypovedali, že z pivničných priestorov boli odcudzené iba nové lyže a lyžiarky, a taktiež
dva horské bicykle. Staršie lyže zn. S. neboli odcudzené, ale na to, aby mohlo dôjsť k odcudzeniu lyží,
lyžiarok  a ostatných vecí, musel páchateľ lyže zn. S. zobrať do ruky a preložiť. Taktiež bolo jednoznačne
zistené, že obžalovaný nemal žiadnu možnosť sa dostať k lyžiam zn. S. a fyzicky ich vziať do ruky. Na
svoju obhajobu obžalovaný iba vymenoval všetky možnosti ako teoreticky mohol zanechať odtlačok na
lyži, avšak vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, túto obhajobu ani odvolací súd nevzal do úvahy.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu
u obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám
uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okresný súd pri výmere trestu prihliadol aj na
existenciu dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. Okresný súd správne
dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Odvolací súd má za to, že správne postupoval okresný súd, keď pri ukladaní trestu sa riadil
ustanoveniami § 38 ods.4, § 38 ods.8 Tr. zák. a obžalovanému uložil nepodmienečný trest vo výmere 64
mesiacov, ktorý splní vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia účel trestu sledovaný individuálnou
i generálnou prevenciou. Zákonné sú aj výroky, ktorými podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného
zaradil pre účely trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a keď
zaviazal podľa § 287 ods.1 Tr. por. obžalovaného nahradiť spôsobenú majetkovú škodu poškodeným.
Oporu vo vykonanom dokazovaní má i výrok, ktorým okresný súd podľa § 288 ods.2 Tr. por. odkázal
poškodeného Y. V. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania odvolateľa,
ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.