Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/72/2017 z 15. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 15. marca 2017, sp. zn. 3Co/72/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7515210708.2 Krajský súd Košice | 3Co/72/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7515210708.2 | 2017-03-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1869d2d3-12fe-439f-b3d1-28ae3df289c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7515210708.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/72/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210708
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515210708.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu M - Pluss s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Moyzesova 33/36, IČO: 47 808 985, zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Floriánska 16 proti žalovanému T. V., nar. X.X.XXXX, bytom v M. W. F., M. XX/XX, o
zaplatenie 581,00 eur s prísl. a zmluvnej pokuty 48,99 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice-okolie č.k. 7C/646/2015-23 zo dňa 5.11.2015 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu č.k.
7C/646/2015-40 zo dňa 16.2.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 7C/646/2015-40 zo dňa 16.02.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 75,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 73,00 eur od 29.9.2014 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania (sporovými stranami) došlo dňa 28.2.2016 k
uzavretiu zmluvy o osobnom úvere, v zmysle ktorého poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 500,00
eur, ktorý sa zaviazal splácať v 60 týždenných splátkach vo výške 10,00 eur pri RPMN 37,79% a úrokovej
sadzbe vo výške 32,24% ročne s tým, že celková výška úveru činí sumu 600,00 eur. Podľa uzavretej
zmluvy o zabezpečení splátok úveru mal žalovaný uhradiť v 60 týždenných splátkach vo výške 6,80
eur sumu 408,00 eur titulom zabezpečenia splácania úveru. V zmysle čl. 2 poslednej vety zmluvných
podmienok zmluvy o úvere v prípade, keď zákazník poruší svoju povinnosť uhradiť riadne a včas dlžné
čiastky podľa tohto čl. 2, je povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 0,07% z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 52 až 54 a § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 1, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.,
ako aj § 3 ods. 1 a § 37 Občianskeho zákonníka po preskúmaní uzavretej úverovej zmluvy prvoinštančný
súd uzavrel, že neobsahuje všetky náležitosti tak ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže
neobsahuje presný dátum splatnosti spotrebiteľského úveru, ale len orientačne 7. deň 60.teho týždňa.
Okrem toho súd preskúmal dohodnutú výšku úroku z úveru a zistil, že je zjavne v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko ju porovnal s podobnými úvermi poskytovanými v rozhodujúcom období t.j. v čase
poskytnutia úveru k 28.02.2014 a zistil, že v tomto čase priemerná úroková sadzba činila v kategórii Nové



obchody pre domácnosti so splatnosťou 1-5 rokov výšku 11,16% ročne. Dohodnutá úroková sadzba
niekoľkonásobne prekračuje priemernú sadzbu poskytovanú pre obdobné úvery v rozhodujúcom období,
preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá
za bezúročný a bez poplatkov.

3. Keďže úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi (stranami sporu) niekoľkonásobne prevyšovala
obvyklú úrokovú mieru, takéto dojednanie považoval súd za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za
novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,16% a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi
konania činila výšku 32,24% čo je niekoľkonásobne viac ako výška obvyklej úrokovej miery poskytovanej
finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Prvoinštančný súd uviedol, že pokiaľ sú úroky neplatné,
nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez
poplatkov.

4. Rovnako okresný súd po preskúmaní zmluvy o zabezpečení splátok uzavrel, že je v rozpore s
právnymi predpismi i s dobrými mravmi a odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Keďže
podstatou inštitútu zabezpečenia záväzkov je posilnenie istoty veriteľa, že v prípade nedisciplinovanosti
dlžníka mu bude plnené určitým alternatívnym spôsobom (ručiteľom, výkonom záložného práva,
zrážkami zo mzdy) alebo bude na dlžníka pôsobiť tak, že mu vyúčtuje zmluvnú pokutu (pokiaľ bola
individuálne dojednaná v súlade s pravidlami § 544 OZ) a tým by ho mal motivovať k tomu, aby čím skôr
splnil svoj záväzok, v tomto prípade však zabezpečenie úhrady splátok túto funkciu nespĺňa. Podstatou
zmluvy o zabezpečení splátok v zmysle čl. 1 tejto zmluvy je, že veriteľ si účtuje poplatok za prevzatie
každej jednej splátky vo výške 6,80 eur týždenne na mieste podľa dohody s dlžníkom. Celkové plnenie
žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení úveru predstavuje sumu 408,00 eur, pričom podľa
odseku 1.4 tejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru možno nepriamo vyvodiť, že tvorí takisto odplatu
k poskytnutému úveru, čo v konečnom dôsledku vedie tomu, že žalovaný poskytnutý úver vo výške
500,00 eur preplatí o viac ako 100% nakoľko podľa zmluvy o osobnom úvere činí odplata za poskytnutý
úver sumu 100,00 eur a podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru činí suma 408,00 eur. Ide o ďalšie
náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, výrazne navyšujú odplatu,
ktorú je žalovaný povinný zaplatiť navrhovateľovi za poskytnutý úver, hoci žalobca túto odplatu skryl
ako zabezpečenie splátok, pričom z obsahu zabezpečovacej zmluvy nie je ani zrejmé, akým spôsobom
sa určila výška poplatku za splátku vo výške 6,80 eur. Vzhľadom k výške poskytnutému úveru je to
zjavne nevýhodné a navyše neštandardné, aby sa takouto formou zabezpečoval úver v takejto výške.
Povinnosťou predávajúceho je to, aby oboznámil zákazníka so všetkými podmienkami pôžičky, vrátane
všetkých ekonomických aspektov, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie uzavrieť zmluvu o úvere,
pričom predávajúci nesmie zneužiť dominantnejšie postavenie v tomto vzťahu, pričom na predmetných
zmluvách tieto praktiky vykonáva žalobca na vopred pripravených, predtlačených formulároch, kde sa
jednotlivé náležitosti zmlúv, ktoré sa menia podľa potreby, vpisujú rukou, do ktorých spotrebiteľ nemôže
zasiahnuť a svojím konaním mu tak vnucuje iný právny úkon, ktorý má v tomto prípade dosť vážne
následky spočívajúce v tom, že okrem riadneho úroku z úveru je povinný zaplatiť ďalšie peňažné
prostriedky, ktoré vo svojej podstate navyšujú odplatu za poskytnutý úver a navyše tu zjavne veriteľ
prenáša riziko svojho podnikania na dlžníka tým, že zabezpečovacou splátkou má uhradiť náklady
spojené so spracovaním jeho splátky.

5. Okresný súd aplikujúc ust. § 5 ods. 1, § 7, § 8 ods. 1 písm. d/, § 8 ods. 3, ako aj § 8 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa považoval aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú.

6. Zo žaloby vyplynulo, že žalovaný uhradil sumu 427,00 eur, preto ho zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 73,00 eur a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku vo výške 100,00 eur a o zaplatenie
sumy 408,00 eur spolu s úrokmi z omeškania z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru zamietol.
Rovnako zamietol súd aj uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže po právnom posúdení
uplatneného nároku podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že táto nebola dojednaná
individuálne, len v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktorá zároveň predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Preto zamietol aj žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
48,99 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania.



7. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. zaviazal
žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 73,00 eur vo výške 5,05% ročne od 29.9.2014
až do zaplatenia, keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok a zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 581,00 eur s príslušenstvom a sumy 48,99 eur titulom zmluvnej pokuty a
nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia,
alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

10. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že súd nesprávne priznal z celej žalovanej sumy 581,00
eur iba čiastku vo výške 73,00 eur spolu s úrokom z omeškania. Podľa odvolateľa zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch síce vymedzuje podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v ust. § 9 ods. 2f
v znení: „ ... dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru“, avšak citované ustanovenie podľa odvolateľa nepožaduje uviesť do zmluvy o spotrebiteľskom
úvere presný deň, kedy má byť úver splatený. Nie je porušením zákona, ak je doba splatnosti úveru
uvedená ako 7. deň 60. týždňa. Žalobca v dôvodoch odvolania poukázal na to, že do účinnosti vládneho
nariadenia č. 141/2014 zo dňa 28.5.2014, ktorým sa mení a dopĺňa naradenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov s
účinnosťou od 1.6.2014 nebola nijakým spôsobom upravená výška úrokovej sadzby v spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o osobnom úvere č. Y. XXXX bola uzatvorená dňa 28.2.2014 - teda pred účinnosťou
nariadenia vlády č. 141/2014. Preto podľa odvolateľa do účinnosti vládneho nariadenia č. 141/2014 bolo
vecou dohody medzi poskytovateľom pôžičky a osobou, ktorá pôžičku žiada, za aký vysoký úrok si
žiadateľ pôžičky je ochotný peniaze od poskytovateľa požičať. Podľa žalobcu dohodnutá úroková sadzba
vo výške 32,24%, s ktorou žiadateľ úveru vyjadril podpisom zmluvy súhlas je v súlade so zákonom
a neodporuje dobrým mravom. Čo sa týka zmluvy o zabezpečení splátok z úveru č. Y. XXXX zo dňa
28.2.2014 žalobca v odvolaní zdôraznil, že sa so žalovaným dohodol, že týždenné splátky vyplývajúce zo
zmluvy o osobnom úvere budú splácané tak, že žalobca sa svojim autom dopraví na dohodnuté miesto a
okrem nákladov súvisiacich s nevyhnutnou cestou žalobcovi vznikali náklady aj potrebou telefonovania
či posielania SMS správ z telefónu žalobcu žalovanému. Žalobcovi teda v dôsledku poskytnutia úveru
žalovanému vznikali každý týždeň v dobe splatnosti jednotlivých splátok dodatočné náklady, ktoré mala
pokryť práve zmluva o zabezpečení splátok z úveru. Pokiaľ konajúci súd zdôraznil, že bolo povinnosťou
žalobcu ako poskytovateľa pôžičky oboznámiť žalovaného so všetkými podmienkami pôžičky vrátane
všetkých ekonomických aspektov, ktoré mohli mať vplyv na rozhodovanie sa žalovaného, žalobca
túto svoju povinnosť splnil, čo žalovaný potvrdil aj svojim podpisom na dokumentoch. Žalovaný ešte
pred samotným uzatvorením zmluvy o osobnom úvere č. Y. XXXX zo dňa 28.2.2014 svojim podpisom
potvrdil, že mu boli zrozumiteľne vysvetlené podmienky poskytnutia úveru splácania a právne následky
prípadného nesplácania úveru, že nepotrebuje žiadne ďalšie informácie okrem tých, ktoré mu boli
poskytnuté na rozhodnutie o tom, či chce alebo nechce so žalobcom uzatvoriť zmluvu o úvere. Ako
dôkaz žalobca pripojil poskytnutie informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov ku zmluve č. Y. XXXX zo dňa 28.2.2014 a štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere. Podľa odvolateľa súd nesprávne zamietol aj žalobu v časti týkajúcej sa
zmluvnej pokuty. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že ak by žalovaný bol plnil svoj dlh riadne a včas,
žalobca by od neho zmluvnú pokutu žiadať nemohol. Navyše výška zmluvnej pokuty vo výške 0,07%
denne z dlžnej sumy je pomerne nízka, čo potvrdzuje aj samotná výška požadovanej zmluvnej pokuty
48,99 eur k istine 581,00 eur. Rovnako dal žalobca do pozornosti, že jeho zmluvy boli preverované aj
Slovenskou obchodnou inšpekciou a tá mu to ako nezákonné nevytkla a ako dôkaz pripojil inšpekčný
záznam SOI zo dňa 5.3.2015 v prílohe.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a



contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody podľa §
365 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.3.2017 o 12,025 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 6.3.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
a § 378 ods. 1 CSP.

14. Výrok rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 73,00 eur s 5,05% úrokom
z omeškania od 29.9.2014 do zaplatenia nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

15. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 19.1.2016, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku a preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací posudzoval odvolanie
z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho
procesného poriadku (t.j. Občianskeho súdneho poriadku).

16. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§
470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody žalobcu v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
neboli naplnené.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), t.j. že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa
týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

21. K dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd
navyše dodáva:

22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (zmluva o úvere
medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 28.2.2014): „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.“ V rozhodnom období bola podľa



štatistiky Národnej banky Slovenska priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov 11,16% ročne
a dohodnutá úroková miera 32,24% niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru poskytovanú
finančnými inštitúciami v rozhodnom období. Odvolací súd preto uzatvára, že okresný súd správne
zamietol žalobu na zaplatenie úroku vo výške 100,00 eur.

23. Rovnako sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré považoval okresný súd
zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú a žalobu na zaplatenie sumy 408,00 eur spolu s úrokmi
z omeškania zamietol, ako aj s dôvodmi, pre ktoré súd zamietol aj žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 48,99 eur.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti v spojení s výrokom o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný
a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, keďže mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Okresný súd Košice-okolie uznesením č.k. 7C/646/2016-42 zo dňa 16.2.2016 uložil žalobcovi, aby
v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil doplatok súdneho poplatku za žalobu vo výške
3,00 eur.

27. Uznesenie odôvodnil tým, že na základe výzvy súdu zaplatil žalobca súdny poplatok vo výške 34,50
eur, avšak do základu poplatku nebola zahrnutá výška zmluvnej pokuty vo výške 48,99 eur. S poukazom
na ust. § 6 ods. 1 a § 7 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov uložil preto okresný súd žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok v sume 3,00 eur.

28. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil.
V dôvodoch odvolania namietal, že žalobca žalobou zo dňa 4.6.2015, ktorý bol súdu doručený 8.6.2015
žiadal konajúci súd, aby zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť 581,00 eur s príslušenstvom sumu
48,99 eur titulom zmluvnej pokuty a sumy 34,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku, všetko na účet
žalobcu a sumu 93,14 eur titulom náhrady nákladov právneho zastúpenia. Pokiaľ súd v predmetnom
uznesení uložil žalobcovi zaplatiť doplatok za žalobu vo výške 3,00 eur s odôvodnením, že do základu
poplatku nebola zahrnutá výška zmluvnej pokuty vo výške 48,99 eur, žalobca považuje toto uznesenie
za nesprávne z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Podľa odvolateľa príslušenstvo
pohľadávky - uplatnená zmluvná pokuta vo výške 48,99 eur nie je samostatným predmetom poplatkovej
povinnosti, pretože predmetná zmluvná pokuta sa viaže na vymáhanie istiny vo výške 581,00 eur - dlh
žalovaného voči žalobcovi.

29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal aj odvolanie žalobcu proti uzneseniu č.k. 7C/646/2016-42 zo dňa 16.2.2016
ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu ani proti uzneseniu o dovyrubení súdneho poplatku nie je dôvodné.

30. V prejednávanom spore ide o vyrubenie súdneho poplatku za úkon - žalobu podanú dňa 8.6.2015,
preto sa na vec vzťahuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení účinnom v rozhodnom období, t.j. v čase podania žaloby 8.6.2015.

31. Súd prvej inštancie dorubil napadnutým uznesením súdny poplatok z podanej žaloby 3,00 eur
dňa 16.2.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku bolo podané aj odvolanie zo strany žalobcu proti napadnutému uzneseniu.

32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

33. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred



1.7.2016 podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v čase
podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

34. Napadnuté uznesenie vydal súdny úradník. Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom
do 30.6.2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je prípustné odvolanie.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutiu sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Prejednávajúca sudkyňa v
predkladacej správe v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. uviedla, že odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu
súdneho úradníka nemieni vyhovieť.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom do 15.10.2014 súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

37. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a
dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

38. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona, ak je sadzba poplatkov ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie
na jednom stupni.

39. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatok za návrh (žalobu) je poplatkom za konanie
súdov. Pod konaním treba rozumieť konanie vo veci samej.

40. Predmetom konania vo veci samej je uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáha voči žalobcovi
zaplatenia sumy 581,00 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 48,99 eur.

41. Súd prvej inštancie preto správne dovyrubil súdny poplatok za žalobu 3,00 eur, keďže 6% z
uplatneného nároku 630,00 eur činí 37,50 eur. Prvoinštančný súd teda správne postupoval, keď
žalobcovi dovyrubil súdny poplatok zo žaloby v sume 3,00 eur podľa položky 1a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 287
ods. 1 CSP potvrdil.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).