{"guid": "90247910-00ae-4917-8774-12931bc370c8:9985c49b-b3d8-473e-a8d8-70034aa0813f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4", "spisova_znacka": "7S/76/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/76/2015 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. apríla 2018, sp. zn. 7S/76/2015, ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4", "identifikacne_cislo": "7015200744", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9985c49b-b3d8-473e-a8d8-70034aa0813f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/76/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200744
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa
a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: PEDA
STAV, s.r.o., Plzenská 2131/107, Košice, IČO: 44 883 510, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou
Komorovskou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3128,
O-181/2015 zo dňa 20.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Účastníkom  n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 22.06.2015 podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Národného inšpektorátu práce Košice č.
OPS/BEZ/2015/3128, O-181/2015 zo dňa 20.05.2015, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého
stupňa podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len
„zákon č. 125/2006 Z.z.“) a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. k. 15/15/O zo dňa 09.03.2015, ktorým
správny orgán uložil pokutu v sume 2 000 € na základe ust. § 19 ods.2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z.z. za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod
4 konkrétne ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie a priznať náhradu trov konania. Žalobca zároveň žiadal súd o povolenie odkladu vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia do doby právoplatného skončenia konania, lebo v prípade zaplatenia pokuty
by táto viedla k likvidácii žalobcu.

2. Inšpektorát práce Košice /správny orgán prvého stupňa/, uložil žalobcovi rozhodnutím zo dňa 9.3.2015
č. 15/15/0 pokutu 2000 € na základe ust. § 19 ods.2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za
porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4, ust § 3 ods.
2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ PEDA STAV, s.r.o., Plzenská 2131/107, Košice 040
11, na stavbe H. X/A, G. využíval závislú prácu F.Ó. O., nar. X.X.XXXX, F. XXX, ktorý pre zamestnávateľa
dňa 15.1.2015 o 9,30 vykonával pomocné stavebné práce na stavbe H. X/A, G., mal s ním založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 13.1.2015 -
a pred začatím výkonu činnosti zamestnanca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že



zamestnávateľ uvedenú osobu prihlásil 15.1.2015 o 9,54, teda po začiatku výkonu práce a vykonanej
kontrole.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzal zo záverov kontroly vykonanej v dňoch 15.1.2015,
16.1.2015, 23.1.2015 a 5.2.2015 u žalobcu na stavbe H. X/A, G.. Pri výkone inšpekcie zistil porušenie
povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania uvedené
v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-20-38- 1.2/P-A28-15 zo dňa 23.1.2015 (ďalej protokol), v
časti Nelegálne zamestnávanie bod B.1. Dňa 15.1.2015 o 9.30 hod. zistil vykonanou kontrolou fyzických
osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu PEDA STAV, s.r.o., Plzenská 2131/107,
Košice 040 11, stavba H. X/A, G., že pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu: F. O., D.. X.X.XXXX,
F. XXX, a O. W., D. XX. X. XXXX, V. X, G..

4. Na základe vykonanej kontroly mal správny orgán za dokázané, že žalobca porušil povinnosť
dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania, stanovený v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie spočíva v
tom, že žalobca, na stavbe H. X/A, G. využíval závislú prácu F. O., D.. X.X.XXXX, F. XXX, ktorý pre
zamestnávateľa dňa 15.1.2015 o 9,30 vykonával pomocné stavebné práce na stavbe H. X/A, G., mal s
ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa
13.1.2015 a pred začatím výkonu činnosti zamestnanca žalobca nesplnil povinnosť podľa osobitného
predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

5. Zamestnávateľ F. O., prihlásil 15.1.2015 o 9,54, po začiatku výkonu práce a vykonanej kontrole. Pri
vykonávaní kontroly bezprostredne uviedol A. W. v zápisnici o podaní informácie, že pán O. pracuje
od 15.1.2015 od 8,00 na základe podpísanej dohody. Rovnako F. O. v zápisnici o podaní informácie
uviedol, že pracuje od 13.1.2015. 15.1.2015 pracuje od 8,00, ako sa dohodol s pánom W. a uviedol,
že má podpísanú dohodu.

6. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa právne posúdil v zmysle ustanovenia § 3 ods.
2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá
je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Nelegálne zamestnávanie je
podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá
je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu.

7. Uviedol, že zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod l zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení povinný zamestnanca prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca, podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové
poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na
základe nim určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie, pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
r údajoch uvedených v 232 ods. 2 písm. a) až c).

8. Správny orgán obsah protokolu prerokoval dňa 23.1.2015 s konateľom žalobcu A.P. W.. Ten uviedol,
že dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená so zamestnancom 13.1.2015 - nástup na pracovisko
bol dohodnutý 15.1.2015, kde mu malo byť pridelené pracovné zaradenie a náradie na výkon práce. Na
stavbu sa dostavil 15.1.2015 o 9.15 h, kde sa stretol  s investorom, aby sa dohodli na ďalšom postupe
práce a dodávke materiálu, ktorý nebol dodaný a zmenil druh práce z maliarskych prác na stavebné
práce, t.j. betonáže, na ktoré bolo potrebné iné náradie. Až na základe tohto mala byť pridelená práca
aj náradie zamestnancovi F.N. O.. V čase vykonanej kontroly nelegálnej práce podľa A. W. pracoval iba
pracovník O. W., ktorému bola pridelená práca už v predchádzajúcich dňoch. Pracovník F. O. čakal na
pridelenie práce a náradia v čase od 9.15 h do začatia kontroly nelegálnej práce.

9. Žalobca si pred nástupom zamestnanca najprv overil u svojej účtovníčky či p. F. O. riadne prihlásila
do sociálnej poisťovne, potom nariadil nastúp na výkon práce. Popieral uvedené v protokole o výsledku



inšpekcie práce, t.j., že by zamestnanec O. pracoval od 15.01.2015 od 8.00 h na základe podpísanej
dohody, lebo práca tomuto ešte nebola pridelená, keďže sa riešil problém s investorom a pracovný výkon
začal až po vykonaní kontroly 15.1.2015 o 10.15 h.

10. Na základe vyjadrenia zamestnávateľa vypracoval inšpektor práce dodatok ku protokolu a uviedol:
Zamestnanec pri príchode inšpektorov práce vykonával prácu na stavbe, inak by nebol dôvod ho
kontrolovať. F. O. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že pracuje od utorka 13.1.2015, na základe
dohody a 15.1.2015 od 8,00 h. To korešponduje s vyjadrením zamestnávateľa, že menovaný pracuje
15.1.2015 od 8,00, rovnako ako s predloženou dohodou o pracovnej činnosti, ktorá bola podpísaná
13.1.2015. Preto v dôsledku porušenia právnych predpisov Inšpektorát práce Košice začal správne
konanie vo veci uloženia pokuty.

11. Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené účastníkovi konania 26.2.2015. V zmysle §
33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov mal účastník konania
možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

12. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu 3.3.2015 a
žiadal prihliadnuť na charakter práce - stavebná činnosť, ktoré je neoddeliteľne závislá od požiadaviek
objednávateľa. Zamestnanec O. v čase výkonu kontroly nevykonával, ani nezačal vykonávať pre
kontrolovaný subjekt žiadnu prácu, nebol ani pripravený na výkon práce (civilné oblečenie, nepridelená
práca, nepridelené pracovné pomôcky, absencia pravidelného pracovného času), a teda ako taký ani
nemohol byť kontrolovaný. Pracovná doba u žalobcu je od 8,00 h, čo nie je pravidelný začiatok, vzhľadom
na charakter prác. A.. O. sa v uvedený deň ani neprezliekol do pracovného odevu, nemal ani pridelené
náradie na výkon práce a to ani v čase kontroly IP, nakoľko sa čakalo na rozhodnutie objednávateľa aké
práce bude požadovať 15.1.2015. Až podľa toho sa kontrolovaný subjekt rozhodoval, či dňa 15.1.2015
vôbec využije prítomnosť pána O. na stavbe alebo odsunie jeho nástup na výkon práce na iný deň.
Od podpisu dohody o pracovnej činnosti sa žalobca a p. O. dohodli, že tento sa dostaví dňa 15.1.2015
na dohodnuté miesto s tým, že až na mieste samom sa dohodne či a aké práce začne vykonávať od
15.1.2015.

13. Správny orgán hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Pri utváraní právneho názoru na zistený skutkový stav vychádzal z Dohody
o pracovnej činnosti bola uzatvorená 13.1.2015 a ako začiatok pracovnoprávneho vzťahu je uvedené
15.1.2015, kontrolovaná osoba zamestnanca vykonávala prácu, nakoľko inak by nebol dôvod ju
kontrolovať, na stavbe pracoval aj ďalší zamestnanec žalobcu O. W.P.,  do Sociálnej poisťovne  bol F.
O.  prihlásený 15.1.2015, po vykonanej kontrole o 9,54 h.,  o 24 minút po kontrole.

14. Podľa názoru správneho orgánu tieto dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú
skutkový stav tak, ako ho interpretuje správny orgán. Považuje za dôležite, že informácie, poskytli
inšpektorátu práce priamo na mieste zamestnanci spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede a
zhodne uviedli, že zamestnanec F. O. začal vykonávať prácu o 8,00 h. Ani jedna z osôb neinterpretovala
skutkový stav tak, ako neskôr vo vyjadrení k protokolu žalobca.

15. Správny orgán  uviedol, že  náležite zistil skutkový stav a rozhodol o uložení pokuty vo výške 2000,-
€.  Zohľadňoval počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov, fakt že nejde o opakované zistenie
toho istého nedostatku, že bola zistená doba protiprávnosti, že sankcia spĺňa požiadavku represie aj
preventívny účel  a zistený nedostatok bol po kontrole bezodkladne odstránený. S prihliadnutím na
uvedené uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Uloženie pokuty za uvedený
správny delikt je obligatórne podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce a v zmysle
tohto inšpektorát práce mohol uložiť pokutu žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb
súčasne, najmenej 5 000 eur. Uviedol, že uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť
na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku
nelegálneho zamestnávania. Dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným
povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napríklad v
prípade pracovného úrazu a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia.



16. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnutým rozhodnutím bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 000 eur, z dôvodu porušenia ust. § 3 ods.2 v nadväznosti na ust.
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.  Predmetné porušenie je vyvodené z toho, že dňa 15.
01. 2015 v čase výkonu kontroly inšpekcie práce o 09:30 h, využívala spoločnosť PEDA STAV, s. r. o.
závislú prácu p. F. O., ktorý vykonával pomocné stavebné práce na stavbe H. X/A, G. bez toho, aby
bol spoločnosťou PEDA STAV, s. r. o. riadne zaregistrovaný v Sociálnej poisťovni. Do registra Sociálnej
poisťovne bol menovaný nahlásený až o 09:54 h, teda po začatí výkonu práce pre spoločnosť PEDA
STAV, s. r. o. Žalobca uviedol, že jeho tvrdenia, že v inkriminovanom čase menovaný nepracoval, nebol
ani v pracovnom odeve, nemal pridelené pracovné náradie, dokonca vzhľadom na zmenu obsahu prác,
ktoré mali byť dňa 15. 01. 2015 pre investora vykonávané spoločnosťou PEDA STAV, s. r. o., nebolo ani
zrejmé, či v uvedený deň bude menovaný vôbec pracovať, považoval správny orgán za nepravdivé. Na
preukázanie pravdivosti tvrdení spoločnosti PEDA STAV, s. r. o. žiadal vypočuť p. O. W., ktorý ako jediný
pracoval v uvedený deň v čase výkonu kontroly a ktorý bol kontrolovaný zo strany inšpektorátu práce.
Súčasne v prílohe priložil prehlásenie tretej osoby, prítomnej v uvedenom čase na predmetnej stavbe,
ktorá bola svedkom celého procesu kontroly zo strany inšpektorátu práce. Žiadal vypočuť zamestnanca
F. O., či v čase kontroly práce vykonával prácu pre spoločnosť PEDA STAV, s. r. o., či bol vôbec oblečený
v pracovnom odeve, či mal pridelenú prácu a náradie tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.
Fyzická prítomnosť osoby F.. O. na stavbe, bez využívania jeho závislej práce, nie je dôvodom k uloženiu
pokuty. Súčasne aj z formálneho hľadiska sú overiteľné skutočnosti, že v roku 2014 pracoval menovaný
pre žalobcu, kedy boli všetky povinnosti za neho riadne splnené. Doba trvania dohody o pracovnej
činnosti medzi žalobcom a menovaným, ktorá nie je krátkodobého charakteru, je dôvodom k záveru,
že spoločnosť PEDA STAV, s. r. o., by nevyužívala prácu menovaného bez zaregistrovania v Sociálnej
poisťovni. Žalobca navrhoval vykonať dôkazy k preukázaniu tvrdení, že správny orgán sa v napadnutom
rozhodnutí nezaoberal týmito návrhmi, čím nedal možnosť kontrolovanému subjektu použiť na svoju
obranu (dostupné) dôkazy od tretích, nestranných osôb. V odvolaní žalobca tiež uviedol, že do registra
Sociálnej poisťovne bol menovaný p. O. nahlásený až o 9,54 hod., teda po začatí výkonu práce pre
spoločnosť PEDA STAV, s.r.o.. Navrhoval vykonať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, kde správny
orgán v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal týmito návrhmi, čím odňal kontrolovanému subjektu
využiť na svoju obranu (dostupné) dôkazy od tretích, nestranných osôb. Na základe uvedeného žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť, vykonať navrhnuté dôkazy a na základe ich výsledkov vo veci rozhodnúť.

17. Z napadnutého  rozhodnutia žalovaného z 20.5.2015 vyplýva,  že odvolací orgán podľa § 6 ods.
1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo odvolanie účastníka konania zamietol
a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č. k. 15/15/0 zo dňa 09. 03. 2015 potvrdil.

18. Konštatoval, že správnym orgánom prvého stupňa žalobcovi bola uložená pokuta 2 000 eur, podľa
§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii, za porušenie povinností vyplývajúcich
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4., - ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že
zamestnávateľ na stavbe H. X/A, G., využíval závislú prácu p. F. O., pre zamestnávateľa dňa 15. 01. 2015
o 09:30 h, vykonával pomocné stavebné práce na stavbe H. X/A, G., mal s ním založený pracovnoprávny
vzťah - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 13. 01. 2015, a pred začatím výkonu činnosti zamestnanca
nesplnil povinnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a kontrolou v jej registri bolo
zistené, že zamestnávateľ menovanú osobu prihlásil 15. 01. 2015 o 09:54 h, po začiatku výkonu práce
a vykonanej kontrole.

19. Z výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný protokol č. IKO-20-38- 1.2/P-A28-15 zo dňa 23. 01. 2015
(ďalej protokol), obsah ktorého bol osobne prerokovaný dňa 23. 01. 2015 s konateľom spoločnosti A.
W.Ľ.. Zamestnávateľ sa k protokolu vyjadril listom zo dňa 27. 01. 2015, v ktorom uviedol, že nelegálna
práca v prípade p. F. O. nebola možná, nakoľko menovanému zamestnancovi v čase vykonanej kontroly
nebola ešte práca pridelená a jeho pracovný výkon začal až po vykonaní kontroly dňa 15. 01. 2015
o 10:15 h. Inšpektor práce v dodatku ku protokolu uviedol, že zamestnanec vykonával pri príchode
inšpektorov práce prácu na stavbe, v opačnom prípade by nebol dôvod ho kontrolovať.

20. Žalovaný rovnako ako správny orgán prvého stupňa vychádzal ako zo zistení, že F. O. v zápisnici o
podaní informácie uviedol, že pracuje od (13. 01. 2015). Dnes (15. 01. 2015) na základe dohody od 08:00
h. Čo  korešponduje s bezprostredným vyjadrením, ktoré tiež pri kontrole uviedol za zamestnávateľa



A. W., že menovaný pracuje od 15.01. 2015 od 08:00 h, ako aj  s predloženou dohodou o pracovnej
činnosti, ktorá bola podpísaná 13. 01. 2015.

21. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty, čo oznámil žalobcovi,
ktorý  sa v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu písomným podaním, ktoré bolo doručené správnemu orgánu 03.03.2015 a uviedol,
že F. O. v čase výkonu kontroly nevykonával, ani nezačal vykonávať pre kontrolovaný subjekt prácu,
nebol ani pripravený na výkon práce (civilné oblečenie, nepridelená práca, nepridelené pracovné
pomôcky, absencia pravidelného pracovného času), čiže nemal byť ani kontrolovaný.

22. Žalovaný však dospel k právnemu záveru, že prvostupňový orgán správne vychádzal z
preukázaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Konštatoval, že správny orgán prvého
stupňa postupoval zákonne,  ak  vydal rozhodnutie dňa 09. 03. 2015 o uložení pokuty žalobcovi. Ten
nepredložil nijaké dokumenty, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené skutočnosti svedčiace o
porušení  ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní.  Uviedol, že nelegálne zamestnávanie je podľa § 2 ods. 2 písm.
b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zamestnávanie právnickou osobou, alebo
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený
pracovnoprávny vzťah, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila si
povinnosť podľa osobitného predpisu.

23. Povinnosťami uloženými osobitným predpisom sú povinnosti v zmysle § 231 ods. 1 písm. b)
bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia zamestnanca a podľa § 4 ods. 1 a  2 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a
na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca, okrem zamestnanca v právnom vzťahu, na základe ním
určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a  na dôchodkové poistenie,  pred vznikom
týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

24. Z dôkazov tvoriacich odvolací spis je možné podľa žalovaného vyvodiť právny záver, že dňa 15. 01.
2015 o 09:30 h, vykonával pre žalovaného závislú prácu p. F. O., a to  pomocné stavebné práce na stavbe
H. X/A, G., žalovaný  mal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohodu
o pracovnej činnosti zo dňa 13. 01. 2015, ale pred začatím výkonu činnosti zamestnanca si nesplnil
povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov). Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že účastník konania F. O., prihlásil
až 15. 01. 2015 o 09:54 h, čiže po začiatku výkonu práce a vykonanej kontrole. V zápisnici o podaní
informácie zo dňa 15. 01. 2015 p. W. (konateľ účastníka konania) uviedol, že zamestnanec pracuje na
základe podpísanej dohody od 15. 01. 2015 od 08:00 h a odmena je dohodnutá podľa odpracovaných
hodín. F. O. v zápisnici o podaní informácie zo dňa 15. 01. 2015 uviedol, že pracuje od utorka (13. 01.
2015) a dnes (15. 01. 2015) pracuje od 08:00 h. Ďalej uviedol, že odmenu má dohodnutú v dohode
za vykonanú prácu podľa odpracovaných hodín. Žalovaný konštatoval a zhrnul, že uvedené dôkazy vo
svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav tak, ako ho interpretuje inšpektorát
práce. Zo spisovej zložky vyplýva, že informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce priamo
na mieste, poskytli spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede. Napriek tomu zhodne uviedli, že
F. O. začal pracovať 15. 01. 2015 o 08:00 h. Ani jedna z osôb neinterpretovala skutkový stav tak, ako
neskôr vo svojom vyjadrení žalobca. Mal za to, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný, preto
na základe vyššie uvedených skutočností správne rozhodol správny orgán prvého stupňa o uložení
pokuty vo výške 2000 eur.

25. K žiadosti účastníka konania, aby boli vypočutí p. O. W. a zamestnanec F. O., odvolací orgán
uviedol, že tak ako prvostupňový správny orgán aj on považuje skutkový stav veci za dostatočne
zistený. Prvostupňový orgán všetky potrebné skutočnosti uviedol v návrhu na začatie  správneho
konania ako aj v napadnutom rozhodnutí,  v ktorom sa vysporiadal s otázkou vykonávania a hodnotenia
dôkazov. Dôkazné listiny - ako sú registračný list FO a elektronický výpis z registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, podľa žalovaného nepochybne
potvrdzujú skutočnosť, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť dotknutú fyzickú osobu do



registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, s ktorou mal
uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 13. 01. 2015 splnil až po začatí výkonu jej práce.

26. Žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, podľa ktorej je
zamestnávateľ zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo, bez ohľadu na jeho následné
odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie.
Uviedol, že z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny
delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov
zamestnávateľa alebo iných subjektov ako samotného zamestnávateľa. Žalovaný ako aj prvostupňový
správny orgán, vychádzali pri svojom konaní a rozhodovaní z listinných dôkazov, ktoré tvoria
administratívny spis a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt zo strany žalobcu.

27. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny
orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, vyplývajúce z ustanovenia
§ 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní . Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca porušil ustanovenia tohto zákona, nakoľko nelegálne zamestnával menovanú
fyzickú osobu, ktorá vykonávala závislú prácu na základe dohody a bez prihlásenia do registra Sociálnej
poisťovne. Zamestnávateľ prihlásil menovaného zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne až po
výkone inšpekcie práce.

28. Správny orgán prvého stupňa podľa žalovaného pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval aj tieto
kritériá: a) počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov, b) skutočnosť, či sa jedná o opakované
zistenie toho istého nedostatku, c) dobu protiprávnosti, d) skutočnosť, či sankcia spĺňa požiadavku
represie, ako aj preventívny účel, e) či bol nedostatok po výkone kontroly bezodkladne odstránený.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Uloženie pokuty za uvedený správny delikt je obligatórne podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o
inšpekcii práce, v zmysle ktorého inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi, alebo fyzickej osobe, za
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur a ak sa jedná o
nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Uložená sankcia
má za cieľ preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných
nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania.

29. Na základe zistených skutočností žalovaný dospel vo veci uloženej pokuty, s ohľadom na okolnosti
prípadu, k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán správne právne posúdil zistený skutkový
stav, uloženie sankčného postihu je dôvodné a výška uloženej sankcie je vo vzťahu k spáchanému
deliktu, ako aj k okolnostiam uvedeného prípadu, primeraná. Žalovaný tiež uviedol, že prvostupňový
správny orgán vo svojom konaní a rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, kde
podkladom napadnutého správneho aktu boli relevantné dôkazy, v dôsledku čoho bol postup správneho
orgánu prvého stupňa v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2, 3 a 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku.
Žalovaný nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia mu vyplýva
priamo zo zákona o inšpekcii práce.

30. Žalobca v správnej  žalobe žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3128,
0-181/2015, zo dňa 20.05.2015. Navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť ako  nezákonné a priznať mu
náhradu trov konania.

I.Žalobca namietal nesprávny úradný postup žalovaného poukazujúc na  skutočnosť, žalovaný
nerešpektoval ust. § 32, ods. 1, § 33, § 34 ods. 2,3  zákona č. 71/1976 Zb. z. o správnom konaní a
nezistil presne a úplne skutkový stav, nedal žalobcovi možnosť navrhnúť a doplniť dokazovanie a na
ústnom pojednávaní klásť svedkom otázky  a  vyjadriť sa k spôsobu  zistenia skutočností  rozhodujúcich
pred vydaním rozhodnutia. Uviedol,  že ním zhotovované dielo bolo závislé výlučne na rozhodovaní
investora stavby, kedy, aké práce bude žalobca pre investora vykonávať. Tieto práce  sa špecifikovali „za
pochodu“, počas realizácie prác na stavbe, nakoľko boli závislé od iných okolností (dodávky materiálu,
omeškanie prác iných zhotoviteľov a pod.) V dohode o pracovnej činnosti bol určený dátum nástupu na
výkon práce u p.O. na deň 15.1.2015. V čase podpisu dohody (13.1.2015), ale ani žalobca nevedel,
či k 15.1.2015 využije prácu p. O.. Nakoľko skutočne dňa 15.1.2015 došlo k zmene harmonogramu, v



čase výkonu kontroly zo strany IP nebol p. O. ani prezlečený do pracovného odevu (pomocný stavebný
robotník), ale bol oblečený vo svojom civilnom oblečení a čakal na pridelenie práce, nepracoval.

II. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nevychádza z dôsledne zisteného skutočného stavu veci a je
nepreskúmateľné a nie je nezávisle na hodnoteniach prvostupňového orgánu.  Rozhodnutie žalovaného
totiž nedáva odpoveď na otázku, aké úvahy žalovaného viedli k jeho  rozhodnutiu, prečo nevykonal
žalobcom navrhnuté dôkazy a neodôvodnil porušenie rovnosti účastníkov konania administratívneho
konania. Žalovaný neuviedol, prečo nepovažoval za hodnoverné prehlásenia nestranných osôb a
javilo sa mu  nadbytočným vykonať výsluch žalobcom  navrhnutých svedkov, hoci aj za účelom
odstránenia rozporov tvrdených svedkami a prvostupňovým orgánom. Odpovede na dvojzmyselné
otázky podľa žalobcu nemôžu navodiť relevantný východiskový stav na objektívne posúdenie veci a
vydanie zákonného  rozhodnutia.

III.  Podľa žalobcu je rozhodnutie nezákonné a založené výlučne len na úvahe, že pokiaľ aj p. O. uviedol,
že pracuje pre žalobcu od 15.1.2015 od 8.00 hod., rozumie sa tým aj výkon činnosti zamestnanca,
tak, ako to má na mysli ust. § 231 ods. l písm. b/ bod 1, zák. č. 461/2003 Z. z. Žalobca namietal,
že v protokole, nie je uvedené, akú konkrétnu prácu mal p. O. v čase výkonu kontroly vykonávať.
Absentuje aj vyhodnotenie, aké úvahy viedli správny orgán k popretiu pravdivosti neskorších  prehlásení
počnúc dotknutým p. O., a p. W.V. bezprostredne prítomného na stavbe, až po  nestrannú tretiu osobu,
ktorej prehlásenie žalobca doložil ako jej vyjadrenie k okolnostiam veci, vrátane prihlásenia dotknutého
zamestnanca do sociálnej poisťovne. (O. V.).

IV. Žalobca v hore uvedenej súvislosti žiadal vypočuť ako svedka bezprostredne prítomného
zamestnanca  p. W., ktorý vykonával práce pre žalobcu v čase výkonu kontroly a bol  priamym svedkom
celej situácie pri výkone kontroly zamestnávania. Žalovaný nevykonal tento dôkaz, výsluchom priameho
svedka  o rozhodných okolnosti pre posúdenie porušenia zákona 82/2005 Z. z. žalovaným. Podľa
žalobcu žalovaný svoj záver založil na prehlásení  O., ktorý povedal, že pracuje pre žalobcu od 15.1.2015
od 8,00 hod., hoci ten  v čase kontroly žiadnu prácu fyzicky nevykonával.  Žalovaný tak uzavrel, že ak
zamestnanec O. toto tvrdí, je tým dostatočne preukázaný tvrdený stav nelegálneho zamestnávania bez
prihlásenia kontrolovaného zamestnanca v sociálnej poisťovni uvedený v protokole o výkone kontroly.
Nevzal do úvahy vyjadrenie konateľa žalobcu k protokolu a zaslal mu dodatok k tomuto protokolu,
ktorý ani nebol predmetom prejednania so žalobcom ako postačujúci na uzavretie veci. Uviedol, že
odpoveď na otázku: „Od kedy pracujete pre zamestnávateľa“ a odpoveď od „xy“ hodiny a dňa totiž vôbec
neznamená, že dotyčný aj fyzicky vykonáva prácu pre zamestnávateľa. Pokiaľ tak odpovedal, je to popis
obsahu dohody o pracovnej činnosti. Zmarením výsluchu svedkov, žalovaný zmaril aj možnosť obrany
žalobcu a z uvedeného dôvodu ukrátil žalobcu na jeho právach ako účastníka konania.

V. Žalobca pokladal  napadnuté rozhodnutie za nezákonné poukazujúc na skutočnosť, že v
posudzovanej veci nejde o pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, kde skutočný dátum
nástupu do práce je dôležitý a  bez ohľadu na pridelenie práce by vznikol pracovný pomer. V danom
prípade išlo o dohodu o vykonávaní práce uzavretú so zamestnancom, kde je na úvahe zamestnávateľa
kedy začne využívať prácu pracovníka a dohodnutý deň začiatku platnosti dohody neznamená zároveň
aj skutočný výkon pracovnej činnosti. Žalobca mal zato, že pokiaľ žalobca nezačal skutočne využívať
jeho prácu, túto mu ani nepridelil, nevydal mu ani pracovné pomôcky, nemohol porušiť ustanovenie
zákona o nelegálnom zamestnávaní a pokuta mu bola uložená bezdôvodne. Tvrdenie, že údajne p.
O. bol už oblečený je len tvrdením až na základe námietky, že na kontrolu uvedenej osoby ani nebol
dôvod. Pokiaľ by bol žalovaný vykonal výsluch navrhnutých svedkov, ktorí vedeli, že v inkriminovanom
čase ešte nebolo zrejmé aké práce bude žalobca vykonávať pre  investora a vedeli by potvrdiť aj
zmenu harmonogramu prác oproti pôvodne plánovaným, ku ktorým mal byť p. O. zadelený, bol by zistil
skutočnosti rozhodné pre svoj záver.

31.  Z  vyjadrenia žalovaného k žalobe z 10.5.2016 vyplýva, že žalobu navrhuje zamietnuť v celom
rozsahu a rozhodnutie žalovaného potvrdiť. Žalovaný opakovane ako odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobou napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného malo zákonom
ustanovené náležitosti, bol v ňom spoľahlivo zistený skutkový stav veci, ktorý sa opieral o konkrétne
podklady (dôkazy), z ktorých sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutia, je v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Konštatoval, že skutočnosti uvedené v protokole boli zistené z obchodného
registra, zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 15.1.2015, od A. W., z výpisu z registra Soc. poisťovne,



z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.1.2015 kde bolo dohodnuté vykonávanie  „pomocných
stavebných prác“.  Zamestnávateľ podľa neho porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
využíval závislú prácu F. O., nar. X.X.XXXX, F. XXX, ktorý pre zamestnávateľa dňa 15.1.2015 o
9,30 vykonával pomocné stavebné práce na stavbe H. X/A, G., mal s ním založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu - dohodu o pracovnej činnosti zo dňa  13.1.2015 - a pred začatím
výkonu činnosti zamestnanca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). V rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tohto neprihlásil do sociálnej
poisťovne.  Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú osobu
prihlásil 15.1.2015 o 9,54 hod., teda po začiatku výkonu práce a vykonanej kontrole. A. W. pôvodne v
zápisnici o podaní informácie uviedol, že pán O. pracuje od 15.1.2015 od 8,00 h. na základe podpísanej
dohody. Neskôr z vyjadrenia A. W. za spoločnosť žalobcu z 27.1.2015  naopak vyplýva, že dohoda
o pracovnej činnosti zamestnanca F. O. bola podpísaná 13.1.2015, ale výkon na pracovisku začal až
15.1.2015, kde sa dostavil na stavbu o 9,15 hod.. Prácu však začal pre nezrovnalosti s investorom
a dohode o náhradnej práci pre nedodanie materiálu neskôr. Zo zápisnice z 15.1.2015 o 9,30 hod.
odpovedal kontrolovaný zamestnanec, že pracuje od utorka, dnes od ôsmej hodiny, že má uzavretú
dohodu o vykonaní práce, v ktorej mal dohodnutú odmenu za prácu podľa odpracovaných hodín.

32. Podľa názoru žalovaného uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú
skutkový stav tak, ako ho interpretuje prvostupňový správny orgán a žalovaný. Pokladal za  zrejmé, že
žalobca začal konať až na základe vykonanej kontroly. Žalovaný považoval za dôležitú aj tú skutočnosť,
že informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce ich poskytli priamo na mieste, poskytli
ich spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede. Zhodne uviedli  F. O. i A. W., že kontrolovaný
zamestnanec  začal vykonávať prácu dňa 15. 01. 2015 o 08:00 h. Ani jedna z osôb neinterpretovala
skutkový stav tak, ako neskôr vo vyjadrení žalobca a napokon v protokole je uvedené, že menovaná  a
kontrolovaná osoba vykonávala pomocné stavebné práce na stavbe.

33. Žalovaný považoval za preukázané, že F. O. vykonával prácu od 08:00 h., nakoľko sa jedná o
zhodné tvrdenie zamestnanca a žalobcu. Je však potrebné uviesť, že v princípe nie je rozhodujúce, či
menovanému v uvedený deň žalobca konkrétnu prácu aj pridelil. F. O. sa dostavil o 08:00 h na pracovisko
na základe pokynu žalobcu, čo je možné považovať za výkon činnosti zamestnanca. Ak by mu aj žalobca
pridelil prácu až od 10:15 h. ako to tvrdí, do tohto času by sa jednalo o prekážku v práci na strane
žalobcu a ak F. O. bol na pracovisku, mohol utrpieť pracovný úraz, a mal byť jednoznačne prihlásený do
Sociálnej poisťovne. Aj z okamžitého konania žalobcu v tejto veci je zrejmé, že svoju povinnosť prihlásiť
menovaného do Sociálnej poisťovne opomenul.

34. Žalovaný uviedol na margo záverov žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a
nezákonné, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza prečo nepovažuje za hodnoverné prehlásenia
nestranných osôb, prečo sa javí nadbytočné vykonať výsluch navrhnutých svedkov. Zákon o inšpekcii
práce v ustanovení § 21 ods. 3 výslovne upravuje, že na konanie podľa § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. A keďže inú právnu úpravu predmetné
konanie nepripúšťa, je evidentné, že na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona o
inšpekcii práce (teda aj za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) bolo potrebné použiť Správny
poriadok, ktorý v dikcii § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania. Na rozdiel od zákona o priestupkoch
ponecháva výlučne na úvahe správneho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Výnimkou
je len prípad, kedy nariadenie ústneho pojednávania ustanovujú osobitné predpisy, napr. stavebný
zákon, či predpisy o pozemkových úpravách. V prejednávanom prípade sa inšpektorát práce aj žalovaný
zaoberali potrebou nariadenia ústneho pojednávania, pričom zhodne dospeli k záveru, že si to povaha
veci nevyžaduje, nakoľko disponujú dostatočným dôkazovým materiálom na účely jednoznačného
preukázania porušenia povinnosti žalobcom. Svoje úvahy zároveň rozviedli v odôvodneniach oboch
správnych aktov, čím sa súčasne vysporiadali s požiadavkou žalobcu smerujúcou k nariadeniu ústneho
pojednávania.

36. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych
medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj v procesno-právnom režime žaloby vo veciach
správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného
a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v



podaniach účastníkov konania, doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho
konania a vzhľadom na žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby dospel k záveru, že  nie je
dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

37. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

38. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej
časti druhej hlavy Správneho súdneho poriadku (§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

39. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, alebo uvedené v § 195 SSP v spojení s § 134 ods. 2 SSP (dôvody neviazanosti správneho súdu
rozsahom a dôvodmi žaloby), či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
40. V konaní vo veciach správneho trestania je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav
zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný (§ 120 písm. b/ SSP). Do uvedenej právnej
normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces,
v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo
vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo
známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí
správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom. Ak zistí skutkové, procesné,
alebo právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich
odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.
41. Z obsahu administratívneho spisu správny súd veci zistil, že v administratívnom spise je priložená
dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 13.1.2015, podpísaná zamestnancom F. O. aj žalobcom. Podľa jej
obsahu miestom výkonu práce je podľa potreby firmy s dátumom 15.1.2015 začiatku pracovnoprávneho
vzťahu, dohoda uzavretá do 31.12.2015 na dobu určitú. Zo zápisnice o podaní informácie z 15.1.2015
o 9,30 hod. vyplýva, že pán O.  pracuje od dnes od ôsmej hodiny, má podpísanú dohodu a v nej výšku
odmeny. V protokole z 23.1.2015 kontrolór Inšpektorátu práce Košice zaznamenal, že 15.1.2015 o 9,30
hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu,
kde sa vykonávala práca osobami, okrem iného aj F. O.. Napokon boli zistené nedostatky práve u tohto
zamestnanca, ktorý 15.1.2015 o 9,30 hod. vykonával pomocné stavebné práce na stavbe H. X/A, G..
Mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, dohodu o pracovnej činnosti zo dňa
13.1.2015 a pred začatím výkonu činnosti nesplnil povinnosť zamestnávateľ podľa zákona č. 461/2013
o sociálnom poistení a v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.2 a ustanoveniami § 2 ods.2 písm.b/ zákona
č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pretože bolo zistené kontrolou v registri
Sociálnej poisťovne, že zamestnávateľ uvedenú osobu prihlásil o 9,54 hod. dňa 15.1.2015.  Žalobca
uvádza identické argumenty ako v odvolaní, s ktorými sa žalovaný už vysporiadal v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia. Pri utváraní právneho názoru na zistený skutkový stav vychádzal žalovaný
z nasledovných dôkazov: F.N. O. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že pracuje od 13. 01. 2015,
dňa 15. 01. 2015 pracuje od 08:00 h, dohodol sa s p. W., pričom uviedol, že má podpísanú dohodu.
Súčasne A. W. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že p. F. O. pracuje od 15. 01. 2015 od 08:00 h na
základe podpísanej dohody, pričom dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená 13. 01. 2015, začiatok
pracovnoprávneho vzťahu je uvedený deň 15. 01. 2015, uvedená kontrolovaná osoba vykonávala prácu,
nakoľko by ináč nebol dôvod ju kontrolovať. F. O. bol do Sociálnej poisťovne prihlásený 15. 01. 2015 o
09:54 h, teda po začiatku výkonu práce a vykonanej kontrole.

42. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.



43. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinného v
čase vydania napadnutého rozhodnutia, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou
založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

44. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej
dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch
uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) .

45. Podľa § 7 ods. 11 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym
orgánom prvého stupňa.

46. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom
vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

47. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

48. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 (správne
delikty) a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.

49. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
50. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
51. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
52. V predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o
postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty. V kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v
rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky,
iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajúce správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty. U
iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov je to ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie



práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie).
53. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu
a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis je potrebné postupovať v súlade so zásadami
trestnoprávnej zodpovednosti, teda v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov alebo Trestného zákona.
54. Vychádzajúc z analógie postupu pri prejednávaní priestupku a správneho deliktu sa môže javiť,
že aj pri prejednávaní správneho deliktu je orgán verejnej správy povinný bezvýnimočne, teda v
každom konkrétnom prípade nariaďovať na prejednanie správneho deliktu podľa ust. § 21 ods. 1
Správneho poriadku ústne pojednávanie, čo v tomto prípade predstavovalo najzávažnejšiu žalobnú
námietku žalobcu voči konaniu správnych orgánov. Súdna prax pri vyriešení tejto otázky prešla značným
vývojom, pričom ako prelomové sa v tomto smere javí uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 134/2014 z 5. februára 2014. V tomto ústavný súd uviedol nasledovné: „V zmysle judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) a ústavného súdu treba pojmy „trestné obvinenie“
a „práva alebo záväzky občianskej povahy“ vymedzujúce rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru
vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru.
Prihliadajúc na výklad a aplikáciu uvedených pojmov v judikatúre ESĽP, dospel ústavný súd k záveru
o aplikovateľnosti ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru na daný prípad, keďže predmetom konania vo
veci sťažovateľky bolo súdne preskúmanie rozhodnutí o uložení sankčnej povinnosti za správny delikt
v podobe uloženia peňažnej pokuty (napr. rozsudok vo veci Bendenoun proti Francúzku z 24. 2.
1994, resp. rozsudok vo veci A. P., M. P. a T. P. proti Švajčiarsku z 29. 8. 1997; III. ÚS 341/07).
Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru
najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci radou sťažovateľke nebola
odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať
za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti
opierajúceho o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade neuskutočnenie ústneho
pojednávania v konaní pred radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní
veci. Správny orgán, akým bola v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu,
totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Verejné
prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom
preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a
nezávislým súdom (argumetum a simili PL. ÚS 12/97).“
55. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia ústavného súdu aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
7Sžo/l/2013 konštatoval, že „z § 21 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi
ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán
preto nie je povinný nariaďovať ústne pojednávanie, je limitovaný však povinnosťou zistiť presne a
úplne skutočný stav veci. V danom prípade by sa však ústnym pojednávaním neprispelo k objasneniu
veci, lebo správny orgán disponoval dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Rovnako v rozhodnutí
sp. zn. 8Sžo/66/2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že „neobstojí ani námietka ohľadom nevykonania
ústneho pojednávania, nakoľko z dikcie ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku takáto povinnosť správneho
orgánu nie je obligatórna a žalobca nepredložil iné dôkazy, ktoré by bolo potrebné prejednať na ústnom
pojednávaní, takže ústne pojednávanie by v danom prípade nebolo účelné a hospodárne“.
56. Na základe uvedené možno dospieť k záveru, že správny súd v každom konkrétnom prípade musí
v závislosti od vykonaného dokazovania v rámci správneho konania vyhodnocovať, či nenariadenie
ústneho pojednávania pri prejednávaní správneho deliktu je takou vadou konania, ktorá mohla mať
za následok nezákonnosť rozhodnutia, resp. či nariadenie ústneho pojednávania bolo na účely
administratívneho konania potrebné.
57. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle
ktorej sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
58. Nariadenie ústneho pojednávania vo veciach správneho trestania závisí od okolnosti každého
konkrétneho prípadu s tým, že pokiaľ orgán verejnej správy ústne pojednávanie nenariadi, musí
byť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie
rozhodnutia a akými úvahami sa orgán verejnej správy riadil (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).
Následne je na správnom súde, aby posúdil, či v konkrétnom prípade nedodržanie zásady ústnosti,



priamosti a bezprostrednosti malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri posudzovaní
potreby dodržania zásady ústnosti v rámci administratívneho konania je potrebné prihliadať na okolnosti
konkrétneho prípadu, povahu správneho deliktu v širšom zmysle, ako aj druh a výšku hroziacej sankcie.
59. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov preto správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že Inšpektorát práce Košice príslušný na rozhodnutie
podľa zákona o inšpekcii práce v prvom stupni a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v
predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci pred vydaním rozhodnutí
postupovali v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto ich rozhodnutia
treba považovať za zákonné, a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie
podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku.
60. Žalobca namietal nesprávny úradný postup žalovaného poukazujúc na  skutočnosť, že žalovaný
nerešpektoval ust. § 32, ods. 1, § 33, § 34 ods. 2, 3  zákona č. 71/1976 Zb. z. o správnom konaní a nezistil
presne a úplne skutkový stav. S týmto záverom nemôže správny súd súhlasiť. Zistenie skutkového stavu
uvedeného po bezprostrednom výkone inšpekcie zakladajú poznanie o realite, ktorá bola hodnotená
objektívne, vychádzajúc z bezprostredných odpovedí zamestnanca F. O. i zamestnávateľa v osobe jeho
konateľa A. W.. Správny orgán považoval ďalšie vysvetlenia za nadbytočné.

61. Aj správny súd považuje  za relevantné dôkazy získané  Inšpektorátom  práce Košice,  pri výkone
kontroly podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní u žalobcu, ktorou zistil porušenie povinností žalobcu stanovených predpismi
uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona,  § 3 ods. 2 zákona o  inšpekcii práce v nadväznosti na
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúcu
v tom, že žalobca na kontrolovanej stavbe využíval závislú prácu zamestnanca F. O., ktorý pre žalobcu
dňa 15.1.2015 o 9,30 hodine vykonával pomocné stavebné práce, na základe pracovnoprávneho
vzťahu, t.j. dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.1.2015. Pred začatím výkonu pracovnej činnosti
zamestnanca F.N. O. si nesplnil povinnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá sa
na neho vzťahuje aj v prípade pracovno-právneho vzťahu založeného dohodou o pracovnej činnosti a
neprihlásil tohto zamestnanca do Sociálnej poisťovne. V registri tejto bolo zistené, že žalobca uvedeného
zamestnanca prihlásil 15.1.2015 až o 9,54 hodine, teda po začatí kontroly vykonanej Inšpektorátom
práce Košice, za situácie, keď sa nachádzal na pracovisku spoločne s iným zamestnancom.

62. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nevychádza z dôsledne zisteného skutočného stavu veci
a je nepreskúmateľné a nie je nezávislé na hodnoteniach prvostupňového orgánu, ak neuvádza aké
úvahy žalovaného viedli k rozhodnutiu, prečo žalovaný sám nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy
výsluchom osôb zamestnaných u žalobcu, ktoré pokladal za hodnoverné. Súd konštatuje, že tieto dôkazy
sú obsahom administratívneho spisu, takže boli zistiteľné, ale správne orgány ich ako „dodatočné“
nebrali do úvahy, vrátane ich záverov, že menovaný zamestnanec nepracoval, nebol prezlečený,
nemal pracovné prostriedky, v minulosti už bol prihlásený a pod. V každom prípade závery žalobcu o
predkladaných dôkazoch, ktoré žiadal vykonať aj na pojednávaní, správne orgány poznali, boli opačného
významu ako  závery správneho orgánu, nebolo však nutné ich vykonať na pojednávaní a správny
orgán ich nehodnotil ako hodnoverné, lebo štádium zistenia skutkového stavu uvedeného do protokolu
o vykonanej kontrole, vzhľadom na to „čo k veci“ povedal konateľ žalobcu A. W. a  kontrolovaný
zamestnanec  F.N. O.. Ďalšie dopĺňanie už zisteného môže byť chápané ako obrana žalobcu, aj ako
realita, ktorú možno vidieť vo svetle dôkazov a pohľadov aj z hľadiska účelu a záujmov žalobcu. Správny
súd konštatuje, že správna úvaha patrí správnemu orgánu a z jej obsahom sa správny súd stotožňuje.

63.  Podľa žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu založené výlučne
len na úvahe, že p. O. uviedol, že pracuje pre žalobcu od 15.1.2015 od 8.00 hod. Podľa žalobcu
absentuje v rozhodnutiach výkon činnosti zamestnanca, rovnako ako aj vyhodnotenie aké úvahy by viedli
správny orgán k popretiu „pravdivosti„ neskorších prehlásení zamestnanca F.N. O.,  konateľa žalobcu
A. W.G. a bezprostredne prítomného na stavbe zamestnanca žalobcu W.,  vrátane zamestnanca (O. V.)
komunikujúceho so sociálnou poisťovňou. Žalobca tieto osoby  v hore uvedenej súvislosti žiadal vypočuť
ako svedkov, ktorí v čase výkonu kontroly poznali celú situáciu. Žalovaný podľa žalobcu nevzal do úvahy
ani vyjadrenie konateľa žalobcu k protokolu ani tvrdenie, že so zamestnancom mal uzavretú dohodu
o vykonávaní práce, kde je na jeho úvahe kedy začne využívať jeho  prácu, keď mu navyše nepridelil
ani pracovné pomôcky.



64.  Správny súd naposledy uvedené argumenty považuje za konštrukcie smerujúce k presadeniu
možnosti obrany žalobcu. Správny súd rovnako ako správne orgány urobil záver ako je zhora uvedené,
že pre zistenie skutkového stavu od vykonania ďalších dôkazov a nariadenia pojednávania nebolo
možné očakávať zmenu hodnotenia skutkových a právnych záverov. Žalovaný, rovnako ako správny
orgán prvého stupňa, vychádzal zo zistení, že F. O. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že pracuje od
(13. 01. 2015), dnes (15. 01. 2015) na základe dohody od 08:00 h. To korešponduje s bezprostredným
vyjadrením, ktoré tiež pri kontrole uviedol za zamestnávateľa  A. W., t.j., že menovaný pracuje od 15.01.
2015 od 08:00 h, ako aj s predloženou dohodou o pracovnej činnosti, ktorá bola podpísaná 13. 01.
2015. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod l zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobca bol
povinný zamestnanca prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom
týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, prítomného na pracovisku.

65. Správny súd, zhodne ako žalovaný, konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti
jednoznačne potvrdzujú skutkový stav tak, ako ho interpretuje inšpektorát práce, pretože ide o
informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez možnosti
konzultovať odpovede. Ani jedna z uvedených osôb neinterpretovala skutkový stav tak, ako neskôr.
Na základe vyššie uvedených skutočností správne rozhodol správny orgán prvého stupňa i žalovaný o
uložení pokuty vo výške 2000 eur.

66. Žalobcove tvrdenia, že v inkriminovanom čase menovaný nepracoval, nebol ani v pracovnom odeve,
nemal pridelené pracovné náradie, dokonca vzhľadom na zmenu obsahu prác, ktoré mali byť dňa 15.
01. 2015 pre investora vykonávané žalovaným, nebolo ani zrejmé, či v uvedený deň bude menovaný
vôbec pracovať, považoval správny orgán za účelové. Toto hodnotenie správny súd akceptuje. Preto
požiadavku vypočuť p. O. W., zamestnanca F. O., nemal správny orgán dôvod realizovať.

67. Inšpektorát práce Košice za vyššie uvedené porušenie povinností uložil pokutu vo výške 2000,- €
na dolnej hranici v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. Žaloba mal v súlade s §
33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní možnosť vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia
i k spôsobu zisťovania a predložiť a navrhnúť dôkazy. Z administratívneho spisu vyplýva vyjadrenie
zástupkyne žalobcu z obsahu ktorého je možné zistiť, argumenty žalobcu, ako je zhora uvedené, na
ktoré odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov dali odpoveď. Žalovaný rovnako dospel k právnemu
záveru, že prvostupňový orgán správne vychádzal z preukázaného, že žalobca ako zamestnávateľ
porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa postupoval zákonne, ak vydal
rozhodnutie dňa 09. 03. 2015 o uložení pokuty žalobcovi. Ten nepredložil nijaké dokumenty, ktoré by
spochybnili, prípadne vyvrátili zistené skutočnosti svedčiace o porušení  ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a konštatoval
porušenie povinnosťami uloženými osobitným predpisom  zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca a podľa § 4 ods. 1 a 2 na
nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca, okrem
zamestnanca v právnom vzťahu, na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a na dôchodkové poistenie, pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca.

68. Aj správny súd, rovnako ako žalovaný, poukazuje na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne
delikty. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu konštatuje, že prvostupňový správny orgán
pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 19
ods. 2 písm. a) bod. 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce, zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty
zohľadňovali všetky zákonné kritériá: a) počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov, b) skutočnosť,
či sa jedná o opakované zistenie toho istého nedostatku, c) dobu protiprávnosti, d) skutočnosť, či sankcia
spĺňa požiadavku represie, ako aj preventívny účel, e) či bol nedostatok po výkone kontroly bezodkladne
odstránený. Vzhľadom k uvedenému je potom uložená pokuta na spodnej hranici zákonom stanovenej
sadzby/ od 2 000 eur do 200 000 eur/. Uloženie pokuty za správny delikt je obligatórne podľa § 19
ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Na základe zistených skutočností správny súd, rovnako
ako žalovaný, dospel k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán správne právne posúdil



zistený skutkový stav, uloženie sankčného postihu je dôvodné a výška uloženej sankcie je vo vzťahu k
spáchanému deliktu, ako aj k okolnostiam uvedeného prípadu, primeraná, keď podkladom napadnutého
správneho aktu boli relevantné dôkazy zistené a vyhodnotené v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2, 3
a 4, § 32 a § 34 Správneho poriadku.

69. K existencii Dohody o pracovnej činnosti súd dodáva, že aj táto sama o sebe zakladala povinnosť
žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení,
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne založeného
v administratívnom spise však vyplýva, že tak zamestnávateľ urobil po začatí kontroly, teda zjavne
po uplynutí lehoty určenej mu zákonom. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce
Košice súd akceptuje bez pochybnosti o ich správnosti záverov inšpekčných orgánov o tom, že
vyššie opísaná činnosť žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny
režim § 1 ods. 2 Zákonníka práce („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.). Zákonník
práce pri úprave pracovnoprávnych vzťahov má vychádzajúc predovšetkým z ustanovenia § 1 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb.z. občianskeho zákonníka ako právna norma lex specialis prednosť, pre
potrebu ochrany pracovnoprávnych vzťahov v širšom právnom kontexte, vrátane odvodových povinností
zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. Nemožno pritom opomenúť ani fakt, že ani
žalobca v pozícii zamestnávateľa nijako nespochybnil, že menovaného prijal do zamestnania.

70. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, z ktorého
žalobca zistil, že za porušenie povinností podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní mu Inšpektorát práce Košice navrhuje uložiť
pokutu vo výške 2 000,- eur. Až po tomto zistení žalobca doručil písomnosti a namietal, že správny
orgán nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zistil skutkový stav veci, nesúhlasil s obvinením
zo spáchania správneho deliktu a s tvrdením, že mal využívať závislú prácu zamestnanca bez jeho
prihlásenia do sociálnej poisťovne. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie dostatočne jasne,
zrozumiteľne a náležite odôvodnil a vysporiadal sa so zisteným skutkovým stavom a poukazujúc
na porušenie povinností zo strany žalobcu vydal rozhodnutie, ktorým mu uložil obligatórnu pokutu
na spodnej hranici jej zákonného rozmedzia, t. j. vo výške 2 000,- eur. Ako nedôvodné preto súd
vyhodnotil žalobné  námietky žalobcu. Pre inšpekčné zistenia správnych orgánov oboch stupňov mal
totiž zásadný právny význam skutočný obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a označenou fyzickou
osobou, majúci evidentne znaky závislej práce (§ 1 ods. 2. Zákonníka práce). Závery správnych orgánov
oboch stupňov o posúdení tohto vzťahu majú svoj reálny dôkazný základ v obsahu administratívneho
spisu, predovšetkým v obsahu protokolu, v obsahu Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu
prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 15.01.2015 a v obsahu Zápisnice o podaní informácie
zamestnávateľom. Z iných vykonaných dôkazov, resp. ani z iných relevantných inšpekčných zistení
Inšpektorátu práce Košice nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by navodzovali potrebu zaoberať sa
podrobne námietkami žalobcu poukazujúcimi prípadne na iný charakter právneho vzťahu medzi ním a
zamestnancom v deň vykonania inšpekcie práce.

72.  Správny súd vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v takto prebiehajúcom konaní nevidí
žiadnu nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutiu žalovaného, ktorý sa
dostatočne jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správny
súd nepochybuje o správnosti záveru, že ani prípadné nariadenie ústneho pojednávania vo veci by
neprispelo k inému zisteniu skutkového stavu prejednávanej veci. Nenariadením ústneho pojednávania
v danom prípade nedošlo k ujme účastníka konania - žalobcu - na jeho právach a oprávnených
záujmoch, keďže dôkazy obstarané prvostupňovým správnym orgánom náležite objasnili skutkový
stav veci.  Správny súd neuznal ako dôvodnú predmetnú žalobnú námietku vzťahujúcu sa na údajnú
nejednoznačnosť spôsobu spáchania správneho deliktu. K výške uloženej pokuty správny súd dodáva,
že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2 000,- eur podľa citovaného zákonného ustanovenia
zákona o inšpekcii práce,  na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Jej výšku predovšetkým
správne orgány odôvodnili prihliadnuc na to, že nedostatok bol po kontrole odstránený. Preto správne
orgány oboch stupňov postupovali v preskúmavanej právnej veci v právnom režime zákona o inšpekcii



práce, aplikujúc zároveň predpisy o správnom konaní (vzhľadom na spoločné a prechodné ustanovenia
uvedeného zákona dané v jeho ustanovení § 21 ods. 3).

73. Vo vzťahu k žalobným námietkam súd opakovane poukazuje na obsiahle a právne vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, pričom v právnej konfrontácii so žalobnými
dôvodmi považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci dôkazného stavu boli zistené všetky podmienky
pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti. Za relevantné považoval listinné dôkazy,
predovšetkým Dohodu z 13.1.2015, pričom konštatuje, že ďalšie dôkazy predložené žalobcom v
administratívnom konaní nemali potenciál právnu spôsobilosť zvrátiť ten dôkazný stav, ktorý bol
konštatovaný inšpektorom práce v rámci kontroly vykonanej 15.1.2015. Pokiaľ ide o povinnosť nariadiť
ústne pojednávanie, súd konštatuje, že judikatúra Najvyššieho súdu SR v tejto právnej oblasti sa vyvíjala
a momentálny stav akcentuje presne tú procesnú situáciu, ktorú naznačil aj na pojednávaní zástupca
žalovaného, ktorá vyplýva z ust. § 21 Správneho poriadku. Predovšetkým ide o to, či správny orgán
vidí alebo nevidí dôvody pre ďalšie objasnenie veci pre vykonanie ďalšieho dokazovania vo vzťahu
k skutkovému stavu veci. V danej veci aj podľa názoru správneho súdu neboli dôvody vykonávať
ďalšie dôkazy, ak už existoval základný rozsah nevyvrátiteľných dôkazov, ktoré preukazovali nelegálne
zamestnávanie.

74.  Správny súd sa pri posudzovaní veci tiež zaoberal možnosťou správneho súdu posudzovať
predmetnú vec správneho trestania za aplikácie novšej, priaznivejšej právnej úpravy. Zákon č. 294/2017
Z.z. z 19. októbra 2017 totiž zmenil a doplnil § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, účinný od 1. januára 2018 a slová \"nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)\" sa
nahradili slovami \"neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6)“ na prihlásenie do tohto registra,
najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala
do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra\".

75. Dôvodová správa vo všeobecnej časti uvádza „v súčasnosti je nelegálnym zamestnávaním
akékoľvek oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne“. Zámerom návrhu zákona je, aby nelegálnym
zamestnávaním nebolo určité oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne. Preto predkladateľ navrhuje zmeniť skutkovú
podstatu nelegálneho zamestnávania upravenú v § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorého sa za nelegálne zamestnávanie
považuje aj oneskorené splnenie prihlasovacej povinnosti do Sociálnej poisťovne, ktoré bolo zistené
až dodatočným výkonom kontroly. V osobitnej časti k čl. I bodu 1 uvádza „navrhuje sa na účely
nelegálneho zamestnávania z nelegálneho zamestnávania eliminovať určité situácie oneskoreného
ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra
Sociálnej poisťovne, aby sa vylúčili prípady, keď zamestnávateľ túto povinnosť, sám a bez zistenia
nesplnenia tejto povinnosti kontrolnými orgánmi, splnil len s malým oneskorením“.

76. Pokiaľ ide o nový právny stav účinný od 1.1.2018, správny súd konštatuje, že aj za účinnosti znenia §
2 ods.2, písm. d/ zákona o nelegálnom zamestnávaní sú dôvody pre vyvodenie administratívno-právnej
zodpovednosti v podstate založené na tom, že ak zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do poistenia,
sám znáša riziko, ak v priebehu 7 dňovej lehoty, v rámci ktorej môže vo veci byť vykonaná kontrola
správnym orgánom, bude zistené porušenie tejto povinnosti. Dôvodová správa k novelizovanému zneniu
§ 2 ods.2 dáva za pravdu takémuto výkladu zákona, aký realizoval správny súd.

77. Podľa § 7ca a  prechodných ustanovení zákon č. 294/2017 Z. z. z 19. októbra 2017 k úprave účinnej
od 1. januára 2018 sa porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) účinného
do 31. decembra 2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, na účely
vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili
zákaz nelegálneho zamestnávania, a na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných
predpisov 27) na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému inšpektorátu práce, nepovažuje za
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ak táto
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, využívala závislú prácu fyzickej osoby a
prihlásila túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do



siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr
však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich
dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.\".

78. Zamestnávateľ je podľa súčasne platnej právnej úpravy povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť
v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (napr. do začatia výkonu činnosti
zamestnanca), najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred
uplynutím tejto sedemdňovej lehoty. Teda ak príde kontrolný orgán po čase, kedy zamestnanec začal
vykonávať svoju činnosť, no v lehote siedmich dní a zistí, že zamestnávateľ si ešte nesplnil prihlasovaciu
povinnosť, konštatuje nelegálne zamestnávanie. Ak si však zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť
v lehote uvedených siedmich dní a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nemôže
konštatovať nelegálne zamestnávanie. Ak si zamestnávateľ splní túto povinnosť až po lehote siedmich
dní alebo si ju nesplní vôbec, v takom prípade nebude chránený a  kontrolný orgán, bez ohľadu na čas
výkonu kontroly, konštatuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to aj spätne.“

79. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal právnu vetu k svojmu rozsudku 3Sžf32/2007 zo dňa
24.04.2008, ktorá sa týka možností správneho súdu posudzovať veci správneho trestania za aplikácie
novšej, priaznivejšej právnej úpravy. Uviedol: „Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona,
ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade ako to zákon
výslovne neustanovuje.“ Povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy. Súd skúmal, či
neskorší právny predpis neobsahuje takú právu úpravu, ktorá by pre žalobcu umožňovala uloženie
inej, priaznivejšej sankcie. Platná právna úprava, na rozdiel od tej, ktorá bola platná v čase skutku, už
stanovuje kritériá pre určenie výšky sankcie. Ide teda o úpravu zjavne výhodnejšiu pre subjekt, ktorý
sa dopustil správneho deliktu, a použiteľnú aj na uloženie sankcie subjektu, ktorý sa deliktu dopustil
čo platilo aj pred nadobudnutím jej účinnosti s poukazom na znenie článku 50 ods. 6 Ústavy SR.
Podľa názoru súdu, zásada určená uvedeným článkom ústavy sa vzťahuje na všetky delikty verejného
práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom.
(Uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je podľa názoru
súdu v rozpore s článkom 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR). Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom
1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho
štátu podľa názoru súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne
neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca
v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej
uloženia, chrániť závažný verejný záujem. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu
prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Právny
poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. V týchto
prípadoch sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je
zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých
sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (cit. Drgonec: Ústava Slovenskej republiky Komentár,
Heuréka 2004, str. 57 - 58).

80. Vzhľadom na začatú kontrolu u žalobcu 15. 1. 2015, pred prihlásením zamestnanca F.N. O. v
sociálnej poisťovni, však nie je možné, aby správny súd v posudzovanej veci uplatnil novšiu právnu
úpravu alebo judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v bodoch 74 až 79 odôvodnenia
tohto rozsudku, ani po zmene zákona účinného od 1. 1. 2018.

81. Vo všeobecnosti k obsahu žaloby a jej doplnenia súd záverom uvádza, že vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa so
zásadnými žalobnými námietkami, pričom nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom
podrobná odpoveď (Napr. vec Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.1.1999 č. 30544/96 a iné,
tiež judikatúra ÚS SR - I.ÚS 226/03, III. ÚS 209/2004, III.ÚS 260/06 a ďalšie).

82. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci správny súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.



83. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania,
postupujúc podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca v konaní nemal úspech.

84. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v Čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.



Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6"}, {"guid": "90247910-00ae-4917-8774-12931bc370c8:ab6fd3fd-2868-4b1c-8a64-8f1e6fee03c1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4", "spisova_znacka": "7S/76/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/76/2015 z 25. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7015200744.4"}], "citovane_v": []}