Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/489/2016 z 19. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. septembra 2017, sp. zn. 1Co/489/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7611206128.2 Krajský súd Košice | 1Co/489/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7611206128.2 | 2017-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07921f88-6b6d-464b-b92d-ef59b83be40d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7611206128.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/489/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206128
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7611206128.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany
Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov X. Q. P., W. Q. X. A. Q., G.. H. Č.. X, X. P. P., W.
Q. X.X. A. Q., G.. H. Č.. X, zastúpení Mgr. Martinom Čemanom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Letná č. 45, proti žalovanému Mestu Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné
námestie č. 7, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 19.9.2016 č.k. 7C/69/2011-399 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, náhradu trov konania nepriznal a štátu
priznal nárok na náhradu trov vo vzťahu k žalobcom.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali, aby
súd určil, že kúpna zmluva, ktorú uzatvorili so žalovaným a ktorej predmetom bola parc. KN č. XXXX/
X je neplatná.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe ponuky žalovaného na predaj
pozemkov formou verejnej súťaže účastníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu, na základe ktorej
žalovaný odpredal žalobcom spornú parcelu KN č. XXXX/X o výmere 582 m2 zapísanú na LV č. X, O..
Ú.. X. A. Q. ako orná pôda, za dohodnutú kúpnu cenu 411.000,- Sk. Zmluve predchádzalo prihlásenie sa
žalobcov do verejnej súťaže vyhlásenej Mestom X. A. Q. T. XX.X.XXXX, do ktorej sa žalobcovia riadne
prihlásili s cenovou ponukou. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobcovia listom zo dňa 13.4.2011
oznámili žalovanému, že odstupujú od uzatvorenej kúpnej zmluvy a uzavretú kúpnu zmluvu považujú za
neplatný právny úkon podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný formou verejnej súťaže vyhlásil, že
predá pozemky nachádzajúce sa v A. M. a to parc. KN č. XXXX/X o výmere 583 m2 a parc. KN XXXX/X o
výmere 582 m2, pričom obe pozemky sa nachádzajú v lokalite určenej na bývanie v rodinných domoch.
Žalovaný určil vyvolávaciu cenu spornej parcely KN č. XXXX/X vo výške 448,50 Sk za m2, teda v sume
261.027,- Sk. Súd ďalej vychádzal zo znaleckého posudku č. 56/2007 znalca Ing. Jána Baculáka, ktorý
určil všeobecnú hodnotu spornej parcely v sume 261.027,- Sk a zo znaleckého posudku č.77/2011
vypracovaným Ing. Stanislavom Žitňanom, ktorý konštatoval, že sporný pozemok je určený na výstavbu,
a z technického pohľadu je možné na tomto pozemku postaviť rodinný dom. Ďalej vychádzal zo záverov
kontrolného znaleckého posudku č. 17 vyhotoveného Technickou univerzitou v Košiciach, Stavebnou
fakultou, ako znaleckým ústavom v odbore stavebníctvo zo záverov ktorého vyplýva, že sporný pozemok



je pre stavbu rodinného domu vhodný s obmedzením tvaru budúceho domu a s potrebou vyporiadania
sa so strmým svahom.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, svedkov a
listinami dospel súd k záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný. Zo znaleckého dokazovania mal
súd za preukázané, že žalobcami zakúpená sporná parcela KN č. XXXX/X má charakter stavebného
pozemku. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že kúpna zmluva je relatívne neplatná a zároveň aj
absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa názoru súdu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že
žalovaný, ako realizátor verejnej súťaže a následne predávajúci, mal by akýmkoľvek svojím konaním
uviesť žalobcov pri odpredaji spornej nehnuteľnosti do omylu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalovaný ako obstarávateľ verejnej súťaže nemal vedomosť o podzemnej pivnici a charakter terénu
pozemku bol a musel byť kupujúcemu - žalobcovi v 1. rade veľmi dobre známy, nakoľko tento ako
súdny znalec, mal možnosť sa s predmetným pozemkom a jej tvarom oboznámiť a súdu sa javilo
absolútne nepravdepodobné, aby žalobca v 1. rade ako znalec nevedel správne posúdiť charakter
a terén pozemku. Skutočnosť, že na pozemku sa nachádza podzemná pivnica, ktorá však nie je v
jeho strede, alebo na takom mieste, kde by to bránilo výstavbe rodinného domu nezakladá neplatnosť
predmetného právneho úkonu. Predmetný právny úkon podľa názoru súdu nie je neplatný ani z dôvodu,
že nad pozemkom sú ťahané telekomunikačné siete, čo je bežným javom v zastavaných častiach miest
a obcí. Žalobca zavádzal súd tvrdeniami, že nebolo možné zistiť terén pozemku, nakoľko tento bol v čase
obhliadky zasnežený, ak zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu vyplynulo, že v dňoch
XX.X.XXXX výška snehovej prikrývky dosahovala 6 cm a v dňoch XX.X.XXXX Y. XX.X.XXXX snehová
prikrývka nebola vôbec zaznamenaná. Navyše k podpisu kúpnej zmluvy došlo až v mesiaci Y. XXXX,
takže od vyhlásenia verejnej súťaže mali žalobcovia dostatočnú možnosť od budúcej zmluvy odstúpiť,
resp. nepristúpiť k podpisu kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal súd na výpoveď svedka G. A., ktorý
je zaťom žalobcov a z ktorej vyplynulo, že na pozemok sa boli so svokrom pozrieť potom, ako „odišiel
sneh“. Za dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy súd nepovažoval ani tvrdenia žalobcov, že cena,
za ktorú bol pozemok zakúpený a ktorá bola určená v kúpnej zmluve, je cenou nesprávnou. Znalci v
kontrolnom posudku určili cenu za 1 m2 predávaného pozemku odlišne ako pôvodný znalec nie na sumu
448,50 Sk/m2, ale určili hodnotu pozemku 10,42 eur/m2. Zo záverov kontrolného znaleckého posudku
vyplýva, že cena bola určená v zmluve dohodou na sumu 411.000,- Sk. Táto cena bola stanovená v
súlade s podmienkami verejnej súťaže a túto cenu navrhli sami žalobcovia, resp. žalobca v 1. rade,
ktorý bol hlavným iniciátorom predmetnej kúpnej zmluvy, ktorý túto cenu určil ako najvyššiu možnú
ponuku za predmetný pozemok v rámci verejnej súťaže. Súd bol teda toho názoru, že v danom prípade
žalovaný svojím konaním neuviedol žalobcov do omylu, žiaden omyl v čase realizácie verejnej súťaže
a podpisovania kúpnej zmluvy a dohadovania kúpnej ceny nebol známy. Žalovaný teda svojím konaním
žalobcov neuviedol do omylu a predmetnú kúpnu zmluvu nemožno považovať za relatívne neplatný
právny úkon. Ak v dražbe bola vygenerovaná cena pozemku na sumu 411.000,- Sk, potom táto je cenou
bez ohľadu na to, čo bolo vypočítané v znaleckom posudku a to s poukazom na zák. č. 18/1995 Z.z. o
cenách. Súd sa zaoberal aj námietkami žalobcov ohľadom otázky zákonnosti realizácie verejnej súťaže
žalovaným a zistil, že žalovaný pri príprave, realizácii verejnej súťaže a následnom vypracovávaní kúpnej
zmluvy, v ničom nepochybil. Pri realizácii verejnej súťaže mesto postupovalo podľa § 9 ods. 6 zák. č.
138/1991 Zb. s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka o verejnej súťaži. Žalobcovia postup
verejnej súťaže nikdy nenamietali a ešte pred podpisom kúpnej zmluvy štyri mesiace po nadobudnutí
pozemku mohli kedykoľvek od zakúpenia pozemku odstúpiť, čo však neurobili.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, žalobcovia v
konaní úspech nemali a žalovaný náhradu trov konania od žalobcov nepožadoval. Súd zaviazal žalobcov
na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti z preddavkovo zaplateného znalečného o výške, ktorého
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

7. V odvolaní poukázali na svedecké výpovede svedka G.. P. O., G.. Y.. S. Š., G.. C. A., G.. U. W..
Majú za to, že pri riadne vykonanej ohliadke je možné zistiť podzemnú pivnicu a je nutné zistiť 40%
sklon 31% pozemku spornej parcely, najmä ak obhliadky vykonávajú zamestnanci žalovaného. Podľa ich
názoru súd prvej inštancie neúplne skonštatoval, že tvrdenia, že G.. W. mal vykonať vlastné zameranie



pozemku je v rozpore s metodikou, ktorá hovorí, že znalec nemá právo meniť údaje katastra. Za
podstatný fakt pokladajú, že sklon pozemku je podstatným faktorom využitia pozemku a to najmä s
poukazom, že 40% sklon, ktorý sa nachádza na 31% časti parcely mení druh pozemku z ornej pôdy
na ostatnú plochu s kódom 14700, čo má priamy vplyv na predmet kúpnej zmluvy a jeho správnu
identifikáciu. V tejto súvislosti poukazujú na ust. § 19 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z. podľa ktorého
vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností
alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované, a
ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku. Ďalej poukazujú na ust. § 3 ods. 1
písm. d/ zák. č. 220/2004 Z.z. podľa ktorého každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a
správca poľnohospodárskej pôdy je povinný usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku
s jeho evidenciou v katastri. Poukazujú na skutočnosť, že porušenie zákonov žalovaným neznalosť
zákona neospravedlňuje. Žalobcovia majú za to, že žalovaný musel vedieť o 40% sklone, 31% časti
pozemku a jednak podzemnej pivnici a nesplnil si svoje zákonné povinnosti v zmysle všeobecných
záväzných právnych predpisov, pričom tým spôsobil uvedenie do omylu žalobcov. Za ďalší rozhodujúci
faktor uvedenia do omylu považujú objektívne vyhodnotenie dvoch vedľa seba ležiacich pozemkov z
pohľadu účastníka verejnej súťaže akým bol žalobca v 1. rade. Podľa ich názoru, ak by cena bola určená
na základe riadneho znaleckého posudku, boli by vyvolávacie ceny určené odlišne pre oba parcely. Pri
takto odlišných cenách by bolo na mieste konštatovať, že žalobca nebol uvedený do omylu, nakoľko
z ich vyplýva odlišnosť pozemkov. Zásadný omyl vidia žalobcovia v tom, že na základe kúpnej zmluvy
mali kúpiť 582 m2 ornej pôdy bez tiarch a vecných bremien. V skutočnosti kúpili len 402 m2 ornej
pôdy a zvyšok prevádzaného pozemku tvorí 180 m2 svahu so sklonom 40%, čo predstavuje ostatnú
plochu v zmysle vyhlášky. Majú za to, že sa jedná o podstatný omyl podľa § 49a Občianskeho zákonník,
ktorý je rozhodujúci pre urobenie právneho úkonu. Vo veci sa teda jedná o omyl ohľadom nesprávneho
druhu pozemku v časti 180 m2 a omyl ohľadne prevodu pozemku s podzemnou pivnicou majúcou
charakter vecného bremena. Majú za to, že konali s obvyklou mierou opatrnosti. Žalovaný vedel o
omyle, resp. minimálne mohol vedieť vzhľadom na starostlivosť, ktorú od neho zákon vyžaduje v zmysle
§ 43 Občianskeho zákonníka a neupozornil ich na omyl. Žalobca v 1. rade mal úmysel nadobudnúť
582 m2 ornej pôdy vhodný na výstavbu rodinného domu. Prvotná vôľa bola pôsobením kvalifikovaného
omylu prenesená do písomne zachyteného prejavu vôle ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorý
prezentovaný stav však nezodpovedal skutočnému stavu, teda reálne kúpil to, čo nechcel kúpiť.
Pokladajú za nespravodlivé ak kontrolný znalecký posudok neodpovedá jednoznačne na podstatnú
otázku, ktorej odpoveď bola sporná aj z predchádzajúceho znaleckého posudku Ing. Žitňana. Nakoľko v
znaleckom posudku neboli uvedené konkrétne právne predpisy a znalecký ústav odpovedal viac menej
jednou vetou, že znalecký posudok bol vykonaný podľa platných cenových predpisov. pokiaľ by žalovaný
postupoval s primeranou starostlivosťou musel by vedieť o pivnici a najmä o svahu a skôr ako sa
rozhodol odpredať pozemok mal zaevidovať na katastri nehnuteľností podľa reálneho stavu. Žalovaný
zapríčinil, že zmluva je neplatná, lebo nakoľko opomenutím svojich povinností počas svojho dlhodobého
vlastníctva nezabezpečil súlad druhu pôdy s jeho evidenciou v katastri. Ďalej namietali, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadali ani so zhodnotením absolútnej neplatnosti z dôvodu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože odporuje § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. a to v dôsledku toho, že napriek schváleniu
prevodu vlastníckeho práva Mestským zastupiteľstvom výlučne na osobu Q. P., ktorý sa aj sám prihlásil
do verejnej súťaže žalovaný previedol pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva Q. Y. X. P. v rozpore
s uvedeným zákonom a prijatým uznesením. Nesprávne právne posúdenie vidia aj v tom, že v danom
prípade ide zároveň aj o konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keďže napriek tomu,
že musel vedieť o vadách pozemku, tieto vôbec pred žalobcom nespomenul a zamlčal ich.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak dospel k záveru, že kúpnu zmluvu uzavretú účastníkmi nemožno považovať za neplatnú,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy,
ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobcov je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že kúpnu zmluvu treba považovať za neplatnú podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka.



11. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

12. Citované zák. ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol
urobený omylom. Omyl, ktorý je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k § 37, spočíva v tom,
že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú, predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu.

13. Omyl vo vôli je právne významným, ktorý má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak
ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca
a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej zároveň, osoba, ktorej bol právny úkon určený tento
omyl buď vyvolala alebo, keď ho nevyvolala, o ňom, t.j. o omyle v čase právneho úkonu, vedela, či
musela vedieť a napriek tomu druhú stranu na omyl neupozornila.

14. Omyl je u právneho úkonu podstatný, ak sa týka jeho právneho dôvodu, jeho predmetu, a to buď
totožnosti predmetu, alebo podstatnej vlastnosti predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá by
bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu právne rozhodujúca.

15. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu je nesporné, že účastníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX
kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci odpredal žalobcom ako kupujúcim parc. KN
č. XXXX/X o výmere 582 m2, vedenej ako ornú pôdu, zapísanú na LV č. X O.. Ú.. X. A. Q. a to za
dohodnutú cenu 411.000,- Sk. Ako vyplýva z čl. II bodu 2 kúpnej zmluvy účastníci dohodli, že sporná
parcela sa predáva v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpísania zmluvy. Podpísaniu uvedenej
kúpnej zmluvy predchádzalo vyhlásenie verejnej súťaže žalovaným, v ktorej žalovaný uviedol, že
predá pozemky formou verejnej súťaže, vrátane spornej parcely nachádzajúcej sa v lokalite určenej
na bývanie v rodinných domoch záujemcom, ktorí ponúknu najvyššiu kúpnu cenu. Je nesporné, že
žalobca ponúkol najvyššiu kúpnu cenu vo výške 411.000,- Sk a ponuku odovzdal žalovanému dňa
XX.X.XXXX. Žalobca v prvom rade si spornú parcelu ako uviedol obhliadol a v liste adresovanom
žalovanému zo dňa XX.X.XXXX uviedol „úhrada doručenej faktúry za pozemok č. XXXXXXXXXX N.
E. T. XX.X.XXXX na obnos 411.000,- Sk po dôkladnej rodinnej porade sa uskutočnila bezhotovostným
prevodom z bankového úverového účtu našej nevesty na účet žalovaného dňa X.X.XXXX“.

16. Za takejto situácie, ak žalobca mal možnosť si predmet kúpy - spornú parcelu obhliadnuť a až
následne po rodinnej porade uzatvoril kúpnu zmluvu, nemožno považovať kúpnu zmluvu za neplatnú
z dôvodu, že žalobcovia ju urobili v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá by bola pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca, ak navyše z kúpnej zmluvy vyplýva, že sporná parcela sa predáva v stave,
v akom sa nachádza ku dňu podpísania zmluvy.

17. Z hľadiska ust. § 49a Občianskeho zákonníka za rozhodujúce nemožno považovať ani tvrdenie
žalobcu ak tvrdí, že zámerom žalovaného bolo predať spornú parcelu KN č. XXXX/X nepoužiteľnú na
stavbu rodinného domu, ak zo znaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Žitňana vyplynulo, že sporný
pozemok je určený na výstavbu a z technického pohľadu je možné na tomto pozemku postaviť rodinný
dom. To napokon pripúšťa aj žalobca v prvom rade, ak v samotnom žalobnom návrhu uviedol, že započať
so stavbou rodinného domu so štandardným technickým vybavením s možnosťou napojenia na všetky
inžinierske siete môže na spornej parcele dôjsť najskoršie po realizácii nákladných nepostrádateľných
investícií, ktoré jej začatie podmieňujú. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na to, že predmetom
predaja bola parcela evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda. Omyl vo vôli kupujúcich,
teda žalobcov vylučuje aj tá okolnosť, že títo si spornú parcelu prehliadli a zo správy Slovenského
hydrometeorologického ústavu vyplynulo, že dňa XX.X.XXXX výška snehovej prikrývky dosahovala 6 cm
na spornej parcele, teda nebola pokrytá, tak ako uviedli žalobcovia v žalobnom návrhu masívnou vrstvou
snehu 60 až 70 cm a v dňoch XX.X.XXXX Y. XX.X.XXXX snehová prikrývka nebola vôbec zaznamenaná.
Navyše je potrebné uviesť, že žalobca v prvom rade bol dlhoročným znalcom v odbore stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.

18. Bez významu sú preto tvrdenia žalobcov vo vzťahu k neplatnosti kúpnej zmluvy ohľadom nevhodnosti
spornej parcely na výstavbu, ak zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný pozemok odpredal v stave v akom sa



nachádza ku dňu podpísania zmluvy. Bez významu je preto aj ich tvrdenie, že žalovaný musel vedieť
jednak o 40% sklone 31% časti pozemku a jednak o podzemnej pivnici, nakoľko žalovaný nemohol
uviesť žalobcov do omylu zamlčaním týchto informácií, ktoré žalobca v prvom rade ako znalec mohol
zistiť pri ohliadke.

19. Tým, že žalovaný vyhlásil verejnú súťaž na odpredaj spornej nehnuteľnosti, nekonal v rozpore s
dobrými mravmi. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcov v odvolaní, že uvedený právny úkon - kúpnu
zmluvu treba považovať za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko má odporovať § 9 ods. 2 zák. č.
138/1991 Zb.. Je nesporné, že Mestské zastupiteľstvo žalovaného schválilo prevod vlastníckeho práva
na žalobcu v prvom rade, s ktorým žalovaný uzatvoril aj kúpnu zmluvu a samotná okolnosť, že v kúpnej
zmluve je uvedená aj jeho manželka nezakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Bolo by to tak iba
v prípade, ak by kúpna zmluva bola uzavretá iba s manželkou žalobcu v prvom rade.

20. Vzhľadom na hore uvedené potom zo zisteného skutkového stavu nemožno vyvodiť, že žalobcovia
pri uzatváraní kúpnej zmluvy konali v omyle, ak im bolo umožnené kupovanú nehnuteľnosť si obhliadnuť,
zmluvu uzatvárali s dostatočným časovým odstupom od vyhlásenia verejnej súťaže dňa XX.X.XXXX,
keď túto uzatvárali až dňa XX.X.XXXX a navyše žalobca v prvom rade bol dlhoročným znalcom v
odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Z týchto dôvodov nemožno preto súhlasiť
s názorom žalobcov, že pri uzatváraní právneho úkonu - kúpnej zmluvy konali v omyle, ktorý navyše
musel byť žalovanej strane známy.

21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p.. Vzhľadom
na to, že žalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali uložil im odvolací súd nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnému žalovanému v celom rozsahu.

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).