{"guid": "29383d76-c6ec-47fb-9d64-dbe7c30f7f8b:52a0cf85-4553-47d5-8b84-4805053e6787", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7716210671.2", "spisova_znacka": "11Co/29/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/29/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 30. mája 2017, sp. zn. 11Co/29/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7716210671.2", "identifikacne_cislo": "7716210671", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380", "nazov": "§ 380 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52a0cf85-4553-47d5-8b84-4805053e6787", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7716210671.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7716210671.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7716210671.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716210671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716210671.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu JUDr. D. K., nar.
X.X.XXXX, bytom W. Idka XXX, proti žalovanému D.. A. G., sudcovi Z.9, o ochranu osobnosti, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu 5C 223/2016-35 z 26.10.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

O d m i e t a    odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca 25.7.2016  podal žalobu o ochranu osobnosti a že po doručení
výzvy na zaplatenie súdneho poplatku podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, ktorý odôvodnil
svojou nepriaznivou finančnou situáciou zavinenou závadným konaním žalovaného, v dôsledku ktorého
bol trestne stíhaný a v rokoch 2009 - 2013 mu bol pozastavený výkon advokácie, ktorý vykonával od
roku 1988 a bola jeho hlavným zdrojom príjmov.

3. Súd z listinných dokladov predložených žalobcom zistil, že žalobca mal v roku 2016 ako advokát
príjem 3.950 €, výdaje 1.200 €, zostatok 2.750 €. Z daňového priznania za rok 2007 zistil, že ako advokát
mal príjem  7.535,02 €, výdaje 2.162,92 €, v roku 2004 príjem 14.744,84 €, výdaje 10.758,15 €, v roku
2003 príjem 21.609,24 €, výdaje 16.397,80 €. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania
vyplneného žalobcom súd zistil, že v roku 2014 mal príjem 3.400 € a v roku 2015 3.600 €. Mesačne
má výdavky na elektrinu 100 €, cestovné 100 €,  má pôžičku vo výške 8.000 € v hotovosti -  veriteľ J.
E., čo však žalobca nedokladoval.

4.  Súd vlastným šetrením ďalej zistil, že žalobca je konateľom a spoločníkom spoločnosti T. H.
L. spol. s.r.o., a konateľom spoločnosti W. C. s.r.o., pričom spoločníkom tejto právnickej osoby
je  T. H. L. s.r.o., ktorých predmet činnosti tvoria poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích
zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností, pohostinská činnosť, organizovanie kultúrnych
a spoločenských akcií.  W. je SZČO s vymeriavacím základom v roku 2015 mesačne 412 € a v roku
2016 mesačne 429 €.

5. Po právnom posúdení podľa § 254 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd na návrh prizná oslobodenie
od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany, konštatoval, že pri rozhodovaní o priznaní
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, nemožno vychádzať len z toho, že strana sporu nie je
schopná zaplatiť súdny poplatok, ale treba skúmať pravidelnosť jeho mesačných príjmov, možnosť
vytvoriť si peňažné rezervy, prihliadať aj na jeho bežné mesačné výdavky. Vo všeobecnosti neznamená,
že ak výdavky účastníka prevyšujú jeho príjmy, mal by byť automaticky oslobodený od platenia
súdnych poplatkov a týmto preniesť poplatkovú povinnosť na štát. Účastník tvrdiaci, že spĺňa podmienky
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich



tvrdení. V prejednávanej veci však strana sporu nesplnila pre priznanie oslobodenia podmienku, že to
„odôvodňujú jeho pomery“, resp. toto nepreukázala. Majetkové pomery účastníka nemožno považovať
za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od
súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k
dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na účastníkovi, aby svoje tvrdenie
o nepriaznivých pomeroch sám preukázal. Súd ďalej argumentoval, že pre posúdenie majetkových
pomerov nie je rozhodujúce iba disponovanie s finančnou hotovosťou, ale treba posúdiť celkové
majetkové pomery sporovej strany, prihliadnuť nielen na aktuálny zdroj príjmu žiadateľa, ale aj na
iné skoršie príjmy, pomery, majetkové zdroje, nevynímajúc uplatňované nároky voči iným osobám,
dedenie, predaj, prenájom a podobne. Súd napokon uzavrel, že majetkové pomery žalobcu nie je
možné považovať za také, s ktorými zákon spája možnosť oslobodenia od platenia súdneho poplatku.
Zdôraznil, že súd rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výlučne na
návrh strany sporu, je preto v jej záujme, aby predložila k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
všetky doklady, ktoré podľa jej mienky sú dôležité pre také rozhodnutie. Žiadateľ o priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov nesie teda dôkazné bremeno a je povinný preukázať všetky okolnosti dôležité pre
rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca riadne
nesplnil, preto súd dospel k záveru, že nepreukázal existenciu pomerov, pre ktoré by mu bolo možné
priznať oslobodenie od súdneho poplatku, nakoľko  neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z jeho
žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

6.  Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, žiadal ho zrušiť a priznať mu oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Namietal, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil a
spochybnil všetky údaje a skutočnosti, ktorými odôvodnil žiadosť o priznanie oslobodenia a naviac
mu nepriznal možnosť podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Takéto rozhodnutie súdu je podľa
odvolateľa absolútne protiprávne. Pokiaľ súd uviedol, že vychádzal z údajov z peňažného denníka,
namietal, že peňažný denník nikdy nebol prílohou súdneho spisu. Argumentoval, že je síce konateľom
obchodných spoločností, ale tieto minimálne od roku 2006 nie sú činné a sú len administratívne vedené
v obchodnom registri, bez akejkoľvek podnikateľskej aktivity a akýchkoľvek finančných či iných príjmov.
Nepravdivé sú aj tvrdenia súdu o tom, že je osobou uhrádzajúcou z titulu svojho postavenia ako SZČO
sumy vo výške 420 € mesačne. Nikdy takéto sumy ako SZČO neuhrádzal.

7. Odvolací súd preskúmal odvolanie  žalobcu spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho
konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť.

8. V prejednávanej veci o návrhu na oslobodenie súdneho poplatku rozhodol vo veci uznesením sudca.
Proti uzneseniu je odvolanie prípustné iba vtedy, ak to zákon taxatívne vymenúva v ustanovení § 357
CSP. Odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nie je prípustné
(zákon ho v ustanovení § 357 CSP neuvádza). Prípustné je až odvolanie proti uzneseniu o zastavení
konania, ktoré nadväzuje na rozhodnutie o neoslobodení od súdneho poplatku z dôvodu neodstránenia
podmienky konania (§ 161 ods. 3 CSP).

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade s § 386 písm. c/ CSP odmietol odvolanie
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/223/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}