{"guid": "a208028a-c671-4f70-b094-318043362dbc:c629fcde-3770-4ce3-a6cc-11c04c649d67", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2", "spisova_znacka": "7S/27/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/27/2017 z 18. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 18. septembra 2018, sp. zn. 7S/27/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2", "identifikacne_cislo": "7017200178", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-290", "datum_vydania": "2018-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c629fcde-3770-4ce3-a6cc-11c04c649d67", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/27/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200178
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu MBL, a.s., so sídlom Štefánikova 26,
Košice, IČO: 36 207 039, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104525519/2016
zo dňa 21.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu   z a m i e t a  .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a  .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 103987109/2016 zo dňa 27.09.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu MBL, a.s., Štefánikova 26, 040
01 Košice, IČO: 36 207 039, DIČ: 2021578614, IČ DPH SK2021578614 rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 4 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Daňový úrad znížil
nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 zo sumy 29 201,54
eur na sumu 25 201,54 eur.

Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
doručenom dňa 25.05.2015 ..............................................................................29 201,54 eur
Nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti
v nasledujúcom zdaňovacom období ...............................................................29 201,54 eur
Nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní ...........25 201,54 eur
Rozdiel v sume nadmerného odpočtu ...............................................................4 000       eur

2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice je obsahom podrobného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice  č. 103987109/2016 zo dňa 27.09.2016
navrhol, aby správca dane napadnuté rozhodnutie zrušil v plnom rozsahu podľa § 73 ods. 1 Daňového
poriadku v rámci autoremedúry, resp. Finančné riaditeľstvo v postavení odvolacieho orgánu napadnuté
rozhodnutie zrušil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku.

4. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Daňového úradu Košice korešpondujú so
žalobnými námietkami proti rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného.



5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104525519/2016 zo dňa 21.12.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103987109/2016 zo dňa 27.09.2016,
ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 4 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015, a ktorým bol znížený
nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 29 201,54 eur na sumu 25 201,54 eur daňovému
subjektu MBL, a.s., Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 207 039, DIČ: 2021578614, IČ DPH
SK2021578614, potvrdil.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice,
ako aj odvolacie námietky žalobcu proti tomuto rozhodnutiu.

7. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní po citácii § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004
Z. z., § 3 ods. 1, 3, 6 Daňového poriadku uviedol, že v danom prípade správca dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z faktúry
a dokladov, ktoré mu predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či
predložená faktúra od dodávateľskej spoločnosti Public event, s.r.o. odráža skutočnosť, či má reálny
a pravdivý podklad a či boli naplnené všetky podmienky zakotvené v zákone č. 222/2004 Z. z. pre
uznanie nároku na odpočítanie dane. Žalovaný uviedol, že dospel k rovnakému záveru ako správca
dane, že dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu MBL,
a.s. z faktúry č. 02015031 zo dňa 30.04.2015 vystavenej spoločnosťou Public event, s.r.o. bolo jednak
spochybnenie reálnosti dodania reklamnej služby, čím nedošlo k naplneniu podmienky pre uznanie
nároku na odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ale aj skutočnosť, že
daňový subjekt nepreukázal použitie fakturovanej reklamnej služby na účely svojho podnikania, t.j. na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, čím nesplnil ďalšiu nevyhnutnú
podmienku pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedenú v ustanovení § 49
ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z..

8. K námietke žalobcu, že správca dane zistil jediné pochybenie, a to u spoločnosti TREZ s.r.o., ktorá
nemala faktúru č. 02051501 vystavenú pre spoločnosť Public event, s.r.o. v evidencii DPH, žalovaný
uviedol, že správca dane zistil, že spoločnosť TREZ s.r.o. mala zaúčtovanú a v evidencii dane uvedenú
faktúru s iným číselným označením, faktúra (č. 02051570), aké nesie faktúra, ktorú mala zaúčtovanú,
a z ktorej si uplatnila odpočítanie dane spoločnosť Public event, s.r.o.. Poukázal na to, že aj napriek
zhodným fakturačným údajom nemožno vylúčiť, že išlo o iný zdaniteľný obchod. Správca dane toto
zistenie uviedol v odvolaním napadnutom rozhodnutí z dôvodu, že z faktúry vystavenej spoločnosťou
TREZ s.r.o. pre spoločnosť Public event, s.r.o. nebola priznaná daň. Žalovaný uviedol, že ak by aj
faktúra č. 02051501 chýbala v evidencii DPH spoločnosti TREZ s.r.o. len nedopatrením, správca dane by
vzhľadom na ostatné svoje zistenia, nepriznal právo na odpočítanie dane z deklarovaných reklamných
služieb, pretože toto zistenie nebolo jediným dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z preverovanej faktúry, ako to tvrdí odvolávajúci sa. Preverovaním deklarovaného
obchodu správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že faktúra od spoločnosti Public event,
s.r.o., ktorou odvolávajúci sa preukazoval svoj nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nereflektuje
skutočnosti tak, ako nastali, keďže dokazovaním sa potvrdila len skutočnosť, že reklamné spoty boli
odvysielané na LED obrazovkách a internetových stránkach, billboardy boli umiestnené na reklamných
paneloch, avšak nezistilo sa, kto skutočne vyrobil a zabezpečil technické prevedenie fakturovaných
reklamných služieb.

9. K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane neviedol dokazovanie tým smerom, aby preveril
u spoločnosti TREZ s.r.o., kto vyrobil televízne spoty, žalovaný uviedol, že už v samotnej výzve,
ktorú správca dane zaslal spoločnosti TREZ s.r.o. obsiahol požiadavku, aby v prípade, ak fakturované
reklamné služby vykonala sama spoločnosť TREZ s.r.o., predložila príslušné doklady o ich vykonaní a
ak služby boli dodané dodávateľským spôsobom, tak aby predložila dodávateľské faktúry spoločnosť
TREZ s.r.o.. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti TREZ s.r.o., ktorý sa na ústnom pojednávaní vyjadril
k jednotlivým požiadavkám správcu dane uvedených vo výzve, jednoznačne vyplýva, že spoločnosť
TREZ s.r.o. nevyrobila reklamné služby, iba si prenajala priestor, kde bude reklama umiestnená, resp.
odvysielaná.



10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia konateľa spoločnosti
TREZ s.r.o. následne správca dane preveroval u spoločnosti CREO ART s.r.o., ako aj u spoločnosti
Vivanta, ktorú vyzval na predloženie (okrem iného) aj dokladov preukazujúcich realizovanie
fakturovaných služieb vo vlastnej réžii, ako napr. náklady súvisiace s poskytnutou službou, pracovné
zmluvy zamestnancov, ktorí fakturované služby vykonali a pod. a v prípade, že práce boli vykonané
subdodávateľský, vyzval ju na predloženie dodávateľských faktúr, objednávok, zmlúv, dokladov o úhrade
faktúr a pod.. Na ústnom pojednávaní sa konateľ spoločnosti Vivanta s.r.o. vyjadril k požiadavkám
uvedeným vo výzve a jednoznačne uviedol, že spoločnosť zabezpečila odvysielanie spotov, ktoré dodal
klient TREZ s.r.o., rovnako tak aj reklamu na web stránky dodal klient TREZ s.r.o..

11. K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane preveroval kto bol zhotoviteľom reklamy
propagujúcej daňový subjekt, len u spoločnosti Vivanta s.r.o. a u daňového subjektu a z uvedeného
dôvodu považuje dokazovanie vedené správcom dane za nedostatočné,  žalovaný považoval  túto
námietku za neopodstatnenú, pretože správca dane tak, ako je to uvedené vyššie, preveroval výrobcu
reklamných služieb v celom reťazci spoločností zapojených do reklamnej kampane PC LOKOMOTÍVA
KOŠICE, a.s.. Uvedené správca dane preveroval teda jednak u samotného daňového subjektu, ktorý o
tejto skutočnosti nemal vedomosť, u dodávateľskej spoločnosti Public event, s.r.o., u spoločnosti TREZ
s.r.o., Vivanta s.r.o., ako aj u spoločnosti CREO ART s.r.o.. Spoločnosť Public event, s.r.o. sa v zmluve
uzatvorenej s odvolávajúcim zaviazala zabezpečiť aj výrobu a technické prevedenie reklamných služieb.
Správca dane vyzval spoločnosť Public event, s.r.o. na predloženie dôkazov preukazujúcich vykonanie
služby vo vlastnej réžii, resp. subdodávateľský, avšak k uvedenej požiadavke spoločnosť Public event,
s.r.o. nepredložila žiaden dôkaz a vyjadrila sa, že išlo len o zabezpečenie reklamného priestoru, ktorý
je nakupovaný od spoločnosti TREZ s.r.o.. Spoločnosť TREZ s.r.o. uviedla, že spoločnosti Public event,
s.r.o. len prenajímala reklamný priestor - LED obrazovky, billboardy a internetové stránky a spoločnosti
Vivanta s.r.o. a CREO ART s.r.o. taktiež zhodne uviedli, že predmetom fakturácie pre spoločnosť TREZ
s.r.o. bol prenájom reklamného priestoru, v prípade Vivanta s.r.o. aj odvysielame spotov, ktoré im dodal
klient TREZ s.r.o..

12. K námietke, že odvolávajúci sa objektívne nedisponuje informáciou o tom, kto vyrobil  reklamné
materiály, keďže jemu bola služba riadne dodaná spoločnosťou Public event, s.r.o., žalovaný uviedol,
že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich
obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek  prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady na to,
aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že záver správcu dane o porušení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a
neoprávnenom odpočítaní dane z pridanej hodnoty podporujú tieto skutočnosti zistené počas daňovej
kontroly:

- Zmluva o reklame a sprostredkovaní zo dňa 23.12.2014 uzatvorená medzi odvolávajúcim sa
daňovým subjektom ako objednávateľom a spoločnosťou Public event, s.r.o. ako dodávateľom sa týkala
zabezpečenia a realizácie objednanej reklamy a propagácie objednávateľa ako reklamného partnera
športového klubu FC Lokomotíva Košice.
- V bode 2.1 zmluvy sa dodávateľ zaväzuje zabezpečiť aj výrobu a technické prevedenie objednaných
reklamných služieb.
- Odvolávajúci sa nezadal spoločnosti Public event, s.r.o. objednávku, v ktorej by konkretizoval
požadovanú formu a rozsah reklamných služieb, pričom v zmluve o reklame a propagácii tieto
skutočnosti absentujú.
- Faktúra č. 2015031 mala byť v zmysle Zmluvy o reklame a propagácii medzi odvolávajúcim sa a
spoločnosťou Public event, s.r.o. uhradená do 14 dní odo dňa jej vystavenia. Správca dane však zistil,
že k úhrade nielen tejto faktúry, ale všetkých faktúr za reklamné služby od spoločnosti Public event, s.r.o.
došlo až dňa 29.12.2015, teda až počas výkonu daňovej kontroly.
- Konateľ spoločnosti Public event, s.r.o. - W.. N. O. uviedol, že v preverovanom obchode nešlo o
výrobu reklamných materiálov, ale jeho spoločnosť zabezpečovala reklamný priestor, ktorý nakupuje od
spoločnosti TREZ s.r.o..
- Odvolávajúci sa nevedel uviesť, kto vyrobil a dodal samotné reklamné spoty, ktoré boli odvysielané na
LED obrazovkách a vytlačené na billboardoch.



- Konateľ spoločnosti TREZ s.r.o. - R. C. uviedol, že v reklamnej kampani FC LOKOMOTÍVA KOŠICE,
a.s. spoločnosť prenajímala LED obrazovky (od spoločnosti CREO ART s.r.o.), billboardy a internetové
stránky (od spoločnosti Vivanta s.r.o.).
- Konateľ spoločnosti Vivanta s.r.o. - V. J.V. uviedol, že reklamné spoty dodala spoločnosť TREZ s.r.o..
- Konateľ spoločnosti CREO ART s.r.o. - C. C. uviedol, že predmetom fakturácie bolo poskytnutie
reklamného priestoru a spoločnosť TREZ s.r.o. si sama zabezpečuje výrobu aj odvysielanie na LED
obrazovkách pre svojich zákazníkov. Spoločnosť CREO ART s.r.o. poskytuje výlučne len prenájom
reklamného priestoru, teda 30 % vysielacieho času na obrazovkách.
- Ani jedna zo spoločností v dodávateľskom reťazci nevedela uviesť, kto vyrobil a technicky previedol
fakturované reklamné služby.
- Zúčastnené subjekty uviedli, že poskytovali len reklamný priestor, teda reklamné služby nevyrobili
ani technicky nepreviedli, z čoho vyplýva, že skutočnosti uvedené na preverovanej faktúre a zmluve o
reklame a propagácii sú v rozpore s tvrdeniami zúčastnených subjektov.

14. K námietke dokazovania vedeného smerom k FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. žalovaný uviedol,
že správca dane v záujme dodržania základných zásad správy daní vykonal preverovanie zdaniteľných
obchodov komplexne a v súvislostiach. Samotná reklamná kampaň sa týkala prezentácie FC
LOKOMOTÍVA KOŠICE a v zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou Public event, s.r.o. a daňovým
subjektom MBL, a.s. je uvedené, že spoločnosť Public event, s.r.o. je oprávnená zastupovať športový
klub FC LOKOMOTÍVA KOŠICE. Z uvedeného dôvodu preveroval správca dane aj rozsah oprávnenia
spoločnosti Public event, s.r.o. poskytovať reklamné služby u futbalového klubu FC LOKOMOTÍVA
KOŠICE, a.s. ako reklamného partnera a svoje zistenia vyplývajúce zo Zmluvy o reklame a propagácii
obchodného mena so spoločnosťou uviedol v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

15. K námietke nesprávnej aplikácie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.,
keď správca dane požadoval preukázanie príčinnej súvislosti medzi obstaranou reklamnou službou a
zdaniteľnými obchodmi uskutočnenými daňovým subjektom, žalovaný uviedol, že k odpočítaniu dane v
zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. môže dôjsť vtedy, ak sú kumulatívne naplnené
tieto predpoklady:

- k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi
daňová povinnosť,
- platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s ustanovením § 71 zákona č. 222/2004
Z. z.,
- platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie,
t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane.

16. Žalovaný poukázal na to, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby úplne a presne zistil skutkový
stav, preveroval reálnosť dodanej služby, ale aj účel preverovaného zdaniteľného obchodu, ako ďalšiu
nevyhnutnú podmienku pre uznanie nároku na odpočítanie dane a z tohto dôvodu vyzval odvolávajúceho
sa na predloženie dôkazu, ktorým preukáže, že prijaté služby, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane,
použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Odvolávajúci sa uviedol, že tieto služby boli použité
na prezentáciu spoločnosti, pričom daňový subjekt MBL, a.s. v danom roku zvýšil svoj hospodársky
výsledok oproti predchádzajúcemu roku. Toto tvrdenie odvolávajúceho sa správca dane preveroval
prostredníctvom porovnania daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a zistil, že daňový subjekt
dosiahol v roku 2015 obrat, ktorý bol o vyše 2 milióny eur nižší, ako obrat dosiahnutý v roku 2014, čím sa
nepotvrdilo jeho vyjadrenie. Odvolávajúci sa žiadny ďalší dôkaz, ktorým by preukázal účel zdaniteľného
obchodu, nepredložil. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že reklamné služby neboli realizované len
počas jedného mesiaca, ale po dobu jedného roka, pričom ročné obdobie dodaných reklamných služieb
je dostatočné dlhé, aby sa prejavili účinky a ich prínos odvolávajúcemu sa.

17. Poukázaním na ustálenú judikatúru ESD odvolávajúci sa naznačuje, že reklamné služby  od
spoločnosti Public event, s.r.o. nie je možné priradiť ku konkrétnym zdaniteľným obchodom, pretože
predstavujú všeobecný náklad. Žalovaný uviedol, že daňové zákony nedefinujú pojem všeobecný
náklad, avšak pod pojmom všeobecný (režijný) náklad možno rozumieť taký výdavok, ktorý súvisí
priamo s prevádzkou daňového subjektu, je nevyhnutný pre jeho fungovanie, a ktorý si môžu uplatniť
všetky daňové subjekty, ako napr. náklady na nájom, telefóny, mzdy, spotrebný materiál, poštovné,
pohonné hmoty, internet, bankové poplatky, či cestovné. Bolo v prvom rade povinnosťou daňového



subjektu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane, aby pri reklame vykonanej spôsobom a formou, akú si
zvolil, preukázal, že preverovaná reklamná služba je takým všeobecným nákladom, ktorý slúžil na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, t.j. na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov, a že
náklady na reklamu boli - súčasťou nákladových prvkov uskutočňovaných zdaniteľných obchodov.
Uvedené odvolávajúci sa žiadnym spôsobom nepreukázal.

18. Odvolávajúci sa na podporu svojej argumentácie uvádza časť rozsudku ESD vo veci C-98/98
Midland Bank. Žalovaný uviedol, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že aby mohol byť
uplatnený nárok na odpočet, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s
výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočet (C-98/98 Midland Bank plc.
bod 20, C-4/94 BLP Group bod 18 a 19). Odvolávajúci sa v podanom odvolaní citoval len časť právneho
názoru uvedeného v bode 23 predmetného rozsudku ESD, v ktorom je uvedené, že ako výnimka za
určitých okolností existuje právo na odpočet aj vtedy, keď nemôže byť stanovené prepojenie medzi
osobitným plnením na vstupe a plneniami na výstupe. Z tohto dôvodu podľa čl. 2 Prvej smernice a
čl. 17 (2, 3 a 5) existencia priameho a bezprostredného spojenia je nevyhnutná ešte predtým, ako je
zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet dane na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto
oprávnenia. Odvolávajúci sa poukázal na rozsudok ESD, uviedol časť všeobecného právneho názoru v
ňom uvedenom, avšak nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky ním uvedeného
rozsudku Súdneho dvora (nepreukázal, že výdavok na reklamu premietol do ceny tovarov a služieb).
Pokiaľ sú tvrdenia odvolávajúceho sa len všeobecné, nemôže na ne žalovaný prihliadať.

19. K námietkam uvedeným v druhej časti podaného odvolania týkajúcich sa nesprávnej aplikácie
procesnoprávnych ustanovení, žalovaný uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého
je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo
najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane
a daňový subjekt. Žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že
splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ
dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že odvolávajúci sa namieta porušenie zásady objektívnej pravdy. Žalovaný
k tejto námietke odvolávajúceho sa uviedol, že správca dane na základe dôkazov, ktoré získal počas
daňovej kontroly, ako aj z ústnych pojednávaní s konateľmi do reťazca zapojených spoločností v rámci
poskytovaných reklamných služieb dospel k záveru o nepriznaní nároku na odpočítanie dane, keďže
zistil, že reklamné služby síce prebehli, avšak žiadna zo spoločností nevedela uviesť, kto ich technicky
previedol, resp., kto bol ich výrobcom.

21.  Žalovaný k námietke odvolávajúceho sa, ktorou namietal rozsiahle dokazovanie zamerané na
obchodný reťazec dodávaných služieb uviedol, že správca dane vykonával a viedol dokazovanie v
takom rozsahu, aby presne a úplne zistil skutkový stav, teda aby zistil všetky rozhodujúce skutočnosti
pre posúdenie, či boli splnené podmienky uvedené § 49 - § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty pre
priznanie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012, v zmysle ktorého je správca dane je oprávnený v prípade pochybností
preverovať celý obchodný reťazec.

22. K námietke, že správca dane nekonfrontoval spoločnosť TREZ s.r.o. s tvrdením spoločnosti Vivanta
s.r.o. a nepreveroval, či spoločnosť azzure, s.r.o. nebola výrobcom televíznych spotov, žalovaný uviedol,
že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane má v priebehu konania k dispozícií. Z vyjadrení konateľov
spoločností jednoznačne vyplynulo, že v danom prípade len poskytovali mediálny priestor a žiadna
z nich nebola výrobcom preverovaných reklamných služieb. Na základe uvedeného správca dane



spochybnil tvrdenia odvolávajúceho sa o tom, že reklamné služby mu boli dodané v plnom rozsahu a
práve spoločnosťou Public event, s.r.o..

23. K námietkam týkajúcich sa porušenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku a spoločnosti - azzure, s.r.o.,
žalovaný uviedol, že správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal na
skutočnosti týkajúce sa daňových povinností spoločností TREZ s.r.o. a azzure, s.r.o. pre vytvorenie si
komplexného obrazu o spôsobe obchodovania týchto spoločností. Zistenia správcu dane uvedené v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ohľadne spoločnosti azzure, s.r.o. súčasne vylučujú
možnosť, že by uvedená spoločnosť mohla byť výrobcom spotov a ostatných reklamných materiálov,
keďže žiadna zo spoločností nevykázala pre neho dodanie tovarov ani služieb, tzn. že spoločnosť
azzure, s.r.o. nenadobudla žiadny tovar ani služby, ktoré by boli dôkazom o výrobe spotov a reklamných
materiálov buď vo vlastnej réžii alebo dodávateľským spôsobom.

24. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že
posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na
odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry
vystavenej spoločnosťou Public event, s.r.o. boli vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval,
že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania, ani v odvolacom
konaní nepreukázal, že reklamné služby mu boli v plnom rozsahu dodané tak, ako to deklarovala
preverovaná faktúra, nepreukázal, že tieto reklamné služby mali priamu súvislosť s jeho podnikateľskou
činnosťou a správcovi dane neozrejmil ani hospodársky dôvod ich obstarania.

25. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 104525519/2016 zo dňa 21.12.2016 a súčasne aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu
Košice č. 103987109/2016 zo dňa 27.09.2016.

26. Žalobca v podanej žalobe citoval § 49 ods. 1, 2, § 19 ods. 2 zákona o DPH, § 3 ods. 1, 3,
6 Daňového poriadku a k dôvodom správnej žaloby týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia.
Po citovaní záverov napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a súčasne z priebehu správneho konania pred správcom dane a žalovaným plynie, že
žalovaný predmetnú vec posudzoval prísne formalistický a neprimerane zaťažil žalobcu dôkazným
bremenom, ktoré zo zákona nie je žalobca povinný niesť, čím zrejme opomenul materiálnu stránku veci
a dopustil sa tak priameho porušenia zásady ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu ako
daňového subjektu.

27. Žalobca mal za to, že správca dane nesprávne aplikuje ustanovenie § 51 zákona o DPH v spojení
s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH tým, že nesprávne vyhodnotil vznik daňovej
povinnosti u dodávateľa žalobcu - spoločnosti Public event, s.r.o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH,
v dôsledku čoho sa dopracoval k záveru, že platiteľovi dane, ktorý dodával predmetné služby, nevznikla
daňová povinnosť, a teda nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Uvedené
považoval za zjavné pochybenie žalovaného vo vzťahu k potrebe správneho právneho posúdenia
veci, nakoľko práve vedeným dokazovaním správcu dane sa preukázalo, že dodávateľovi žalobcu -
spoločnosti Public event, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby v súlade s ustanovením
§ 19 ods. 2 zákona o DPH, ktorá spočívala v poskytnutí reklamných služieb dodávateľským spôsobom,
pričom v súlade s § 9 ods. 4 zákona o DPH spoločnosť Public event, s.r.o. vo svojom mene pre žalobcu
obstarala dodanie reklamnej služby, a teda je možné konštatovať, že táto zdaniteľná osoba službu sama
prijala a sama dodala.

28. Podľa názoru žalobcu neobstojí dôvod neuznania práva na odpočítanie dane z faktúry od Public
event, s.r.o., ktorý správca dane formuloval ako nepreukázanie skutočného nadobudnutia deklarovanej
služby od dodávateľa spoločnosti Public event, s.r.o., resp. od jej subdodávateľov, ktoré správca dane
opiera o jedinú skutočnosť, ktorou je, že žalobca nevie označiť osobu, ktorá skutočne vyrobila reklamné
spoty, ktoré boli odvysielané v rámci dodania reklamnej služby. Uvedenou informáciou žalobca nemôže
disponovať z objektívnych dôvodov, keďže si službu objednal a bola mu dodaná jeho dodávateľom -
spoločnosťou Public event, s.r.o..



29. Žalobca zdôraznil, že založenie absolútnej dôkaznej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu je
tiež aj v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a to najmä s rozhodnutím NS SR vydaným pod sp.
zn. 3Sžf/l/2011 zo dňa 15.03.2011, v zmysle ktorého platí právny záver, že dôkazná povinnosť daňového
subjektu nie je absolútna. Zároveň citoval závery z uvedeného rozsudku NS SR. Žalovaný ďalej citoval
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, ktoré je možné aplikovať
aj na predmetný prípad.

30. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 14, z ktorého plynie, že žalovaný
nesprávne aplikuje ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, keď uvádza, že musí byť preukázaná
priama príčinná súvislosť medzi obstaranou reklamnou službou a zdaniteľnými obchodmi deklarovanými
žalobcom, pričom naviac táto reklamná služba musí priniesť pozitívny efekt. Konštatoval, že uvedený
záver neplynie zo žiadneho ustanovenia zákona o DPH.

31.  Žalobca citoval § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a uviedol, že v kontexte
vyššie uvedeného je zjavné, že výklad ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH správcom dane a
následne žalovaným je zjavne nesprávny, nakoľko v jeho dôsledku sa od žalobcu vyžaduje predloženie
dôkazov preukazujúcich pozitívny ekonomický prínos dosiahnutý obstaraním spornej reklamnej služby.
Potreba dosiahnutia pozitívneho ekonomického prínosu však zo žiadneho ustanovenia zákona o DPH
neplynie. Poukázal na to, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora taktiež vyplýva, že právo
na odpočítanie dane má platiteľ dane, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým
plnením a jedným alebo viacerými dodávanými plneniami alebo ak prijaté plnenie predstavuje všeobecný
náklad súvisiaci s podnikaním platiteľa dane ako takým. Poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku
Európskeho súdneho dvora vo veci Midland Bank (C-98/98).

32. K dôvodom správnej žaloby v zmysle § 191 ods. 1 písm. e/ SSP: zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalobca uviedol, že správca dane počas
vedeného dokazovania nezískal informáciu, kto konkrétne vyrobil TV spoty, ktoré propagovali žalobcu.
Túto skutočnosť považuje za kľúčovú pri spochybnení dodania reklamnej služby žalobcovi, pričom z
uvedeného dokazovania vyplýva, že správca dane uvedenú skutočnosť zisťoval iba u konateľa žalobcu
a vyjadril sa k nej konateľ spoločnosti Vivanta, s.r.o.. Žiadne ďalšie dokazovanie za účelom získania
predmetnej informácie, ktorú považoval za rozhodujúcu pri posúdení priznania alebo nepriznania práva
na odpočítanie dane správca dane neviedol. V tejto súvislostí preto žalobca považoval dokazovanie
vedené správcom dane za nedostatočné.

33. K dôvodu správnej žaloby v zmysle § 191 ods. 1 písm. f/ SSP: skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, žalobca uviedol, že
v priebehu daňovej kontroly správca dane zistil jediné pochybenie, a to u spoločnosti TREZ, s.r.o., ktorá
mala zaúčtovanú a v evidencii dane faktúru s iným číselným označením, aké nesie faktúra, ktorú má
zaúčtovanú, a z ktorej si uplatnila odpočítanie dane spoločnosť Public event, s.r.o.. Žalobca poukázal
na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane na str. 13 a uviedol, že vo vyjadrení správcu dane je možné
uviesť, že správca dane svoje zistenie, že spoločnosť TREZ, s.r.o. má zaúčtovanú faktúru pre totožného
odberateľa, na totožný predmet dodania, s totožným dátumom dodania (teda s identickými údajmi), iba
s rozdielnym číselným označením dokladu - faktúry, vyhodnotil tak, že faktúra č. 02051501 nebola v
evidencii dane vedenej podľa § 70 zákona o DPH a nebola z nej priznaná a odvedená daň, a teda
prišlo zo strany spoločnosti TREZ, s.r.o. k porušeniu zákona o DPH. Žalobca poukázal na konštatovanie
žalovaného, v zmysle ktorého „nemožno vylúčiť, že išlo o iný zdaniteľný obchod“. Týmto tvrdením
žalovaný priznal, že skutočnosť, že sa v predmetnej veci skutočne jednalo o iný zdaniteľný obchod síce
nemožno vylúčiť, avšak súčasne túto skutočnosť nie je možné z administratívneho spisu ani preukázať.
Z uvedeného dôvodu preto nie je možné z administratívneho pochybenia pri uvedení čísla faktúry vyvodiť
záver o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko z administratívneho spisu plynie, že
spoločnosť TREZ, s.r.o. má zaúčtovanú faktúru pre rovnakého odberateľa, na rovnaký predmet dodania
a s rovnakým dátumom dodania.

34. K dôvodu správnej žaloby v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP: došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej, žalobca poukázal na § 3 ods. 3 Daňového poriadku a namietal, že správca
dane pri vedení daňovej kontroly porušil zásadu materiálnej pravdy, a to tým, že neposudzoval všetky
predložené a získané dôkazy, vrátane svedeckých výpovedí vo vzájomnej súvislosti s ohľadom na



preukazovanú skutočnosť, teda reálnosť dodanej reklamnej služby, ale správca dane a následne
žalovaný, posudzovali jednotlivé dôkazy s cieľom nepriznať žalobcovi časť nadmerného odpočtu. Z
uvedeného dôvodu selektívne na niektoré dôkazy prihliadol a na niektoré nie.

35. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že správca dane svojim konaním - vedením dokazovania -
porušil ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku tým, že viedol dokazovanie predovšetkým smerom k
zisteniu príčinnej súvislosti medzi obstaraným zdaniteľným plnením (reklamnou službou) a zdaniteľnými
plneniami dodanými žalobcom, pričom vyžadoval preukázať pozitívny efekt reklamy. Správca dane
viedol dokazovanie vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré v priebehu kontroly zistil, hoci niektoré z
týchto skutočností nijakým spôsobom nesúviseli s preverovaným zdaniteľným obchodom (napr. vyvinul
aktivitu na získanie zmluvy o reklame a propagácii, ktorú uzatvorila spoločnosť Public event, s.r.o.
a FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s.). Správca dane pri prijímaní záverov prihliadol predovšetkým na
skutočnosť, že žalobca nepredložil nespochybniteľný dôkaz o príčinnej súvislosti s pozitívnym efektom
obstaranej reklamnej služby a skutočnosti, že spoločnosť TREZ, s.r.o. bola svedkom označená ako
spoločnosť, ktorá dodala TV spoty, pričom konateľ spoločnosti TREZ, s.r.o. sa vyjadril, že pri službe
ktorú dodávala jeho spoločnosť išlo o prenájom LED obrazoviek, billboardov a internetové kampane. V
kontexte prijatého záveru sa javí celé vedené dokazovanie ako nadbytočné.

36. Žalobca ďalej poukázal na to, že z celého dokazovania tak, ako ho viedol správca dane sa javí, že
správca dane ho viedol tak, aby preveroval dodanie tovaru, teda preveroval obchodný reťazec v snahe
zistiť výrobcu - pôvodcu reklamného spotu. V skutočnosti však neviedol dokazovanie dôsledne, keďže
nekonfrontoval spoločnosť TREZ, s.r.o. s tvrdením konateľa spoločnosti Vivanta, s.r.o., ani nepreveroval
u spoločnosti azzure, s.r.o., či ona sama nebola výrobcom TV spotov, nakoľko ich mala v predmete
podnikania, čo je možné označiť za pochybenie pri vedení dokazovania. Žalobca súčasne uviedol, že
Daňový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo prihliadnuť na získaný dôkaz, ktorý
nijakým spôsobom nesúvisí s posudzovaným zdaniteľným plnením. Napriek uvedenému správca dane
v odôvodnení rozhodnutia uvádza zistenia, ktoré následne nijakým spôsobom jednoznačne nespája so
sporným zdaniteľným plnením, čo plynie zo str. 4 rozhodnutia správcu dane, ktoré aj citoval.

37. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 17 v druhom odseku a
uviedol, že v prípade, ak žalovaný vyššie uvedenou argumentáciou chcel poukázať na neštandardné
postupy dodávateľov žalobcu majúce prípadne znaky podvodného konania, poukázal na tú skutočnosť,
že odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie vo veci C-80/11 Mahagében kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális
Adó Főigazgatósága a vo veci C-142/11 Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Eszakalföldi
Regionális Adó Főigazgatósága z 21. júna 2012, v ktorých závery žalobca aj citoval.

38. V závere podanej žaloby žalobca s poukázaním na obsah administratívneho spisu uviedol, že má
za to, že žalobca ako daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania,
ako aj odvolacieho konania preukázal, že reklamné služby mu boli v plnom rozsahu dodané tak, ako to
deklarovala preverovaná faktúra, žalobca preukázal, že tieto reklamné služby mali priamu súvislosť s
jeho podnikateľskou činnosťou a správcovi dane ozrejmil hospodársky dôvod ich obstarania. Mal za to,
že postup správcu dane, keď znížil platiteľovi dane (žalobcovi) deklarovaný nadmerný odpočet na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 o sumu 4 000 eur, bol preto v rozpore s platnými
právnymi predpismi, pričom postup správcu dane nezodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov
v ich vzájomnej súvislosti.

39. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2017 uviedol dôvody, ktoré korešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom
rozhodnutí k námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú uvedené v ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2 a v § 51 zákona č.
222/2004 Z. z. a zákon na ich bezpodmienečné splnenie viaže nárok na odpočítanie.

40. K námietkam týkajúcich sa záveru správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou
uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou,
ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Žalovaný poukázal na Zmluvu o reklame a propagácii zo dňa



23.12.2014, ktorú žalobca predložil správcovi dane, ako aj na jej obsah, pričom poukázal na dôvody,
ktoré sú už uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného.

41. K dôvodom podania žaloby týkajúcich sa nedostatočne vykonaného dokazovania v súvislosti s
výrobcom spotu žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne preveroval, kto bol výrobcom reklamného
spotu a jeho zistenia v danej veci vedú k opodstatnenému konštatovaniu o tom, že faktúra č. 2015031
zo dňa 30.04.2015 vystavená spoločnosťou Public event, s.r.o. nereflektuje skutočnosti tak, ako nastali.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Žalovaný zdôraznil, že v daňovom konaní pri dôkaznej
povinnosti daňového subjektu platí na rozdiel od všeobecného správneho konania nie vyhľadávacia, ale
prejednávacia zásada. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je
tieto prejednať, umožniť ich existenciu, z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi,
pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňový subjekt.

42. K poukázaniu žalobcu na rozsudok NS SR č. 3Sžf/1/2011 žalovaný uviedol, že zo žalobou
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že dôkazné bremeno žalobcu je absolútne, či bezbrehé. Žalovaný,
ako aj správca dane poukázali na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať
splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Žalobca však nepreukázal,
akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania reklamných služieb, ako a či preveroval, či
deklarovaná dodávateľská spoločnosť disponuje materiálnym, technickým a personálnym vybavením
potrebným pre realizáciu reklamných služieb a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania
splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípade deklarovaného dodania
služieb dodávateľskou spoločnosťou.

43. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že záver správcu dane o neuznaní nároku na odpočítanie dane
z preverovanej faktúry nebol založený len spochybnení reálnosti dodania reklamných služieb osobou
uvedenou na faktúre (§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.). Správca dane dospel k záveru, že v danom prípade
nebol preukázaný ani účel obstarania reklamných služieb, t. z., že v konaní nebolo preukázané, že
žalobca obstaral reklamné služby za účelom uskutočňovania svojich dodávok tovarov a služieb ako
platiteľ, takže žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočítanie dane aj na základe skutočností, ktoré tvorili
jeho dôkazné bremeno a týkali sa priamo jeho.

44. K námietke o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. žalovaný
uviedol, že správca dane preveroval, či pri uplatnení odpočítania dane bola splnená zákonná podmienka
obstarania služieb za účelom použitia na dodávky tovarov a služieb. Žalobca uvedené v priebehu výkonu
daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania správcovi dane hodnoverným spôsobom nepreukázal a v
podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane s poukázaním na ustálenú judikatúru ESD naznačil,
že reklamné služby od spoločnosti Public event, s.r.o. nie je možné priradiť ku konkrétnym zdaniteľným
obchodom, pretože predstavujú všeobecný náklad. Skutočnosť, že žalobca označil reklamné služby za
všeobecný náklad ho nezbavuje povinnosti preukázať, že pri obstaraní týchto služieb sledoval to, že
bude použitá na účely jeho podnikania.

45. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že preverované reklamné služby vo forme a spôsobom, akým
boli realizované, nemali potenciál efektívne prezentovať žalobcu a jeho činnosť, či osloviť potenciálnych
budúcich odberateľov. Reklama vykonaná propagáciou futbalového klubu FC Lokomotíva Košice je
schopná vyvolať u jej adresáta - prijímateľa potrebu, napr. zakúpenia lístka na športové podujatie, ale len
uvedením názvu spoločnosti MBL, a.s. ako reklamného partnera, bez bližšej špecifikácie a uvedenia, čím
sa žalobca zaoberá, resp. uvedením oblasti, v ktorej podniká, nevyvolá potrebu nadviazania konkrétnej
spolupráce so žalobcom.

46. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že dokazovaním správca dane považoval za
preukázané len odvysielanie reklamného spotu FC Lokomotíva Košice a vyvesenie reklamy na
billboardoch, pričom samotná výroba reklamného spotu a reklamných plagátov nebola preukázaná,
keďže ani jedna zo spoločností nevedela uviesť, kto reklamu vyrobil.

47. K námietkam týkajúcich sa uvedenia informácií o zániku spoločností, žalovaný uviedol, že v
odvolacom konaní preveroval spoločnosti do deklarovaného obchodu zapojené, pričom v čase vydania



žalobou napadnutého rozhodnutia boli skutočnosti o zániku priameho dodávateľa (Public event, s.r.o.)
a spoločnosti, u ktorej žalobca namietal, že správca dane u nej nezisťoval, či nedodala reklamu
práve ona (azzure, s.r.o.) verejne dostupné na webovej stránke Obchodného registra SR. Žalovaný
tieto skutočnosti považoval, z dôvodu utvorenia si komplexného obrazu o spôsobe obchodovania do
obchodu zapojených spoločností, za podstatné a z uvedeného dôvodu tieto zistenia uviedol v žalobou
napadnutom rozhodnutí.

48. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých
skutočností správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní
riadili. Žalovaný považoval závery správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonnej podmienky na
odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry
vystavenej spoločnosťou Public event, s.r.o. za vecne správne.

49. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol.

50. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že správca
dane v priebehu dokazovania sa zameral výlučne na dokazovanie faktickej realizácie reklamy, pričom
správca dane a žalovaný neprihliadli na preukázané dodanie zabezpečenia objednanej reklamy, ani na
preukázané dodanie služieb propagácie, čo je zrejmé taktiež z konštatovania žalovaného uvedeného v
poslednom odseku na strane 5 vyjadrenia. Žalobca odkázal na prvý odsek na strane 6 vyjadrenia, kde
žalovaný výslovne uvádza, že „Dokazovaním bol teda preukázaný len prenájom reklamného priestoru
na billboardoch a LED obrazovkách.“. Je preto možné uviesť, že časť predmetu Zmluvy o reklame
a propagácii zo dňa 23.12.2014, a to konkrétne zabezpečenie objednanej reklamy a propagácia ako
reklamného partnera športového klubu FC Lokomotíva Košice, bola v predmetnej veci nepochybne
preukázaná. Vyššie uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj sám žalovaný, keď vo svojom vyjadrení na str.
6 v prvom odseku zhora uvádza, že „Dokazovaním bol teda preukázaný len prenájom reklamného
priestoru na billboardoch a LED obrazovkách“, a teda bolo preukázané zabezpečenie reklamy. Už len
z uvedeného dôvodu nie je možné neuznať celý nárok na odpočet DPH s poukázaním na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal dodanie zostávajúcej časti plnenia, a to realizáciu objednanej reklamy, resp.
samotnú výrobu reklamného spotu a reklamných plagátov. Pre úplnosť žalobca poukázal na skutočnosť,
že žalovaný si aj vo svojom vyjadrení odporuje, keď na jednej strane uvádza, že v priebehu dokazovania
došlo k preukázaniu len časti dodanej služby, na strane druhej však uvádza, že „Vykonané šetrenia
nepotvrdili, že spoločnosť Public event, s.r.o. reklamné služby skutočne dodala v plnom rozsahu
daňovému subjektu.“.

51. Žalobca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania správcu dane
plynú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že reklamné služby boli žalobcovi dodané, keď z
administratívneho spisu plynie, že reklama a propagácia žalobcu sa reálne uskutočnila. Tieto jednotlivé
reklamy sú obsiahnuté aj v reporte „Vyhodnotenie reklamnej kampane FC Lokomotíva Košice za obdobie
január - jún 2015“, ktoré predložil do administratívneho spisu žalobca.

52. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného na str. 6 v prvom odseku a uviedol, že správca
dane a následne žalovaný prihliadli na spôsob úhrady odplaty za poskytnuté služby ako na rozhodnú
skutočnosť, a to aj napriek tomu, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu
nespája so spôsobom úhrady pohľadávky žiadne právne účinky vo vzťahu ku vzniku daňovej povinnosti.

53. Žalobca odkázal na stranu 4 až 5 Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2016 a uviedol,
že z povahy reklamy plynie, že nie je možné preukázať faktický výsledok tohto pôsobenia, nakoľko
reklama môže a nemusí mať požadovaný výsledok. Je však možné uviesť, že daná služba mala
slúžiť a slúžila, resp. jej cieľom nepochybne bolo dosahovanie, zabezpečenie a udržiavanie príjmov
žalobcu, t.j. jej cieľom bolo uskutočňovanie zdaniteľných obchodov. V prípade predmetnej reklamy
preto existoval potenciál efektívne prezentovať žalobcu. Žalobca konštatoval, že závery a myšlienkové
premisy žalovaného uvedené na str. 8 v druhom odseku zhora nie sú správne a vymykajú sa medziam
správneho uváženia.

54. S poukázaním na obsah administratívneho spisu mal žalobca za to, že ako daňový subjekt v
priebehu daňovej kontroly, následného vyrubovacieho konania, ako aj odvolacieho konania preukázal,
že reklamné služby mu boli dodané tak, ako to deklarovala preverovaná faktúra, pričom dodanie



časti poskytovanej služby potvrdzuje vo svojom vyjadrení taktiež aj samotný žalovaný a súčasne mal
za to, že žalobca preukázal, že tieto reklamné služby mali priamu súvislosť s jeho podnikateľskou
činnosťou, nakoľko ich cieľom bolo dosahovanie, zabezpečenie a udržiavanie príjmov žalobcu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 104525519/2016 zo dňa 21.12.2016 a súčasne aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
103987109/2016 zo dňa 27.09.2016.

55. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

56. Podľa § 49 ods. 1 zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, preukazuje tie skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a
preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.



57. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej právnej veci je rozhodnutie žalovaného č.
104525519/2016 zo dňa 21.12.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
103987109/2016 zo dňa 27.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 4 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015,
a ktorým bol znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 29 201,54 eur na sumu 25
201,54 eur daňovému subjektu MBL, a.s., Štefánikova 26, 040 01 Košice.

58. Správny súd z obsahu predložených  administratívnych spisov správnych orgánov zistil skutkový
stav tak, ako je podrobne popísaný v napadnutom rozhodnutí žalovaného, preto skutočnosti účastníkom
známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za vyčerpávajúce a
dostatočne výstižné, sa stotožňuje v celom rozsahu.

59. Podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú
uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 a v § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení k odpočítaniu dane môže dôjsť vtedy, ak sú kumulatívne naplnené
tieto predpoklady, pričom už len nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane,
a to

- ak dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi
daňová povinnosť,
- platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 zákona o DPH a
- platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočíta daň na svoje podnikanie,
t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane.

60. K námietkam žalobcu týkajúcim sa záveru správcu dane o porušení § 49 ods. 1 zákona o DPH
správny súd uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou
na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne
dodala tovar odberateľovi.

61. Žalobca predložil správcovi dane zmluvu o reklame a propagácii zo dňa 23.12.2014 uzatvorenú
medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Public event, s.r.o. ako priamym dodávateľom. V
tejto zmluve bola cena za dodanie reklamných služieb stanovená v sume 240 000 eur bez DPH za rok
2015, pričom forma, rozsah, ani spôsob dodania reklamných služieb nebol v zmluve stanovený.

62. V uvedenej zmluve o reklame a propagácii uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a
spoločnosťou Public event, s.r.o. ako priamym dodávateľom je špecifikovaný predmet zmluvy, ktorým
malo byť zabezpečenie a realizácia objednanej reklamy a propagácia, teda dodávateľ sa zmluvne zavial,
že zabezpečí aj výrobu samotnej reklamy a reklamného spotu, technicky ju prevedie a zabezpečí jej
odvysielanie. Spoločnosť Public event, s.r.o. uviedla, že má uzatvorenú zmluvu so žalobcom, a že v
danom prípade sa nejedná o výrobu reklamných materiálov, ale o zabezpečenie reklamného priestoru,
ktorý spoločnosť nakupuje od spoločnosti TREZ s.r.o.. V zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťami
Public event, s.r.o. ako objednávateľom a spoločnosťou TREZ s.r.o. je uvedené, že obstarávateľ sa
zaväzuje zabezpečiť reklamu na veľkoplošnej LED obrazovke. Spoločnosť TREZ s.r.o. uviedla, že
sa jednalo o prenájom LED obrazoviek, billboardov a internetovej kampane, ktoré boli obstarané
dodávateľským spôsobom. LED obrazovky mali byť prenajaté od spoločnosti CREO ART s.r.o.. Ďalší
dodávateľ spoločnosti TREZ s.r.o. spoločnosť Vivanta s.r.o. uviedla, že má prenajaté plochy, na
ktorých bola reklama umiestnená. Všetky do preverovaného obchodu zapojené spoločnosti uvádzali,
že poskytovali len reklamný priestor na odprezentovanie reklamy, avšak ani jedna z týchto spoločností
nevedela uviesť, kto vyrobil a technicky previedol samotnú reklamu, a to reklamné spoty a plagáty.
Dokazovaním bol preukázaný len prenájom reklamného priestoru na billboardoch a LED obrazovkách,
pričom žalobca nepreukázal kto vyrobil, resp. zrealizoval samotné televízne spoty, ktoré mali byť
odvysielané na LED obrazovkách a webových stránkach, ani kto vyrobil a poskytol reklamné plagáty
umiestnené na reklamných plochách.



63. Správny súd uvádza, že pokiaľ priamy dodávateľ spoločnosť Public event, s.r.o. v zmysle uzatvorenej
zmluvy o reklame a propagácii so žalobcom nezabezpečil a nezrealizoval výrobu samotnej reklamy
a reklamného spotu, a teda nedošlo k dodaniu reklamnej služby v plnom rozsahu, preto spoločnosti
Public, event, s.r.o. nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Ak teda
nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Z vykonaného
dokazovania správcom dane vyplýva, že samotná výroba reklamného spotu a reklamných plagátov
nebola preukázaná, čím nedošlo zo strany spoločnosti Public event, s.r.o. k dodaniu reklamnej služby
žalobcovi v plnom rozsahu, pričom na základe uvedenej zmluvy bolo nielen odvysielanie, ale aj samotná
výroba reklamy.

64. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/38, 42 -
50/2014 z 19.11.2015, z ktorého vyplýva, že ak v daňovom konaní nebol preukázaný primárny pôvod a
samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodných vzťahov, potom žalobca preukázateľne
nesplnil podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.
Najvyšší súd SR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový
subjekt, teda žalobcu, pričom poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/78/2011-17 z
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.

65. Správny súd ďalej dodáva, že žalobca nepreukázal za akým účelom boli prijaté zdaniteľné plnenia,
a to reklamné služby, to znamená akým spôsobom ho použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správcom dane bolo zistené, že v roku 2014 spoločnosť dosiahla
príjmy vo výške 9 023 311,39 eur a v roku 2015 príjmy vo výške 6 967 732,10 eur, pričom  správca
dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich splnenie tejto podmienky, avšak žalobca
uvedené v priebehu výkonu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania, správcovi dane nepreukázal.
Podľa názoru správneho súdu mal žalobca aj preukázať prínos reklamy, a to predložením dôkazov
preukazujúcich pozitívny ekonomický prínos, teda mal preukázať koľkých nových záujemcov na základe
odvysielanej reklamy žalobca získal.

66. K námietke žalobcu, že správca dane nepreveroval, či spoločnosť azzure, s.r.o. nebola výrobcom
televíznych spotov, je potrebné uviesť, že zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukáže a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu. Je na správcovi dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z
nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už
má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Zo zistení správcu dane uvedených v jeho rozhodnutí
ohľadne spoločnosti azzure, s.r.o. vylučuje možnosť, že by uvedená spoločnosť mohla byť výrobcom
spotov a ostatných reklamných materiálov, keďže žiadna zo spoločnosti nevykázala pre neho dodanie
tovarov, ani služieb, t. zn., že spoločnosť azzure, s.r.o. nenadobudla žiadny tovar, ani služby, ktoré
by boli dôkazom o výrobe spotov a reklamných materiálov buď vo vlastnej réžii, alebo dodávateľským
spôsobom.

67. Záverom správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že
posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na
odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry vystavenej
spoločnosťou Public event, s.r.o. boli vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Žalobca nepreukázal, že reklamné
služby mu boli v plnom rozsahu dodané tak, ako to deklarovala preverovaná faktúra.

68. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobca nie je dôvodná, a preto ju
podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

69. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možno od žalobcu spravodlivo požadovať.

70. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 137 ods. 1 SSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a208028a-c671-4f70-b094-318043362dbc:1b947edc-a8c2-4791-a98c-af8d6e36bd80", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2", "spisova_znacka": "7S/27/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/27/2017 z 18. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2"}, {"guid": "a208028a-c671-4f70-b094-318043362dbc:825b8a16-1fb9-4d20-9a38-0e337a296eb5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2", "spisova_znacka": "7S/27/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/27/2017 z 18. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2"}, {"guid": "a208028a-c671-4f70-b094-318043362dbc:b486f454-4d38-437b-bd55-d3777c7ffbd7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2", "spisova_znacka": "7S/27/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/27/2017 z 18. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200178.2"}]}