{"guid": "fd8a1d5a-423e-4f99-b97d-78db2cd6c9e9:849f2d67-be56-4e63-aa55-2068bc4ea8c8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7016201049.2", "spisova_znacka": "6S/90/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/90/2016 z 14. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. februára 2018, sp. zn. 6S/90/2016, ECLI:SK:KSKE:2018:7016201049.2", "identifikacne_cislo": "7016201049", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2018-02-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/849f2d67-be56-4e63-aa55-2068bc4ea8c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7016201049.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7016201049.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7016201049.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/90/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201049
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201049.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu DRYÁDA CORPORATION,
s.r.o., so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika 3504/14, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom
Brázdilom, Advokátska kancelária, Zvolen, Trhová 1, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR
Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z
21.06.2016 č. 103382122/2016, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Žalobu   z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov rozhodnutím z 09.03.2016 č. 102694903/2016 určil žalobcovi
rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 21.832,23 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2008.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že daňový úrad vykonal u žalobcu opätovne daňovú kontrolu
na DPH za zdaňovacie obdobie august 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 26.11.2014
č. 9813401/5/5205013/2014/Vys. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad
Košice určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 21.832,23 eur rozhodnutím zo dňa
27.02.2015 č. 9813401/5/439950/2015/Vys. Uvedené rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu zrušené
žalovaným rozhodnutím z 18.06.2015 č. 955470/2015 a vec bola vrátená Daňovému úradu Košice na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Po doplnení daňový úrad vydal rozhodnutie z 09.03.2016 č. 102694903/2016, ktorým určil rozdiel
dane v sume 21.832,23 eur za zdaňovacie obdobie august 2008.

4. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 21.832,23 eur (657.718,-- Sk) z
faktúr vystavených spoločnosťou SOLID PRESS Slovakia s.r.o., Prešov, Slovenská 39, za betonársku
oceľ v celkovej sume 135.889,04 eur (základ dane 114.192,48 eur, DPH 21.696,56 eur). Správca
dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca v zdaňovacom období august 2008 deklarovaním dodania
betonárskej ocele s oslobodením od dane českej spoločnosti LANDORIKA s.r.o., v celkovej sume
115.093,10 eur, porušil ustanovenia § 2 ods.1 písm.a), § 19 ods.8 a § 43 ods.1 až 4 zákona č. 222/2004
Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“).

5. Správca dane z dokladov predložených k daňovej kontrole - faktúra medzinárodných nákladných listov
(CMR) zistil, že prepravu tovaru - stavebnej ocele od deklarovaného dodávateľa SOLID PRESS Slovakia
s.r.o., k deklarovanému odberateľovi LANDORIKA s.r.o. mali vykonať (okrem iných) prepravcovia.



EKOPRIM s.r.o., Strojnícka 17, Prešov, KOMEX Dušan Komka, Ul. Pažica 37, Prešov - Nižná Šebastová,
KFŠ - DELTA s.r.o., Štefánikova 78, Bardejov, GIM - SERVIS a.s., vstupný areál U.S.Steel Košice.

6. Správca dane zaslal jednotlivým správcom dane dožiadania za účelom preverenia požadovaných
skutočností u jednotlivých prepravcov žalobcu. Z jednotlivých odpovedí zistil tieto skutočnosti:
- správca dane u EKOPRIM-u s.r.o. z predložených dokladov zistil, že tovar - stavebná oceľ bol
prepravený na trase Ličartovce - Brno, a Brno - Kračunovce. Z CMR, a tiež záznamov o prevádzke
motorového vozidla ev.č. A.-XXXCM a A.-XXXYF vyplývalo aj zistenie, že tovar bol na Slovensku
prepravený spoločnosti TATRA TRADE CORPORATION s.r.o.
- u prepravcu KOMEX W. G. bolo zistené, že tento prepravca vystavil faktúru č. 801221 pre odberateľa L.
- autodoprava, vozidlom ev.č. A.-XXXCV a A.-XXXYG na trase Ličartovce - Brno - Šaľa. Táto skutočnosť
vyplýva aj CMR č. 3051809, podľa ktorého odosielateľom bol žalobca a príjemca LANDORIKA s.r.o.
Miesto vykladania tovaru bola spoločnosť LANDORIKA s.r.o., Brno, miestom nakládky tovaru Ličartovce
293. Podľa CMR č. 4916003 bola odosielateľom spoločnosť LANDORIKA s.r.o. a príjemcom TATRA
TRADE CORPORATION s.r.o. Miestom nakládky bolo Brno, miestom vykládky obec Šaľa. Jednalo sa
o komoditu stavebná oceľ o hmotnosti 23522 kg. Podľa objednávky č. 356/2008 dopravca mal určené
miesto nakládky sklad TATRA TRADE CORPORATION s.r.o., Ličartovce, a miesto vykládky podľa CMR
Brno + Šaľa na Slovensku. Podľa záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 15369 preprava
tovaru - roxory sa uskutočnila dňa 18.08.2008 na trase Ličartovce - Drietoma - Brno - Kúty - Šaľa.

Správca dane zistil, že tovar bol síce fyzicky prepravený do Čiech pre spoločnosť LANDORIKA s.r.o.,
ale po formálnom potvrdení prevzatia tovaru na prepravných dokladoch tovar pokračoval v preprave na
Slovensko,
- u prepravcu KFŠ - DELTA s.r.o. bolo dožiadaným správcom dane zistené, že táto spoločnosť vystavila
preverovanú faktúru za dopravu KOMEX - W. G. a v účtovníctve spoločnosti KFŠ - DELTA s.r.o. bola
zaúčtovaná, zaevidovaná v evidencii DPH za mesiac august 2008, bola súčasťou daňového priznania
za zdaňovacie obdobie august 2008 a suma 22.610,-- Sk bola uhradená na účet. Preprava bola
uskutočnená motorovým vozidlom spoločnosti KFŠ - DELTA s.r.o., evidenčné č. XTX XXXX + náves ev.č.
XTX XXXX na základe objednávky od KOMEX - W. G. a vodičom bol zamestnanec KFŠ - DELTA s.r.o.,
ktorý uvedeným vozidlom prepravoval stavebnú oceľ balenú vo zväzkoch s presnou identifikáciou na
etiketách. Stavebná oceľ bola naložená žeriavom v obci Ličartovce, a prevezená do Brna pre spoločnosť
LANDORIKA s.r.o., kde na benzínke OMV smerom na Bratislavu zástupcu tejto spoločnosti prevzal a
vystavil nové doklady na prepravu stavebnej ocele do Šale, kde v hale firmy sa žeriavom stavebná oceľ
vyložila.

7. Správca dane preveroval zdaniteľné obchody deklarovanými faktúrami od žalobcu spoločnosti
LANDORIKA s.r.o., Brno, z dožiadaní príslušného správcu dane na dožiadanie bolo zistené, že
spoločnosť LANDORIKA s.r.o. je v likvidácii a likvidátorom je občan Slovenskej republiky M. B., bytom
B.. Menovaný bol v preverovanom období aj konateľom tejto spoločnosti. V preverovanom období
spoločnosť nakupovala stavebnú oceľ a ďalší materiál na Slovensku, okrem iných aj od spoločnosti
DELTA UK s.r.o., MVK Slovakia s.r.o., DRYÁDA CORPORATION s.r.o., FINANCIAL TRADE s.r.o., LPH
Vranov nad Topľou, s.r.o. Prepravu zabezpečovala autodoprava L. Y., Z., ktorá je zároveň špedičnou
spoločnosťou. LANDORINA s.r.o. nemal prenajaté skladové priestory, po prevzatí tovaru bol tovar
prekontrolovaný a dodaný odberateľovi.

Spoločnosť v auguste 2008 okrem iného nadobudla stavebnú oceľ aj od žalobcu v sume 96.250,40 eur,
t.j. 2,351.919,-- Kčs. Podľa evidencie pre účely DPH v mesiaci august 2008 išlo o päť plnení. Kópie
dokladov o nadobudnutí stavebnej ocele správca dane nemal k dispozícii. Doklad č. 2008006, podľa
ktorého malo ísť o nadobudnutie stavebnej ocele od žalobcu pre odberateľa LANDORIKA s.r.o., sa v
evidencii pre účely DPH za III. štvrťrok 2008 nenachádzal.

8. Česká finančná správa v súvislosti so spoločnosťou LANDORIKA s.r.o. preverovala obchodného
partnera z Lotyšska, spoločnosť Sabiedriba ar ierobežotu atbildib AMG EKSPORTS. Spoločnosť bola
registrovaná ako platiteľ od 18.01.2000, právna forma podnikania spoločnosť s ručením obmedzeným.
Skutočnou podnikateľskou činnosťou bol nešpecifikovaný predaj a agentúra. V období III. štvrťrok
2008 bolo preverovaných podľa českej strany 31 mil. 553 tis. 532 CZK, potvrdených zo strany
Lotyšska bola obchodovanie vo výške 896.674,69 LHL. Išlo o dodávky Česká republika - Lotyšsko.
Predseda predstavenstva lotyšskej spoločnosti potvrdil nadobudnutie tovaru od platiteľa LANDORIKA



s.r.o. Kovové tyče boli obstarané na základe 66 faktúr a 66 CMR. Tovar bol objednaný e-mailom a
telefónom, vzájomné jednania prebehli na Slovensku a v Lotyšsku. Tovar bol naložený na adrese:
Mlynská 326/13, Brno, Česká republika, na nakládku dohliadal M. B.. Tovar nebol dovezený do Lotyšska,
bol dodaný z Českej republiky na Slovensku kupujúcemu TATRA TRADE CORPORATION, s.r.o. Cestnú
dopravu uskutočnili rôzni prepravcovia. Logistiku prepravy riadila firma L. Y. - autodoprava. Tovar bol
dodaný na adresy na Slovensku, ktoré uviedol kupujúci TATRA TRADE CORPORATION s.r.o.: Šaľa,
sklad DELTA Beam Slovakia s.r.o. - Rovinka 320, sklad FERONA s.r.o. - Kračunovce, sklad TATRA
TRADE CORPORATION s.r.o. Žilina, sklad METALEX a.s.

9. AMG EKSPORT SIA predala tovar zakúpený od slovenského platiteľa ďalšej spoločnosti zo
Slovenska TATRA TRADE CORPORATION s.r.o. za 1,314.478,92 eur, resp. 923.821,05 LVL. AMG
EKSPORTS SIA deklarovala nadobudnutie od zahraničného platiteľa vo svojich súrnych výkazoch a
daňových priznaniach za obdobie III. štvrťrok 2008. Dodania slovenského platiteľovi TATRA TRADE
CORPORATION boli rovnako deklarovan. Správca dane po posúdení jednotlivých zistení, samostatne,
aj v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že obchodovanie so stavebnou oceľou v zdaňovacom
období august 2008 bolo zjavne bez ekonomického opodstatnenia, a jediným cieľom bolo získanie
daňovej výhody. Spoločnosti, vrátane žalobcu, boli vložené do umelo vytvoreného reťazca s cieľom
získania daňovej výhody.

10. Za účelom preverenia obstarania tovaru od dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o., správca
dane zaslal dožiadanie Daňovému úradu Prešov, ktorý v odpovedi na dožiadanie oznámil, že uvedená
spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ dane od 19.11.2007, konateľom spoločnosti bol A. H., daňové
priznanie za august 2008 bolo podané a daň z dodaných tovarov a služieb bola vyčíslená vo výške
7,844.298,-- Sk. Doklady predložené ku kontrole boli odovzdané polícii (ÚBOK Košice). Preverované
faktúry boli podľa zostáv zahrnuté v účtovníctve v spoločnosti (v dvoch prípadoch boli zistené rozdiely v
číslovaní faktúr). V roku 2008 spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a nevlastnila žiadny majetok.
Správca dane získal poznatky o obchodovaní so stavebnou oceľou, z protokolu z daňovej kontroly
vykonanej u spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o., za zdaňovacie obdobie január, jún, august a
december 2008. Z protokolu vyplynulo, že spoločnosť deklarovala predaj stavebnej ocele v roku 2008
aj žalobcovi, a deklarovala nákup stavebnej ocele aj od spoločnosti DELTA UK s.r.o., Giraltovce. Z
protokolu ďalej vyplynulo, že správca dane nahliadol do vyšetrovacieho spisu, v rámci súčinnosti s
Prezídiom PZ, Úradom boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Východ - Košice, vedeného v trestnom
čine podľa § 206 ods.1 Trestného zákona. Obvinený A. H. (bývalý konateľ spoločnosti SOLID PRESS
Slovakia, s.r.o., do zápisnice o výsluchu uviedol, že stavebnú oceľ dal doviezť do Ličartoviec O. Y., kde
poveril U. P. nakládkou a vykládkou tejto ocele a prípravou dokumentov. Úlohou A. H. bolo prísť a potvrdiť
dodacie listy u M. B. v B. mal potvrdené faktúry medzi spoločnosťou SOLID PRESS Slovakia s.r.o. a
spoločnosťou, ktorá mala železo nakupovať - boli to tri spoločnosti z Košíc, ktorých názvy si nepamätal.
O. Y. mu povedal, že železo nakúpil v Poľku u spoločnosti VIMEX, a potom mu faktúry prišli poštou na
adresu spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o.

11. Obvinený O. C. (konateľ spoločnosti DELTA UK s.r.o.) v súvislosti s osobou M. B., uviedol, že „pozná
M. B., obchodoval s Y., so železom, boli to v podstate oficiálne obchody, len oni to ešte 2 - 3-krát pootočili,
vybrali z toho DPH, a potom tovar predali. Točili to do Čiech, do spoločnosti LANDORIKA s.r.o., ktorej
konateľom bol M. B.. Bolo to zrejme tak, že p. B. to predaj do TATRA TRADE CORPORATION, s.r.o.,
TTC s.r.o.“. „Kto predáva nejakej ďalšej firme, ktorá si uplatnila nadmerný odpočet, a táto predala do
LANDORIKA s.r.o. zase B., kde tovar išiel po tom, svedok nevedel uviesť“.

12. Z ústneho pojednávania s L.. U. P., konateľom spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o.
vyplynulo, že „prepravu tovaru od dodávateľa stavebnej ocele JOINT - STOCK COMPANY „LIEPAJAS
METALURGS“ z Lotyšska zabezpečoval L. Y. - autodoprava, pričom tovar bol zložený v Ličartovciach;
tovar fakturovaný spoločnosťou DELTA-UK s.r.o. bol do skladu v Ličartovciach dovezený priamo od jej
dodávateľa, t.j. od spoločnosti JOINT - STOCK COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“, pričom prepravu
hradila spoločnosť DELTA-UK s.r.o.; prepravu tovaru zo skladu spoločnosti SOLID PRESS Slovakia
s.r.o. v Ličartovciach si zabezpečoval každý odberateľ sám. Preto nemá žiadne prepravné doklady; v
sklade bolo v priemere 300 - 500 ton materiálu, ktorý bol priebežne dodávaný odberateľom; manipuláciu
zabezpečovala firma DELTA-UK, ako koordinátor celého obchodu vlastnými žeriavmi v priestoroch v
Ličartovciach; uvedené priestory má spoločnosť SOLID PRESS Slovakia s.r.o. prenajaté od spoločnosti
VAXTON Management s.r.o., Košice; spoločnosť SOLID PRESS Slovakia s.r.o. začala obchodovať so



stavebnou oceľou až v auguste 2008, a tento tovar nadobúdala od spoločnosti DELTA-UK s.r.o. a PZM
VIMEX S.A. Poľsko“.

13. Správcovi dane bola na základe dožiadaní doručená aj odpoveď z Daňového úradu Trebišov. Od
konateľa žalobcu zistil k prijatým zdaniteľným obchodom od dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o.,
že „obchody boli uzatvárané s A. H., väčšinou to boli ústne dohody pre fakturovaný objem. K nákupu
betonárskej (stavebnej) ocele bola vyhotovená kúpna zmluva č. 150808 SPS - D + špecifikácia č. 1 - k
priemeru roxorov 25 a 32 mm. K preprave priložil písomné prehlásenie. Tovar od SOLID PRESS Slovakia
prevzal v sklade v Ličartovciach. Predaj tovaru v nezmenenom stave bol pre odberateľa v Českej
republike - LANDORIKA s.r.o. Prevoz zabezpečoval slovenský prepravca, v jednom prípade český
prepravca. K vyskladneniu tovaru došlo opätovne v ich sklade v Ličartovciach na kamióny prepravcu,
prepravu zabezpečoval dodávateľ SOLID PRESS Slovakia s.r.o., ktorý ju premietol do cien tovarov“.

14. Daňový úrad Prešov disponoval aj odpoveďou na dožiadanie z Daňového úradu Svidník, ktorý
vykonal miestne zisťovanie o daňovom subjekte DELTA-UK s.r.o., a z vyjadrenia M. B. vyplynulo, že
obchody so spoločnosťou SOLID PRESS Slovakia s.r.o., teda dodávateľom stavebnej ocele pre žalobcu
skutočne nastali, faktúry boli vystavené, zaúčtované v účtovníctve, vykázané v evidencii DPH aj za
mesiac august 2008 a k dodaniu tovaru skutočne došlo. Za spoločnosť DELTA-UK s.r.o. uzatváral
zmluvu o dodávke tovaru iba konateľ spoločnosti M. B., a za spoločnosť SOLID PRESS Slovakia s.r.o.
vystupoval konateľ A. H.. Úhrady faktúr medzi spoločnosťami DELTA-UK s.r.o. a SOLID PRESS Slovakia
s.r.o. boli vysporiadané vzájomnými zápočtami. Tovar bol dodaný z Lotyšska od spoločnosti JOINT -
STOCK COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“ na základe kontraktu zo dňa 12.08.2008 zo skladu v obci
Ličartovce. Prepravu tovaru zo skladu Ličartovce si zabezpečovala SOLID PRESS Slovakia s.r.o. sama.

15. Uvedený protokol obsahoval aj uznesenie zo dňa 20.05.2012 ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011, ktoré
bolo pre správcu dane dôkazným prostriedkom pri správe daní. Z uznesenia vyplynuli skutočnosti
o založení zločineckej skupiny, ktorej cieľom bolo dosiahnutie zisku páchaním ekonomickej trestnej
činnosti spočívajúcej vo vylákaní finančných prostriedkov od štátu prostredníctvom daňových úradov
uplatnením nadmerných odpočtov DPH, alebo skrátením DPH, ktorá sa vyznačovala hierarchickým
usporiadaním jej členov s evidentnými znakmi podriadenosti nižších článkov skupiny vyšším. Medzi
najnižšie články skupiny patrili aj štatutári spoločností, ktoré boli zahrnuté do karuselových reťazcov,
ktorí o fiktívnosti zdaniteľných plnení mali vedomosti a za týmto účelom len vystavovali na pokyn
výkonných manažérov účtovné doklady za spoločnosť. Táto zločinecká skupina sa od roku 2006
dopustila neoprávneného uplatnenia nadmerných odpočtov DPH, alebo skrátenia tejto dane, a to vo
všeobecnosti tak, že skupina vytvorila sieť obchodných spoločností skladajúcu sa zo spoločností,
ktoré nakupovali tovar z iných členských štátov EÚ bez DPH, a tento tovar následne predávali ďalšej
spoločnosti na území SR, pričom DPH z tohto predaja na výstupe neodvádzali, čím vznikol predpoklad
pre uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH na konci karuselového reťazca.

16. Správca dane takisto nadobudol pochybnosti o spoločnosti LANDORIKA s.r.o., ktorá bola personálne
prepojená s dodávateľom spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o., a to spoločnosťou DELTA
UK s.r.o. Z protokolu vyplynulo, že Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov preverovaním prepravy
zistil, že tovar fyzicky smeroval od dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o., Prešov, priamo k
odberateľovi LANDORIKA s.r.o. Tovar sa vôbec nevykladal spoločnosti žalobcu, žalobca prepravu tovaru
nezabezpečoval, ten istý objednávateľ prepravy tovaru do Českej republiky súbežne objednával aj
spätnú prepravu toho istého tovaru rovnakej hmotnosti na Slovensko, tovar sa nezmyselne vracal na
Slovensko, aj keď niektorí vodiči si to s odstupom času nepamätali, ale zo záznamov o prevádzke vozidla
a podľa CMR dokladov tovar sa vracal naspäť v rovnakom množstve bez certifikátov kvality stavebnej
ocele.

17. Porovnaním fakturovaných predajných a nákupných cien betonárskej ocele správca dane zistil, že
bola uplatňovaná minimálna marža, na základe čoho dospel k záveru, že cieľom uvedeného obchodu
nebolo dosiahnuť zisk z podnikania, ale získať výhodu vo forme uplatnenia práva na odpočítanie DPH.

18. Vzhľadom na veľký počet obchodných spoločností zúčastnených na obchodoch so stavebnou
oceľou, správca dane zisťoval pohyb tovaru len v rámci obchodného vzťahu medzi JOINT - STOCK
COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“ (LV) - DELTA-UK s.r.o. Giraltovce (SK) - SOLID PRESS Slovakia
s.r.o., Prešov (SK) - DRYÁDA CORPORATION s.r.o., Trebišov (SK) - LANDORIKA s.r.o. (CZ) - SIA AMG



(LV) - TATRA TRADE CORPORATION s.r.o. (SK), ktorá následne dodávala oceľ rôznym slovenským
odberateľom, medzi inými aj spoločnosti DELTA-UK s.r.o. (SK). Správca dane dospel k záveru, že je
nepochybné, že tovar - stavebná oceľ existoval, a bol do tuzemska dodaný lotyšskou spoločnosťou
JOINT - STOCK COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“. S konečnými spotrebiteľmi stavebnej ocele
boli napríklad spoločnosti: M.S.I. Slovakia s.r.o., METALEX a.s. Deltabeam Slovakia s.r.o., na konci
reťazca. Do reťazca spoločností obchodujúcich s touto komoditou bol uložený umelo vytvorený reťazec
pozostávajúci zo spoločnosti DELTA-UK s.r.o., Giraltovce - SOLID PRESS Slovakia s.r.o., Prešov -
DRYÁDA CORPORATION s.r.o., Trebišov - LANDORIKA s.r.o., Česká republika - SIA AMG (LV) - TATRA
TRADE CORPORATION s.r.o.

19. Správca dane počas kontroly objektívne zistil, že teda spoločnosť DELTA-UK s.r.o. tovar reálne
nedodala, iba ho deklarovala na faktúre, preto ho spoločnosť SOLID PRESS Slovakia s.r.o. nemohla
nadobudnúť a predať ho ďalej. Taktiež žalobca nemohol stavebnú oceľ nadobudnúť od spoločnosti
SOLID PRESS Slovakia, s.r.o., a predávať ju ďalej. Obchodovanie so stavebnou oceľou sa v rámci
obchodného reťazca javí ako obchodovanie bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorého
jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti.
Skutočnými spotrebiteľmi stavebnej ocele, ktorá bola do tuzemska dodaná z Lotyšska, boli spoločnosti
nachádzajúce sa na konci obchodného reťazca, čo dokumentuje fyzický pohyb stavebnej ocele, z
ktorého je zrejmé, že preprava stavebnej ocele sa začala a aj skončila na území Slovenskej republiky.
V dôsledku umelo vytvoreného reťazca spoločností bola medzi lotyšským dodávateľom a konečných
spotrebiteľov zapojená do obchodu so stavebnou oceľou tuzemská spoločnosť - žalobca, nachádzajúca
sa na konci reťazca, ktorá fakturovala oceľ so slovenskou DPH, a tým umožnila získať konečným
spotrebiteľom neoprávnenú výhodu v podobe odpočítania dane, uplatnením ktorého si tieto spoločnosti
neoprávnene znížili daňovú povinnosť. Bez takto umelo vytvoreného reťazca by tuzemské spoločnosti
na konci reťazca mali postavenie nadobúdateľov tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré by
im z titulu uplatnenia princípu samozdanenia neprinieslo výhodu, t.j. možnosť uplatnenia odpočítania
dane na vstupe z tuzemských prijatých plnení, a v konečnom dôsledku by znamenalo v prípade dodania
tohto tovaru v tuzemsku povinnosť odviesť daň na výstupe. Zúčastnené spoločnosti vytvorili takú sieť
spoločností, ktorými fakturačné toky tovaru zneprehľadnili, ich tvrdenia o obchodoch sú rovnakého
charakteru, vlastné finančné prostriedky zúčastnené spoločnosti na úhradu deklarovaných faktúr nemali,
a správca dane má za to, že spoločnosti boli financované z jedného zdroja - „riadiaceho centra“.

20. Zúčastnené spoločnosti deklarovali obchody so stavebnou oceľou, ktorých dôveryhodnosť sa snažili
preukázať:
- existenciou skladu v Ličartovciach, v ktorom mali stavebnú oceľ uskladnené spoločnosti TATRA TRADE
CORPORATION s.r.o., DELTA-UK s.r.o., SOLID PRESS Slovakia s.r.o., MVK Slovakia, s.r.o., DRYÁDA
CORPORATION s.r.o., LPH Vranov nad Topľou, FINANCIAL TRADE s.r.o.;
- existenciou určitého objemu tovaru, ktorý však nezodpovedal objemu tovaru uvedenému na faktúrach,
- preukazovaním prepravy tovaru, pohybom motorových vozidiel, pričom prepravu tovaru v nereálnom
rozsahu mala vykonávať fyzická osoba L. Y., úzko personálne napojená na osobu O. Y.,
- predkladaním faktúr a účtových dokladov - formálnym preukazovaním obchodov,
- tvrdeniami pri daňových kontrolách - ústne do zápisnice alebo písomne o tom, že zdaniteľné plnenia
sa uskutočnili (podľa rovnakého scenára).
Na základe skutočností správca dane usúdil, že tieto skutočnosti sú dostatočným a nezvratným dôkazom
potvrdzujúcim správnosť jeho záveru, že odpočítanie dane z faktúr za dodávky stavebnej ocele je
zneužitím práva vo vzťahu k DPH pre účely získania výhody platiteľmi DPH, s cieľom získať daňovú
výhodu v podobe zníženia daňovej povinnosti. Na základe toho neuznal žalobcovi odpočítanie dane
z deklarovaného nákupu stavebnej ocele od dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o., a neuznal
ani deklarované intrakomunitárne dodanie stavebnej ocele českému odberateľovi LANDORIKA s.r.o.
Správca dane tým vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca v prípade deklarovaných
obchodov so stavebnou oceľou porušil § 2 ods.1 písm.a), § 49 ods.1 a 2 a § 19 ods.1 zákona o DPH.

21. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal nezákonný procesný
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a tiež nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, vzhľadom na
nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne závery. Namietal tiež, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné, pretože neobsahuje dostatok dôvodov. Žalobca uviedol, že už v prvých podaniach
vzniesol námietku zániku práva vyrubiť daň podľa § 69 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (Daňový poriadok) v päťročnej lehote. Namietal neúmerne dlhé obdobie prerušenia konania a



tvrdil, že boli porušené ustanovenia § 61 Daňového poriadku, pretože nie je zrejmé, na aký účel
bolo konanie prerušené. Pokiaľ správca dane v rozhodnutí o prerušení konania uviedol, že prerušenie
je viazaný na medzinárodnú výmenu informácií, podľa žalobcu ide o veľmi všeobecný účel bez
udania, o aké informácie, z akej krajiny, a o aký subjekt ide. Poukázal na to, že správca dane
zaslal žiadosť o poskytnutie medzinárodnej výmeny informácií do Česka v decembri 2012, odpoveď
obdržal 08.04.2013, ale obdobie prerušenia konania pokračovalo bezdôvodne do októbra 2014. Urgoval
doplnenie dožiadania do ČR, ale dlhodobé nereagovanie nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

22. V odvolaní žalobca namietal nerešpektovanie pokynov a právnych názorov žalovaného uvedeného
v rozhodnutí z 18.06.2015, keď správca dane k dôkazom a úkonom, ktoré vykonal počas prerušenia
daňovej kontroly, použil zákon obchádzajúci spôsob, keď najprv nezákonný dôkaz podrobne popísal, a
následne uviedol, že naň neprihliadol.

Podľa žalobcu ak raz bol dôkaz nezákonne zadovážený, nemal ho správca dane ani uvádzať, ani
vyhodnocovať, a bližšie sa s ním zaoberať, mohol ho jedine znova zopakovať, čo správca dane porušil.
Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietal, že správca dane nevyhodnotil vo svojom rozhodnutí dôkazy,
čo mu žalovaný vytýkal už v predchádzajúcom rozhodnutí. Ďalej v odvolaní namietal, že správca
dane sa s výpoveďou svedka M.. Y. vysporiadal v rozpore so základnými právnymi zásadami, pretože
zo skutočností, že svedok odmietal vypovedať, nemožno vyvodiť záver, že nepoprel netransparentné
obchodovanie, ale už nepotvrdil.

23. K zisteniam správcu dane, že u prepravcu vodičov, ako aj z medzinárodnej výmeny informácie od
lotyšského subjektu, zistil údajnú formálnosť dopravy tovaru do ČR, poukázal na to, že napríklad na
strane 12 skúmané transakcie dodania tovaru medzi AMG EKSPORTS SIA z Lotyšska plus LANDORIKA
s.r.o., ČR, plus TATRA TRADE CORPORATION s.r.o., boli nimi deklarované ako trojstranné transakcie.
To znamená, že prvý odberateľ s posledným sa legitímne mohli dohodnúť na preprave tovaru od prvého
priamo k poslednému odberateľovi, čo nie je nič nezákonné, a nemožno na tom založiť domnienku realite
nezodpovedajúceho obchodu. Naopak, tento postup šetrí účastníkom zmluvný vzťah o režijné dopravné
náklady, je rýchly a úsporný. Závery, ktoré vyvodil správca dane na strane 12. rozhodnutia, sú nesprávne
a zo skutkového stavu nevyplývajú. Preverované zahraničné obchodné spoločnosti (AMG EKSPORTS
SIA, LANDORIKA s.r.o.) potvrdili nadobudnutie preskúmavaného tovaru, zaúčtovanie predmetných
faktúr vo svojom účtovníctve, a následne aj priznanie dane z jeho ďalšieho predaja. Lotyšská spoločnosť
stále podniká, je aktívna, má pridelené IČ DPH, čiže domnienky o podnikaní bez ekonomického
opodstatnenia nie sú podložené dôkazmi.

24. Žalobca v odvolaní uviedol, že správca dane dospel k nesprávnym právnym záverom, konštrukcie,
schémy, ktoré uviedol v protokole, nekorešpondujú s dôkazmi, sú výsledkom podozrení správcu
dane bez racionálneho základu vo vzťahu k žalobcovi. Správca dane žiadnym konkrétnym dôkazom
nepreukázal, že žalobca mal vedomosti o fungovaní systému, zapojení osôb. Rozhodnutie okrem
iného sa odvoláva na všeobecné dôkazy vyplývajúce z uznesenia o začatí trestného stíhania, ale
bez ich konkrétneho aplikovania na dopad na žalobcu. To, že napríklad spoločnosť TATRA TRADE
CORPORATION s.r.o. údajne mala vykonávať nezákonné praktiky s DPH, nezakladá automaticky
vedomosť a zapojenie sa všetkých jej obchodných partnerov do tejto nelegálnej činnosti. Listinné
dôkazy, svedecké výpovede a zistenia z medzinárodnej výmeny informácií dokazujú, že obchody boli
uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval, pričom nemohol mať vedomosť, či spoločnosti SOLID
PRESS Slovakia s.r.o., alebo TATRA TRADE CORPORATION s.r.o. sú zapojené do reťazového
obchodu.

25. Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane zámerne a jednostranne nevyhodnotil kúpnu zmluvu č.
150808SPS-D, ktorá deklarovala predaj - nákup vyšpecifikovaného tovaru, v súvislosti s dodaním tovaru
odberateľovi LANDORIKA s.r.o. Ak správca dane mal pochybnosti o reálnom množstve vyrobeného
tovaru v relevantnom období, podľa žalobcu mohol a mal dopytovať výrobcu - lotyšskú spoločnosť
JOINT - STOCK COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“. V žiadnom prípade nemohli byť fiktívne
všetky obchody, ktoré správca dane postupne preveroval za obdobia rokov 2008 - 2011, keďže všetci
svedkovia (Y., H., P., prepravcovia, vodiči, a pod.) potvrdili, že tovar - stavebná oceľ reálne existoval,
bol na skladoch, dovážal a vyvážal sa, predával sa konečným odberateľom. Tovar podľa žalobcu v
určitom objeme musel existovať a byť predmetom obchodovania, čo správca dane svojím všeobecným
posudzovaním opomenul.



26. Žalobca v odvolaní namietal svoje zapojenie do „karuselových obchodov“, pretože správca
dane konkrétne neuviedol, čím a ako mal byť žalobca v danom období roka 2008 prepojený
s ostatnými spoločnosťami. Správca dane vytvoril náčrty prepojení spoločností, ale bez bližšej
konkretizácie u jednotlivých dotknutých spoločností správca dane dedukoval údajné vzájomné
prepojenia „nepreukázanie riadnej ekonomickej činnosti, nekontaktnosť, nepodávanie daňových
priznaní, neplatenie daňovej povinnosti, spoločnosť bez zamestnancov a základných prostriedkov, bez
vedenia skladu, atď.“, ale správca dane ani nepreveroval, či a aký majetok má žalobca. Podľa žalobcu
nie je zrejmé, akým spôsobom správca dane dospel k zisteniu o personálnych väzbách na osoby Y.
alebo B.. Žalobca však nemal rovnakého konateľa, ani spoločníka ako iné spomenuté spoločnosti, mal
vlastné peňažné účty v bankách, a podobne. Podľa žalobcu správca dane mal vyhodnotiť aj prílohy
k daňovým priznaniam žalobcu, ako aj skutočnosti, že zamestnával zamestnancov, riadne podnikal
za účelom dosiahnutia vlastného zisku, a že mal viac ako 37 rôznych spolupracujúcich obchodných
spoločností.

27. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že správca dane svoje zistenia o údajnej vedomosti
spoločností v popísanom reťazci preukazuje z výpovedí svedkov C., P., H., hoci predtým sám uviedol,
že na ne neprihliadol, keďže išlo o nezákonne získané dôkazy. Uznesenie o začatí trestného stíhania
je úkon orgánu činného v trestnom konaní vo veci, na ktorý treba prihliadať v súlade so zásadou
prezumpcie neviny ako na možné podozrenie, a nie ako na jasný nezvratný dôkaz. Ďalej žalobca
namietal, že správca dane oprel svoje zistenia okrem iného aj o rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci Halifax C-255/02, ale k zisteniam citovaným z tohto rozsudku správca dane nedospel, preto je
jeho rozhodnutie nesúladné nielen s vnútroštátnymi predpismi, ale aj s legislatívou EÚ a judikatúrou
ESD, o ktorú sa priamo oprel.

28. Žalovaný v rozhodnutí, ktoré žalobca napadol žalobou, uviedol, že k námietke žalobcu ohľadom
zániku práva vyrubiť daň, zaujal stanovisko už vo svojom rozhodnutí z 18.06.2015 č. 955470/2015, keď
poukázal na ustanovenie § 69 ods.1, 2 a 4 Daňového poriadku. Konštatoval, že podľa ustanovenia §
44 ods.4 písm.b) Daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už
bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní. Správca dane začal opätovne daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie
obdobie august 2008 u žalobcu na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, čo vyplýva z protokolu
a zápisnice o začatí daňovej kontroly zo 07.03.2012. Z uvedeného vyplýva, že pred uplynutím 5-
ročnej lehoty (31.12.2013) bola dňa 07.03.2012 spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly - ako úkon
smerujúci na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku podľa osobitných predpisov,
a teda v súlade s ustanovením § 69 ods.2 Daňového poriadku plynie 5-ročná lehota znovu od konca
roka 2012, t.z., že právo na vyrubenie dane nezaniklo.

29. K odvolacím námietkam, ktoré sa týkajú lehôt v konaní, prieťahov v konaní, nezákonného postupu
správcu dane, žalovaný uviedol, že daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom
konaní bola začatá dňa 07.03.2012. V priebehu daňovej kontroly správca dane zaslal českej daňovej
správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (zo 14.12.2012 č. 9813401/5/3749621/2012) a
rozhodnutím zo dňa 20.12.2012 č. 9813401/5/3796645/2012/Vys (žalobcovi doručené 28.12.2012) z
dôvodu potreby získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, prerušil daňovú kontrolu
podľa ustanovenia § 61 ods.1 Daňového poriadku odo dňa 20.12.2012 do prijatia odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií. Odpoveď českej daňovej správy bola správcovi dane doručená dňa
08.04.2013, bola však neúplná, preto bolo správne, keď správca dane za konečnú odpoveď považoval
až odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií doručenú dňa 09.10.2014. Pokračovanie vo
výkone daňovej kontroly správca dane oznámil žalobcovi listom zo dňa 16.10.2014, ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 21.10.2014. Dňa 26.11.2014 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý
spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 28.11.2014.
Žalovaný konštatoval, že z obsahu rozhodnutia a z obsahu spisu zistil, že zákonom stanovená ročná
lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, pretože daňová kontrola začala 07.03.2012 a
protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 28.11.2014. Daňová kontrola bola ukončená
dňom doručenia protokolu, a počas prerušenia daňovej kontroly odo dňa 20.12.2012 do 09.10.2014
lehoty neplynuli. Postup správcu dane, ktorý zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a daňovú
kontrolu prerušil odo dňa 20.12.2012, bol v súlade s ustanovením § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku.
Správca dane totiž preveroval aj dodanie tovaru s oslobodením do Českej republiky, a preto odpoveď od



českej daňovej správy mala význam pre vyvodenie záverov správcu dane o neuznanie oslobodenia od
dane. Správca dane však nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú, a vzhľadom
na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane, čaká na konečnú odpoveď od
českej daňovej správy, a nemohol preto pokračovať v daňovej kontrole pred jej obdržaním. Dôvody, pre
ktoré správca dane nepokračoval v daňovej kontrole, neboli na jeho strane, z konania správcu dane je
zrejmé, že urgoval odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ale konanie českej daňovej
správy nevedel priamo ovplyvniť. Správca dane tak nespôsobil svojím konaním zbytočné prieťahy vo
veci, práva žalobcu neboli porušené, ako to namietal žalobca v odvolaní.

30. V súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nerešpektovania pokynov žalovaného a jeho
právnych názorov správcom dane, žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní s jeho rozhodnutím
zo dňa 18.06.2015 č. 955470/2015 prehodnotil všetky získané dôkazy z pohľadu momentu, vo svojom
rozhodnutí priamo poukázal na tie z dôkazov, na ktoré neprihliadal, pretože zistil, že boli zaobstarané
počas prerušenia daňovej kontroly. V odôvodnení rozhodnutia tieto dôkazy uviedol podľa žalovaného len
z toho dôvodu, aby bolo zrejmé, na ktoré z dôkazov neprihliadal. Jednotlivé dôkazy hodnotil vo vzťahu
k preverovaným zdaniteľným obchodom, jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach, a dospel k záverom
o neuznaní nároku na odpočítanie dane, a na oslobodenie od dane, a to práve z faktúr uvedených na
stranách 34 a 35 rozhodnutia.

31. To, že správca dane nevypočul navrhovaných svedkov, neznamená podľa žalovaného, že
nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu. Správca dane posúdil žiadosti žalobcu, zabezpečil
zápisnicu z ústnych pojednávaní so svedkom M.. O. Y. a C. W., ktoré boli zabezpečené v iných
konaniach, a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že vypočutie ostatných navrhovaných osôb v
tomto konaní by bolo neefektívne vzhľadom na dostatok rozhodujúcich dôkazov, a na skutočnosť, že
ide aj o osoby, ktoré nemali žiadnu účasť na obchodovaní so stavebnou oceľou. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 24 ods.2 Daňového poriadku. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí
správcu dane nie sú uvedené výpovede ďalších svedkov (napr. Š., A.,...), žalovaný konštatoval, že
z predloženého spisového materiálu zistil, že tento materiál neobsahuje žiadne zápisnice z výpovedí
uvedených osôb ako svedkov. Ďalej konštatoval, že spochybňovanie pravdivosti výpovedí M.. O.
Y. považuje za neopodstatnené a úvahy žalobcu o tom, prečo menovaný v januári 2016 odmietal
vypovedať, nemajú vplyv na závery správcu dane, keďže správca dane zabezpečil dostatok dôkazov,
nielen výpovede M.. Y., ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, a opodstatnene dospel
k záverom o neoprávnenom odpočítaní dane a oslobodení od dane žalobcom.

32. K hmotno-právnym námietkam žalobcu žalovaný v rozhodnutí uviedol, že predmetom DPH je
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby. Za určitých zákonom stanovených podmienok môže byť dodanie tovaru do iného
členského štátu a nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane (§ 43
ods.1 zákona o DPH). Rozhodujúcou skutočnosťou je, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre
daň, bol prepravený do iného členského štátu, a predaj bol za protihodnotu. Platiteľ dane je povinný
podľa ustanovenia § 43 ods.5 zákona o DPH preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri
tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy.
Ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom, alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia; ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom, alebo inou osobou ním poverenou; ak prepravu
tovaru vykoná odberateľ, písomným prehlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar
prepravil do iného členského štátu; inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím
listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

33. Ustanovenie § 49 zákona o DPH vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky,
za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane a na oslobodenie od DPH sú hmotno-
právnej povahy, a súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať.
Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH, ako aj na oslobodenie od dane, použiteľná len
vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej odrážajú skutočnosť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane
a oslobodenia od dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, že boli
splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať, alebo
neuznať uplatnené právo, nestačí len mechanické porovnanie údajov v daňovom priznaní s príslušnou



faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

34. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal šetrenie vo vzťahu k dodávateľovi, i k odberateľovi
tovaru. Použil šetrenia a výsledky zistení z daňovej kontroly dodávateľa žalobcu v SOLID PRESS
Slovakia s.r.o. u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že stavebná oceľ
od dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o. bola prepravovaná priamo k odberateľovi LANDORIKA
s.r.o., viacerými prepravcami, bez vykládky v spoločnosti LANDORIKA s.r.o., Brno. Prevzatie tovaru
bolo len formálne potvrdené na CMR na miestach, ako napríklad čerpacie stanice. Zo spoločnosti
LANDORIKA s.r.o. bol tovar naspäť prepravovaný na Slovensko. Obchody žalobcu so spoločnosťami
SOLID PRESS Slovakia s.r.o. a LANDORIKA s.r.o. boli formálne deklarované faktúrami a CMR
dokladmi bez fyzického dodania tovaru pre odberateľa, ktorému bol tovar fakturovaný. Jediným účelom
obchodných transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja stavebnej ocele bolo zneužitie
práva spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody.

35. K tvrdeniam žalobcu v odvolaní, že konštatovania uvedené v rozhodnutí nevychádzajú z reálne
zisteného skutkového stavu, a nie sú podložené vecnými dôkazmi (ani jej dôkazmi o zapojení žalobcu
do karuselových obchodov), žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že stavebná
oceľ bola do tuzemska dodávaná lotyšskou spoločnosťou JOINT - STOCK COMPANY „LIEPAJAS
METALURGS“, jej konečnými spotrebiteľmi boli napríklad spoločnosti M.S.I. Slovakia s.r.o., METALEX
a.s., Deltabeam Slovakia s.r.o. Do reťazca spoločností obchodujúcich s touto komoditou bol vložený
umelo vytvorený reťazec pozostávajúci okrem iných aj z obchodnej spoločnosti žalobcu. V dôsledku
umelo vytvoreného reťazca spoločností boli medzi lotyšského dodávateľa a konečných spotrebiteľov
zapojené ďalšie spoločnosti, na konci ktorých bola spoločnosť TATRA TRADE CORPORATION s.r.o.,
ktorá fakturovala oceľ so slovenskou DPH, a tým umožnila získať konečným spotrebiteľom neoprávnenú
výhodu v podobe odpočítania dane, uplatnením ktorého si tieto spoločnosti neoprávnene znížili daňovú
povinnosť. Ten z takto vytvoreného reťazca by tuzemské spoločnosti na konci reťazca mali postavenie
nadobúdateľov tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré by im z titulu uplatnenia princípu
samozdanenie neprinieslo výhodu, t.j. možnosť uplatnenia odpočítania dane na vstupe z tuzemských
prijatých plnení, a v konečnom dôsledku by znamenalo v prípade dodania tohto tovaru v tuzemsku
povinnosť odviesť daň na výstupe.

36. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol súčasťou tejto siete - uplatňoval odpočítanie dane z nákupu od
spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o., a zároveň uplatňoval oslobodenie od dane pri dodávkach
stavebnej ocele českej spoločnosti LANDORIKA s.r.o. - bolo správne, keď správca dane všeobecnú
schému obchodovania aplikoval aj na žalobcu. Zúčastnené spoločnosti, medzi nimi aj žalobca, vytvorili
takú sieť spoločností, ktorými fakturačné toky tovaru zneprehľadnili. Skutočnosť, že zúčastnené
spoločnosti deklarovali trojstranné transakcie, že potvrdzovali dodávky, nadobudnutia, skutočnosť, že
ide o aktívne spoločnosti, akou je aj žalobca, ešte neznamená, že nie je pravdivý záver správcu dane
o tom, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení medzi spoločnosťami bolo zníženie daňového
zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu cez deklarované faktúry za
dodávky stavebnej ocele bez reálneho plnenia.

37. Žalobca preukazoval nadobudnutie tovaru - stavebnej spoločnosti od spoločnosti SOLID PRESS
Slovakia s.r.o., a dodanie tovaru spoločnosti LANDORIKA s.r.o., iba listinnými dôkazmi. Tieto by podľa
žalovaného obstáli iba za predpokladu, ak by obchodné transakcie nevykázali žiadne pochybnosti
u správcu dane. Keďže z dokazovania správcu dane vyplynulo, že deklarované zdaniteľné obchody
nezodpovedali bežným obchodným podmienkam, skrátka, správca dane mal oprávnené pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca, a vyzýval ho preto k preukázaniu
toho, čo deklaroval v daňovom priznaní. Žalobca však neuniesol svoje dôkazné bremeno, a nepredložil
také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v dokladoch po
zdaňovacie obdobie august 2008.

38. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa prezumpcie neviny žalovaný zistil, že správca dane vo
svojom rozhodnutí nevyslovil názor a hodnotiaci úsudok o vine a treste žalobcu, resp. iných spoločností,
ale v zmysle ustanovenia § 68 ods.5 Daňového poriadku uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre vydanie rozhodnutia, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na
základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa žalovaného prezumpcia neviny neznamená, že správca dane sa



nemohol zaoberať skutočnosti, ktoré boli zistené a preukázané, a ktoré mohli mať priamy vplyv a súvis
s charakterom činností žalobcu.

39. V súvislosti s odvolacou námietkou rozporu rozhodnutia správcu dane s legislatívou Európskej
únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, žalovaný konštatoval, že správca dane v odôvodnení aplikoval
tie závery rozsudkov Súdneho dvora ES, ktoré boli v súlade so zistenými skutkovými okolnosťami, a
ktoré bránia právu platiteľa dane na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce
základ tohto práva predstavujú zneužitie. Znovudefinovanie plnenia spočíva v tom, že fakturácia by
zodpovedala skutočnému fyzickému toku tovaru - bez spoločností vsunutých do reťazca. Z uvedených
dôvodov žalovaný považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane za vydané v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona o DPH a Daňového poriadku.

40. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočky Trebišov z 09.03.2016 č. 102694903/2016, ktoré navrhol
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nesprávne posúdil
lehoty podľa daňových predpisov, čím došlo nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj
k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania
procesných lehôt počas daňovej kontroly. Konštatovala, že správca dane nerešpektoval maximálnu
dĺžku trvania daňovej kontroly a porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods.7 zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Keďže daňová
kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku, ktorý nebolo možné v daňovom konaní použiť. Žalobca konštatoval, že daňová
kontrola bola skončená prerokovaním protokolu 28.11.2014 a správca dane prerušil výkon daňovej
kontroly od 20.12.2012 do 06.10.2014, čo považoval za neúmerne dlhé obdobie. Namietal, že niektoré
úkony správcu dane boli realizované aj počas prerušenia daňovej kontroly na účely medzinárodnej
výmeny informácií, a ktoré s medzinárodnou výmenou informácií nesúviseli. Ide o nezákonné dôkazy,
na ktoré nemožno pri rozhodovaní prihliadať, keď napríklad správca dane použil výpovede z výsluchov
svedka M.. Y., ktoré boli uskutočnené počas doby prerušenia konania dňa 03.06.2014 v rámci daňovej
kontroly v SOLID PRESS Slovakia s.r.o. a dňa 22.07.2014 TATRA TRADE CORPORATION s.r.o., t.j.
išlo o výsluchy - dôkazy v iných daňových konaniach, kde žalobca nebol účastníkom a nemal možnosť
sa úkonov zúčastniť. Naopak, výpoveď v tomto daňovom konaní určenú na 21.01.2016 svedok M.. Y.
poskytnúť odmietol, čiže sa za prítomnosti konateľa žalobcu nevykonala. Tvrdil, že prerušenie konania
počas medzinárodnej výmeny informácií v trvaní takmer dva roky bolo pre rozhodnutie v tejto veci
neúčelné a nehospodárne.

Nesprávne právne posúdenie žalobca žalovanému vytýkal aj v tom, že opiera svoje zistenia okrem
iného aj o rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Halifax C-255/02, v ktorom sa uvádza: „V tejto
súvislosti, pokiaľ správca dane zistí, že právo na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom,
alebo bolo zneužité, je oprávnený požadovať s retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných súm za
každé takéto plnenie. Správca dane však musí takisto odpočítať daň, ktorá zaťažila plnenie na výstupe,
daň, ktorú musel príslušný platiteľ dane umelo odviesť v rámci plánu zníženia daňového zaťaženia, a
v prípade potreby musí vrátiť preplatok...“ K tomuto však správca dane nedospel, a preto žalobca jeho
rozhodnutie nesúladné nielen s vnútroštátnymi predpismi, ale aj s legislatívou EÚ, aj ESD, o ktorú sa
priamo opiera.

41. Žalobca vytýkal žalovanému nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a výlučne
jednostranné hodnotenie dôkazov, a uvedenie v rozbore skutkového stavu veci len tých dôkazov,
ktoré podporujú skutkové závery žalovaného. Poukázal na výpovede svedkov L.. U. P., M. B., ktorí
potvrdili reálne uskutočňovanie deklarovaných obchodov, s týmito výpoveďami sa však správca dane
nezaoberal, ani ich nevyhodnocoval. Vytýkal tiež nedostatočne zistený skutkový stav, keď ku skutkovým
okolnostiam podnikania spoločnosti LANDORIKA s.r.o. mal správca dane vypočuť jej konateľa M. B.,
ktorého pobyt bol správcovi dane známy.

42. K tvrdeniu žalovaného o údajnom neunesení dôkazného bremena nepreukázaním legitímnosti
spochybnených obchodov, resp. navrhnutie dôkazov až v neskoršom štádiu konania, žalovaný
uviedol, že konanie bolo prerušené do októbra 2014 a so samotnými zisteniami a pochybnosťami
správcu dane sa žalobca mohol oboznámiť najneskôr z obsahu protokolu. Vo vyjadrení k protokolu
navrhol doplnenie dokazovania oboznámením sa s uvádzanými existujúcimi alebo správcom dane



obstarateľnými listinnými dôkazmi, vypočutím svedkov, pričom tieto dôkazné návrhy ani prvostupňový,
ani druhostupňový orgán nebrali do úvahy, a dokazovanie nedoplnili. Viaceré z navrhovaných dôkazov
mohlo prispieť k zmene zisteného skutkového stavu, pretože priamo so spochybnenými skutočnosťami
- prevzatím tovaru od dodávateľa SOLID PRESS Slovakia s.r.o., či jeho dodaním odberateľovi
LANDORIKA s.r.o. priamo súviseli, neboli ani neúčelné, ani nehospodárne. Podľa žalobcu toto procesné
pochybenie zakladá nezákonnosť rozhodnutí pre nedostatočnosť a nesprávnosť zisteného skutkového
stavu, pretože daňové orgány navrhované dôkazy nevykonali, a ani s ich nevykonaním sa patrične
nevysporiadali. Správca dane tak neurobil napriek tomu, že táto povinnosť bola žalovaným uložená
správcovi dane rozhodnutím z 18.06.2015 č. 955470/2015.

43. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
rozhodnutia, je v rozpore so spismi, a nemá v nich oporu. Skutkové, ani právne argumenty
žalovaného nie sú presvedčivé, dostatočné, a nevysporiadavajú sa dostatočne s dôvodmi opakovane
podaného odvolania. Namietal obsah niektorých zistení správcu dane, ktoré sú uvedené v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia, a to: „existencia tovaru nezodpovedala tovaru uvedenému na faktúrach“.
Takéto konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím nie je podložené ani v obsahu rozhodnutia
žalovaného, ani v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane.

„Preprava tovaru v nereálnom rozsahu“ - také konštatovanie nebolo nikdy zisťované a ničím konkrétnym
nie je podložené. Preprava nebola realizovaná len spoločnosťou L. Y., ale mnohými drobnými
prepravcami, ktorí jej realizáciu potvrdili.

„Zistené ekonomické väzby zúčastnených spoločností v rámci ich financovania“ - také konštatovanie
nebolo nikdy zisťované, a ničím nie je podložené, ani v obsahu rozhodnutia žalovaného, ale v
prvostupňovom rozhodnutí.

„Personálne väzby na osobu O.. Y., M.. B.“ - také konštatovanie nebolo nikdy zisťované, ničím nie
je podložené, a ani z obsahu rozhodnutia žalovaného a z prvostupňového správneho rozhodnutia
vo vzťahu ku konateľovi žalobcu. Rovnako sa to týka aj ďalších konštatovaní, a to formálneho
vyhotovovania faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti a umelého charakteru
ekonomickej činnosti zúčastnených spoločností bez zamestnancov, majetku, vybavenia, a pod.

44. Žalobca ďalej konštatoval, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia,
je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu, nesprávne posúdil a spochybnil intrakomunitárne dodanie
tovaru do Čiech. Žalovaný síce konštatoval údajné porušenie zákona § 2 ods.1 písm.a), § 19 ods.8,
§ 43 ods.1 zákona o DPH žalobcom, ale v rozhodnutí nedetailizoval, čím k tomu malo dôjsť. Preto
je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa odvolával len na zistenia z
vnútroštátneho dodania tovaru žalobcovi od SOLID PRESS Slovakia s.r.o., pričom išlo o samostatné
obchodné vzťahy a mali byť preskúmané samostatne. Vytýkal žalovanému, že opomenul vyhodnotiť
zistenia zistené prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácie, kde sa podrobne popisoval tovar,
dodanie prepravcovi a priznanie nadobudnutia tovaru v daňových priznaniach. To, že spoločnosť
LANDORIKA s.r.o. bola v roku 2014 nedostupná, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca tiež
poukázal na to, že žalovaný zámerne a jednostranne nevyhodnotil, že medzi ním a spoločnosťou
LANDORIKA s.r.o. bola uzatvorená kúpna zmluva č. 150808 SPS-D, ktorá deklarovala predaj - nákup
vyšpecifikovaného tovaru. Podľa žalobcu, ak mal správca dane pochybnosti o reálnom množstve
vyrobeného tovaru - stavebnej ocele, mohol sa, a mal dopytovať výrobcu tovaru, a to lotyšskú
spoločnosť. Tak by jednoduchým dopytom mohol preskúmať, koľko tovaru bolo pre odberateľov -
žalobcových dodávateľov reálne vyrobené a dodané, čím by objektívne preveril fiktívnosť alebo reálnosť
jednotlivých obchodov. V žiadnom prípade všetky obchody nemohli byť fiktívne, keďže svedkovia
(M.. O. Y., A. H., U.. P., prepravcovia, vodiči, a pod.) potvrdili, že stavebná oceľ reálne existovala,
bola na skladoch, dovážala sa a vyvážala, a predávala sa konečným odberateľom. Žalovaný svojím
všeobecným posudzovaním tzv. schém tento fakt opomenul, a zaťažil svoje rozhodnutie nesprávne
zisteným skutkovým stavom.

45. Žalobca žalovanému vo svojej žalobe namietal jeho konštatovanie ohľadom formálnosti dopravy
tovaru do ČR v zmysle ním načrtnutej schémy, t.j. že fakturačný pohyb tovaru sa odlišoval od fyzického
pohybu tovaru, z čoho vyvodil obchodovanie so stavebnou oceľou bez ekonomického opodstatnenia,
s cieľom získania daňovej výhody. Daňovým orgánom bolo však známe, že skúmané transakcie



dodania tovaru medzi AMG EKSPORTS SIA z Lotyšska plus LANDORIKA s.r.o., ČR plus TATRA
TRADE CORPORATION s.r.o. boli nimi deklarované ako trojstranné transakcie. To znamená, že
prvý odberateľ s posledným sa legitímne mohli dohodnúť na preprave tovaru od prvého priamo k
poslednému odberateľovi, na čom nie je nič nezákonné, a nemožno na tom založiť domnienku realite
nezodpovedajúceho obchodu. Závery, ktoré z popisu situácie vyvodil žalovaný, sú nesprávne, a zo
zisteného skutkového stavu nevyplývajú. Preverované zahraničné spoločnosti (AMG EKSPORTS SIA,
LANDORIKA s.r.o.) potvrdili nadobudnutie preskúmavaného tovaru, zaúčtovanie predmetných faktúr vo
svojom účtovníctve, a následne aj priznanie dane z jeho ďalšieho predaja.

46. Žalobca namietal aj závery žalovaného a správcu dane týkajúce sa spochybneniu dodania
fakturovaného tovaru žalobcovi od SOLID PRESS Slovakia s.r.o., uviedol, že ak by sa aj zistilo, že
táto spoločnosť mohla vykonávať nezákonné praktiky s DPH, nezakladá to automaticky vedomosť a
zapojenie sa všetkých jeho obchodných partnerov do tejto nelegálnej činnosti. To, že žalobca sa mal
vedome zapájať do fiktívnych obchodov, predstierať prevzatie tovaru od dodávateľa SOLID PRESS
Slovakia s.r.o., či intrakomunitárne dodanie do Čiech, nie je žalovaným uvedený konkrétny vecný dôkaz.
Konateľ žalobcu nebol trestne stíhaný ako spolupáchateľ a orgány činné v trestnom konaní ho neoznačili
ani ako podozrivého zo spáchania skupinovej trestnej činnosti. Na uznesenie o začatí trestného stíhania
je treba prihliadať v súlade zo zásadou prezumpcie neviny, a nie ako na jasný a nezvratný dôkaz.

47. Žalovaný vo vyjadrení zo 16.12.2016 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Zotrval na skutkových
zisteniach, a ich právnom hodnotení, ktoré sú uvedené v rozhodnutí správcu dane a žalovaného.
K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky trvania daňovej kontroly uviedol, že správca dane začal
u žalobcu opätovnú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2008 na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 07.03.2012
č. 9813401/5/376368/2012. V priebehu daňovej kontroly správca dane okrem iných dožiadaní
zaslal českej daňovej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 14.12.2012 č.
9813401/5/3749621/2012. Rozhodnutím zo dňa 20.12.2012 č. 9813401/5/3796645/2012/Vys, ktoré
bolo žalobcovi doručené 28.12.2012, prerušil daňovú kontrolu odo dňa 20.12.2012 z dôvodu potreby
získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií do dňa prijatia odpovede na žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 08.04.2013 bola doručená odpoveď českej daňovej správy, ktorá
nebola úplná, preto správca dane dňa 15.04.2013 požiadal o doplnenie odpovede, a dňa 20.09.2013
túto žiadosť urgoval. Dňa 09.10.2014 bola doručená konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácie. Pokračovanie vo výkone daňovej kontroly správca dane oznámil žalobcovi listom
zo 16.10.2014 (doručený dňa 21.10.2014). Dňa 26.11.2014 správca dane vyhotovil protokol z daňovej
kontroly č. 9813401/5/5205013/2014/Vys, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v
protokole doručil žalobcovi. Žalobca protokol a výzvu prevzal osobne dňa 28.11.2014, čím bola daňová
kontrola v zmysle ustanovenia § 46 ods.9 písm.a) Daňového poriadku ukončená. Počas prerušenia
daňovej kontroly odo dňa 20.12.2012 do 09.10.2014 lehoty neplynuli. Žalovaný v žalobe poukázal na
ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ale opätovná daňová kontrola bola
vykonaná v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Žalovaný zistil, že správca dane porušil procesné
lehoty, ani práva žalobcu, nie je možné tvrdiť, že protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným
dôkazom.

48. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o neexistencii dôvodu na samotné prerušenie daňovej
kontroly, pretože správca dane počas nej preveroval aj dodanie tovaru s oslobodením do Českej
republiky, preto odpoveď od českej daňovej správy mala význam pre vyvodenie jeho záverov o
neuznanie oslobodenia od dane. Tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Postup správcu dane, ktorý zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a daňovú kontrolu prerušil,
bol v súlade s platnými právnymi predpismi, pretože ustanovenia § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku
takúto možnosť správcovi dane umožňujú. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné
daňové správy konajú, a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie
dane čakal na konečnú odpoveď od českej daňovej správy, a preto nemohol o daňovej kontrole pred
jej obdržaním pokračovať.

49. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správca dane prihliadal na nezákonné dôkazy, ktoré získal počas
prerušenia daňovej kontroly, uviedol, že z odôvodnenia správcu dane je zrejmé, že správca dane
zistenia z výpovede svedka A. H. nepoužil v rozhodnutí z dôvodu, že boli získané v dobe, keď
daňová kontrola bola prerušená, ale aj z dôvodu, že obchodovanie so stavebnou oceľou tak z pohľadu



zapojenia spoločnosti do obchodného reťazca, ako aj personálnych prepojení a fungovania obchodu
so stavebnou oceľou v zdaňovacom období august 2008, vyplývalo z protokolu zo dňa 06.12.2013 č.
9701402/5/5445525/2013/Sed, o výsledku daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti SOLID PRESS
Slovakia s.r.o., za zdaňovacie obdobie január, jún, august až december 2008. Táto kontrola nebola
vykonaná na základe dožiadania správcu dane, ale bola samostatným konaním Daňového úradu Prešov.
Protokol z daňovej kontroly bol zaslaný správcovi dane spolu s doplňujúcou konečnou odpoveďou zo
dňa 03.11.2014, teda po ukončení prerušenia daňovej kontroly u žalobcu.

50. K námietkam týkajúcich sa hodnotenia dôkazov a zisteného skutkového stavu žalovaný po vyjadrení
poukázal na ustanovenie § 24 ods.1 Daňového poriadku, nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 401/09-17
zo 16.12.2009, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a judikatúru Najvyššieho správneho súdu
ČR, z ktorých vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré
sú súčasťou jeho daňového priznania. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov, hoci aj
v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov
predložených daňovým subjektom, správca dane splní svoju dôkaznú povinnosť, a v takomto prípade je
opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a
úplnosť dôkazov, ktoré predložil žalobca, ako aj jeho postup pri uplatňovaní ustanovení zákona o DPH.
Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov (odpovede
na dožiadania, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií), čo svedčí o objektivite
vykonaného dokazovania, a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane.

51. Žalovaný poukázal na nepresnosť žaloby, v ktorej žalobca uvádza, že „predmetom preskúmania boli
rôzne obchody, množstvo obchodovaných komodít, pričom žalovaný aplikoval svoje závery na všetky z
nich, hoci nie u každého bol skutkový stav rovnaký“. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že rozhodujúcou
skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane bolo neuznanie práva na odpočítanie dane v
celkovej sume 21.832,23 eur (657.718,-- Sk) faktúr vystavených spoločnosťou SOLID PRESS Slovakia
s.r.o., za betonársku oceľ a neuznanie nároku na oslobodenie od dane pri dodávkach betonárskej
ocele českej spoločnosti LANDORIKA s.r.o. Správca dane okrem uvedených obchodných partnerov
žalobcu preveroval aj prepravcov: EKOPRIM s.r.o., Prešov, KOMEX W. G., Prešov, KFŠ-DELTA s.r.o.,
Bardejov, GIM-SERVIS a.s., Košice, žiadne iné obchody a komodity nemali vplyv na určený rozdiel
dane za zdaňovacie obdobie august 2008. Spoločnosť SOLID PRESS Slovakia s.r.o. bola dodávateľom
betonárskej ocele, preto zistenia o tejto spoločnosti a jej aktivitách sú relevantným dôkazom vo vzťahu
k preverovaniu zdaniteľných obchodov žalobcu. Podľa žalovaného správca dane všetky dôkazy, a teda
aj zistenia o obchodných partneroch vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

52. Námietka žalobcu, že správca dane nevykonal navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, pretože
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba
návrhy daňových subjektov. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovania a na jeho úvahe, aké
dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť vrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Žalobca mal dostatok času, aj priestoru
v priebehu daňovej kontroly, aby dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania, predložil, alebo navrhol spôsob ich preukázania.

53. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že konštatovania uvedené v rozhodnutí nevychádzajú z reálne
zisteného skutkového stavu a nie sú podložené vecnými dôkazmi, uviedol, že zo zistení správcu
dane vyplynulo, že stavebná oceľ bola do tuzemska dodávaná lotyšskou spoločnosťou JOINT -
STOCK COMPANY „LIEPAJAS METALURGS“, jej konečnými spotrebiteľmi boli napríklad spoločnosti
M.S.I. Slovakia s.r.o., METALEX a.s., Deltabeam Slovakia s.r.o. Do reťazca spoločností obchodujúcich
s touto komoditou bol vložený umelo vytvorený reťazec pozostávajúci zo spoločností DELTA-UK
s.r.o. Giraltovce, SOLID PRESS Slovakia s.r.o., Prešov, DRYÁDA CORPORATION s.r.o., Trebišov,
LANDORIKA s.r.o., Česká republika, SIA AMG Lotyšsko, TATRA TRADE CORPORATION s.r.o.,
Slovensko. V dôsledku umelo vytvoreného reťazca spoločností boli medzi lotyšského dodávateľa
a konečných spotrebiteľov zapojené ďalšie spoločnosti, na konci ktorých bola spoločnosť TATRA
TRADE CORPORATION s.r.o., ktorá fakturovala oceľ so slovenskou DPH, a tým umožnila získať



konečným článkom reťazca neoprávnenú výhodu v podobe odpočítania dane, uplatnením ktorého si
tieto spoločnosti neoprávnene znížili daňovú povinnosť.

54. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na
odpočítanie DPH, ako aj na oslobodenie od dane, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom
formálnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným
právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili, a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.
Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že dodávka fakturovaného tovaru bola skutočne dodaná,
prípadne zrealizovaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Napriek tomu, že predložené faktúry
a ostatné doklady spĺňali formálne náležitosti, správca dane preveroval, či údaje uvedené na faktúrach
odrážajú reálnu skutočnosť. Správca dane skonštatoval, že samotné predloženie dokladov nie je
dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je to deklarované faktúrami, spoločnosťou,
ktorá je uvedená ako dodávateľ fakturovaného zdaniteľného obchodu, pretože technicky je možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad.

55. Keď si žalobca v zdaňovacom období august 2008 uplatnil nárok na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr od spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o. a deklaroval dodanie tovaru
s oslobodením od dane českej spoločnosti LANDORIKA s.r.o., musí byť schopný preukázať, že
deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a
na predložených dokladoch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a nepredložil také dôkazy, ktoré
by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v dokladoch za zdaňovacie obdobie
august 2008. Predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli iba za situácie, že
obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti o správcu dane. Keďže z dokazovania správcu
dane vyplynulo, že deklarované zdaniteľné obchody nezodpovedali bežným obchodným podmienkam,
správca dane mal oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré žalobca
predložil. Z predložených dokladov sa vec javí tak, ako by žalobca neporušil právne predpisy, napriek
tomu nie je možné jeho konanie posúdiť inak, ako zneužitie práva. Hlavným účelom a dôvodom
fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo získanie daňovej výhody, čo správca dane preukázal v rámci
dokazovania. Nie je možné akceptovať konanie, ktorého výsledkom je stav, ktorý nie je v súlade s účelom
zákona a právny úkon, ktorý bol vykonaný výhradne, alebo prevažne za účelom získania daňového
zvýhodnenia. Obchodné operácie sa javia ako účelové a neboli vykonané za ekonomickým účelom, ale
výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania DPH a oslobodenia od dane.

56. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je uznávaným cieľom smernice
2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ktorú zákon o DPH transponuje. Zásada zákazu zneužívania
práva znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, a vytvorených
iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Súdny dvor vo veci C-255/02 Halifax a i. konštatoval, že v
oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia
napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo
vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie
by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami, a na druhej strane, aby zo všetkých
objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Zúčastnené
spoločnosti (aj žalobca) vytvorili takú sieť spoločností, ktorými zneprehľadnili fakturačné toky tovaru.
Jediným cieľom umelo vytvorených plnení medzi spoločnosťami bolo zníženie daňového zaťaženia a
odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu, a to cez deklarované faktúry za dodávky
stavebnej ocele, bez reálneho plnenia. Námietka, že konštatovania v rozhodnutí nevychádzajú z reálne
zisteného skutkového stavu, je podľa žalovaného neopodstatnená.

57. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú oslobodenia od dane, uviedol, že správca dane v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol konkrétne faktúry pre odberateľa LANDORIKA s.r.o. v
Českej republike, ako aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a odpovede na ňu, z ktorých vyvodil
záver o porušení uvedeného ustanovenia, a preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
je neopodstatnená. Skutočnosti, že v súčasnosti je spoločnosť LANDORIKA s.r.o. nezastihnuteľná, o
čom svedčia informácie získané v roku 2014, že žalobca s touto spoločnosťou uzatvoril kúpnu zmluvu,
že všetky obchody v rokoch 2008 - 2011 nemohli by fiktívne, že tovar v určitom objeme musel existovať,
atď., nemôžu byť podkladom pre poskytovanie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti
riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného oslobodenia od dane.



58. Žalovaný k námietke absencie dôkazov o zapojení žalobcu do fiktívnych obchodov, uviedol, že
z dokazovania správcu dane vyplynulo, že bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých
sa fakturačné toky tovaru zneprehľadnili, a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby
v rámci ich financovania, že išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej
podnikateľskej činnosti, ale potvrdzovalo umelý charakter činností zúčastnených spoločností. Vzhľadom
na to, že žalobca bol súčasťou tejto siete - uplatňoval odpočítanie dane z nákupu od spoločnosti
SOLID PRESS Slovakia s.r.o., a zároveň uplatňoval oslobodenie od dane pri dodávkach stavebnej ocele
českej spoločnosti LANDORIKA s.r.o., bolo logické a správne, keď správca dane všeobecnú schému
obchodovania aplikoval aj na žalobcu.

59. Žalovaný konštatoval, že vo svojom rozhodnutí sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
odvolacími námietkami žalobcu, z jeho rozhodnutia vyplýva, za akých skutočností správca dane, ako aj
žalovaný, vychádzali, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane, ako
aj žalovaného nebol v rozpore s právnymi predpismi, a žalobné námietky preto nemôže akceptovať.

60. Súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov,
oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov, v konaní bez nariadenia pojednávania (§ 182 ods.1
písm.g) Správneho súdneho poriadku, § 105 ods.2 písm.a) Správneho súdneho poriadku), dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

61. Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odseku 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

62. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

63. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

64. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
dane vyšlo najavo.

65. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods.6 Daňového
poriadku).

66. Podľa § 24 ods.1 písm.a), c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie daní, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo
v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2 Daňového poriadku).

67. Podľa § 61 ods.1 písm.b) Daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňové konanie, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas (§ 61
ods.2 Daňového poriadku).



68. Podľa § 61 ods.5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

69. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom
daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu
daňovému subjektu.

70. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu.
Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri
dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom
konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na
odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku
z 23.06.2010 č.k. 2Sžf/4/2009, v ktorom uviedol, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.).
Primárne je nevyhnutné uviesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je
iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že
nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

71. Úpravu postupu preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49 ods.2
zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa
Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods.2 a § 51 zákona o DPH určujú, ako musí platiteľ prijaté
zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na
odpočet dane, a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi vtedy,
ak splní obidve zákonné podmienky ustanovené v § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH, teda že nadobudol
tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.
Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový
subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH.

72. Žalobca v 1. rade namietal nedodržanie procesných lehôt počas výkonu daňovej kontroly, v
dôsledku čoho podľa názoru žalobcu je protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2008
nezákonným dôkazom. V tejto súvislosti namietal účelnosť a hospodárnosť prerušenia daňovej kontroly,
v súvislosti so žiadosťou správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií a žiadal, aby súd posúdil
účelnosť prerušenia konania správcom dane a relevantnosť prerušenia konania pre rozhodnutie vo
veci samej. Podľa názoru súdu pri výkone daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k porušeniu procesných
lehôt upravujúcich dobu trvania daňovej kontroly. Ako to vyplýva z obsahu spisu, aj preskúmavaných
rozhodnutí, daňová kontrola bola u žalobcu začatá dňa 07.03.2012 a ukončená bola doručením
protokolu dňa 28.11.2014. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 20.12.2012 do 09.10.2014, počas
ktorej lehoty neplynuli. Prerušenie daňovej kontroly správca dane odôvodnil potrebou získania informácií
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Celková dĺžka výkonu daňovej kontroly nepresiahla
obdobie 12 mesiacov (obdobie od 07.03.2012 do 20.12.2012 a od 09.10.2014 do 28.11.2014).

73. Správny súd konanie o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nie
je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly, v dôsledku žiadosti
správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií. Rovnako nie je oprávnený preskúmavať účelnosť
jednotlivých úkonov správcu dane v rámci daňovej kontroly, ani zameranie daňovej kontroly.

74. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
dôvodov, jednostranné hodnotenie dôkazov žalovaným, uvedením len tých dôkazov, ktoré svedčia v
neprospech žalobcu, a opomínanie dôkazov v jeho prospech, súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie správcu dane, zodpovedá zákonným požiadavkam na obsah odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 63 ods.5 Daňového poriadku. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol
skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane, reagoval na odvolacie



námietky žalobcu a podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej
právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov v zmysle § 3 ods.3 Daňového poriadku.

75. Z rozhodnutia žalovaného a správcu dane vyplýva, že ako jeden z rozhodujúcich dôkazov
bola využitá výpoveď M.. O. Y., ktorý bol konateľom spoločnosti TATRA TRADE CORPORATION, a
ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní upozornil na netransparentné podnikanie vybraných
daňových subjektov zapojených do umelo vytvorených obchodných reťazcov, medzi ktoré zaradil aj
žalobcu. Správca dane využil tiež ako dôkaz poznatky z uznesenia ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011
zo dňa 20.05.2012, z ktorého vyplynulo, že koncom roka 2006 bola založená zločinecká skupina
pôsobiaca do roku 2011 na území SR, ČR a Maďarska, a jej cieľom bolo dosiahnutie zisku páchaním
ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej vo vylákaní finančných prostriedkov od štátu prostredníctvom
daňových úradov uplatnením nadmerných odpočtov DPH, alebo skrátením DPH, ktorá sa vyznačovala
hierarchickým usporiadaním jej členov s evidentnými znakmi podriadenosti nižších článkov skupiny
vyšším. Na jej vrchole stál štatutár spoločnosti TATRA TRADE CORPORATION s.r.o. M.. O. Y.. Medzi
najnižšie články skupiny patrili štatutári spoločnosti, ktoré boli zahrnuté do karuselových reťazcov,
ktoré o fiktívnosti zdaniteľných plnení mali vedomosť a za týmto účelom len vystavovali na pokyn
výkonných manažérov účtovné doklady za spoločnosť. Hoci M.. O. Y. odmietol v januári 2016 vypovedať
na predvolanie správcu dane, táto okolnosť podľa súdu nemá vplyv na zistenie skutkového stavu,
pretože správca dane si zabezpečil dostatok iných dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, a dospel k záveru o neoprávnenom odpočítaní dane a oslobodení od dane žalobcom.
Správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že obchody so stavebnou oceľou v období august
2008 boli realizované tak, že medzi lotyšského výrobcu stavebnej ocele a tuzemských konečných
spotrebiteľov stavebnej ocele bol vložený reťazec pozostávajúci zo spoločností DELTA-UK s.r.o.,
Giraltovce - SOLID PRESS Slovakia s.r.o., Prešov - DRYÁDA CORPORATION s.r.o., Trebišov -
LANDORIKA s.r.o., Česká republika - SIA AMG Lotyšsko - TATRA TRADE CORPORATION s.r.o.,
Slovensko, umelo vytvorený za účelom zneužitia práva spoločenstva a získania daňovej výhody. Z
vykonaného dokazovania tiež je zrejmé, že obchodné spoločnosti zapojené do obchodov so stavebnou
oceľou vedeli, že sa svojim konaním zúčastňujú na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu
k DPH. Žalobca deklaroval plnenie - dodanie stavebnej ocele s oslobodením od dane českému
odberateľovi LANDORIKA s.r.o., ten prijatie tovaru potvrdil, ale následne bol tovar dodávaný do ďalších
spoločností tak, aby sa nakoniec vrátil do skladov na území Slovenska. Nešlo o skutočný výkon
ekonomickej činnosti dodaním tovaru za účelom jeho následnej spotreby konečným spotrebiteľom.
Na žalobnú námietku, že tvrdenia žalovaného a správcu dane o formálnosti vyhotovovania faktúr,
ktoré nezodpovedali podnikateľskej činnosti, súd uvádza, že predmetom daňovej kontroly bolo daňové
obdobie august 2008 a obchodná transakcia medzi dodávateľom žalobcu SOLID PRESS Slovakia
s.r.o. a LANDORIKA s.r.o. To, že žalobca obchodoval aj s inými spoločnosťami a s inými tovarmi,
nemá vplyv na zistenia správcu dane a jeho záver ohľadom predmetného obchodu. Vykonaným
dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že tovar bol iba formálne prevzatý v sklade v Ličartovciach
žalobcom od spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o. vyhotovením faktúry a dodacích listov, a bol
hneď prepravovaný prepravnými spoločnosťami do Čiech. Odtiaľ rovnako formálnym vyhotovením
účtovných dokladov bol vrátený späť na Slovensko. Personálne prepojenie bolo preukázané medzi
spoločnosťou LANDORIKA s.r.o. a spoločnosťou DELTA-UK s.r.o., ktorá nakupovala tovar od lotyšskej
obchodnej spoločnosti, a ktorá mala dodať tovar spoločnosti SOLID PRESS Slovakia s.r.o. Takýto
fakturačný aj fyzický pohyb tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami v reťazci nemá žiadne ekonomické
opodstatnenie, a uskutočňuje sa iba za účelom zneužitia daňových výhod.

76. Žalobca v žalobe namietal nesprávne spochybnenie intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom do
Čiech, a správcom zistený rozdiel základu dane vo výške 21.832,23 eur. Žalobca namietal, že žalovaný
ani správca dane neuviedol, čím malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 2 ods.1 písm.a), § 19 ods.8 a §
43 ods.1 zákona o DPH. Z toho dôvodu tiež považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Túto námietku súd nepovažuje za opodstatnenú, pretože v oboch rozhodnutiach sa konštatuje,
že právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívacie konanie.
Bolo preukázané, že SOLID PRESS Slovakia s.r.o. dodávateľ žalobcu tovar v skutočnosti nedodal, iba
dodanie formálne deklaroval, preto žalobca nemohol túto stavebnú oceľ, ktorá mala byť predmetom
dodávky, nadobudnúť a predávať ďalej. Obchodovanie v rámci zisteného obchodného reťazca bez
ekonomického opodstatnenia bolo prostriedkom na získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného
zníženia daňovej povinnosti.



77. Pretože súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná podľa § 190 Správneho súdneho poriadku,
žalobu zamietol.

78. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

79. Pretože žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
\"sťažnostné body\") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal



jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}