Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/102/2016 z 9. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. januára 2018, sp. zn. 7S/102/2016, ECLI:SK:KSKE:2018:7016201149.1 Krajský súd Košice | 7S/102/2016 | ECLI:SK:KSKE:2018:7016201149.1 | 2018-01-09 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cc949f4-54be-4583-aefa-8847f35f7ed9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7016201149.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/102/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201149
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201149.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: A., bytom F., zastúpeného
advokátom Mgr. Marcelom Kandrikom, AK Prešov, Grešova 7, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 12. 08. 2016 sp. č.: OÚ-KE-OOP2-2016/032665/HUB, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov zo dňa 12.
augusta 2016 sp. č.: OÚ-KE-OOP2-2016/032665/HUB, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Spišská
Nová Ves, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 22. mája 2015 č.: OÚ-SN-
OCDPK-2015/002959 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 12. 08. 2016 sp. č.: OÚ-KE-OOP2-2016/032665/HUB žalovaný podľa § 59
ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Spišská Nová Ves, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.: OÚ-SN-
OCDPK-2015/002959 zo dňa 22. 05. 2015, ktorým bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla podľa
§ 107 ods. 2 písm. c/ a d/ zák. č. 725/2004 Z. z. uložená úhrnná pokuta vo výške 166 eur za to, že v
stanovenej lehote podľa § 50 ods. 1 a podľa § 68 ods. 1 cit. zákona nepodrobil technickej a emisnej
kontrole pravidelnej vozidlo zn. VAZ, evidenčné číslo: SN173AA a ďalších parametrov špecifikovaných
v rozhodnutí. S poukazom na § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. a § 67 ods. 1 písm. a/ cit.
vyhlášky prevádzkovateľ vozidla porušil § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 a bod 2 zák. č. 725/2004 Z. z., čím
došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 107 ods. 2 písm. c/ a d/ cit. zák. na uloženie pokuty.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán začal konanie na
základe vlastného sledovania v automatizovanom informačnom systéme technickej kontroly (AIS TK)
a v automatizovanom informačnom systéme emisnej kontroly (AIS EK) v zmysle § 101 písm. k/ zák. č.
725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde bolo zistené, že motorové vozidlo VAZ,
e. č.: SN173AA, VIN: 2710395, držiteľom nebolo podrobené v ustanovených lehotách technickej kontrole
pravidelnej podľa § 50 ods. 1 cit. zák. a emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1 cit. zák. Listom
zo dňa 26. 02. 2015, doručeným žalobcovi dňa 13. 04. 2015 správny orgán prvého stupňa oznámil
žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla začatie správneho konania podľa § 18 Správneho poriadku o
uložení pokuty podľa § 107 ods. 2 písm. c/ a d/ cit. zák. a zároveň ho vyzval v súlade s § 33 ods. 2
Správneho poriadku, aby sa v lehote do 15 dní vyjadril k podkladom a spôsobu ich zistenia pred vydaním
rozhodnutia. Žalobca sa podaním zo dňa 27. 04. 2015 k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril,



pričom namietal, že dňa 06. 09. 1998 uzavrel s p. R. P., bytom F., L. Š.V. XX zámennú zmluvu podľa § 611
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú pripojil v prílohe, v dôsledku čoho došlo k prevodu vlastníckeho
práva k hnuteľnej veci na nadobúdateľa jej odovzdaním. Vozidlo bolo odovzdané kupujúcemu po
podpísaní zámennej zmluvy, čím žalobca prestal byť jeho vlastníkom a držiteľom. O stave a osude
predmetného motorového vozidla od 06. 09. 1998 nemá žiadnu vedomosť. Napriek deklarovanému
záväzku vykonať prepis motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel kupujúci si túto povinnosť
ani napriek urgenciám a výzvam žalobcu nesplnil, pričom následne s ním žalobca stratil akýkoľvek
kontakt. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že správny orgán nesprávne posúdil jeho zákonnú
povinnosť ohľadne vykonania technickej a emisnej kontroly na predmetnom motorovom vozidle, ktoré
už 17 rokov nie je v jeho držbe ani vlastníctve. Prvostupňový správny orgán neakceptoval toto vyjadrenie
žalobcu a vo veci vydal dňa 22. 05. 2015 rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil úhrnnú pokutu tak, ako to
vyplýva už z vyššie uvedeného. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk. V zákonnej
lehote proti nemu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Vychádzajúc z
námietok tvoriacich obsah podaného odvolania žalovaný konštatoval, že nedoručenie odvolania spolu so
spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonom stanovenej lehote nemá vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia. Tento preveril skutočnosti týkajúce sa držby predmetného vozidla v evidencii
vozidiel. Z údajov v evidencii vozidiel je jednoznačne zrejmé, že prevádzkovateľ vozidla je v evidencii
vozidiel vedený ako držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a II predmetného vozidla, z čoho vyplýva, že
ako držiteľ tohto vozidla je zapísaný A. L., t. j. žalobca, ktorý je prevádzkovateľom vozidla a účastníkom
konania vo veci uloženia pokuty podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalovaný zároveň uviedol, že
v zmysle § 116 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktorý upravuje zmeny v evidencii vozidiel v
odseku 1, vyplýva, že držiteľ vozidla je povinný osobne do 15 dní oznámiť orgánu policajného zboru,
kde je jeho vozidlo evidované, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevod držby vozidla na inú
osobu. Odvolací orgán lustráciou v evidencii vozidiel zistil, že žalobca je vedený ako držiteľ osvedčenia
o evidencii č. I a II. K predmetnému správnemu deliktu žalovaný uviedol, že v informačnom systéme
technickej kontroly a emisnej kontroly zistil údaje o vykonaní technickej kontroly pravidelnej týkajúcej sa
predmetného vozidla v tom zmysle, že táto nebola vykonaná od 26. 02. 2010 do 26. 02. 2015 a pokiaľ
ide o emisnú kontrolu, táto nebola vykonaná od 26. 02. 2010 do 26. 02. 2015. Z uvedeného vyvodil,
že v čase vlastného sledovania správneho orgánu v databáze automatizačného informačného systému
technických kontrol AIS TK predmetné vozidlo nebolo podrobené technickej pravidelnej kontrole v
čase minimálne od 26. 02. 2010 do 26. 02. 2015 a emisnej kontrole pravidelnej v rovnakom období.
Vychádzajúc z ust. § 2 písm. am/, § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 a bod 2, § 48 ods. 1, ods. 4 písm. h/, § 50 ods.
1, § 68 ods. 1 a § 107 ods. 2 písm. c/ a d/, ods. 18 zák. č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 písm. b a § 67 ods. 1
písm. g/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., a § 18 Správneho poriadku žalovaný konštatoval, že prevádzkovateľ
vozidla si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 90 ods. 1 písm. a/, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 315/1996
Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase predaja predmetného vozidla, t.
j. 06. 09. 1998, a to osobne oznámiť na Okresnom dopravnom inšpektoráte prevod držby vozidla na inú
osobu, do 7 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Nesplnením tejto povinnosti je až do dnešného dňa
menovaný evidovaný v evidencii vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte ako držiteľ predmetného
vozidla, z čoho mu vyplývajú povinnosti ustanovené v § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1, 2 zák. č. 725/2004 Z. z.
Prevádzkovateľ vozidla mal v období od 06. 09. 1998 do 26. 02. 2015 dostatok možností vykonať zmenu
v evidencii vozidiel, resp. vyradiť predmetné vozidlo z evidencie v rámci viacerých generálnych pardonov,
ktoré boli vyhlásené v spomínanom období. Žalovaný zároveň uviedol, že predmetné vozidlo kategórie
M1 bolo prvýkrát evidované 25. 10. 1978, pričom technickej kontrole podliehalo v lehote štyroch rokov
po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách, ak nebolo vyradené z
premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo. Rovnako emisnej kontrole pravidelnej
podlieha predmetné vozidlo v lehote jedného roka po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom
periodicky v jednoročných lehotách, ak nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách
dočasne alebo natrvalo. V tomto prípade uvedené ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b/ a 67 ods. 1 písm. g/
vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z. pozitívne vymedzuje, ktoré
vozidlo a v akých lehotách podlieha technickej a emisnej kontrole pravidelnej. Ak ide o vozidlo evidované
v Slovenskej republike, ktorému od dátumu jeho prvej evidencie už uplynuli štyri roky, podlieha technickej
pravidelnej v dvojročných lehotách a emisnej kontrole pravidelnej v jednoročných lehotách. Vychádzajúc
z uvedených skutočností žalovaný uviedol, že vozidlo, ktoré je evidované a nie je vyradené z premávky
dočasne alebo natrvalo, sa považuje za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách a podlieha
technickej a emisnej kontrole v zmysle citovaných ustanovení zákona. Správne orgány nepochybne
zistili, že predmetné vozidlo neplnilo podmienky ustanovené na prevádzku vozidla v premávke na



pozemných komunikáciách v čase od 26. 02. 2010 do 26. 02. 2015, pretože sa nepodrobilo technickej
ani emisnej kontrole v stanovených lehotách. Predmetné konanie vo veci uloženia pokuty prebiehalo na
základe skutkového stavu, ktorý tu bol v čase začatia správneho konania a to 26. 02. 2015 a výsledkom
bolo porušenie povinnosti prevádzkovateľa vozidla uvedených v § 21 zák. č. 725/2004 Z. z. Napadnuté
rozhodnutie bolo správnym orgánom prvého stupňa vydané v súlade s § 107 ods. 2 písm. c/ a d/ cit. zák.
Odvolací orgán neuznal argumenty prevádzkovateľa, ktoré boli uvádzané v odvolaní, tieto nepovažoval
za opodstatnené. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu bol zistený
skutočný stav veci a na základe posúdenia dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti bolo v súlade
so zákonom vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Tento správne zistil skutkový stav
veci a keďže odvolateľ neuviedol nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie,
odvolací správny orgán toto rozhodnutie potvrdil.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 17. 10. 2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19. 10.
2016, žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania.
Konštatoval, že žalovaný okrem rozsiahlej citácie právnej úpravy nevyvrátil tvrdenia žalobcu o tom,
že nemohol podrobiť vozidlo technickej a emisnej kontrole, nakoľko toto dňa 06. 09. 1998 predal.
Predmetom správneho konania nebolo porušenie povinnosti vyplývajúce žalobcovi z ustanovení zák.
č. 315/1996 Z. z. o oznámení prevodu držby na dopravnom inšpektoráte. Povinnosť žalobcu podrobiť
motorové vozidlo, ktoré nevlastní a nemá nad ním žiadnu právnu ani faktickú moc už viac ako 18
rokov, vyvodil žalovaný z porušenia povinností vymedzených v § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 a bod 2 zák.
č. 725/2004 Z. z., keďže žalobca je podľa žalovaného stále prevádzkovateľom motorového vozidla v
zmysle cit. zákona. Podľa § 2 písm. am/ cit. zák. je prevádzkovateľom vozidla vlastník vozidla alebo
ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii
časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla alebo vlastník vozidla alebo ním určený
držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla. Žalovaný
nesprávne posúdil základné podmienky aplikácie jednotlivých častí ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/
cit. zák., pretože z jeho gramatického výkladu vyplýva, že prevádzkovateľom vozidla povinným podrobiť
auto technickej alebo emisnej kontrole je iba ten vlastník alebo držiteľ vozidla, ktorý okrem zapísania
v evidencii je zároveň oprávnený rozhodovať o používaní vozidla, alebo ten, kto je vlastníkom vozidla
alebo vlastníkom určeným držiteľom technického osvedčenia, ktorý je zároveň oprávnený rozhodovať
o používaní vozidla. Spojka a vyjadruje kumulatívnosť danej podmienky, to znamená, že v prvom
prípade musia byť súčasne splnené oba predpoklady na to, aby bola naplnená hypotéza právnej
normy. Musí ísť o vlastníka alebo držiteľa vozidla a zároveň o osobu, ktorá je oprávnená rozhodovať
o používaní vozidla, alebo v druhom prípade musí ísť o vlastníka vozidla alebo ním určeného držiteľa
technického osvedčenia, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla. Držiteľ vozidla musí mať
nad vozidlom právnu alebo faktickú moc. Žalobca, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, nie je viac
ako 18 rokov vlastníkom ani držiteľom vozidla v dôsledku jeho zámeny a odovzdaní faktickej a právnej
držby nadobúdateľovi R. P.. Nie je ani vlastníkom, ani držiteľom technického osvedčenia. Nemá nad
predmetným vozidlom ani právnu ani faktickú moc, teda nie je oprávnený rozhodovať o jeho používaní
a taktiež nie je vlastníkom vozidla, ani držiteľom technického osvedčenia, preto nespĺňa podmienky
pre jeho zaradenie pod zákonnú definíciu prevádzkovateľa podľa § 2 písm. am/ cit. zák. Je absurdné,
aby žalovaný uložil pokutu osobe, ktorá preukáže, že viac ako 18 rokov nie je ani vlastníkom a ani
držiteľom vozidla a nie je oprávnená rozhodovať o používaní vozidla, a taktiež nie je vlastníkom vozidla
a ani držiteľom technického osvedčenia vozidla, ktorý by bol oprávnený rozhodovať o používaní vozidla.
S poukazom na ust. § 107 ods. 18 cit. zák. konštatoval, že správne orgány neprihliadali na citované
zákonné ustanovenie, ktoré je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k definícii prevádzkovateľa v prípade,
ak prevádzkovateľ uvedený v osvedčení je odlišný od vlastníka vozidla, v spojení s § 23 ods. 11 až 13. Z
dokazovania vyplynulo, že žalobca nie je držiteľom a ani vlastníkom predmetného motorového vozidla
a s poukazom na uvedené malo byť zákonnou povinnosťou žalovaného posúdiť osvedčenie vozidla ako
neplatné, nakoľko záznamy v ňom uvedené nemôžu zodpovedať skutočnosti, keďže držba a vlastníctvo
v čase rozhodovania žalovaného svedčí nepochybne v prospech tretej osoby a nie v prospech žalobcu.
Z neplatného osvedčenia o vozidle tak, ako ho zákon definuje, nemožno odvodzovať akékoľvek právne
alebo skutkové závery pre definíciu žalobcu ako prevádzkovateľa vozidla a na základe údajov, ktoré
nezodpovedajú skutočnosti, naopak vyvodzovať pre žalobcu sankciu, ktorý nemal oporu v zákone.
Pokiaľ mal žalovaný správny orgán za to, že žalobca je prevádzkovateľom vozidla napriek predloženej
zmluve o zámene motorových vozidiel, nič nebránilo žalovanému tieto okolnosti ďalším dokazovaním
prešetriť. Žalobca nielen že nespadá pod definíciu prevádzkovateľa podľa § 2 písm. am/ zákona, ale



nemožno naň aplikovať ani ustanovenie o prevádzkovateľovi vozidla podľa osvedčenia, keďže toto je
neplatné a s poukazom na § 23 ods. 13 toto stratilo platnosť aj v dôsledku uplynutia zákonnej doby.
Žalovaný bol podľa jeho názoru povinný posúdiť aj režim § 24 zákona o dočasnom vyradení vozidla,
keďže ide o zákonnú povinnosť správneho orgánu konať, ak v prebiehajúcom konaní z vykonaného
dokazovania zistí, že osvedčenie o vozidle je neplatné a na mieste je postup podľa § 24 ods. 3 z dôvodu
vymedzeného v § 24 ods. 1 písm. c/ zákona a následne trvale vyradiť vozidlo z premávky na pozemných
komunikáciách.

4. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predmetné vozidlo nebolo
podrobené pravidelnej technickej a emisnej kontrole v čase od 26. 02. 2010 do 26. 02. 2015. Z
uvedeného je zrejmé, že k porušeniu povinnosti podľa žalovaného malo najskôr dôjsť 26. 02. 2010 a
prvý úkon prvostupňového správneho orgánu v konaní bol urobený 26. 02. 2015, kedy mu správny orgán
zaslal oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené
13. 04. 2015. V danom prípade sa tak stalo, to znamená konanie bolo vo vzťahu k žalobcovi začaté
doručením tohto oznámenia až po uplynutí päťročnej premlčacej doby na prejednanie správneho deliktu.
S poukazom na uvedené a premlčaciu dobu stanovenú v § 107 ods. 22 cit. zák. žalovaný rozhodol
bez toho, aby posúdil správne otázku premlčania v správnom konaní, na ktorú je povinný prihliadať z
úradnej povinnosti. Aj z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie v rozpore so
zákonom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Okolnosťou, ktorú pre premlčanie je potrebné
skúmať a ktorú žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán odignorovali je, že nevedeli zistiť údaje
o poslednej vykonanej kontrole tak, aby bolo zrejmé, kedy malo zo strany žalobcu dôjsť k porušeniu
jeho zákonných povinností podrobovať motorové vozidlo pravidelným kontrolám. Naopak, z doplneného
dokazovania žalovaným vyplýva len účelovosť časového rozmedzia o nevykonaní kontroly, ktorá sa mala
začínať akurát 5 rokov pred dátumom, kedy mal prvostupňový orgán vykonať voči žalobcovi prvý úkon.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 17. 02. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa. Uviedol, že opakovane preveril skutočnosti týkajúce sa držby predmetného
vozidla v evidencii vozidiel. Z týchto údajov považoval za jednoznačne zrejmé, že žalobca je v evidencii
vozidiel vedený ako držiteľ a vlastník osvedčenia o evidencii časť I, II predmetného vozidla, z čoho
následne vyplýva, že v osvedčení o evidencii č. I. série č. SB 838424 vydanom dňa 23. 04. 1997 je
zapísaný ako držiteľ a vlastník osvedčenia o evidencii časť I menovaný žalobca, a v osvedčení o evidencii
č. II. série a č. AE 795342 vydanom dňa 25. 10. 1978 je zapísaný ako držiteľ a vlastník osvedčenia o
evidencii časť II menovaný žalobca. Tento je účastníkom konania vo veci uloženia pokuty podľa § 107
ods. 2 písm. c/ a d/ zákona. K námietke, že nie je skutočným vlastníkom a nemá predmetné vozidlo
fakticky v držbe, žalovaný uviedol, že § 116 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia upravuje
zmeny v evidencii vozidiel v odseku 1 a ustanovuje, že držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu
Policajného zboru, kde je jeho vozidlo evidované, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevod
držby vozidla na inú osobu. Žalovaný lustráciou v evidencii vozidiel zistil, že žalobca je vedený ako držiteľ
a vlastník osvedčenia o evidencii č. I. a II. K tvrdeniu, že žalobca nemohol podrobiť predmetné vozidlo
technickej a emisnej kontrole, nakoľko dňa 06. 09. 1998 toto predal, resp. vymenil, žalovaný poukázal na
ust. § 90 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ako aj ods. 3 cit. zák. o cestnej premávke, z ktorých je zrejmé, že žalobca
si povinnosť v nich stanovenú nesplnil. Jej nesplnením je až doposiaľ evidovaný v evidencii vozidiel na
Okresnom dopravnom inšpektoráte ako držiteľ a vlastník predmetného vozidla, z čoho mu vyplývajú
povinnosti uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 a bod 2 zákona. Žalobca mal v období od 6.9.1998
do 26.2.2015 dostatok možností vykonať zmenu v evidencii vozidiel, resp. vyradiť vozidlo z evidencie v
rámci viacerých generálnych pardonov, ktoré boli vyhlásené v spomínanom období. K tvrdeniu žalobcu
o tom, že nemohol podrobiť predmetné vozidlo technickej a emisnej kontrole, nakoľko vozidlo predal,
žalovaný poukázal na to, že zákon č. 725/2004 je založený na princípe objektívnej zodpovednosti.
K námietke týkajúcej sa premlčania žalovaný uviedol, že vychádzajúc z údajov o vykonaní emisnej
a technickej kontroly je zrejmé, že v čase vlastného sledovania prvostupňového správneho orgánu v
databáze automatizačného informačného systému jednoznačne vyplýva, že predmetné vozidlo nebolo
podrobené technickej kontrole ani emisnej kontrole v čase minimálne od 26. 02. 2010 do 26. 02. 2015.
Z uvedeného je nepochybné, že žalobca za posledných 5 rokov pred dňom preverenia, t. j. pred 26.
02. 2015 nepodrobil predmetné vozidlo technickej a emisnej kontrole, čím opakovane porušil zákonnú
povinnosť uvedenú v § 27 ods. 1 písm. b/ bod 1, 2 cit. zák.



6. V replike zo dňa 13. 03. 2017 žalobca konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval
právny názor prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom z tohto vyjadrenia nevyplýva, z akých
dôvodov opomenul vykonať ďalšie dokazovanie vo vzťahu ku skutočnému vlastníctvu motorového
vozidla, jeho držbe a faktickému ovládaniu od uzavretia predloženej zámennej zmluvy, nevyvrátil
námietku premlčania, na ktorú je povinný prihliadať v správnom konaní z úradnej povinnosti, a nevyjadril
sa ani k námietke žalobcu o neplatnosti osvedčenia o evidencii v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. ako
aj k svojej zákonnej povinnosti o posúdenie režimu § 24 cit. zák.

7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia o oboznámení sa s administratívnym spisom bez nariadenia pojednávania,
za splnenia podmienky uvedenej v § 107 Správneho súdneho poriadku, dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná.

8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 26. 02.
2015, doručeným žalobcovi dňa 13. 04. 2015, oznámil začatie konania o uložení pokuty za nepodrobenie
vozidla technickej a emisnej kontrole pravidelnej v ustanovenej lehote, a tohto zároveň vyzval na
písomné vyjadrenie k tomuto oznámeniu v lehote 15 dní od doručenia oznámenia.

9. V písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 27. 04. 2015 žalobca s
poukazom na § 2 písm. am/ zák. č. 725/2004 Z. z. namietal svoju zodpovednosť za predmetný správny
delikt s poukazom na to, že dňa 06. 09. 1998 uzavrel so R. P. zámennú zmluvu podľa § 611 a nasl.
Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci na
nadobúdateľa jej odovzdaním žalobcom. Titulom predmetnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva
predmetného vozidla, ktoré bolo odovzdané kupujúcemu po podpísaní zámennej zmluvy. Tým prestal
byť vlastníkom a držiteľom vozidla. O stave a osude motorového vozidla od uvedeného času nemá
žiadnu vedomosť. Kupujúci aj napriek deklarovanému záväzku vykonať prepis motorového vozidla v
evidencii vozidiel túto povinnosť nesplnil a ani na jeho opakované výzvy nereagoval. Po určitom čase
stratil s kupujúcim akýkoľvek kontakt. Má za to, že správny orgán nesprávne posúdil jeho zákonnú
povinnosť ohľadne vykonania technickej a emisnej kontroly na motorovom vozidle, ktoré už 17 rokov
nie je v jeho držbe a nie je jeho vlastníkom ani vlastníkom určeným držiteľom oprávneným rozhodovať
o používaní vozidla.

10. Prílohou tohto podania bola zmluva uzavretá medzi predávajúcim R. P. a kupujúcim A. L. v
prítomnosti svedka H. L., z obsahu ktorej vyplýva, že „predávajúci súhlasí s tým, že predal Škodu 105 S
výr. č. 842 043/1 kupujúcemu A. L. dňa 06. 09.1998 za výmenu osobného automobilu VAZ 2101 výr. č.
2710 395 a doplatok, ktorý činí 13.000 Sk“, pričom kupujúci aj predávajúci boli oboznámení so stavom
vozidla dňom predaja a súhlasili s touto zmluvou. V uvedený deň A. L. vyplatil R. P. sumu 8.500 Sk s
tým, že zvyšok kúpnej ceny doplatí do 14. 09. 1998.

11. Dňa 22. 05. 2015 pod č.: OÚ-SN-OCDPK-2015/002959 vydal správny orgán prvého stupňa
rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla uložil úhrnnú pokutu vo výške 166 eur
podľa § 107 ods. 2 písm. c/ a d/ zák. č. 725/2004 Z. z. za to, že v ustanovenej lehote podľa § 50 ods.
1 a podľa § 68 ods. 1 cit. zák. nepodrobil technickej a emisnej kontrole pravidelnej vozidlo VAZ evid.
č.: SN 173 AA a ďalších parametrov, ktoré sú špecifikované v tomto rozhodnutí. Z výrokovej časti tohto
rozhodnutia zároveň vyplýva, že údaje o poslednej vykonanej technickej kontrole a emisnej kontrole
(dátum kontroly a dátum platnosti) zistené neboli. Nepodrobením vozidla technickej kontrole pravidelnej
a emisnej kontrole pravidelnej v lehote stanovenej v § 50 ods. 1 a v § 68 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z.
s poukazom na ust. § 47 ods. 1 písm. b/ a § 67 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 578/2006 Z. z. prevádzkovateľ
vozidla porušil § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 a bod 2 zák. č. 725/2004 Z. z., na základe čoho došlo k
naplneniu skutkovej podstaty ust. § 107 ods. 2 písm. c/ a d/ cit. zák. na uloženie pokuty. Pokuta je splatná
do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

12. O včas podanom odvolaní zo dňa 12. 06. 2015, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej
žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím

13. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci vykonali
lustráciu vozidiel, ktorou bolo zistené, že predmetné vozidlo je v premávke, jeho držiteľom je fyzická
osoba A. L..



14. Podľa § 2 písm. am/ zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
prevádzkovateľom vozidla sa rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii
časť 1 a časť 2, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť 1 a časť 2, a oprávnení rozhodovať o
používaní vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí
sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla.

15. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1 a bod 2 cit. zák. prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke
na pozemných komunikáciách, je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady
podrobiť vozidlo technickej a emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.

16. Podľa § 50 ods. 1 cit. zákona v lehote od šiestich mesiacov do štyroch rokov podlieha technickej
kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a nie je dočasne vyradené
z evidencie podľa osobitného predpisu a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného
zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho
prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z
tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne
schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie
vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

17. Podľa § 68 ods. 1 cit. zák. v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha emisnej kontrole
pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z
evidencie podľa osobitného predpisu, jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo
iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho
prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z
tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne
schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

18. Podľa § 107 ods. 2 písm. c/ cit. zák. pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo
v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo,

19. Podľa odseku 2 písm. d/ cit. zákonného ustanovenia pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto
nepodrobil motorové vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1; pokuta
sa uloží za každé motorové vozidlo.

20. Podľa odseku 18 cit. zákonného ustanovenia konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13
možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru
dozvedel o porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

21. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo
kategórie L3e, L4e, L5e, L6e, L7e, M1, N1, O1aO2 v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do
evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách.

22. Podľa § 67 ods. 1 písm. g/ cit. vyhlášky emisnej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo kategórie M1 a
N1 so zážihovým motorom s nezdokonaleným emisným systémom v lehote jedného roka po jeho prvom
prihlásení do evidencie a potom v jednoročných lehotách.

23. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.



25. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

26. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

27. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodovanie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v medziach podanej žaloby a po dôkladnom
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v
súlade s platnou právnou úpravou, najmä s naposledy citovaným ustanovením § 46 Správneho poriadku.

29. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva požiadavka, že výrok rozhodnutia o správnom
delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne
i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený za iný,
ako to explicitne vyžaduje právna úprava trestania za trestné činy i za priestupky. Uvedený záver
je v prípade iných správnych deliktov možné napriek nedostatku výslovnej úpravy vyvodiť už z
ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Takáto miera podrobnosti výroku je nevyhnutná pre
celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu
pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, pre
zabezpečenie riadneho práva na obhajobu a v neposlednej miere aj z dôvodu posúdenia preklúzie,
t. j. zániku práva v dôsledku jeho neuplatnenia v stanovenej prekluzívnej lehote. Opis skutku,
ktorým bola porušená právna povinnosť, len v odôvodnení rozhodnutia, pritom nemôže zhojiť jeho
absenciu vo výroku rozhodnutia, pretože iba výroková časť rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a
môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Rovnaký záver zaujal najvyšší súd napr.
vo veciach preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vydaných pri výkone správneho trestania,
ktoré boli vedené pod sp. zn. 2Sžo/238/2009 , 2Sžo/15/2011 , 2Sž/19/2011, 2Sž/23/2011, 5Sž/17-23-24-25/2011, 5Sžf/85/2011 , 8Sž/18-22-23-24/2011.

30. V danom prípade dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa
bola predovšetkým nepreskúmateľnosť rozhodnutia o uložení administratívnej sankcie, ktorú správny
súd vzhliadol predovšetkým v tom, že vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
predmetný správny delikt nie je vymedzený z časového hľadiska, t. j. ktoré obdobie považovali
správne orgány za obdobie, v ktorom si žalobca nesplnil predmetné zákonom stanovené povinnosti s
prihliadnutím na lehoty, stanovené v tejto súvislosti v § 47 ods. 1 písm. b/ a § 67 ods. 1 písm. g/ vyhlášky
č. 578/2006 Z. z. Nie je z neho zrejmé, kedy došlo k spáchaniu predmetného správneho deliktu, ba
práve naopak, z tohto vyplýva, že údaje o naposledy vykonanej technickej i emisnej kontrole pravidelnej,
týkajúcej sa predmetného vozidla pokiaľ ide o dátum kontroly a dátum platnosti, zistené neboli. Uvedené
skutočnosti nevyplývajú ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací
správny orgán, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil,
aj keď tento v odôvodnení svojho rozhodnutia už konštatoval, že preverením a porovnaním údajov v
informačnom systéme technickej kontroly a emisnej kontroly pravidelnej zistil, že tieto kontroly neboli
vykonané od 26. 02. 2010 do 26. 02. 2015. Uvedené však nevyplýva zo žiadnej z listín, tvoriacich obsah
administratívneho spisu. V nadväznosti na tieto skutočnosti správny súd nemohol ani posúdiť plynutie
najmä objektívnej prekluzívnej lehoty. S prihliadnutím na uvedené v tejto súvislosti ani nebol dostatočne
zistený skutkový stav veci.

31. Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného nie je preskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov vo
vzťahu k otázke, ktorá bola zásadnou námietkou žalobcu v podanej žalobe, v odvolaní podanom proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí
správneho konania a ktorá sa týkala skutočnosti, či žalobca vzhľadom na okolnosti je nositeľom právnych



povinností, za porušenie ktorých mu bola uložená pokuta z hľadiska výkladu ustanovenia § 2 písm.
am/ zák. č. 725/2004 Z. z. Žalobca totiž namietal, že nie je držiteľom ani vlastníkom predmetného
motorového vozidla v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pretože vlastníkom a držiteľom tohto
vozidla sa na základe zámennej zmluvy, ktorú správnemu orgánu predložil spolu s vyjadrením k
oznámeniu o začatí správneho konania, t. j. s prvým úkonom, ktorý mu patril, už v roku 1998 stal R.
P. bytom F., L. Š. XX. Z obsahu tejto zmluvy totiž vyplýva, že predmetné vozidlo vymenil žalobca s
menovaným za iné vozidlo za doplatok, t. j. nemal ho vo faktickej ani právnej držbe. Správne orgány
svoje stanovisko v tejto súvislosti odôvodnili s poukazom na § 90 ods. 1 písm. a/, ods. 2 a ods. 3 zák. č.
315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase predaja predmetného
vozidla, t. j. odvolali sa na to, že v evidencii vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte nebola
vykonaná zmena v evidencii predmetného vozidla, avšak nezaujali stanovisko k námietke žalobcu
obsiahnutej v podanom odvolaní z hľadiska prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu a jeho držby v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a vzájomného vzťahu
citovaných právnych predpisov pri posudzovaní predmetnej veci.

32. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP
žalobe jednomyseľne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011
Z. z.) vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného a na návrh žalobcu aj správneho orgánu prvého
stupňa pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť i nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený
skutkový stav zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že úlohou správneho orgánu v
ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu (§ 191 ods. 6 SSP), po doplnení dokazovania v
naznačenom smere a odstránení uvedených pochybností vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie
náležite odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z platnej právnej úpravy.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého priznal žalobcovi voči
žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal v konaní plný
úspech s tým, že o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že



a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).