Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/329/2016 z 30. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. marca 2017, sp. zn. 8CoP/329/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7615214186.2 Krajský súd Košice | 8CoP/329/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7615214186.2 | 2017-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5a0afe0-ddbd-407c-8782-3a8084e2616a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7615214186.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/329/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615214186
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615214186.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
U. M. nar. XX.XX.XXXX T. nar. XX.XX.XXXX a M. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53 detí rodičov: M. U. nar.
X.X.XXXX a L. U. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o.
so sídlom Starosaská 11 Spišská Nová Ves bývajúcich v Tepličke č. 303 v konaní o určenie výživného o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.6.2016 č.k. 5P 213/2015-34 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej M. 70 Eur mesačne, T. 50 Eur mesačne
a M. 50 Eur mesačne od 1.8.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí. Dlžné
výživné od otca za obdobie od 1.8.2015 do 31.5.2016 pre maloletú M. 663,90 Eur, pre maloletého T.
402 Eur a pre maloletého M. 402 Eur zaviazal otca zaplatiť matke v mesačných splátkach po 19 Eur pre
maloletú M., po 12 Eur pre maloletého T. a po 12 Eur pre maloletého M. spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Návrh matky v prevyšujúcej časti
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rodičia s maloletými deťmi žijú v spoločnom byte, ale otec si
dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v dostatočnej miere. Z výpovede
matky zistil, že bývajú v spoločnom byte a otec platí inkaso, poplatok za školskú jedáleň a keď robí
nákupy, občas kúpi deťom ovocie alebo sladkosti, inak na ich výživu neprispieva. Otec v júli 2015 vyhlásil,
že sa chce osamostatniť, preto podala návrh na určenie výživného. Spolu s otcom vlastnia rodinný dom
a majú dve osobné motorové vozidlá. Zo svojho príjmu spláca pôžičku poskytnutú Štátnym fondom
rozvoja bývania po 90 Eur mesačne a tiež Prvej stavebnej sporiteľni. Formou stavebného sporenia šetrí
maloletej M. po 11 Eur a maloletému T. 15 Eur. Poukázala na to, že ak otec má peniaze kupovať si
značkové oblečenie a vlastný televízor, tak by mal prispievať aj na deti. Z výpovede otca zistil, že na
domácnosť a deti prispieva tak, ako to tvrdila matka s tým, že jeho príspevky nad rámec týchto platieb sú
závislé od toho, či je schopný si zarobiť viac. V súčasnosti už nedochádza za prácou do Bratislavy, hoci
na východe zarobí menej, pretože si určil za prioritu byť s deťmi. Poprel, že by kupoval značkové veci
a televízor, ktorý kúpil z predaja zámkovej dlažby odpredanej svojim rodičom za 600 Eur, používa celá
rodina. Je živnostníkom, vykonáva tesárske práce, nevedie si peňažný denník a za vykonanú prácu len
fakturuje. On osobne nemá žiadne pôžičky, ktoré spláca matka zo svojho vlastného príjmu. Uviedol, že
jeho príjem v roku 2014 sa pohyboval okolo 215 Eur mesačne a v roku 2015 okolo 157 Eur mesačne.



Poplatky za SIPO za obdobie február a marec 2016 a školskú jedáleň deťom uhradil z prostriedkov,
ktoré zarobil formou výpomoci rodine cca okolo 100 Eur mesačne a pomohli mu aj jeho rodičia. Pripustil,
že môže mať ušetrené finančné prostriedky na účte v banke cca 600 Eur. Z výpovede svedkyne X.
I. zistil, že robí daňové priznanie pre otca, ktorý mu v roku 2015 predložil dve faktúry cca 4.000 Eur,
z ktorej bola realizovaná paušálna úhrada nákladov vo výške, v dôsledku ktorej otcovi žiadna daňová
povinnosť nevznikla. Za rok 2015 otec nepredkladal žiadne účtové doklady preukazujúce jeho výdavky
v rámci podnikateľskej činnosti, keďže náklady si uplatňuje paušálne. Rodičia otca R. U. a W. U. vo
svojej svedeckej výpovede potvrdili, že rodine svojho syna poskytli 50 Eur, resp. 100 Eur tak, ako to
bolo potrebné. Z daňového priznania otca zistil, že v roku 2015 mal príjem 4.205,50 Eur, čo v priemere
na mesiac predstavuje 350,46 Eur. Otec nepreukázal, v čom spočívali jeho uplatňované podnikateľské
výdavky 2.318,54 Eur, z ktorých podľa daňového priznania mala byť suma 636,32 Eur použitá na úhradu
poistných odvodov, t.j. v priemere 53,03 Eur na mesiac. Je zrejmé, že otec za uplynulé obdobie bol
schopný preukázateľne zarobiť minimálne 350,50 Eur a z tejto si ušetriť dokonca sumu minimálne
600 Eur, ktoré prostriedky mal ušetrené zo svojej predchádzajúcej činnosti za uplynulé obdobie, resp.,
ktoré prostriedky mu poskytli rodičia, ako to vyplýva z účastníckej výpovede otca a výpovede jeho
rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal preto z daňového priznania otca bez toho, aby zohľadnil
ním uplatnené výdavky, ktoré nezdokladoval. Po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí a
potencionálnych schopností, možností a majetkových pomerov otca určil výživné pre maloletú M. 70 Eur
mesačne, pre maloletého T. 50 Eur mesačne a pre maloletého M. 50 Eur mesačne od 1.8.2015, t.j. od
prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka podala návrh na určenie výživného. V prevyšujúcej časti návrh
matky, t.j. na určenie výživného od 1.7.2015 zamietol ako nedôvodný s poukazom na to, že neboli zistené
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie pred podaním návrhu,
resp. do 31.7.2015 (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Pri rozhodovaní o výživnom rovnako zohľadnil, že
príjem matky zo závislej činnosti je 534 Eur, poberá invalidný dôchodok 178,50 Eur a rodinné prídavky na
tri maloleté deti 70,56 Eur. Výživné určil pre maloleté deti diferencovane v nadväznosti na to, že maloletá
M. má 15 rokov, T. 11 rokov a maloletý M. 9 rokov. Konštatoval, že rodičia nemajú inú vyživovaciu
povinnosť. Do plnenia vyživovacej povinnosti otca započítal za obdobie od 1.8.2015 do 31.5.2016 otcom
zaplatený poplatok za školskú jedáleň spolu 98 Eur pre maloletého T. a rovnako 98 Eur pre maloletého
M. a rozhodol, že dlžné výživné pre tieto dve maloleté deti je po 402 Eur, keďže otec mal zaplatiť za
desať mesiacov po 50 Eur výživné, spolu 500 Eur a zaplatil na každé dieťa 98 Eur, teda dlh na výživnom
je pre každé dieťa 402 Eur. Rovnako aj u maloletej M. zohľadnil otcom zaplatený poplatok do školskej
jedálne 36,98 Eur za rozhodné obdobie a rozhodol, že dlžné výživné je 663,98 Eur (10 Eur x 70 Eur =
700 Eur - 36,98 Eur = 663,98 Eur). Dlžné výživné povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 19
Eur pre maloletú M. a po 12 Eur pre maloletého T. aj pre maloletého M..

3. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-5, § 75
ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
s odôvodnením, že ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a v týchto prípadoch žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP
a § 62 ods. 1 CMP. Odvolanie odôvodnil tým, že sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti, spoločne
zabezpečujú chod domácnosti, starostlivosť o maloleté deti a výdavky s tým spojené znášajú obidvaja,
každý podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V rodine nastala situácia, že matka
má vyšší príjem, čo však neznamená, aby bol zaviazaný platiť výživné a to vo výške, ktoré ani len nie
je v jeho možnostiach platiť. Hradí platby za elektriku a plyn, deťom stravu v škole, kupuje potraviny
a darčeky deťom, trávi s nimi čas a vozí ich do školy a kupuje benzín. V priebehu konania poprel, že
by si kupoval značkové oblečenie a rovnako poprel výšku príjmu udávanú matkou. Svoj príjem si vie
zvýšiť o malú sumu formou rodinných finančných výpomocí. Nie je opodstatnené mu vytýkať, že kúpil
televízor, aj to so značnou finančnou výpomocou svojich rodičov, keďže televízor používa celá rodina
a ide o bežný výdavok. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že nezdokladoval svoje príjmy a výdavky v
rámci podnikateľskej činnosti, pretože tieto boli jednoznačne preukázané daňovým priznaním, ktoré súd
mal k dispozícii a nakoľko si uplatňuje paušálne výdavky percentuálnou sadzbou, nie je povinný viesť
peňažný denník. Daňový úrad mu nevytkol v daňovom priznaní nedostatky, zohľadnil ho a akceptoval
jeho podnikateľské výdavky tak, ako si ich uplatnil a súd svojvoľne tieto výdavky nezobral do úvahy, hoci
z ich výšky je zrejmé, že ide o bežné výdavky. Má len jeden účet v banke, ktorý využíva na podnikateľské
aj súkromné účely a z pohybu na účte je zrejmé, že finančné prostriedky, ktoré mu prišli na účet v auguste
20105 vo výške 3.205,55 Eur bola zákazka z podnikania, pričom táto suma netvorila jeho čistý príjem,



keďže musel z nej vynaložiť výdavky a suma 742,49 Eur je vratka dane zo zahraničia z práce, ktorú
vykonával v Nórsku pred asi dvomi rokmi. Z pohybu na účte je zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli
postupne spotrebované. Žiadnu hotovosť si doma nesporí. Momentálne má nižší prijem ako matka, čo je
dôvodom nezhôd v manželstve, čo však považuje za prechodné obdobie a nepovažuje za spravodlivé,
aby sa vyhovelo návrhu matky na určenie výživného v súdnom konaní, ktorý si podala matka preto, že
nenapĺňa jej očakávania výšky príjmu. Poukázal na to, že matka okrem príjmu zo zamestnania poberá
čiastočný invalidný dôchodok, o ktorý sa matka nijako nepričinila rovnako, ako ani o rodinné prídavky,
ktoré sú jej vyplácané. Tiež uviedol, že nezhody v oblasti hospodárenia s peniazmi v rodine nastali aj
z dôvodu vynakladania finančných prostriedkov matkou na veci, o ktorých nevedel a nesúhlasil s nimi,
napríklad pred asi dva a pol rokom matka kúpila približne za 4.000 Eur hrnce značky Zepter, pred tromi
rokmi špeciálne čistiace utierky za 1.000 Eur, na ktorú si zobrala pôžičku a hradila ju zo spoločných
peňazí. Tieto udalosti vzbudili u neho nedôveru, čo sa týka hospodárenia matky s peniazmi. Poukázal
na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo 14.3.2016, kedy matka uviedla, že sa jej manžel v
danom čase zapájal do vedenia domácnosti, zlepšil sa jeho vzťah s dcérou ale napriek tomu trvala na
určení výživného. Z podaného návrhu na určenie výživného je evidentné, že vzťahy v manželstve sú
narušené, čo bolo aj motiváciu matky k podaniu návrhu a aj k zotrvaniu na tomto návrhu, hoci skutočné
dôvody dané nie sú. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky na
určenie výživného zamietol a zaviazal matku zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania, keďže jej
návrh na určenie výživného považuje za šikanózny.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec maloletých detí sa stravuje samostatne, potraviny
nakupuje iba pre svoju potrebu, kým stravu deťom zabezpečuje výlučne sama, kupuje im oblečenie a
pomôcky do školy, na ktoré otec neprispieva. Tiež uviedla, že chod domácnosti zahŕňa okrem zaplatenia
plynu a elektriny aj práce spojené s údržbou domu aj čistotou domácnosti, na ktorých sa otec vôbec
nepodieľa vzhľadom na nezhody v manželstve. Skutočný príjem otca nedokáže preukázať, nakoľko je
živnostník.

6. Kolízny opatrovník maloletých detí sa nestotožnil s odvolaním otca, v ktorom uvádza, že s matkou
hospodária spolu. Opakovane bolo preukázané, že spoločné nažívanie rodičov je narušené, navzájom
si nedôverujú, nemajú prehľad o svojich financiách, ako to v podstate obaja pri osobnom pohovore aj
potvrdili. Matka z finančných dôvodov nemôže opustiť spoločnú domácnosť a vytvoriť si vlastné bývanie.
Podľa jej vyjadrenia, dôvod, prečo sa rozhodla podať návrh na určenie výživného je ten, že už nie je
schopná zvládať neistotu a byť neustále odkázaná na neistý príspevok od otca na výživu maloletých
detí. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec sa opakovane rozhodol pre podnikateľskú činnosť
a je teda schopný z výsledkov vlastnej práce zabezpečiť si zdroj vlastnej obživy a plniť si aj svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti prevzal na seba dobrovoľne
podnikateľské riziko. Otec je povinný organizovať si svoje podnikateľské aktivity tak, aby dosiahol čo
najväčší príjem a mohol si vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. Navrhol
odvolanie otca zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

7. Otec vo svojom stanovisku k vyjadreniu matky uviedol, že majú oddelené účty, v rodine vládne
napätá situácia a nedôvera pri hospodárení s finančnými prostriedkami v dôsledku narušených vzťahov
medzi nimi. Varí si sám, ale nie je pravdou, že by nakúpené potraviny boli určené výlučne pre jeho
potrebu, pretože nikdy nezakázal deťom, aby ich konzumovali. Ak navrhol matke, aby išli spolu niečo
deťom kúpiť, matka o to nemala záujem. Uvedené je len dôsledkom nezhôd v manželstve, avšak
tieto konflikty sa nedotýkajú spoločných maloletých detí, čo sa týka ich materiálneho zabezpečenia.
Vyjadril názor, že súd, ako aj kolízny opatrovník sa bez náležitého odôvodnenia priklonili na stranu
matky a uverili jej tvrdeniam, pričom súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil jeho tvrdenia. Vo vzťahu k
vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že nie je opodstatnené domnievať sa, že by mal z príjmu zo
závislej činnosti vyšší príjem. Pracuje v odbore, v ktorom sa vyučil, absolvoval stredné odborné učilište
stavebné, odbor tesár a jeho príjmy zodpovedajú situácii na trhu stavebníctva, v ktorom sa snaží uplatniť.
Vyšší príjem by si zabezpečil snáď len prácou v zahraničí, ktorú skúsil ale momentálne chce žiť doma,
pretože nechce byť odlúčený od rodiny, predovšetkým od svojich detí. Podľa jeho názoru nie je nutné,
aby pracoval a tým pádom aj žil v zahraničí za cenu straty rodinného života. Poukázal aj na to, že
podniká od roku 2005 a až do roku 2015 sa mu darilo viac a jeho príjem bol vyšší, pričom verí, že v
budúcnosti sa mu finančné ťažkosti podarí prekonať. Je v rozpore so zásadami rodinného práva, aby
sa pristupovalo súdom k určeniu výživného len z dôvodu poklesu príjmu jedného z rodičov, pretože



manželia sa majú navzájom podporovať a pomáhať si a súdne určené výživného nemá byť riešením pre
manželku nespokojnú s príjmom manžela.

8. Matka maloletých detí vo vyjadrení k stanovisku otca uviedla, že prvostupňový súd správne vyhodnotil
všetky dostupné informácie a dôkazy a súhlasila s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Navrhla, aby
odvolací súd odvolanie otca maloletých detí zamietol.

9. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaneho prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
súd prvej inštancie sa vysporiadal v konaní s otázkou, či je daná vecná legitimácia na rozhodnutie
podľa ustanovenia § 65 ods. 2 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnemu záveru, že rodičia maloletých detí síce spolu žijú, ale otec svoju vyživovaciu povinnosť voči
ich spoločným maloletým deťom plní nepravidelne a v nedostatočnej miere. Odvoalcí súd vychádzajúc
z dokazovania súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v priebehu konania bola preukázaná vôľa otca
zabezpečovať potreby rodiny, ale rozsah plnení, resp. podiel otca na uspokojovaní potrieb maloletých
detí bol nedostatočný aj pri zohľadnení všetkých otcom vynaložených výdavkov v rozsahu uvedenom
v odvolaní. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktorý zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí od podania návrhu matky (od prvého dňa
v mesiaci, v ktorom matka podala návrh) a pri rozhodovaní o dlhu na výživnom započítal plnenia,
ktoré otec preukázateľne v sledovanom období maloletým deťom poskytol. V tejto súvislosti odvolací
súd poznamenáva, že nie je možné zohľadniť tie plnenia, ktoré rodič poskytne len príležitostne, v
tomto prípade potraviny kúpené otcom pre vlastnú spotrebu, hoci mali k nim prístup aj maloleté deti.
Výživné určené súdom prvej inštancie pre maloletú M., maloletého T. a maloletého M. je primerané
reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, nota bene zodpovedá zákonným podmienkam
určovania rozsahu výživného, ktoré pokrýva len časť odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorých
zostávajúcu časť dopĺňa matka osobnou starostlivosťou o maloleté deti a dobrovoľným plnením
vyživovacej povinnosti voči nim v rozsahu primeranom svojmu príjmu, preto je bez právneho významu
odvolacia námietka otca o pomeroch matky. Odvolací súd konštatuje, že súdom určené výživné
zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a ich rozsah by zjavne odôvodňovalo určenie
výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených
potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutí o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o



rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia
odôvodnených potrieb dieťaťa, preto ani odvolací súd nezistil podmienky pre vyšší rozsah výživného.
K odvolacím námietkam otca vo vzťahu k jeho deklarovaným nedostatočným príjmom pre určenie
výživného 170 Eur mesačne spolu na tri maloleté deti, odvolací súd dodáva, že jeho obrana s
poukazom na výsledky jeho podnikateľskej činnosti, kde nedosahuje ani minimálny príjem, neobstojí,
nakoľko otec je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda uvedenú činnosť
vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ je otec toho názoru,
že uvedená pozícia na trhu práce mu neprináša dostatočné finančné zabezpečenie a materiálne
uspokojovanie, resp. mu subjektívne nedovoľuje plniť si vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu,
odvolací súd poukazuje predovšetkým na využitie jeho subjektívnych vlastností, najmä odborného
vzdelania a pracovných skúseností s povinnosťou organizovať svoje podnikateľské aktivity v záujme
dosiahnutia primeraného zisku a v neposlednom rade aj na možnosť zváženia iného zamestnania,
resp. inej činnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu tak, aby vyživovacia povinnosť maloletých
detí nebola ohrozená. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie
a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec maloletých detí vzhľadom na svoj vek (39 rokov)
a doterajšie pracovné skúsenosti v lukratívnej oblasti (tesár) bol a je schopný zabezpečiť si finančné
prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom formou výživného. Odvolací
súd tiež poznamenáva, že otec sa môže uchádzať o prácu aj vo vzdialenejších regiónov Slovenska
(aj v zahraničí), kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti, aby mohol svojim maloletým
deťom poskytnúť primerané výživné. Súd prvej inštancie správne posudzoval príjem otca z hľadiska
potencionality jeho príjmu (§ 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine) a dodáva, že potencionálny príjem
nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj
vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež
situáciu na trhu práce. Vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie a z vyššie
uvedených úvah vyplývajúcich zo zákonných ustanovení Zákona o rodine citovaných v odôvodnení
napadnutého rozsudku dospel k presvedčeniu, že pomery otca sú lepšie ako ich prezentuje a tento
záver umocňuje aj fakt, že otec v oblasti pomerne lukratívnej činnosti (tesár) reálne môže získať finančné
prostriedky aj prácami príležitostného a neoficiálneho charakteru, ako to aj sám potvrdil a zjavne aj
paušálne uplatnenie výdavkov v súvislosti s podnikateľskou činnosťou má svoje rezervy v prospech
jeho príjmu. Práve preto, že otec si uplatňuje podnikateľské výdavky paušálne, nevznikla v tomto smere
potreba vykonať ďalšie dôkazy za účelom druhového rozlíšenia výdavkov.

16. Odvolací súd tiež poznamenáva, že otcom tvrdené výdavky v preskúmavanom období vysoko
prevyšujú priznaný príjem a ani jeho argumentácia o pomoci svojich rodičov nevyrovnáva tento rozdiel,
nota bene jeho finančná situácia je zjavne lepšia, ako ju prezentoval v priebehu konania na súde prvej
inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.

17. V kontexte zisteného skutočného stavu považoval odvolací súd námietky otca v tomto smere za
účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k ďalším odvolacím
námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd
zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem
vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi
sa predmetu konania, ako aj s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súd
prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd ďalej konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor
účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní
rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Pretože súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol



o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd nepriznal otcovi náhradu trov konania podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní (určenie
výživného), ktoré sa prejednáva a rozhoduje podľa CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania a dodáva, že s ohľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé priznať otcovi náhradu
trov konania (§ 55 CMP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).